Najvyšší súd 5 Cdo 7/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724

§ 142ods.

1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Proti uvedenému uzneseniu v celom rozsahu podalo HOOS dovolanie s tým, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, ţe názor, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie, sa prieči záverom, ku ktorým dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v rozhodnutiach sp.zn. 3 Cdo 188/2012, 3 Cdo 280/2013 a 3 Cdo 137/

1. Nevyjadrenie sa ţalovaného k otázke, či súhlasí s odvolaním HOOS, nebolo moţné povaţovať za nesúhlas ţalovaného s podaním odvolania. Právne závery odvolacieho súdu nemajú preto oporu v zákone. Nesprávne odmietnutie odvolania malo za následok aj nesprávnosť výroku o trovách konania. Z týchto dôvodov HOOS ţiadalo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ţalobkyňa ani ţalovaný sa k dovolaniu písomne nevyjadrili. Najvyšší súd ako súd dovolací [§ 10a ods. 1 O.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: v ďalšom texte sa uvádza Občiansky súdny poriadok v znení pred
2. januárom 2015)] po zistení, ţe dovolanie podal včas subjekt, ktorý bol účastníkom odvolacieho konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Uznesenia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. Dovolateľ napadol dovolaním uznesenie, ktoré nemá znaky uvedené v týchto ustanoveniach. Dovolanie HOOS preto podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je. So zreteľom na obsah dovolania a tieţ § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo 3 5 Cdo 7/2015 vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. nie je relevantné tvrdenie dovolateľa o existencii vady uvedenej v tomto ustanovení, ale len zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto vade skutočne došlo. Dovolateľ vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. nenamietal a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. Vedľajší účastník namieta, ţe v konaní mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je nesprávny procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Vedľajší účastník odňatie moţnosti konať pred súdom dáva do súvislosti s postupom odvolacieho súdu, ktorý odmietol jeho odvolanie ako podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p.). Dovolací súd preto skúmal, či odmietnutie odvolania HOOS odvolacím súdom vykazuje znaky procesného postupu odnímajúceho moţnosť pred súdom konať. Ako vedľajší účastník môţe sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manţelstva alebo určenie, či tu manţelstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Ako vedľajší účastník sa môţe popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.). V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uváţení všetkých okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie aj vedľajší účastník (§ 201 ods. 1 O.s.p.). Právne názory najvyššieho súdu k otázke, či vedľajší účastník je oprávnený podať odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu aj vtedy, ak ho nepodá účastník, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje, sa postupne kryštalizovali a dotvárali. 4 5 Cdo 7/2015 Najvyšší súd v rozhodnutí sp.zn. 1 Cdo 59/2009 uviedol, ţe legitimácia vedľajšieho účastníka na odvolanie je vo všeobecnosti daná, ak sa ním podporovaný účastník nevzdal práva podať tento opravný prostriedok alebo ak s odvolaním vedľajšieho účastníka nevyjadril nesúhlas. Ak podá odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len vedľajší účastník, musí sa súd vţdy zaoberať tým, či a aké stanovisko zaujal k tomuto odvolaniu účastník podporovaný vedľajším účastníkom. Pokiaľ tento účastník vyjadril v konaní svoju vôľu tým, ţe sa vzdal odvolania, nemôţe ho podať ani vedľajší účastník. Ak sa účastník odvolania nevzdal, je súd v prípade, ţe odvolanie podal len vedľajší účastník, povinný vyzvať ním podporovaného účastníka na vyjadrenie, či dáva k tomuto odvolaniu súhlas. Ak účastník odmietne takýto súhlas vedľajšiemu účastníkovi udeliť, je odvolanie vedľajšieho účastníka neúčinné, čo má za následok, ţe odvolací súd odmietne jeho odvolanie ako podané osobou, ktorá na odvolanie nie je oprávnená. Na týchto záveroch spočívajú aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu (viď napríklad sp.zn. 8 Cdo 63/2013). Uznesením sp.zn. 3 Cdo 188/2012 (R 62/2014) najvyšší súd reagoval na mnoţiace sa prípady, v ktorých občianske zdruţenia na ochranu spotrebiteľa v obrovskom mnoţstve a často len paušálne vstupovali do konaní, v ktorých išlo o práva zo spotrebiteľských vzťahov. Podstatným tu bol záver najvyššieho súdu, v zmysle ktorého ani vedľajší účastník uvedený v ustanovení § 93 ods. 2 O.s.p. sa nesmie účastníkovi konania nanucovať a v konaní vystupovať proti vôli hlavného účastníka. Súd je preto povinný zisťovať, aký postoj zaujíma ním podporovaný účastník. Z ustanovenia § 93 O.s.p. nemoţno ţiadnym spôsobom vyvodiť, ţe by vedľajší účastník mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu „ním podporovaného“ účastníka; svoj nesúhlas s vedľajším účastníctvom tento účastník nemusí ani odôvodňovať. Je pojmovo vylúčené, aby účastník konania bol pred súdom podporovaný niekým, účasť ktorého v konaní si neţelá. S podobným odôvodnením prijímal najvyšší súd právne závery aj v skutkovo a právne obdobných veciach, napríklad v konaní sp.zn. 3 Cdo 137/2012, 3 Cdo 280/2013, 3 Cdo 295/
3. Najvyšší súd v uznesení sp.zn. 7 Cdo 151/2012 posudzoval prípad, v ktorom podalo odvolanie zdruţenie na ochranu spotrebiteľa – vedľajší účastník podporujúci takého účastníka konania, ktorý nemal ani spôsobilosť mať práva a povinnosti ani spôsobilosť byť účastníkom konania. Keďţe takáto osoba nemohla byť nositeľom procesného práva na podanie odvolania, nemohla ani vysloviť súhlas s odvolaním vedľajšieho účastníka. V konaní vedenom na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 384/2012 podalo odvolanie zdruţenie na ochranu spotrebiteľa, avšak účastník, ktorého v konaní podporovalo, nepodal ani odvolanie, ani vyjadrenie k odvolaniu. Súd ho na vyjadrenie sa k odvolaniu ani nevyzval. Najvyšší súd v uznesení z
4. februára 2014 sp.zn. 3 Cdo 384/2012 konštatoval, ţe ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. dopadá na situácie, v ktorých si navzájom odporujú „úkony“ vedľajšieho a hlavného účastníka. Takéto posúdenie neprichádza teda do úvahy vtedy, ak vedľajším účastníkom konania podporovaný účastník ţiadny úkon neurobí. Úkonom (konaním) nie je nekonanie účastníka. 5 5 Cdo 7/2015 V uznesení zo
5. mája 2014 sp.zn. 6 Cdo 77/2014 najvyšší súd uviedol, ţe ak nejde o situáciu vyplývajúcu z § 201 veta druhá O.s.p., tak nesúhlas účastníka s odvolaním vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane má za následok odmietnutie odvolania podaného vedľajším účastníkom. Dispozičná zásada, charakterizujúca sporové občianske súdne konanie, znamená totiţ zásadne povinnosť súdu rešpektovať vôľu neúspešného účastníka konania nepokračovať v spore iniciovaním opravného konania na základe odvolania podaného vedľajším účastníkom. Rovnaký následok treba vyvodiť zo situácie, ak (hlavný) účastník konania napriek výzve súdu, či súhlasí s odvolaním podaným vedľajším účastníkom vystupujúcim na jeho strane, v rozpore so zásadou vigilantibus scripta sunt (nech si kaţdý stráţi svoje práva) zostane nečinný. Zásade spravodlivej ochrany práv zodpovedá, aby sa takáto pasivita účastníka prejavila v procesnom dôsledku, ktorým je nezačatie opravného konania. V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd poznamenáva, ţe pokiaľ vo veci vedenej na najvyššom súde pod sp.zn. 3 Cdo 384/2012 súd (hlavného) účastníka podporovaného vedľajším účastníkom vôbec nevyzval, aby sa vyjadril k účasti vedľajšieho účastníka, v preskúmavanej veci bola ţalovanému takáto výzva doručená do vlastných rúk (č.l. 142 spisu). To povaţuje dovolací súd za určujúcu okolnosť pre posúdenie oprávnenia HOOS podať v danej veci odvolanie. Ak odvolací súd vytvoril takémuto účastníkovi (subjektu, o práva a povinnosti ktorého v konaní bezprostredne ide), ktorý sám odvolanie nepodal, náleţitú procesnú moţnosť, aby sa vyjadril k odvolaniu podanému vedľajším účastníkom, účastník ale zostal pasívny a túto moţnosť nevyuţil, je opodstatnený záver, ţe samotný účastník sa k procesnému úkonu vedľajšieho účastníka (t.j. odvolaniu HOOS) stavia negatívne a nemá záujem, aby v odvolacom konaní bola preskúmaná správnosť prvostupňového rozhodnutia. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe procesný postup, v rámci ktorého odvolací súd odmietol odvolanie HOOS podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., nemal za následok odňatie moţnosti HOOS konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Správnosť nasmerovania tohto postupného trendu v rozhodovaní najvyššieho súdu, naznačeného aj vo vyššie uvedených rozhodnutiach (t.j. aby vedľajší účastník, na ktorého sa nevzťahuje ustanovenie § 201 ods. 1 O.s.p., bol oprávnený podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa len ak s tým výslovne súhlasí ním podporovaný účastník), sa potvrdila aj prijatím novely Občianskeho súdneho poriadku účinnej od
6. januára
7. V zmysle § 93 ods. 6 O.s.p. v znení od uvedeného dňa totiţ vedľajší účastník vtedy, ak z právneho predpisu nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom a vedľajším účastníkom, môţe podať odvolanie alebo dovolanie len so súhlasom účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní. Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania HOOS nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, najvyšší súd jeho dovolanie odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p.). 6 5 Cdo 7/2015 Pokiaľ vedľajší účastník dovolaním napadol aj výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania; prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. Keďţe dovolací súd nezistil v konaní odvolacieho súdu o trovách ţiadnu procesnú vadu v zmysle § 237 O.s.p., dovolanie voči výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania tieţ odmietol v zmysle § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné. Dovolanie HOOS voči výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým ţalobkyni nepriznal trovy odvolacieho konania, dovolací súd odmietol v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p., nakoľko HOOS nebolo subjektívne oprávnené k podaniu dovolania proti tomuto výroku, ktorý do jeho práv nejakým spôsobom nezasiahol. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :

1. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
2. decembra 2015 JUDr. Helena Haukvitzová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová