právnej úpravy v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy medzi ţalobkyňou a vtedajším JRD P. druţstvo nadobudlo vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Totiţto ak išlo o prevod do vlastníctva druţstva k účinnosti zmluvy sa registrácia nevyţadovala ako to bolo aj v danom prípade. To znamená, ţe druţstvo nadobudlo vlastnícke právo k predmetu zmluvy uzavretím zmluvy so ţalobkyňou. Okolnosť, ţe druţstvo neuskutočnilo kroky k evidencii svojho vlastníckeho práva v evidencii nehnuteľnosti
vtedajších predpisov (zákon č. 22/1964 Zb.) a jeho vlastnícke právo nebolo v evidencii nehnuteľnosti zapísané, ešte neznamenalo, ţe vlastnícke právo na základe písomne uzavretej kúpnej zmluvy od ţalobkyne nenadobudlo. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa bola stále zapísaná v evidencii nehnuteľností ako vlastníčka predmetných nehnuteľností a po účinnosti Katastrálneho zákona (162/1995 Z.z.) v katastri nehnuteľností, neznamená bez ďalšieho, ţe jej vlastnícke právo nie je moţné spochybniť. V zmysle § 70 Katastrálneho zákona síce platí právna domnienka existencie vlastníckeho práva ţalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam, ide však o vyvrátiteľnú právnu domnienku. 2 Cdo 162/2008 3 To znamená, domnienku vlastníckeho práva je moţné vyvrátiť dôkazom opaku, t.j. toho, ţe zapísanému vlastníkovi toto vlastnícke právo nesvedčí. Ţalovanej sa procesnými dôkaznými prostriedkami podarilo preukázať svoje tvrdenie o tom, ţe ţalobkyňa nie je vlastníčkou predmetných nehnuteľností, keďţe svoje vlastnícke právo previedla zmluvou na bývalé JRD P.. Bol teda preukázaný opak údajov o vlastníctve nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. V predmetnej veci bolo preukázané, ţe ţalobkyňa nie je vlastníčkou predmetnej nehnuteľnosti a nemá ani iný právny dôvod na dispozíciu s týmito nehnuteľnosťami, teda nemá aktívnu vecnú legitimáciu na vlastnícku ţalobu
Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním ţalobkyňa, ktorého prípustnosť odôvodnila ustanovením § 236 ods. 1, § 238 ods. 1, § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodnosť ustanovením § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a navrhla, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, ţe krajský súd sa ţiadnym spôsobom nezaoberal skutočnosťou, ţe ţiadnou zmluvou nepreviedla svoje nehnuteľnosti na JRD. Keby bol skúmal zmluvu zo 14. mája 1984 musel by zistiť, ţe sa jedná o text zmluvy – návrh budúcej zmluvy, kde je zrejmé, ţe sa zaväzuje odpredať a kupujúci pri odkúpení predmetnej nehnuteľnosti zaplatí kúpnu cenu. Z uvedeného textu zmluvy je zrejmé, ţe sa nejednalo o riadnu kúpnopredajnú zmluvu ale len o zmluvu o budúcej zmluve. Keďţe ale nedošlo k dohode o cene, preto nebola riadna kúpnopredajná zmluva spísaná štátnym notárstvom, nakoľko v tom čase dávalo druţstvo všetky zmluvy vyhotovovať štátnemu notárstvu a preto nebol ani daný návrh na vklad a nebola zmluva zavkladovaná tak, ako sa to beţne na JRD robilo. Na túto okolnosť nebol doposiaľ ţiadny dôkaz vykonaný. Pokiaľ názor druhostupňového súdu bol diametrálne odlišný od právneho názoru súdu prvého stupňa, mal ich s takýmto názorom oboznámiť, mali potom dostať moţnosť sa k veci vyjadriť a navrhnúť dôkazy ako boli v tomto čase druţstvom vyhotovované a uzatvárané zmluvy, či ich spisovalo v tom čase štátne notárstvo, k čomu neboli ţiadne dôkazy vykonané, čim im bola odvolacím súdom odňatá moţnosť konať pred súdom. Ţalovaná vo svojom vyjadrení navrhla dovolanie ţalobkyne zamietnuť a priznať jej trovy dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená advokátom (§ 241 2 Cdo 162/2008 4 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné.
1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
2 O.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.
1 O.s.p. súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania.
za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka, výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
1 O.s.p. odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 aţ 7.
3 O.s.p. ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, ţe predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak má za to, ţe súd prvého stupňa 2 Cdo 162/2008 5 dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, ţe odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, ţe odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa, bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať (vrátane dokazovania kúpnopredajnou zmluvou z 14.5.1984) a zadováţiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p. Len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania, ktoré zásady zostali zachované aj po účinnosti novely Občianskeho súdneho poriadku zákon č. 341/2005 Z.z. Je neprípustné, aby odvolací súd k svojim odlišným skutkovým zisteniam, vedúcim k záveru o neopodstatnenosti ţaloby, dospel iba na základe prehodnotenia dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa, resp. aby vychádzal z dôkazu (kúpnopredajná zmluva z 14.5.1984), ktorý nebol v konaní vôbec ako dôkaz vykonaný. Z obsahu zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom zo dňa
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.