Najvyšší súd 10Sžo/65/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov se

§ 13ods.

2 písm.

1. c)ZOPK a vydaná výnimka zo zákazov uvedených v ust. § 35 ods. 1 písm.
2. b)a písm.
3. d)ZOPK v znení platnom v čase vydania rozhodnutia (ďalej len „ZOPK“). Zároveň bola daná vydaná výnimka zo zákazov podľa ust. § 35 ods. 2 písm.
4. b)ZOPK. Ak je teda v súlade s citovaným ust.§ 2 ods. 1 ZOPK ochranou prírody obmedzovanie zásahov, ktoré ju môţu ohroziť, poškodiť alebo zničiť, je nepochybné, ţe ochranou prírody, teda obmedzovaním zásahov je aj výslovné zakotvenie zákazov konkrétnych činností v zákone o ochrane prírody a krajiny. Jednoducho povedané, ochrana prírody sa realizuje aj prostredníctvom zákazov zakotvených v zákone o ochrane prírody a krajiny. 6 10Sžo/65/2015 Z ust. § 40 ods. 3 ZOPK vyplývajú pod písm.
5. a)aţ
6. d)konkrétne dôvody, z ktorých moţno udeliť výnimku zo zákazov. Povolenie výnimky je navyše podmienené neexistenciou inej alternatívy. Ak teda má byť rozhodnutie o povolení výnimky povaţované za zákonné, teda aj odôvodnené, musí byť z odôvodnenia takéhoto rozhodnutia zrejmé aké úvahy viedli správny orgán k tomu, ţe udelil výnimku z ochrany prírody, teda v čom záujem, ktorý udelená výnimka umoţní realizovať prevyšuje nad záujmom ochrany prírody. Ak odôvodnenie takéhoto rozhodnutia takéto vysvetlenie neobsahuje, nemoţno ho podľa ţalobcu povaţovať za preskúmateľné, keďţe nie je moţné zváţiť, ktoré konkrétne dôvody ho viedli k záveru o prevahe iného záujmu nad záujmom na ochrane prírody v konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Ţalobca dal do pozornosti, ţe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov boli vydané v konaní podľa zákona, ktorý upravuje, okrem iného pôsobnosť orgánov štátnej správy pri ochrane prírody. Mal preto za to, ţe nemoţno povaţovať za preskúmateľné také rozhodnutie, vydané v konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, z ktorého nie je moţné zistiť ako vyhodnotil záujem na ochrane prírody orgán štátnej správy, ktorý rozhodnutie v takomto konaní vydal. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia prvostupňového súdu zdôraznil, ţe nemôţe identifikovať, akými úvahami sa súd prvého stupňa riadil, keď povaţoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za také, ktoré spĺňa ním samým artikulované kritériá na odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu. Vychádzajúc z obsahu tohto rozhodnutia, podrobne sa s ním oboznámiac, ţalobca nemôţe dospieť k inému záveru ako k takému, ţe na rozdiel od súdu prvého stupňa nemôţe „dostatočné odôvodnenie skutočností, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy“ vo vzťahu k udeleniu súhlasu a povoleniu výnimky, nájsť. Vyjadril názor, ţe prvostupňový súd povaţoval rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za také, z ktorého okrem iného vyplýva, ako sa správny orgán vysporiadal s vyjadreniami účastníkov, ako hodnotil skutkový stav a aké ustanovenia právnych prepisov 7 10Sžo/65/2015 na vec pouţil. Podľa názoru súdu prvostupňový správny orgán povaţoval toto rozhodnutie v časti jeho odôvodnenia za „podrobne a zrozumiteľne“ osvetľujúce vyššie uvedené skutočnosti. Ţalobca poukázal na to, ţe on samotný v správnom konaní argumentoval v neprospech udelenia výnimky a súhlasu identickými argumentmi. V rozhodnutí súdu prvého stupňa však podľa ţalobcu nemoţno nájsť ani len náznak toho, prečo povaţoval súd tieto ţalobné námietky ţalobcu, teda ţe odôvodnené je len neudelenie súhlasu a nepovolenie výnimky a nie udelenie súhlasu a povolenie výnimky, za dôvodnú. Rozhodnutie prvostupňového súdu len konštatuje, ţe „v rozhodnutí ţalovaného sú podrobne uvedené dôvody, pre ktoré bol vydaný a nevydaný súhlas na výstavbu predmetných lesných ciest a nebola povolená výnimka zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 a ods. 2 ZOPK.“ Ţalobca opätovne uviedol, ţe nedokáţe identifikovať, ktorú časť rozhodnutia ţalovaného mal prvostupňový súd na zreteli pri konštatovaní o podrobných dôvodoch. Rozhodnutie ţalovaného je chronológiou dovtedajšieho konania a všeobecným odkazom na postup orgánov ochrany prírody pri povoľovaní výnimiek a udeľovaní súhlasov. Nemoţno v ňom nájsť ţiadne vyhodnotenie konkrétnych skutkových okolností posudzovanej veci vo vzťahu k ustanoveniam zákona o ochrane prírody a krajiny. Osobitne pozoruhodnou je tá časť rozhodnutia ţalovaného, v ktorej zdôvodňuje povolenie výnimky zo zákazov tým, ţe ţiadosť o takúto výnimku bola súčasťou ţiadosti ţiadateľa. Nezrozumiteľnou je podľa ţalobcu aj tá časť rozhodnutia prvostupňového súdu, v ktorej uvádza „ţe ţalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí opieral o odborné stanoviská KÚ ŢP Ţilina a ŠOP SR Správa NP Nízke Tatry, v ktorých dostatočne posúdili moţnosť výstavby navrhovaných lesných ciest.“ Napriek tomu, ţe sa ţalobca opätovne oboznámil s obsahom oboch správnych rozhodnutí, odborné stanovisko KÚ ŢP Ţilina nie je uvedené ani ako podklad rozhodnutia v ani jednom z nich. Tak prvostupňové, ako aj druhostupňové správne rozhodnutie, poukazujú na odborné 8 10Sžo/65/2015 stanovisko KÚ ŢP v Banskej Bystrici zo dňa 10.12.2012 a na stanovisko ŠOP SR zo dňa 14.01.2013. Stanovisko ŠOP SR Správy NAPANTu, na ktoré sa prvostupňový súd odvoláva zo dňa 21.11.2011, nie je súčasťou podkladov rozhodnutia, vyplývajúcich z týchto rozhodnutí. Podľa ţalobcu tak nie je zrozumiteľné z čoho vychádzalo rozhodnutie prvostupňového súdu, keď argumentuje v prospech vecnej správnosti práve týmito rozhodnutiami. Dal do pozornosti, ţe samotný prvostupňový správny orgán poukazuje na skutočnosť, ţe lokality nesprístupnené dopravnou sieťou poskytujú vhodné ţivotné podmienky mnohým, na vyrušovanie citlivým druhom fauny. Ţalobca za osobitne dôleţité povaţoval zdôrazniť to, ţe výnimka zo zákazov bola povolená vo vzťahu ku kritériovým druhom ÚEV Ďumbierske Tatry a CHVÚ Nízke Tatry, teda voči tým druhom, pre ktoré boli tieto územia zaradené do sústavy NÁTURA 2000. Ani o tom prečo nedostatok odôvodnenia o udelení výnimky vo vzťahu k týmto druhom povaţoval súd prvého stupňa za odôvodnené, nemoţno nájsť v jeho rozhodnutí ani zmienku. Prvostupňový súd sa rovnako nevyrovnal s ďalšími argumentmi ţalobcu o tom, ţe v druhovo identickom konaní, týkajúcom sa udelenia výnimiek na výstavbu ďalších 10 lesných ciest, boli v odbornom stanovisku Okresného úradu Banská Bystrica zmienené tie isté negatívne dôsledky výstavby lesných ciest v územiach európskeho významu. Súd prvého stupňa sa nevyrovnal ani s námietkou ţalobcu o nedostatku zistenia skutkového stavu vo vzťahu k pravdepodobnosti významného vplyvu na územia sústavy NÁTURA 2000. Ţalobca poukázal na rozsudok Súdneho dvora (Veľkej komory) zo dňa 07.09.2004, vo veci C-127/02 Waddenvereniging a Vogelbeschermingsvereniging, podľa ktorého článok 6 ods. 3 prvá veta smernice sa musí vykladať v tom zmysle, ţe kaţdý plán alebo projekt nie priamo súvisiaci alebo nevyhnutný pre správu lokality podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na túto lokalitu z hľadiska cieľov jej ochrany, pokiaľ na základe objektívnych skutočností nemoţno vylúčiť, ţe bude mať pravdepodobne na túto lokalitu významný vplyv, a to buď samostatne alebo

inými plánmi alebo projektmi. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora (Tretej komory) zo dňa 11.04.2013 vo veci C- 258/11, Peter Sweetman a iní /An Bord Pleanála, v ktorom súd skonštatoval, ţe povolenie 9 10Sžo/65/2015 v súvislosti s plánom alebo projektom v zmysle článku 6 ods. 3 Smernice o biotopoch moţno teda vydať len za predpokladu, ţe príslušné orgány po tom, ako určili všetky aspekty tohto plánu alebo projektu, ktoré samostatne alebo

inými plánmi alebo projektmi môţu ovplyvniť ciele ochrany predmetnej lokality a prihliadli na všetky najvýznamnejšie vedecké poznatky v danej oblasti, nadobudli istotu, ţe plán alebo projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu tejto lokality. Tak je to v prípade, ak z vedeckého hľadiska neexistuje ţiadna dôvodná pochybnosť o neprítomnosti takého vplyvu (pozri v tomto zmysle rozsudky z 24.11.2011, Komisia/Španielsko, bod 99, ako aj Solvay a i., bod 67). Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol ţalobca, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie ţalovaného aj prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti ţalovanému na ďalšie konanie a prizná ţalobcovi náhradu trov celého konania. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril v podaní zo dňa 24.02.

1. V ňom k jednotlivým námietkam ţalobcu uvedeným v odvolaní uviedol nasledovné: Ad 1) Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe rozhodnutia správnych orgánov vydané podľa zákona o ochrane prírody vo veci ţiadosti ţiadateľa sú nedostatočné odôvodnené. Uviedol, ţe v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v druhostupňovom rozhodnutí vydanom vo veci ţiadosti ţiadateľa na výstavbu lesnej cesty Koryto v území s tretím stupňom ochrany sa správne orgány opierali o odborné stanovisko Krajského úradu ţivotného prostredia v Banskej Bystrici (ďalej „KÚŢP Banská Bystrica“) č. 03/2012/1028-Pr zo dňa 10.12.2012 a stanoviská Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) č. ŠOP SR/104/2013 zo dňa 14.01.2013, č. ŠOP SR/630/2013 zo dňa 21.02.2013 a č. ŠOP SR/771/2013 zo dňa 06.03.2013, v ktorých bola výstavba navrhovanej lesnej cesty posúdená z hľadiska jej dopadov na predmet ochrany dotknutých chránených území vrátane chránených druhov rastlín a ţivočíchov nachádzajúcich sa v predmetnom území. V odbornom stanovisku KÚŢP Banská Bystrica č. 03/2012/1028-Pr zo dňa 10.12.2012 vydanom podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody, v rámci ktorého bola navrhovaná výstavba lesnej cesty Koryto posudzovaná spolu s ďalšími projektmi výstavby 10 10Sžo/65/2015 lesných ciest na území Národného parku Nízke Tatry, KÚŢP Banská Bystrica konštatoval, ţe: „... Výstavba lesnej cesty Koryto“ (LHC Slovenská Ľupča), pri dodrţiavaní niţšie stanovených záväzných podmienok pravdepodobne nebude mať v území európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry a v CHVU018 Nízke Tatry významný vplyv na tieto územia sústavy chránených území NÁTURA 2000, a teda navrhované činnosti nie je potrebné posudzovať v zmysle zákona EIA.“ Konštatoval, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe KÚŢP Banská Bystrica pri vydávaní odborného stanoviska vychádzal len z poznatkov získaných z povoľovania výnimiek a vydávania súhlasov v územiach sústavy NÁTURA 2000 v jeho územnej pôsobnosti, ministerstvo vzhľadom na ustanovenie § 28 zákona o ochrane prírody poţiadalo ŠOP SR o zhodnotenie kumulatívneho vplyvu všetkých uţ zrealizovaných, ako aj plánovaných aktivít na dotknuté územia sústavy NÁTURA
2. ŠOP SR následne spracovala stanovisko s pouţitím metodickej príručky k ustanoveniam
3. 6 ods. 3 a 4 smernice Rady 92/43/EHS z
4. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín - „Hodnotenie plánov a projektov významne ovplyvňujúcich lokality sústavy NÁTURA 2000“, ktorú vydala v roku 2001 Európska komisia - Riaditeľstvo pre ţivotné prostredie, a zaslala ho ministerstvu listom č. ŠOP SR 104/2013 zo dňa 14.01.
5. V uvedenom odbornom stanovisku ŠOP SR vo vzťahu k predloţenému zámeru výstavby lesných ciest, medzi ktorými bola aj lesná cesta Koryto, konštatovala, ţe „navrhovaná činnosť výstavba lesných ciest pri dodrţaní stanovených podmienok nemôţe mať samostatne, ani v kombinácii s inými projektmi v územiach európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry a SKUEV0302 Kráľovohoľské Tatry a v Chránenom vtáčom území Nízke Tatry významný vplyv na uvedené územia sústavy NÁTURA 2000 a preto Riaditeľstvo ŠOP SR súhlasí s vybudovaním vyššie spomínaných LC.“ Súčasťou uvedeného stanoviska ŠOP SR boli formuláre pre zisťovacie konanie a záznamy o nezistení významných účinkov navrhovaných projektov výstavby lesných ciest vrátane lesnej cesty Koryto na dotknuté územia sústavy NÁTURA 2000 vypracované organizačnou zloţkou ŠOP SR - Správou Národného parku Nízke Tatry. Mal za to, ţe ministerstvo ako prvostupňový správny orgán v rozhodovacom procese zohľadnilo aj vyjadrenie FSC Slovensko č. 604/2013, 605/2013, 606/2013, 607/2013, 608/2013 zo dňa 04.02.2013 a vyjadrenie Lesoochranárskeho zoskupenia VLK zo dňa 11 10Sžo/65/2015 05.02.2013 k podkladom rozhodnutia. Ţalovaný konštatoval, ţe v prvostupňovom rozhodnutí ministerstvo na základe vyššie uvedených podkladov uviedlo dôvody, pre ktoré vydalo súhlas na výstavbu časti lesnej cesty Koryto a povolilo výnimku z podmienok ochrany chránených druhov v JPRL uvedených v časti A a B výroku rozhodnutia a nevydalo súhlas na výstavbu časti lesnej cesty Koryto a nepovolilo výnimku z podmienok ochrany chránených druhov v JPRL uvedených v časti C a D výroku rozhodnutia. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí podrobne uviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a preukázal súlad jeho správnej úvahy s pouţitými právnymi predpismi. Predmetné je podľa ţalovaného zrejmé nielen z odpovedí správneho orgánu na námietky a návrhy účastníkov konania, s ktorými sa správny orgán vysporiadal, tak ako je to uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, ale aj z hodnotenia správneho orgánu, ţe výstavba predmetnej lesnej cesty nebude mať negatívny vplyv na priaznivý stav predmetu ochrany dotknutých chránených území a uskutoční sa v súlade so záujmami ochrany prírody a krajiny. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí taktieţ náleţite uviedol dôvody, na základe ktorých vydal súhlas na výstavbu predmetnej lesnej cesty len na vybraných JPRL uvedených v ţiadosti ţiadateľa a pre ostatné JPRL takýto súhlas nevydal. Pokiaľ ide o povoľovanie výnimky z podmienok ochrany chránených druhov ţalovaný uviedol, ţe zákon o ochrane prírody jednoznačne špecifikuje dôvody, na základe ktorých moţno výnimku povoliť, v ustanovení § 40 ods. 3, ktorým sa prvostupňový správny orgán riadil. Prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s týmto ustanovením zákona o ochrane prírody, keď výnimku na rušenie chránených ţivočíchov a poškodzovania miest ich rozmnoţovania a odpočinku ţiadateľovi povolil na základe písm. b) uvedeného ustanovenia zákona o ochrane prírody, podľa ktorého výnimku z podmienok ochrany chránených druhov moţno povoliť „pri predchádzaní závaţných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne ţijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závaţných škôd na inom type majetku“. Ministerstvo pri povolení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov vychádzalo zo stanovísk ŠOP SR, v ktorých bol podrobne zhodnotený vplyv navrhovanej činnosti na chránené druhy ţivočíchov, na ktoré sa výnimka vzťahuje, a ktoré tvoria predmet ochrany dotknutých chránených území. V prvostupňovom rozhodnutí ministerstvo na základe 12 10Sžo/65/2015 stanovísk ŠOP SR odôvodnilo svoje rozhodnutie aj nasledovnými skutočnosťami: „Súčasný stav druhov, ktoré predstavujú predmet ochrany v CHVÚ Nízke Tatry SOP SR posudzuje na základe existujúcich databáz výskytu (priame pozorovania), ako aj na základe GIS vrstiev tzv. potenciálneho výskytu druhov (biotopy vhodné pre dané konkrétne druhy). Tento súčasný stav ako aj trendy vývoja sú teda výsledkom tzv. „odborného odhadu.“ Vo všeobecnosti však moţno konštatovať, ţe uvedený stav je na vyrovnanej, resp. pri niektorých druhoch lokálne mierne klesajúcej úrovni či naopak lokálne na úrovni mierne stúpajúcej. V praxi to však neznamená, ţe na uvedený stav vplývajú lesohospodárske opatrenia realizované na uvedených lokalitách, dôvody sú rôzne a jedným z nich je aj napr. vyšší počet prirodzených predátorov, či prebiehajúca sukcesia ako prirodzený dôvod zániku biotopov. V zásade moţno ale konštatovať, ţe vzhľadom na to, ţe uvedené druhy sa vyskytujú aj v lokalitách s existujúcou lesníckou činnosťou, nie je ţiadny predpoklad budúcich negatívnych dopadov na ich početnosť pri realizácii týchto aktivít v lokalite kde sa tieto doteraz nerealizovali. V uvedených územiach ÚEVa CHVÚ sú lokality, ktoré predstavujú, tak ako uţ bolo vyššie uvedené, miesta potenciálneho výskytu všetkých druhov ţivočíchov predstavujúcich predmet ochrany v sústave NÁTURA 2000 pre územie NP Nízke Tatry. Okrem všetkých druhov vtákov sú to najmä veľké šelmy. Táto skutočnosť ale reálne s ohľadom na predmet ţiadostí nevykazuje k predmetu ochrany z dlhodobého hľadiska ţiadne riziko a to najmä z toho dôvodu, ţe vyššie uvedený potenciál výskytu dotknutých druhov má takmer celé územie NP.“ Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia mal za zrejmé, ţe pri hodnotení moţných následkov povolenia výnimky z podmienok ochrany chránených druhov prvostupňový správny orgán prihliadal na to, ţe povolením výnimky vo veci ţiadosti ţiadateľa sa len predchádza moţnému protiprávnemu konaniu, pretoţe pri výstavbe lesných ciest nemoţno porušenie podmienok ochrany chránených druhov úplne vylúčiť. Za účelom minimalizácie negatívnych vplyvov výstavby lesnej cesty na chránené druhy ţivočíchov prvostupňový správny orgán časovo obmedzil vykonávanie stavebných prác na obdobie od
6. júla do
7. decembra kalendárneho roka, t. j. mimo kľúčového obdobia hniezdenia a rozmnoţovania chránených ţivočíchov, v ktorom by mohli byť stavebnou činnosťou vyrušované. Druhostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí stotoţnil s vyhodnotením prvostupňového správneho orgánu s námietkami a návrhmi účastníkov konania v súlade 13 10Sžo/65/2015 so zásadou správneho súdnictva, ţe prvostupňové aj druhostupňové správne konanie tvoria jeden celok , z čoho vyplýva, ţe druhostupňový správny orgán, pokiaľ má za preukázané, ţe neexistujú rozpory v dôkazoch, tak ako je tomu v tomto prípade, sa môţe stotoţniť a poukázať na obsah prvostupňového rozhodnutia a zároveň sa vyrovnal s námietkami uvedenými v rozklade ţalobcu. Na základe uvedeného mal ţalovaný za to, ţe postup prvostupňového ako aj druhostupňového správneho orgánu v rámci správneho konania je v súlade so správnym poriadkom a zákonom o ochrane prírody a skutkový stav bol náleţité zistený. Prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie o rozklade podľa ţalovaného obsahujú všetky náleţitosti v zmysle ustanovenia § 47 Správneho poriadku a z odôvodnení predmetných rozhodnutí je zrejmé akými úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov a ako pouţili správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali. Ad 2) Ţalovaný sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe prvostupňový súd sa nevyrovnal so ţalobcovými námietkami, a ţe časti rozhodnutia prvostupňového súdu sú nezrozumiteľné. V správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv fyzických a právnických osôb, ktoré sa cítia byť poškodené rozhodnutím orgánu verejnej správy v správnom konaní. V súdnom preskúmavacom konaní sa procesné postavenie orgánu verejnej správy, ktorý vo veci rozhodol, zmení tak, ţe sa stane jedným z účastníkov súdneho preskúmavacieho konania s rovnakými procesnými právami a povinnosťami, ako ostatní účastníci. V súdnom preskúmavacom konaní podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. na rozdiel od konania vo veciach občianskoprávnych ide o súdny prieskum zákonnosti. Preto je potrebné zdôrazniť, ţe to, či je rozhodnutie správneho orgánu vecne správne alebo účelné, je predmetom súdneho preskúmavacieho konania len v súvislosti so skúmaním jeho zákonnosti. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sţo/95/2007, ktoré vychádza z ustálenej judikatúry správneho súdnictva, v prípade, ţe odôvodnenia rozhodnutí vydané v správnom konaní, sú dostatočne podrobné, zodpovedajúce zákonným poţiadavkám ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky alebo vydaní súhlasu, nie je potrebné v odôvodnení rozsudku súdu opakovať. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu 14 10Sžo/65/2015 Slovenskej republiky, týkajúcej sa poţiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu, súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný vyznám. Preto odôvodnenie súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, ţe z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, upraveného v piatej časti O.s.p. v porovnaní s občianskoprávnym konaním v prvom stupni podľa tretej časti O.s.p. je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, ţe postup ţalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa súd stotoţnil s vecnými dôvodmi ţalovaného správneho orgánu uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky alebo vydaní súhlasu. Ţalovaný vyjadril názor, ţe krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je zákonné a ţalobu ako neodôvodnenú zamietol, pričom odpovedal na všetky pre vec dôleţité argumenty ţalobcu. Odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdneho konania a je plne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Vo vzťahu k námietke ţalobcu týkajúcej sa nezrozumiteľnosti časti rozhodnutia prvostupňového súdu v súvislosti s citáciou stanovísk, ktoré boli podkladom pre rozhodovanie správnych orgánov, ţalovaný povaţoval za potrebné uviesť, ţe krajský súd vo všetkých častiach svojho rozsudku úplne a presne uviedol podklady, z ktorých vychádzali správne orgány pri rozhodovaní vo veci ţiadosti ţiadateľa, a ktoré korešpondujú s tými, ktoré sa uvádzajú v odôvodnení rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov. Preto v prípade, ţe sa na jednom mieste odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu uvádzajú iné podklady, ide o zrejmú chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na celkovú zrozumiteľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu. Poukázal na odvolanie ţalobcu, ktorý v súvislosti s námietkou o nedostatku zistenia skutkového stavu vo vzťahu k pravdepodobnosti významného vplyvu navrhovanej činnosti na územia sústavy NÁTURA 2000 poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora, ktoré sa týkajú uplatňovania čl. 6 ods. 3 smernice Rady 92/43/EHS z
8. mája 1992 o ochrane prirodzených 15 10Sžo/65/2015 biotopov a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín v platnom znení (ďalej len „smernica o biotopoch“). Vo vzťahu k uvedeným rozsudkom Súdneho dvora povaţoval za potrebné uviesť, ţe správne orgány v konaní vo veci ţiadosti ţiadateľa postupovali v súlade s uvedením článkom smernice o biotopoch v zmysle výkladu vyplývajúceho z judikatúry Súdneho dvora. Podľa čl. 6 ods. 3 smernice o biotopoch: „ Akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môţe pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či uţ samotne, alebo

inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a podľa ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, ţe nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti.“ Z vyššie uvedeného ustanovenia smernice o biotopoch, ako aj z príslušných rozsudkov Súdneho dvora podľa ţalovaného vyplýva, ţe primeranému hodnoteniu vplyvov na lokalitu NÁTURA 2000 z hľadiska cieľov jej ochrany podliehajú len tie plány alebo projekty, ktoré túto lokalitu môţu pravdepodobne významne ovplyvniť. Vplyv navrhovaného projektu výstavby lesnej cesty Koryto na dotknuté územia sústavy NÁTURA 2000 bol spolu s ďalšími projektmi výstavby lesných ciest posúdený KÚŢP Banská Bystrica, ktorý k navrhovanej činnosti vydal odborné stanovisko č. 03/2012/1028-Pr zo dňa 10.12.2012 podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody, v ktorom sa konštatuje, ţe výstavba lesnej cesty Koryto pri dodrţiavaní stanovených podmienok pravdepodobne nebude mať v území európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry a Chránenom vtáčom území Nízke Tatry významný vplyv na tieto územia sústavy chránených území NÁTURA 2000, a teda navrhované činnosti nie je potrebné posudzovať v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na ţivotné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“). Poukázal na skutočnosť, ţe na základe ţiadosti ministerstva ako prvostupňového správneho orgánu bol projekt výstavby lesnej cesty Koryto spolu s ďalšími navrhovanými 16 10Sžo/65/2015 projektmi výstavby lesných ciest posúdený ŠOP SR aj z hľadiska významnosti kumulatívnych vplyvov na územie európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry a Chránené vtáčie územie Nízke Tatry v súlade s metodickou príručkou Európskej komisie k ustanoveniam

1. 6 ods. 3 a 4 smernice o biotopoch „Hodnotenie plánov a projektov významne ovplyvňujúcich lokality sústavy Nátura 2000“ z novembra 2001, zverejnenou na webovej stránke ŠOP SR v časti „Nátura 2000“, „Publikácie a dokumenty“. Podľa formulára pre zisťovacie konanie „Výstavba lesných ciest na území NAPANT, UEV Ďumbierske Tatry“ a formulára pre zisťovacie konanie „Výstavba lesných ciest na území NAPANT, CHVU Nízke Tatry“ sa v súvislosti s realizáciou navrhovaného projektu nepredpokladá ovplyvnenie štruktúry ani funkcie dotknutých území sústavy NÁTURA 2000 a nepredpokladajú sa ani prvky s predpokladaným významným vplyvom. Podľa záverečného hodnotenia účinkov navrhovaných projektov uvedeného v zázname o nezistení významných účinkov „Výstavba lesných ciest na území NAPANT, UEV Ďumbierske Tatry“ a zázname o nezistení významných účinkov „Výstavba lesných ciest na území NAPANT, CHVÚ Nízke Tatry“ v dôsledku výstavby navrhovaných lesných ciest sa nepredpokladajú významné vplyvy na dotknuté územia sústavy NÁTURA
2. Výhrady ţalobcu, ţe ministerstvo sa v rozhodnutí nevyrovnalo s výsledkami zisťovacieho konania uvedenými vo vyššie uvedených formulároch, povaţoval ţalovaný za neopodstatnené a v tejto súvislosti poukázal na odôvodnenie rozhodnutia o rozklade, v ktorom druhostupňový správny orgán uviedol, ţe formuláre, vyuţívané v zisťovacích konaniach na účely hodnotenia moţných vplyvov zámeru na územia európskej sústavy chránených území, obsahujú početné kritériá. Vyhodnotenie predpokladaných vplyvov zámeru na lokality sústavy Nátura 2000 je syntézou hodnotenia podľa všetkých kritérií a výsledkom je odborné stanovisko, vydané príslušným orgánom ochrany prírody a krajiny podľa § 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody, ŠOP SR, Správa Národného parku Nízke Tatry v zisťovacom konaní uviedla všetky moţné predpokladané negatívne dôsledky výstavby lesných ciest pre druhy ţivočíchov a biotopy v dotknutých územiach sústavy NÁTURA
3. V konečnom posúdení významnosti účinkov sa tieto predpokladané negatívne javy neprejavili ako určujúce a závaţné. Na základe vyššie uvedeného dospel ţalovaný k záveru, ţe nakoľko projekt výstavby lesnej cesty Koryto na základe zisteného skutkového stavu nemal významný vplyv na územie európskeho významu SKUEV0302 Ďumbierske Tatry ani na Chránené vtáčie územie Nízke 17 10Sžo/65/2015 Tatry, v súlade s
4. 6 ods. 3 smernice o biotopoch a § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody nepodliehal primeranému hodnoteniu vplyvov na tieto územia sústavy NATURA 2000 z hľadiska cieľov ich ochrany podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Vzhľadom na vyššie uvedené vyslovil ţalovaný názor, ţe prvostupňové rozhodnutie a druhostupňové rozhodnutie napadnuté ţalobcom, ako aj postup prvostupňového správneho orgánu a druhostupňového správneho orgánu v správnom konaní sú v súlade so zákonom o ochrane prírody a správnym poriadkom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne správny. Z uvedeného dôvodu ţiadal Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil rozsudok krajského súdu a zamietol podané odvolanie ţalobcu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p.

§ 10ods.

2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 29.06.2016 potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. 18 10Sžo/65/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného

prvostupňovým správnym rozhodnutím, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Je nutné zdôrazniť, ţe podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sţo 84/2007, sp. zn. 6Sţo 98/2008, sp. zn. 1Sţo 33/2008, sp. zn. 2Sţo 5/2009 či sp. zn. 8Sţo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, ţe podstatou súdneho prieskumu odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj ţaloby, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania rozhodnutia ţalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.

§ 246cods.

1 O.s.p. konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a záverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umoţňuje odvolaciemu súdu doplniť odôvodnenie 19 10Sžo/65/2015 prvostupňového súdu o ďalšie dôvody). Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 7290/2013-1.10 (47/2013- rozkl.) zo dňa 03.09.2013, ktorým bol zamietnutý rozklad ţalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie – rozhodnutie ţalovaného č. 1575/2013-2.2 zo dňa 15.07.2013, ktorým tento A. vydal súhlas podľa § 14 ods. 2 písm. a)

§ 13ods.

2 písm.

1. c)zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov na výstavbu časti lesnej cesty Koryto v jednotkách priestorového rozdelenia lesa č. 376b a 376a (KN-C 1344 v katastrálnom území Jasenie) na Lesnom celku Jasenie - štátne v Národnom parku Nízke Tatry, B. povolil výnimku zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm.
2. b)a d), § 35 ods. 2 písm.
3. b)zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, čiţe povolilo pri výstavbe časti lesnej cesty Koryto v jednotkách priestorového rozdelenia lesa č. 376b a 376a (KN-C 1344 v katastrálnom území Jašenie) - rušiť a poškodzovať miesta rozmnoţovania chránených ţivočíchov: mlok karpatský (Triturus montadoní), kunka ţltobruchá (Bombina variegatá), rys ostrovid (Lynx lynx), medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), hraboš tatranský (Microtus tatricus), uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), orol skalný (Aquila chrysaetos), tetrov hôľniak (Tetrao tetrix), tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), ďateľ trojprstý (Picoides tridactylus), kuvik kapcavý (Aegolius funereus), kuvik vrabčí (Glaucidium passerinum), jariabok hôrny (Bonasa bonasid), bocian čierny (Ciconia nigra), orol krikľavý (Annila nnmarind). vvr skalný (Bubo bubo), včelár lesný (Pernis apivorus), dateľ bielochrbtý(Dendrocopos leucotos), ţlna sivá (Picus canus), ďateľ čierny (Dryocopus martius), muchárik červenohrdlý (Ficedula parvá), muchárik bielokrký (Ficedula albicollis), strakoš sivý (Lanius excubitor), muchár sivý (Muscicapa striatá). Prvostupňové rozhodnutie v časti C. – nevydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. a)

§ 13ods.

2 písm.

1. c)zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a v časti D. - nepovolenie výnimky zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm.
2. b)a d), § 35 ods. 2 písm.
3. b)zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, teda nebolo predmetom súdnej preskúmavacej činnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i obsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým ţalobca namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia konštatuje, ţe argumentácia ţalobcu nie je 20 10Sžo/65/2015 spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol jeho ţalobu. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku podrobným spôsobom vysporiadal so ţalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu, bola celá vec prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne zistený, o čom svedčí obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva uvedené. V súdnom konaní bolo obsahom administratívneho spisu preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie ţalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym orgánom a správne právne posúdené. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavaným rozhodnutím ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a práv ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p.

§ 246cO.s.p.

a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, ţe ţalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Ţalovanému zákon priznanie trov konania neumoţňuje. 21 10Sžo/65/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. júna 2016 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková