← Slovensko

o určenie neplatnosti právneho úkonu

Najvyšší súd 5Obo/18/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: G. S., F., zastúpeného advokátom J. M. P., proti ţalovanému 1/. D. B., E., ţalovanému 2/. I. B., E., zastúpených advokátom M. G., A., s. r. o., Š., ţalovanému 3/. T., s. r. o., U.U., zastúpený advokátkou J. M., A., s. r. o., U., ţalovanému 4/ J. G., M., správkyňa konkurznej podstaty úpadcu A..A., o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. decembra 2009 č. k. 9 Cbi 16/2008-246, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
  2. decembra 2009 č. k. 9 Cbi 16/2008-246 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol. Súčasne uloţil ţalobcovi povinnosť zaplatiť ţalovanému v
  3. a
  4. rade trovy konania vo výške 5 477,77 Eur a ţalovanému v
  5. rade trovy konania pozostávajúce z náhrady cestovného vo výške 102,68 Eur. Ţalovanému v
  6. rade náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca sa domáhal vyslovenia, ţe kúpna zmluva uzatvorená dňa
  8. 2003 medzi ţalobcom v
  9. a
  10. rade na nehnuteľnosti v katastrálnom území L., ktoré sú na správe katastra v L. vedené na LV č. X. ako parc. č. X., zastavené plochy a nádvoria o výmere 120 m2 a rodinný dom s. č. X. postavený na parcele č. X. v jednej jednine a na LV č. X. parc. č. X., záhrady o výmere 687 m2, parc. č. X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 38m2 v jednej polovici, ktorých vklad bol povolený pod č. V- X./2003 zo dňa
  12. 2004 je neplatná. Tieţ ţiadal vysloviť, ţe kúpna zmluva uzavretá medzi ţalovaným v
  13. rade o ţalovanými v
  14. a
  15. rade na nehnuteľnosti v katastrálnom území L., 5Obo/18/2010 2 ktoré sú na Správe katastra v L. vedené na LV č. X. ako parc. č. X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 a rodinný dom s. č. X. postavený na parcele č. X. v jednej jednine a na LV č. X. parc. č. X. záhrady o výmere 687m2, parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 v jednej polovici, ktorých vklad bol povolený pod č. V X./2004 zo dňa
  17. 2004 je neplatná. Podľa § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo, je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Návrhom moţno uplatniť pozitívne, alebo negatívne ručenie, či tu právny vzťah, alebo právo, alebo nie je. Ţalobcu zaťaţuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, ţe na určení právneho vzťahu, alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem. Tento bude spravidla daný v prípade, keď sa nemoţno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie ţalobcu by bez takého určenia bolo neisté. Pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. spravidla nemoţno vyhovieť návrhu an rozhodnutie súdu určovacím výrokom, ak moţno uplatniť nárok na plnenie. Určovacia ţaloba podľa § 80 písm. c/ O. s. p. má preventívny charakter. Prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom moţno eliminovať stav ohrozenia práva, alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemoţno dospieť iným spôsobom. Uplatní sa tieţ v prípadoch, v ktorých je takáto ţaloba účinnejšia ako iné právne prostriedky a zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu aj jej prostredníctvom moţno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Tieto funkcie určovacej ţaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemoţno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. V prejednávanej veci je nesporné, ţe ţalobkyňa nebola nikdy zapísaná ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností na LV v katastri nehnuteľnosti a tento stav pretrváva dodnes. Ţalobkyňa mala podľa názoru súdu moţnosť podať vylučovaciu ţalobu týkajúcu sa predmetných nehnuteľností v rámci excindačného konania. Mohla sa tieţ domáhať určenia vlastníckeho práva na príslušnom súde. 5Obo/18/2010 3 Predpokladom pre speňaţovanie konkurznej podstaty tak ako je definovaná v ustanovení § 6 Zákona č. 328/1991 zb. o konkurze a vyrovnaní je súpis podstaty, ktorý vykonal správca podstaty v súlade s § 18 ods. 1 citovaného zákona. Správca konkurznej podstaty v súlade s opatrením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K 111/99-123 zo dňa
  19. 2002 uzatvoril kúpnu zmluvu týkajúcu sa sporných nehnuteľností so ţalovaným v
  20. rade. Ţalovaný v
  21. rade ako realitná spoločnosť si nehnuteľnosti kúpili za účelom ďalšieho predaja. Následne bola preto uzatvorená kúpna zmluva zo dňa
  23. 2004 so ţalovaným v
  24. a
  25. rade. Vklad kúpnej zmluvy do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa
  28. Tieto právne úkony nemoţno povaţovať za neplatné právne úkony podľa § 39 Obč. zákonníka. Ţalobkyňa v konaní opak nepreukázala, preto súd rozhodol tak, ţe ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie ţalobca podaním zo dňa
  31. Navrhol zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/, e/, f/ O. s. p., lebo súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí a sú tu neuplatnené dôkazy a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ţalobca nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, ţe nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej určovacej ţalobe v čase rozhodovania súdu v tejto veci. V podanej ţalobe označil ako dôkazy spisy Okresného súdu Levice pod sp. zn. 7 C 123/01, 9 C 52/2003 a 12 C 197/
  32. Z obsahu spisu 7 C 123/01 je preukázané, ţe ţalovaná v
  33. rade ako správkyňa konkurznej podstaty podala návrh na súd, lebo podľa § 14 ods. 1 písm. k/ zákona o konkurze a vyrovnaní v platnom znení išlo o originálne nadobudnutie rodinného domu výstavbou do bezpodielového spoluvlastníctva manţelov a preto navrhla rodinný dom na parc. č. X. rozdeliť nasledovne: A. S., L., F. v podiele 1/2-ica a G. S., L., F. v podiele 1/2-ica. Vo formálnej evidencii na Správe katastra v L. bol nesúlad a na doporučenie ţalovanej v
  34. rade 5Obo/18/2010 4 počas súdneho konania ţalobkyňa predloţila okrem stavebného povolenia č. výst. X. z
  36. 1989 i kolaudačné rozhodnutie, listinu o určení súpisného č. z
  38. 2002 a ţiadosť o zaloţenie na rodinný dom na parc. č. X.. Ţalovaná v
  39. rade vzala svoj návrh späť a súd konanie zastavil nie v súlade s § 96 ods. 2 O. s. p., lebo dňa
  41. 2001 po zahájení pojednávania bol prednesený návrh ţalobcu a aţ potom bolo pojednávanie odročené. Ţalobkyňa mala záujem na tom, aby sa toto konanie ukončilo rozsudkom podľa podaného návrhu podal proti uzneseniu Okresného súdu Levice. č. k. 7 C 123/01-54 zo dňa
  43. 2003 podal odvolanie. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 9 Co 113/03-67 dňa
  45. 2003 v zastavujúcej časti potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa, ale i napriek tomu je ţalobkyňa presvedčená, ţe konanie vo veci 7 C 123/01 začaté bolo a súdy svojimi rozhodnutiami porušili zákon. Ţalobkyňa mala záujem na tom, aby sa vlastnícke právo k rodinnému domu vyznačilo na správe katastra v L. na LV, preto podala ešte dňa
  47. 2003 určovaciu ţalobu na Okresný súd Levice., ktorá bola vedená pod sp. zn. 9 C 52/
  48. Okresný súd v Leviciach uznesením č. k. 9 C 52/2003-40 zo dňa
  50. 2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
  52. 2003 rozhodol tak, ţe konanie zastavil a spis postúpil na Správu katastra v L. na ďalšie konanie o veci. Ţalovanej v
  53. rade súd doručil svoje uznesenie, a preto jej bolo známe, ţe konanie v tejto veci bude na Správe katastra v L.. Z tohto uznesenia vyplýva, ţe o konaní pred súdom moţno uvaţovať v prípade aţ po rozhodnutí Správy katastra L., keď by mal súd jeho rozhodnutie preskúmavať. Zo Správy katastra čakala na doručenie ich rozhodnutia ako správneho orgánu. Takéto rozhodnutie ţalobkyni nebolo zaslané, a preto ani nemala dôvod podať na súd návrh na preskúmanie takéhoto rozhodnutia. Ţalobkyňa predpokladala, ţe i ţalovaná v
  54. rade počká na rozhodnutie Správy katastra o vlastníctve vzhľadom na uznesenie Okresného súdu Levice č. k. 9 C 52/2003-40 a potom bude pokračovať v zrušení BSM. Vzhľadom na citované uznesenie Okresného súdu Levice, ţalobkyňa nepovaţoval do vydania rozhodnutia Správy katastra ako správneho orgánu, ktoré je ešte preskúmateľné súdom, dôvodné podať vylučovaciu ţalobu v rámci excindačného konania. Taktieţ o tejto celej veci mala jednoznačnú vedomosť i ţalovaná v
  55. rade. Ţalobkyňa zo strany ţalovanej v
  56. rade ani Krajského súdu v Bratislave nebola informovaná ani ţiadnym iným spôsobom vyrozumená, ţe do konkurznej podstaty je zahrnutý rodinný dom v celosti. Na návrhu má ţalobkyňa teda jednoznačne naliehavý právny záujem. Toto je zrejmé i navrhnutými dôkazmi a preto rozsudok súdu prvého stupňa povaţuje za nesprávny a uvedené právne úkony sú neplatné. 5Obo/18/2010 5 K odvolaniu ţalobkyne sa vyjadrili ţalovaní v
  57. a
  58. rade. Navrhli rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnili si náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania. Ţalovaný v
  59. a
  60. rade sa stotoţňujú s právnym záverom súdu prvého stupňa v tom, ţe na ţalobkyňou podanom určení, nie je naliehavý právny záujem a to z dôvodu, ţe ţalobkyňa sa mala domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva vylučovacou ţalobou v rámci konkurzného konania a nie ţalobou na určenie neplatnosti kúpnych zmlúv, ktorými bol majetok z konkurznej podstaty prevedený na jeho neskorších nadobúdateľov, resp. ţalobou na určenie vlastníckeho práva k predmetnému majetku (nehnuteľností). Ţalobkyňa svoje vlastnícke právo v minulosti opätovne (vedome či nevedome) zanedbávala a aj preto nemôţe mať naliehavý právny záujem na poţadovanom určení. Pokiaľ ţalobkyňa tvrdí, ţe mala záujem na vyznačení jej vlastníckeho práva na LV nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti a mala byť bezpodielovou spoluvlastníčkou, mohla veľmi jednoducho podať návrh na zápis bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti záznamom (návrh by podpísal aj jej manţel vedený ako výlučný vlastník). Je otázne prečo tak ţalobkyňa neurobila. Ţalobkyňa mohla a mala uplatniť svoje vlastnícke právo v rámci vylučovacej ţaloby (v zmysle § 19 ods. 2 zákona o konkurze a vyrovnaní) t. j. prostriedku právnej ochrany, ktorý bol spôsobilý odstrániť stav jej právnej neistoty a podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky i jediný účinný právnym prostriedkom uplatnenia vlastníckeho práva k veci zapísanej do konkurznej podstaty. Ţalobkyňa tak ale neurobila. Obdobným spôsobom ţalobkyňa pristupovala i ku konaniu vo veci samej, keď menila znenie ţalobných návrhov a na pojednávanie sa ani raz nedostavila. Kúpne zmluvy, ktorých určenia neplatnosti sa ţalobkyňa domáha, boli uzatvorené v súlade so zákonom. Ţalobkyňa v konaní neuviedla ţiadny konkrétny dôvod, prečo by obsah alebo účel zmluvy uzatvorenej medzi ţalovaným v
  61. a
  62. rade (alebo zmluvy) uzatvorenej medzi ţalovaným v
  63. rade a odporcami v
  64. a
  65. rade) odporoval zákonu, zákon obchádzal, alebo sa priečil dobrým mravom. Ţalovaní v
  66. a
  67. rade, ktorí nehnuteľnosti nadobudli v dobrej viere, majú právo na právnu ochranu aj voči pôvodnému vlastníkovi (ak nim ţalobkyňa skutočne bola), ktorý svoje vlastnícke právo (bezpodielové spoluvlastníctvo) nemal evidované v katastri nehnuteľnosti a v priebehu konkurzného konania vedie o spísaní veci do konkurznej podstaty neţiadal o jeho vylúčenie. Pripustenie ţaloby o určení neplatnosti kúpnych zmlúv z dôvodu, ţe si ţalobkyňa robí nárok na vec, ktorá bola riadne predvedená 5Obo/18/2010 6 v rámci speňaţovania konkurznej podstaty, by viedlo k právnej neistote a spornosti vlastníckeho práva nielen v prejednávanom prípade, ale spochybnil by speňaţovanie konkurznej podstaty v konkurzoch spravujúcich sa podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a zároveň by úplne poprel účel konania – definitívne usporiadať majetkové pomery dlţníka a vzťahy medzi ním a jeho veriteľmi. Nakoľko súd prvého stupňa zároveň vykonal všetky dôkazy, ktoré ţalobkyňa navrhla, a ktoré zároveň súvisia s prejednávanou vecou a správne zistil všetky rozhodujúce skutočnosti potrebné pre rozhodnutie a ţalobkyňa (aj pre svoju opakovanú neprítomnosť na pojednávaní) nenavrhla dôkazy a zároveň v odvolaní neuviedla dôkazy na základe ktorých by súd mohol dospieť k iným skutkovým zisteniam, alebo dôkazy, ktoré bez vlastnej viny nemohla označiť, alebo predloţiť, ţalovaný v
  68. a
  69. rade povaţujú odvolanie ţalobkyne za nedôvodné. Ţalovaný
  70. vo svojom vyjadrení k odvolaniu, ktoré bolo doručené súdu dňa
  72. 2010 uviedol, ţe povaţuje odvolanie ţalobkyne za nedôvodné. Ţalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia správne uviedol, ţe ţalobkyňa mala moţnosť podať vylučovaciu ţalobu podľa ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov na vylúčenie veci prípadne náhradného peňaţného plnenia z konkurznej podstaty. Ţaloba o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je ţalobou určovacou. Pokiaľ je moţné ţalovať priamo na určenie existencie práva, alebo právneho vzťahu, potom nie je daný naliehavý právny záujem na určenie platnosti, neplatnosti zmluvy. Preto so ţalobou o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy na základe ktorej nadobudol ţalovaný v
  73. rade nehnuteľnosť zapísanú do konkurznej podstaty v rámci speňaţovania od správcu, ţalobkyňa podľa názoru ţalovaného v
  74. rade uspieť nemôţe. Ţalovaný v
  75. rade kúpil predmetnú nehnuteľnosť v rámci konkurzného konania v dobrej viere na základe zverejneného inzerátu. K samotnej kúpnej zmluve v článku VI. správkyňa ako predávajúca vyhlásila, ţe vlastníctvo predávaných nehnuteľností nie je sporné, a ţe sa na ne neviaţu ţiadne ťarchy a obmedzenia, nakoľko podľa § 27 ods. 13 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších zmien prechádzajú nehnuteľnosti na nadobúdateľa bez tiarch na nich viaţúcich. Kúpna zmluva bola uzavretá v súlade s Opatrením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K 111/99-128 zo dňa
  78. Kúpna zmluva bola teda medzi ţalovaným v
  79. rade a ţalovanou v
  80. rade uzatvorená na základe rozhodnutia súdu. 5Obo/18/2010 7 Vzhľadom na uvedené ţalovaný v
  81. rade navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a uplatňuje si náhradu trov odvolacieho konania spolu v sume 475,60 Eur. K odvolaniu sa vyjadrila tieţ správkyňa konkurznej podstaty – ţalovaný v
  82. rade. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 potvrdiť. Je toho názoru, ţe súd prvého stupňa vykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam. V konaní nedošlo k ţiadnym vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. a konajúci súd vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci. Sporná nehnuteľnosť bola zapísaná do súpisu majetku v celosti nakoľko bola vedená v evidencii nehnuteľnosti v LV č. X. k. ú. L. na meno úpadcu v celosti. Uvedenú nehnuteľnosť úpadca zaloţil v prospech S.L. a na základe záloţného práva mu bol poskytnutý úver. Nakoľko poskytnutý úver nesplácal, S., a. s. L. podala návrh na vyhlásenie konkurzu na veriteľa A. S. A. L., I., a. s. L. si ako konkurzný veriteľ uplatnila na verejnom pojednávaní konanom dňa
  84. 2000 na Krajskom súde v Bratislave pohľadávku v celkovej výške 3 187 223,03 Sk s právom na oddelené uspokojenie. K predaju nehnuteľností došlo v decembri
  85. Prvé a druhé kolo verejného ponukového konania bolo neúspešné. Ţalobkyňa nemala námietky k predaju tejto nehnuteľnosti. Práve naopak rozhodla sa, ţe v treťom kole odkúpi túto nehnuteľnosť a dňa
  87. 2003 sa prihlásila na písomnú ponuku na odkúpenie nehnuteľnosti zapísaných v LV č. X. v k. ú. L. zaslala dcéra úpadcu a ţalobkyne G. S.L. Ponúknutú kúpnu cenu nezaplatila ani po viacerých urgenciách. Vzhľadom na uvedené bolo aj toto kolo vyhlásené za neúspešné. Taktieţ
  88. a
  89. kolo verejného ponukového konania nebolo úspešné. Uvedená nehnuteľnosť bola predaná v
  90. kole verejného ponukového konania za najvyššiu ponúknutú cenu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie ţalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobkyňa sa svojim návrhom domáhala určenia, ţe kúpna zmluva uzatvorená dňa
  92. 2003 medzi ţalovaným v
  93. a
  94. rade na nehnuteľnosti v katastrálnom území L., ktoré sú na Správe katastra v L. vedené na LV č. X. ako parc. č. X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 a rodinný dom s. č. X., postavený na parcele č. X. v 1/1-ine a na LV č. X. parc. č. X. záhrady o výmere 687 m2 parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 v jednej polovici, ktorý vklad bol povolený pod č. V-X./2003 zo 5Obo/18/2010 8 dňa
  95. 2004 je neplatná. Tieţ sa domáhala určenia, ţe kúpna zmluva uzatvorená medzi ţalovaným v
  96. rade a ţalovanými v
  97. a
  98. rade na nehnuteľnosti v katastrálnom území L., ktoré sú na správe katastra v L. vedené na LV č. X. ako parc. č. X., zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2 a rodinný dom s. č. X., postavený na parcelné č. X. v jednej jednine a na LV č. X. parc. č. X. záhrady o výmere 687 m2, parc. č. X. zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 v jednej polovici, ktorých vklad bol povolený pod č. V X./2004 zo dňa
  100. 2004 je neplatná. Podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je z hľadiska procesného základným predpokladom úspešnosti ţaloby o určenie skutočnosť, ţe ţalobca má na poţadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu musí v konaní preukázať ţalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať v čase, keď bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 154 ods. 1 O. s. p.). Ak naliehavý právny záujem nevyplýva priamo z návrhu, zisťuje sa výsluchom účastníkov. Nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite. Vo všeobecnosti platí, ţe naliehavý právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo ţalobcu ohrozené, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie ţalobcu neistým. Existencia naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení môţe byť daná aj vtedy keď určenie existencie práva, alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo ovplyvní právne postavenie ţalobcu voči ţalovanému. Toto priaznivé ovplyvnenie môţe spočívať nielen v odstránení spornosti, či neistoty ţalobcovho právneho postavenia voči ţalovanému, ale aj v zaloţení moţnosti uplatnenia (voči ţalovanému) vlastného zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu vynútiteľného práva k predmetu určenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, je potom v posudzovanej veci z hľadiska posúdenia naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení, právne významná otázka, či by sa v prípade vyhovenia ţalobe odstránil stav neistoty v právnom postavení ţalobkyne, a či by vyhovujúci rozsudok priaznivo ovplyvnil právne postavenie ţalobkyne v tom smere, ţe by zaloţil voči ţalovaným nárok na uplatnenie vlastného (zo zákona, prípadne zo záväzkového vzťahu vynútiteľného) práva k predmetu určenia. 5Obo/18/2010 9 Odvolací súd je toho názoru, ţe ţalobkyňa nesporne má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Odvolací súd nesúhlasí s odôvodnením prvostupňového súdu v napadnutom rozsudku, z ktorého vyplýva, ţe ţalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, keďţe nebola nikdy zapísaná ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností na LV v katastri nehnuteľnosti a tento stav pretrváva dodnes; ţalobkyňa mala moţnosť podať vylučovaciu ţalobu týkajúcu sa predmetných nehnuteľností v rámci excindačného konania a mohla sa tieţ domáhať určenia vlastníckeho práva na príslušnom súde. V súvislosti s týmto odôvodnením odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II ÚS 137/8 z
  101. júla 2008, v ktorom je uvedené, ţe taká interpretácia a aplikácia ustanovenia § 80 písm. c/ O. s. p., ktorá vo svojich dôsledkoch znemoţňuje poskytnutie súdnej ochrany postupom podľa tretej resp. štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku v otázke patriacej do primárnej právomoci všeobecných súdov je popretím samej podstaty základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako aj obdobného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Účastník konania má právo na to, aby platnosť sporného občiansko-právneho úkonu posúdil všeobecný súd postupom podľa tretej resp. štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku. Na tomto práve nemôţe nič zmeniť skutočnosť, ţe spornú právnu otázku môţe ako predbeţnú otázku posúdiť aj správny orgán v správnom konaní a fortiori platia tieto závery za situácie, keď správny orgán konanie prerušil a čakal na rozhodnutie všeobecného súdu o platnosti resp. neplatnosti spornej zmluvy a Rozhodnutie všeobecného súdu mohlo výrazne posilniť (resp. vyjasniť) pozíciu účastníka v prebiehajúcom správnom konaní. Bez ohľadu teda na tú skutočnosť, ţe ţalobkyňa nebola nikdy zapísaná ako spoluvlastníčka predmetných nehnuteľností na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností a mohla sa tieţ domáhať určenia vlastníckeho práva na príslušnom súde, toto konanie môţe odstrániť spornosť, či neistotu ţalobcovho právneho postavenia voči ţalovaným a vyjasniť pozíciu ţalobkyne vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam za predpokladu rozhodnutia súdu vo veci samej. Súd prvého stupňa v odôvodnení týkajúceho sa naliehavosti právneho záujmu na podaní tejto ţaloby uviedol, ţe ţalobkyňa mala moţnosť podať vylučovaciu ţalobu týkajúcu sa predmetných nehnuteľností v rámci excindačného konania. Ţalobkyňa v odvolaní uviedla, ţe nepovaţovala do vydania rozhodnutia Správy katastra ako správneho orgánu, ktoré je ešte preskúmateľné súdom, dôvodné podať vylučovaciu ţalobu v rámci excindačného konania. O tejto celej veci mala jednoznačnú vedomosť i ţalovaná v
  102. rade. Ţalobkyňa zo strany ţalovaného v
  103. rade ani Krajského súdu v Bratislave nebola informovaná ani ţiadnym 5Obo/18/2010 10 iným spôsobom vyrozumená, ţe do konkurznej podstaty je zahrnutý rodinný dom v celosti. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  104. septembra 2009 sp. zn. 5 Cdo 194/2008, v ktorom sa uvádza, ţe pokiaľ konkurzný súd ţalobcovi uznesením neuloţil, aby v lehote určenej súdom podal vylučovaciu ţalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz a nepoučil ho o tom, ţe jeho vec bola zapísaná do súpisu a o právnych následkoch nepodania ţaloby, nemohla nastať situácia v zmysle ustanovenia § 19 ods. 2 zákona č. 329/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Občiansko- právnym kolégiom Najvyššieho súdu bolo prijaté rozhodnutie na uverejnenie v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v znení. Právna domnienka podľa § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene, nastáva iba ak ten, kto uplatňuje, ţe vec sa nemala do súpisu zaradiť, nepodá v súdom určenej lehote proti správcovi vylučovaciu ţalobu, hoci bol konkurzným súdom poučený o tom, ţe vec bola zapísaná do súpisu a o právnych dôsledkoch nepodania ţaloby. Z uvedeného teda vyplýva, ţe ak súd nepoučil ţalobkyňu o tom, ţe rodinný dom bol v celosti a predmetné nehnuteľnosti boli v celosti zapísané do súpisu konkurznej podstaty a ţalobkyňa nebola poučená o tom, ţe vec bola zapísaná do súpisu a o právnych dôsledkoch nepodania ţaloby, nemohla nastať právna domnienka podľa § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ţe vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. Odvolací súd dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil otázku naliehavosti právneho záujmu ţalobkyne na podaní určovacej ţaloby. Má za to, ţe ţalobkyňa, na rozdiel od záveru súdu prvého stupňa, má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. K samotnému odôvodneniu rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza, ţe nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení, bráni zaoberať sa s vecou v jej merite. Napriek tomu, ţe súd prvého stupňa konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení, v odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe predmetné právne úkony nemoţno povaţovať za neplatné úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka a ţalobkyňa v konaní opak nepreukázala. V odôvodnení taktieţ uvádza, ţe súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, listinami z konkurzného spisu č. 6K 111/99, nahliadnutím do spisov označených účastníkmi konania a výpoveďami účastníkov na pojednávaní a stotoţnil sa s názorom ţalovaných v
  105. aţ
  106. rade, ţe návrhu nie je moţné vyhovieť. 5Obo/18/2010 11 Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O. s. p.). Za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd (§ 125 O. s. p.). Podľa § 129 ods. 1 O. s. p. dôkaz listinou sa vykoná tak, ţe predseda senátu, alebo samosudca na pojednávaní listinu, alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah; to neplatní ak súd vo veci nenariaďuje pojednávanie. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko čo vyšlo za konania najavo, včítane toho čo uviedli účastníci (§ 132 O. s. p.). Z obsahu spisu vyplýva, ţe súd prvého stupňa vo veci nevykonal ţiadne dokazovanie, nevykonal dôkaz listinami. Zo zápisníc z pojednávaní nevyplýva, ţe by dôkazy listinami boli vykonané v zmysle zákona. Taktieţ nezodpovedá skutočnosti, ţe by riadnym spôsobom bol vykonaný výsluch účastníkov konania. Prednesy právnych zástupcov účastníkov nie je moţné povaţovať za vykonanie dôkazu výsluchom účastníka v zmysle ustanovenia § 131 O. s. p. Bez riadneho vykonania dôkazov nie je moţné vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť. Týmto bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces. Preto v danom prípade ani nie je moţné bez riadneho vykonania dokazovania urobiť záver týkajúci sa platnosti resp. neplatnosti zmlúv týkajúcich sa predmetných nehnuteľností. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ zrušil a v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 5Obo/18/2010 12 Keďţe ţalobkyňa má právny záujem na určovacej ţalobe, súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní po riadnom vykonaní dokazovania bude zaoberať skúmaním vecnej stránky podaného návrhu a posúdi platnosť resp. neplatnosť právnych úkonov, ktoré sú predmetom ţaloby. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o náhrade trov konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  107. mája 2010 JUDr. Anna M a r k o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.