Obsah (5)

§ 239§ 237§ 204§ 57§ 243b

Najvyšší súd Slovenskej republiky 5 XCdo 55/2016 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 5

poloţky č. 17a Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z

1. januára 2014 sp.zn. 16 Co 1059/2013 odvolanie ţalobkyne odmietol ako oneskorene podané (§ 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p.). V odôvodnení uviedol, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo ţalobkyni doručené
2. júna 2013, posledný deň lehoty na podanie odvolania pripadol na
3. júna 2013 (piatok), pričom odvolanie ţalobkyne bolo doručené okresnému súdu osobne aţ dňa
4. júla
5. Odvolací súd pri posudzovaní včasnosti podaného odvolania vychádzal z dátumu
6. júla 2013, ktorý jednoznačne vyplýva z pečiatky podateľne súdu prvého stupňa, čo nasvedčuje záveru, ţe odvolanie ţalobkyne bolo podané po uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej lehoty. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala ţalobkyňa dovolanie s tým, ţe jej postupom odvolacieho súdu bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.), lebo odvolanie odovzdala doručovateľskej spoločnosti v čase keď jej ešte neuplynula 2 5 XCdo 55/2016 odvolacia lehota, preto neboli dané zákonné predpoklady pre odmietnutie jej odvolania ako oneskorene podaného. Včasné podanie odvolania, jeho odovzdanie na prepravu spoločnosti, ktorá ho mala doručiť, mali preukázať k dovolaniu pripojené doklady o odovzdaní zásielky na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s.r.o. Ţiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ţalovaná sa k dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas osoba oprávnená na tento procesný úkon, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.).

§ 239ods.

2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Dovolaním ţalobkyne je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Preto prípustnosť dovolania ţalobkyne z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. v znení účinnom do 31.decembra 2014 (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania ţalobkyne smerujúceho proti uzneseniu

§ 239

O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné

§ 237O.s.p.

Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. ţalobkyňa nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania ţalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal, či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu moţnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). O prípad odňatia moţnosti pred súdom konať ide 3 5 XCdo 55/2016 tieţ vtedy, ak odvolací súd nesprávne odmietol odvolanie ako oneskorené (R 23/1994 a R 4/2003).

§ 204ods.

1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

§ 57ods.

3 O.s.p., lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť. Za orgán, ktorý má povinnosť doručiť podanie v zmysle § 57 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku sa povaţujú aj subjekty registrované, prípadne licencované

zákona č. 324/2011 Z.z. (viď R 144/2014). Bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť podanie (§ 57 ods. 3 O.s.p.) odovzdal účastník svoje odvolanie, aby bolo doručené súdu, musí účastník spôsobom dostatočne hodnoverným preukázať, ţe k tomuto odovzdaniu skutočne došlo. Pokiaľ odtlačok podacej pečiatky nasvedčuje tomu, ţe odvolanie bolo podané osobne v podateľni súdu, avšak účastník tvrdí, ţe ho na doručenie súdu odovzdal subjektu registrovanému alebo licencovanému

zákona č. 324/2011 Z.z., súd účastníka vyzve, aby svoje tvrdenie preukázal. Ak účastník na túto výzvu nereaguje, súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu (viď R 145/2014), uvedené platí aj v tom prípade, ak dovolateľ hodnoverným spôsobom nepreukáţe svoje dovolacie tvrdenia o včasnom podaní odvolania (uznesenia najvyššieho súdu z

1. decembra 2014 sp.zn. 3Cdo 488/2014, z
2. februára 2015 sp.zn. 7 Cdo 391/2014, z
3. júna 2015 sp.zn. 3 Cdo 250/2015). V danom prípade odvolací súd vychádzal z údajov na podacej pečiatke podateľne Okresného súdu Revúca majúc za to, ţe ţalobkyňa podala odvolanie osobne v podateľni súdu po uplynutí odvolacej lehoty, t.j. dňa
4. júla
5. Zo spisu vyplýva, ţe uznesenie súdu prvého stupňa bolo zástupcovi ţalobkyne doručené
6. júna 2013 (č.l. 38 spisu). Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol
7. júna 2013 (pracovný deň), ako konštatoval aj odvolací súd. Odtlačok podacej pečiatky Okresného súdu Revúca na odvolaní ţalobkyne (č.l. 39 spisu) potvrdzuje, ţe súd prvého stupňa prevzal odvolanie
8. júla 2013 od toho, kto mu ho fyzicky doručil; deň takéhoto prevzatia ale nemusí byť vţdy bez ďalšieho dňom totoţným s dňom podania odvolania. V dovolaní sa namieta, ţe odvolanie bolo odovzdané „doručovateľskej spoločnosti
9. júna 2013, teda v čase, keď ţalobkyni ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania“. Ţalobkyňa,

všetkého s úmyslom preukázať včasnosť podania odvolania, pripojila k dovolaniu výtlačok internetovej stránky (č.l. 65 spisu) s údajmi, v zmysle ktorých obchodnou spoločnosťou ReMax Courier Service, s.r.o. bola prevzatá na doručenie zásielka, prepravný list, ktorý má č.

1. Ide o spoločnosť, predmetom činnosti ktorej 4 5 XCdo 55/2016 je aj poskytovanie poštových sluţieb (viď údaje obchodného registra dostupné na www.orsr.sk). Z dokladu predloţeného dovolateľkou vyplýva, ţe malo ísť o zásielku s hmotnosťou 80,10 kg, ktorú uvedená spoločnosť (údajne) prevzala od ţalobkyne
2. júna
3. Táto zásielka bola adresovaná Okresnému súdu Revúca a jej obsahom mali byť – usudzujúc z textu tohto dovolania – odvolania vo viacerých súdnych konaniach tohto súdu (viď bliţšie „popis zásielky“ POH – NŠ – 1080x odvolanie voči SP 66 € - dvojmo). Vzhľadom na nejednoznačnosť údajov o predmetnej zásielke uvedených na doklade predloţenom dovolateľkou súd vytvoril ţalobkyni procesnú moţnosť, aby doloţila opodstatnenosť jej tvrdenia o včasnom podaní odvolania (viď list zo
4. marca 2016 zaloţený v spise na č.l. 91). Táto písomná výzva súdu prvého stupňa bola právnemu zástupcovi ţalobkyne doručená
5. marca 2016, ţalobkyňa ale na výzvu súdu nereagovala. Najvyšší súd zastáva názor, ţe bez ohľadu na to, ktorému orgánu povinnému doručiť podanie (§ 57 ods. 3 O.s.p.) odovzdal účastník svoje odvolanie, aby bolo doručené súdu, musí byť spôsobom dostatočne hodnoverným preukázané, ţe k tomuto odovzdaniu skutočne došlo. Pokiaľ odtlačok podacej pečiatky nasvedčuje tomu, ţe odvolanie bolo podané osobne v podateľni súdu, avšak účastník tvrdí, ţe ho na doručenie súdu odovzdal subjektu registrovanému alebo licencovanému

zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových sluţbách a o zmene a doplnení niektorých zákonov zverejnenému Poštovým regulačným úradom v Registri poštových podnikov, súd účastníka vyzve, aby svoje tvrdenie preukázal. Ak účastník na túto výzvu nereaguje, súd vychádza z údajov o doručení vyplývajúcich z odtlačku podacej pečiatky súdu. Keďţe údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v danom prípade v prospech záveru odvolacieho súdu o podaní odvolania ţalobkyne oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty) a ţalobkyňa nevyuţila procesnú moţnosť preukázať nesprávnosť tohto záveru, dovolací súd vychádzal z údajov, ktoré ţalobkyňa relevantným spôsobom nespochybnila. V nadväznosti na to dospel dovolací súd k záveru, ţe v preskúmavanej veci nejde o prípad odmietnutia odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady. Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady konania tvrdenej ţalobkyňou, nevyšli najavo ani iné vady uvedené v § 237 O.s.p.a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z § 239 O.s.p., najvyšší súd odmietol procesne neprípustné dovolanie ţalobkyne

§ 243bods.

5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal ţalovanej náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na jej priznanie (§ 151 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. 5 5 XCdo 55/2016 P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. júna 2016 JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová