určenie neúčinnosti právneho úkonu

Najvyšší súd 3Obdo/68/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: E., so sídlom P., IČO: X., právne zast. J., so sídlom N., IČO: X., proti žalovanému: I., so sídlom P., IČO: X., právne zast. JUDr. M., advokátkou, AK so sídlom H., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, na dovolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 2Cob/151/2014–254 zo dňa

1. apríla 2015, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného o d m i e t a . II. Žalovaný j e p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť trovy dovolacieho konania vo výške 87,50 eur na účet jeho právneho zástupcu. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Michalovce rozsudkom č. k. 22Cb/99/2013–209 zo dňa
3. 2014 rozhodol tak, že určil, že zmluva o predaji časti podniku, uzavretá dňa
5. 2011 medzi I., IČO: X. ako predávajúcim a I., IČO: X. ako kupujúcim, na základe ktorej spoločnosť I. previedla časť svojho podniku na I. je voči žalobcovi právne neúčinná a uložil žalovanému nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3 921,27 eur. V odôvodnení rozhodnutia citoval ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 476 Obchodného zákonníka, § 478 Obchodného zákonníka, § 487 Obchodného zákonníka, § 42 a ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka, § 42b Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 80 Občianskeho súdneho poriadku, § 132 Občianskeho súdneho poriadku. Zaoberal sa inštitútom odporovateľnosti ako takým z hľadiska jeho účelu, predmetu odporovateľnosti a jej predpokladmi, aktívnou a pasívnou legitimáciou v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný úkon. Z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že na strane žalobcu boli splnené všetky vyžadované podmienky na úspešnosť žaloby na odporovateľnosť právneho 2 3Obdo/68/2015 úkonu, dlžník žalobcu previedol zmluvou o predaji časti podniku zo dňa
7. 2011 veci a majetkové práva na žalovaného s úmyslom ukrátiť svojich veriteľov lov (žalobcu) s tým, že iným majetkom postačujúcim na uspokojenie pohľadávky žalobcu pritom nedisponoval. Konajúci súd konštatoval, že uvedeným právnym úkonom došlo k ukráteniu žalobcu na uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky, pričom žalovaný nevyvrátil prezumovanú domnienku, že mal vedomosť o úmysle dlžníka ukrátiť žalobcu. Prvostupňový súd návrhu s poukazom na zistený skutkový stav, žalobe vyhovel a určil, že zmluva o predaji časti podniku uzavretá dňa
9. 2011 medzi I. ako predávajúcim a I. ako kupujúcim, je voči žalobcovi neúčinná. O odvolaní žalovaného proti tomuto rozhodnutiu, ako odvolací súd rozhodol Krajský súd v Košiciach, rozsudkom č. k. 2Cob/151/2014–254 zo dňa
11. 2015 tak, že prvostupňový rozsudok potvrdil a účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa zaoberal ako prvou otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými pre podanie odvolania v zmysle § 205 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že ide o odvolanie prípustné. K samotnému právnemu záveru uviedol, že pre posúdenie charakteru uzavretej zmluvy nie je podstatné, či daná zmena bola zapísaná v obchodnom registri príslušného súdu alebo nie. Obranu žalovaného o nepostupovaní žalobcu v zmysle ustanovenia § 478 Obchodného zákonníka, označil právne irelevantnú s poukazom na to, že tak ako prvostupňový súd, aj odvolací súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva nie je zmluvou o prevode časti podniku. K otázke neplatnosti odstúpenia od zmluvy o predaji časti podniku, odvolací súd dospel k záveru, že odstúpenie od zmluvy je právnym úkonom, ktorý je svojim účelom v rozpore so zákonom, pretože vzhľadom na okolnosti v prejednávanej veci je namieste, že tento právny úkon nesledoval nastolenie predpokladaných právnych účinkov odstúpenia a preto konštatoval, že prvostupňový súd vyhodnotil právny úkon za správne neplatný, aj keď z iných dôvodov. K námietke odvolateľa ohľadne neexistencii vymáhateľnej pohľadávky odvolací súd uviedol, že aktívna legitimácia žalobcovi prislúchala, lebo v čase podania žaloby bola vymáhateľná. Vyhodnotenie prvostupňovým súdom ostatných podmienok pre vyhovenie žaloby, odvolací súd označil za správne. Tvrdenie odvolateľa, že ide o zmätočné rozhodnutie označil za nedôvodné. S poukazom na uvedené v zmysle § 219 O. s. p. napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil a o trovách konania rozhodol tak, že úspešnému účastníkovi konania náhradu trov konania 3 3Obdo/68/2015 nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil. Proti tomuto rozhodnutiu, s vyznačenou právoplatnosťou
13. 2015, podal v zákonnej lehote dovolanie, podaním doručeným súdu
15. 2015 (list v spise č. 264). Žalovaný podal dovolanie s poukazom na ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. a navrhol ho zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Podľa žalovaného odvolací súd mal nariadiť pojednávanie, pretože súd prvého stupňa nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, keď sa vôbec nezaoberal tým, že predávajúci zo zmluvy o predaji časti podniku mal dostatok majetku, aby uspokojil nárok veriteľa žalobcu. Podľa žalovaného odvolací súd mal doplniť dokazovanie a preto mal aj nariadiť pojednávanie. Tým, že takto nepostupoval, podľa žalovaného mu odňal možnosť konať pred súdom. Súčasne namietal, že prvostupňový súd nevykonal dôležitý dôkaz, ktorým bola skutočnosť, že podľa zmluvy o predaji časti podniku zo dňa
17. 2011 boli predmetom prevodu aj záväzky predávajúceho vo výške 639 733,93 eur, ktoré boli vyššie o 141 277,59 eur ako prevzaté pohľadávky žalovaným. Nenariadením pojednávania bolo žalovanému odopreté právo vyvrátiť tvrdenie prvostupňového súdu, že odstúpenie od zmluvy o predaji časti podniku, je neplatné. Uviedol, že v prípade keby bol odvolací súd pojednávanie nariadil, žalovaný by preukázal na pojednávaní, že odstúpenie od uvedenej zmluvy bolo platné, v čase rozhodovania súdu zmluva neexistovala a teda nebolo by možné určiť, že zmluva o predaji časti podniku, je voči žalobcovi neúčinná. Uvedený nedostatok žalovaný označil za závažnú otázku, z ktorého dôvodu mal odvolací súd vysloviť, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. K dovolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, podaním doručeným súdu
19. 2015, v ktorom navrhol dovolanie žalovaného odmietnuť. Citoval ustanovenie § 214 ods. 2 O. s. p. s poukazom na fakt, že v tejto veci bol prvostupňovým súdom dostatočne zistený skutkový stav a nebol daný dôvod na postup pojednávanie nariaďovať. Za jednoznačné právo označil možnosť žalovaného v prvostupňovom konaní navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k ním a konštatoval, že žalovaný, v podanom odvolaní nenamietal, že súd ním navrhnuté dôkazy potrebné za zistenie rozhodujúcich skutočností, nevykonal. Uplatnil si trovy dovolacieho konania za dva úkony právnej pomoci prevzatie a príprava a vyjadrenie k dovolaniu vo výške 175 eur. 4 3Obdo/68/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O. s. p.) prejednal dovolanie žalovaného podľa § 240 O. s. p., ako podané v zákonnej lehote, spĺňajúce náležitosti dovolania dané ustanovením § 242 O. s. p. Predmetom dovolania je právoplatný rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Dovolaním možno napadnú právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 O. s. p.). Z ustanovenia § 238 O. s. p. je zrejmé, kedy je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu. V danom prípade o takýto prípad nejde a teda prípustnosť dovolania podľa § 238 O. s. p. daná nie je. Z ustanovenia § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. vyplýva, že dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. V predmetnom dovolaní žalovaný za postup, ktorým mu bolo odňaté právo konať pred súdom označil skutočnosť, že odvolací súd nenariadil pojednávanie pred odvolacím súdom. Ustanovenie § 214 ods. 1 označuje prípady, kedy odvolací súd pojednávanie nariadi. V konkrétnom prípade odvolací súd dospel k záveru, že o takýto prípad nejde a v súlade s ustanovením rozhodol podľa § 214 ods. 2 O. s. p, bez nariadenia pojednávania. Postup stanovený Občianskym súdnym poriadkom, ktorý v danom prípade odvolací súd pri rozhodnutí o odvolaní žalovaného (§ 214 ods. 2 O. s. p.) aplikoval, nie je možné označiť za taký postup, ktorým bolo odňaté právo účastníkovi konania konať pred súdom. Ustanovenie § 236 ods. 2 O. s. p. jednoznačne hovorí, že dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia prípustné nie je. Skutočnosti uvádzané v dovolaní, čo by bol žalovaný v odvolacom konaní vyvrátil za predpokladu, že by odvolací súd pojednávanie nariadil sú iba jeho fikciou ale nie je preukázaným tvrdením o nesprávnosti zisteného skutkového a právneho stavu prvostupňovým 5 3Obdo/68/2015 súdom. Pravdou je, ako uvádza žalobca, v jeho vyjadrení k dovolaniu žalovaného, že žalovaný v odvolaní nenamietal neúplne zistený skutkový stav. Čo sa týka námietky žalovaného, že v danom prípade išlo o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a preto odvolací súd mal v napadnutom rozhodnutí dovolaním vysloviť, že dovolanie je prípustné a túto Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O. s. p.) kvalifikoval pre posúdenie prípustnosti dovolania s poukazom na ustanovenie § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. ako bezpredmetnú. Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 3 O. s. p. v napadnutom rozhodnutí prípustnosť dovolania nezaložil a preto nie je právny dôvod sa s touto otázkou zaoberať a túto skutočnosť posudzovať v spojení s ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky § 10a ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že dovolanie žalovaného nie je prípustné a preto v súlade s ustanovením § 243c O. s. p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. dovolanie ako neprípustné odmietol. Úspešnému žalobcovi priznal trovy v dovolacom konaní za jeden úkon právnej pomoci vyjadrenie k dovolaniu vo výške 87,50 eur, 1 x režijný paušál a 20 % DPH, vypočítané podľa § 11 ods. 1, § 13a a nasl. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
20. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok. V Bratislave,
21. júna 2016 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. Predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová