Obsah (6)

§ 219§ 224§ 238§ 237§ 101§ 129

Najvyšší súd 5Obdo/12/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. M., Ž. D., I., S., zastúpeného, advokátom JUDr. J. V., N., proti ţalované

ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalovaného rozsudkom z

1. decembra 2009 č. k. 7 Cob 67/2009-155, 7 Cob 80/2009, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa
4. Potvrdil tieţ rozsudok súdu prvého stupňa. Súčasne nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa pod č. k. 15 Cb 357/1997-17 zo dňa
6. 1997, ktorým uloţil ţalovanému zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor. Podaním odporu proti platobnému rozkazu zo zákona vznikla ţalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor. Z obsahu spisu nevyplýva, aby povinný účastník poţiadal o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Vzhľadom na to, ţe ţalovaný nesplnil zákonom uloţenú povinnosť zaplatenia súdneho poplatku a odvolací súd posúdil odvolanie ako nedôvodné, potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa
9. Aj proti rozsudku Okresného súdu Humenné

názoru odvolacieho súdu bolo podané odvolanie nedôvodne. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola uzavretá kúpna zmluva. Na základe 5Obdo/12/2010 3 dohodnutých podmienok v kúpnej zmluve zo strany ţalovaného bolo plnené tak, ţe bola zaplatená zálohová faktúra. V kúpnej zmluve boli dohodnuté aj ďalšie podmienky ohľadom dodávky dohodnutého predmetu kúpy, t. j. ţeriavu, ktorý bol o nosnosti 32,5 t a šírky 16,5 m. Jednoznačne bolo dohodnuté, ţe po zaplatení 50% zálohy, si môţe ţalovaný ţeriav odviezť z miesta uskladnenia. Taktieţ bolo preukázané, ţe odstúpenie od zmluvy bolo neplatné a o tejto právnej skutočnosti uţ právoplatne rozhodnuté. Preto odvolanie, čo do zaplatenia kúpnej ceny, je nedôvodné. Odvolací súd mal tieţ za to, ţe v danom prípade bola splnená podmienka v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p. na konanie v neprítomnosti neospravedlnených účastníkov konania, čiţe nedošlo k porušeniu zásady priamosti a bezprostrednosti v zmysle dodrţania práva na spravodlivý súdny proces. Z dôvodov odvolania nevyplynulo, aké ďalšie návrhy na dokazovanie zo strany ţalovaného sa mali vykonať. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, ako aj z právoplatných rozhodnutí vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola uzavretá kúpna zmluva, kde bol dohodnutý predmet kúpy a cena predmetu kúpnej zálohy. Záloha kúpnej ceny vo výške 50% zo strany ţalovaného bola zaplatená, ostala nezaplatená iba kúpna cena, čo do rozdielu 50% a nezaplatené DPH. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

§ 219ods.

2 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

§ 224ods.

1 a § 142 ods. 1 O. s. p. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalovaný. Z obsahu dovolania vyplynulo, ţe napadol dovolaním výrok rozsudku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa a nepriznal účastníkom náhradu trov odvolacieho konania. Ţalovaný navrhol zrušiť rozsudok Krajského súdu v Prešove a Okresného súdu v Humennom a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ţalovaný má za to, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v § 237 písm. f/, keď mu postupom súdu bol odňatá moţnosť konať pred súdom. Ţalovanému bola odňatá moţnosť konať pred súdom prvého stupňa s dodrţaním zásad priamosti a bezprostrednosti v zmysle dodrţania práva na spravodlivý súdny proces, s poukazom na riadne a včasné ospravedlnenie ţalovaného a jeho právnej zástupkyne na súdnom pojednávaní. Ďalším pochybením súdu prvého stupňa je skutočnosť, ţe ţalovanému bolo odmietnuté právo na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces, v dôsledku neakceptovania ospravedlnenia na súdnom pojednávaní. Ţalovaný v prvostupňovom konaní nemal moţnosť brániť svoje práva a súd rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a tieţ potom, ako porušil 5Obdo/12/2010 4 ústavné práva a slobody ţalovaného. Ţalovaný, ako aj jeho právna zástupkyňa svoju neúčasť na pojednávaní, ospravedlnili písomným podaním zo dňa

2. 2009 spolu so ţiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodov dočasnej práceneschopnosti právnej zástupkyne ţalovaného, pričom doručila aj potvrdenie o dočasnej práceneschopnosti. Právna zástupkyňa ţalovaného ukončila práceneschopnosť dňa
5. Z uvedeného dôvodu súd vo veci nemal konať a rozhodnúť. Tým, ţe súd prvého stupňa, napriek tomu vo veci konal a rozhodol, odňal ţalovanému moţnosť konať pred súdom, znemoţnil mu realizovať Občianskym súdnym poriadkom priznané procesné práva a to najmä zúčastniť sa prejednávania vo veci, byť vypočutý ako účastník, robiť podanie, navrhovať vykonanie dôkazov a podobne. Ďalším dovolacím dôvodom, je nesprávne právne posúdenie prejednávanej veci zo strany prvostupňového súdu a odvolacieho súdu (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.). Nesprávne právne posúdenie sa prejavilo v prvom rade v nesprávnom právnom posúdení a vyhodnotení dôkazov, ţalovaným predloţených listinných dokumentov, stanovísk a vyjadrení, ktoré predloţil do súdneho spisu. Prvostupňový i odvolací súd dospeli k nesprávnemu právnemu záveru a to z dôvodov, ţe v predmetnej právnej veci mali rozhodnúť o synalagmatickom právnom vzťahu a zaviazať ţalovaného na úhradu doplatku kúpnej ceny ţalobcovi a zároveň zaviazať ţalobcu na vydanie veci ţalovanému. Medzi ţalobcom a ţalovaným bola dňa
7. 1996 uzavretá kúpna zmluva na predaj kompletného ţeriavu 32/5t x 16,5 m bez kabíny, ktorý bol uloţený na sklad, na P.Č.. V súlade s bodom 5.1 kúpnej zmluvy mal ţalovaný ako kupujúci povolený odber ţeriava zo skládky spoločnosti Č. P. aţ po zaplatení zálohovej faktúry vo výške 275 000,– Sk, t. j. 50% z dojednanej kúpnej ceny. Aţ po vyplatení zálohy na kúpnu cenu mal ţalovaný ako kupujúci moţnosť obhliadnuť si predaný tovar, t. j. konkrétne ţeriav, ktorý mal byť predmetom kúpy. Ţalovaný podaním zo dňa
9. 1996 predloţil ţalobcovi dohodu o ukončení a zrušení kúpnej zmluvy z dôvodov, ţe po technickej prehliadke k predmetu kúpy bolo konštatované, ţe predmet zmluvy je z hľadiska kvality na 80% silne znehodnotený vplyvom poveternostných podmienok. Ţalovaný si ţalobou dňa
11. 1997 na Okresnom súde v Humennom uplatnil voči M. M. nárok na vrátenie uhradenej zálohy vo výške 275 000,– s príslušenstvom. Okresný súd ţalobu zamietol. Ţalovaný má za to, ţe

kúpnej zmluvy zo dňa

2. 1996 mal byť ţalovanému ako kupujúcemu predaný kompletný ţeriav bez kabíny o nosnosti 32/5t a šírke 16,5 metrov. Dodaný tovar však takéto vlastnosti uvedené v kúpnej zmluve nemal. Ţalobca je teda 5Obdo/12/2010 5 doposiaľ v omeškaní s plnením zmluvnej povinnosti t. j. s dodaním dohodnutého predmetu zmluvy. Sám ţalobca potvrdil, ţe nedodal tovar s určenými technickými parametrami, uvedenými v predmete zmluvy, a to ani v čase do odstúpenia od zmluvy a ani doposiaľ. Pred Okresným súdom v Humennom pod sp. zn. 17 C 200/2008 je vedené súdne konanie o vydanie veci, ktoré preukazuje, ţe ţalobca je doposiaľ v omeškaní s plnením zmluvnej povinnosti. Ţalovaný s vysloveným právnym názorom a skutkovými zisteniami prvostupňového aj odvolacieho súdu nesúhlasí a povaţuje ich za nesprávne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré ním moţno napadnúť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

§ 238ods.

1 aţ 3 O. s. p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v tejto veci a proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. V danom prípade dovolanie smeruje proti rozsudku, ktorý nevykazuje znaky ţiadneho z uvedených rozsudkov, preto prípustnosť dovolania nemoţno z týchto ustanovení vyvodiť. So zreteľom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O. s. p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal dovolací súd prípustnosť dovolania aj

§ 237O. s.

p.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku a uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval 5Obdo/12/2010 6 ako účastník, nemá spôsobilosť byť účastníkom konania c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený d/ v tej istej veci sa prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ dovolateľ nenamietal a v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Dovolateľ namietal, ţe postupom súdov mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s § 237 písm. f/ O. s. p.). Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O. s. p. je vadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v Občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

§ 101ods.

2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinný. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie a nepoţiada z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Účastník sa môţe dať v konaní pred súdom zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 24 O. s. p.). Oprávnenie zvoliť si zástupcu je právom zaručené (čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a jeho zmyslom je poskytnúť procesným právam a povinnostiam účastníka kvalifikovanú ochranu. Zástupca účastníka splnomocnený pre celé konanie je oprávnený na všetky právne úkony, ktoré môţe v konaní urobiť účastník (§ 28 ods. 2 O. s. p.), či uţ je ním advokát (§ 25 O. s. p.) alebo všeobecný splnomocnenec (§ 27 O. s. p.). Zástupcovi doručuje súd písomnosti vţdy; účastníkovi len vtedy, ak má v konaní niečo osobne vykonať (§ 49 ods. 1 O. s. p.). Zástupcu je preto vţdy treba predvolať na pojednávanie (§ 115 O. s. p.). Z obsahu spisu je zrejmé, ţe súd prvého stupňa nariadil pojednávanie na deň

3. Právna zástupkyňa ţalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na tomto pojednávaní z dôvodu kolízie termínov súdnych pojednávaní. Tieţ podaním zo dňa
5. 2009 5Obdo/12/2010 7 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní
6. mája 2009 z dôvodu pracovnej neschopnosti zástupkyne ţalovaného, o čom predloţila potvrdenie o pracovnej neschopnosti. Súd prvého stupňa odročil pojednávanie na deň
7. júna
8. Listom z
9. mája 2009 poţiadal súd MUDr. J. K. o oznámenie ako dlho bude práceneschopná JUDr. E. P., pretoţe súd vo veci, kde je právnym zástupcom, vytýčil termín pojednávania na deň
10. júna
11. Z odpovede MUDr. J. K. z
12. júna 2009 okrem iného vyplýva, ţe vzhľadom k povahe ochorenia právnej zástupkyne, predpokladá dlhšie trvanie pracovnej neschopnosti. Táto odpoveď bola doručená súdu
13. júna
14. Okresný súd
15. júna 2009 prejednal vec v neprítomnosti ţalovaného i jeho právnej zástupkyne, o čom svedčí zápisnica o pojednávaní z
16. júna
17. Z obsahu odvolania vyplýva, ţe právna zástupkyňa ţalovaného ukončila práceneschopnosť
18. júna
19. Nie je však pravdivé tvrdenie právnej zástupkyne ţalovaného, ţe svoju neúčasť na pojednávaní dňa
20. júna 2009 ospravedlnila podaním z
21. mája 2009 spolu so ţiadosťou o odročenie pojednávania z dôvodov dočasnej práceneschopnosti právnej zástupkyne. Podaním z
22. mája 2009, ktoré bolo súdu doručené ako faxová správa
23. mája 2009 ospravedlnila právna zástupkyňa svoju neúčasť na pojednávaní dňa
24. mája
25. Svoju neúčasť na pojednávaní
26. júna 2009 právna zástupkyňa ţalovaného z dôvodu svojej práceneschopnosti neospravedlnila, napriek tomu, ţe dočasná práceneschopnosť je dôleţitý dôvod na odročenie pojednávania. Súd mal však k dispozícii v čase pojednávania dňa
27. júna 2009 odpoveď lekárky JUDr. K., ktorá uviedla, ţe predpokladá dlhšie trvanie pracovnej neschopnosti, keďţe je predpoklad, ţe ochorenie sa bude riešiť operáciou. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, ţe reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu predpokladá, ţe účastníkom súdneho konania sa táto ochrana dostane v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a pouţívanie zákonných ustanovení procesných predpisov musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu

článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Preto aj všeobecný súd je povinný vykladať a pouţívať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení, nemoţno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, ţe všeobecné súdy majú poskytovať v Občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p.) V záujme zaistenia najmä právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti, ak mal teda súd dôkaz o dlhšom trvaní pracovnej neschopnosti právnej zástupkyne ţalovaného, za tejto situácie mohol súd prejednať vec v neprítomnosti zástupcu ţalovaného len aktivitou samotného účastníka - ţalovaného, ktorý 5Obdo/12/2010 8 by súhlasil s prejednaním veci v neprítomnosti právneho zástupcu ţalovaného, prípadne, ktorý by si zvolil iného právneho zástupcu. Vzniknutú procesnú situáciu moţno preto uzavrieť konštatovaním, ţe súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.

ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné, pre rozhodnutie vo veci. Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O. s. p.). Za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka, výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125 O. s. p.).

§ 129ods.

1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu, alebo samosudca na pojednávaní listinu, alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Dôkazy súd hodnotí

svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Súd prvého stupňa vo svojom rozsudku z

1. júna 2009 konštatuje, ţe vykonal dokazovanie vypočutím účastníkov konania, ako aj písomnými listinami nachádzajúcimi sa v spise. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom rozsudku konštatuje, ţe z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa jednoznačne vyplýva, ţe medzi ţalobcom a ţalovaným bola uzavretá kúpna zmluva. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe súd prvého stupňa riadne nevykonal dôkaz listinami, nevypočul ani účastníkov konania, napriek tomu, ţe to vo svojom rozsudku uvádza a nevykonal vo veci ţiadne dokazovanie. Zo zápisnice z pojednávania
2. júna 2009 len vyplýva, ţe zástupca ţalobcu ţiada vo veci rozhodnúť v zmysle podaného návrhu, ako aj rozšíreného návrhu a ţiada, aby súd sa pri rozhodovaní 5Obdo/12/2010 9 pridrţiaval doterajších listinných dôkazov, ako aj skončených vecí, súvisiacich s touto vecou. Nie je teda zo zápisníc z pojednávania, ani zo zápisnice z pojednávania, na ktorom súd prvého stupňa rozhodol, zrejmé, ţe došlo k riadnemu vykonaniu dokazovania dôkaznými prostriedkami, ktorými moţno zistiť stav veci. Bez riadneho vykonania dôkazov nie je moţné vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť. Týmto bolo porušené právo účastníka konania na spravodlivý proces. Dovolanie ţalovaného je teda nielen prípustné, ale zistená vada konania v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p., je súčasne dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd rozsudky súdov oboch niţších stupňov zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvod zrušenia, sa dovolací súd ostatnými námietkami dovolateľa nezaoberal. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa znovu o trovách pôvodného i dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. apríla 2010 JUDr. Anna M a r k o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková