č. 191/1950 Zb.
názoru odvolacieho súdu podpis vystaviteľa jednoznačne zaväzuje ţalovaného, a nie Ing. D. ako fyzickú osobu. Zmenka bola pôvodne vystavená ako blankozmenka s vedome nevyplnením dátumom splatnosti. Doplnením dátumu splatnosti sa z nej stala úplná platná zmenka, s čím je spojený vznik zmenkového záväzku osoby, ktorá zmenku podpísala. Na ţalobcu bola zmenka prevedená uţ ako perfektná a ţalovanému sa v konaní nepodarilo preukázať, ţalobca v čase jej 3 5M Obdo 4/2009 nadobudnutia nekonal bona fide, alebo ţe sa previnil hrubou nedbanlivosťou. Ţalovaný vo vzťahu k majiteľovi zmenky môţe uplatniť len námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k poslednému indosatárovi. Predpokladom pre úspešnosť kauzálnych námietok je, ţe majiteľ v čase, keď nadobudol zmenku, konal vedome na škodu dlţníka. Takéto konanie ţalobcu však ţalovaný nepreukázal. Obsah zmluvy o prevode cenného papiera (zmenky) zo dňa
p. a nevyhodnotili všetky dôkazy (ale iba niektoré), spolu so všetkými skutočnosťami, ktoré 4 5M Obdo 4/2009 vyšli v konaní najavo a spolu s tvrdeniami účastníkov. Pri hodnotení, či konanie ţalobcu bolo nedbanlivé, prihliadli iba na obsah zmluvy o prevode cenného papiera, t. j. na prehlásenie prevodcu v tejto zmluve, čo je však dôkaz irelevantný. Ak súdy dospeli k záveru, i keď nesprávnemu, ţe ţalobca nekonal nedbanlivo, potom nemalo ţiadny procesný význam hodnotiť skutkové okolnosti, týkajúce sa doplnenia zmenky a oprávnenia doplniť zmenku. Konajúce súdy si ale nesprávne ozrejmili obsah procesných povinností účastníkov konania uviesť tvrdenia (§101 ods. 1 O. s. p.) procesných povinností navrhnúť dôkazy (§ 120 ods. 1 O. s. p.) a znášanie dôkazného bremena (kto znáša nevýhodu nepreukázaného tvrdenia). Tým, ţe konajúce súdy uvedené procesné ustanovenia nesprávne aplikovali, zaťaţili konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci. Ak totiţ ţalovaný vystaviteľ namieta remitentovi, ţe vyplnil blankozmenku v rozpore s vyplňovacím právom, má remitent procesnú povinnosť tvrdiť, aký bol obsah vyplňovacieho práva a kedy došlo k realizácii tohto práva. Remitent tieto skutočnosti musí poznať. Následkom nesplnenia tejto procesnej povinnosti je strata sporu pre remitenta. Ak totiţ ţalovaný vystaviteľ tvrdí, ţe obsah práva vyplniť zmenku bol odlišný od skutočného vyplnenia zmenky, alebo ak tvrdí, ţe ţiadne vyplňovacie právo neexistovalo, pričom na tieto námietky ţalobca netvrdí vôbec nič, potom niet čo dokazovať. Remitent má vedieť, aké bolo jeho právo vyplniť zmenku a musí tieţ vedieť ako, kedy a prečo toto právo realizoval a zmenku vyplnil. Rovnaké postavenie má aj ţalobca, voči ktorému má ţalovaný vystaviteľ tie isté námietky, ako voči remitentovi prostredníctvom ustanovenia § 10 ZZŠ. Ak by ţalobca nevedel túto povinnosť tvrdenia splniť, mal súd námietkam ţalovaného vyhovieť. Aţ po tom, čo ţalobca uvedie relevantné tvrdenia, môţe súd vymedziť okruh sporných skutočností, vykonať dôkazy navrhnuté účastníkmi. Aţ potom sa uplatní ťarcha dôkazného bremena ţalovaného, ţe tie sporné skutočnosti, ktoré nie sú preukázané, sa povaţujú za neexistentné (na ťarchu ţalovaného). Neoprávnené doplnenie dátumu splatnosti na zmenku znamená, ţe na zodpovednosť ţalovaného zo zmenky je potrebné aplikovať ustanovenie § 69 ZZŠ. Ţalovaný vzniesol námietku premlčania, opodstatnenosť námietky nesprávneho doplnenia zmenky by mala preto za následok zrušenie zmenkového platobného rozkazu pre premlčanie zmenkového záväzku (časť I. a II dovolania). 5 5M Obdo 4/2009 Časť III. a IV. dovolania sa týka kauzálnych námietok ţalovaného. Dovolateľ namieta, ţe konajúce súdy nevyhodnotili skutkovú a právnu okolnosť uvedenú v ustanovení § 17 ZZŠ v časti „ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlţníka“. Aţ po správnom vyhodnotení existencie vedomého konania na škodu ţalovaného dlţníka pri nadobudnutí zmenky moţno vykonať hodnotenie kauzálnych námietok. Konajúce súdy mali po dokazovaní vyhodnotiť, ktoré skutočnosti, tvrdené ţalovaným, ţalobca pri nadobúdaní zmenky poznal a právne posúdiť, či tieto skutočnosti moţno právne subsumovať pod dispozíciou právnej normy, uvedenej v ustanovení § 17 ZZŠ (vedomé konanie na škodu dlţníka). Konajúce súdy v napadnutých rozsudkoch uviedli, ţe ţalovaný nepreukázal, ţe zmenka mala zabezpečovať nároky, vyplývajúce zo zmluvy o dielo, uzavretej medzi ním a remitentom. Ak súdy dospeli k záveru (hoci nesprávnemu), ţe ţalobca nekonal vedome na škodu ţalovaného, potom nemalo ţiadny význam hodnotiť skutkové okolnosti, týkajúce sa kauzálnych námietok zo zmenky. Tieto nadbytočné vykonané hodnotenia súdov nie je moţné pouţiť ako dostatočne a správne zistený skutkový stav pre ďalšie posúdenie veci, nakoľko spôsob procesného skúmania námietky z kauzálneho vzťahu bol vykonaný nielen predčasne, ale zároveň bez aplikácie správneho procesného postupu pri vymedzení procesných povinností účastníkov konania a týmto postupom súdy zaťaţili konanie inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne právne rozhodnutie vo veci. Konajúce súdy sa však dopustili aj ďalšej procesnej vady majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to pri samotnom hodnotení kauzálnych námietok, hoci išlo o predčasné hodnotenie, nakoľko nevyhodnotili všetky dôkazy, tvrdenia a skutočnosti, ale hodnotenie zamerali iba na určité dôkazy, bez ich vzťahu k ostatným dôkazom, skutočnostiam a tvrdeniam, ako aj preto, ţe nevyhodnotili vierohodnosť jednotlivých dôkazov viď. citovaných na str.14- 15 predmetného dovolania. Pre správne hodnotenie spornej skutočnosti o kauze zmenky má zásadný význam zmluva o dielo, uzavretá medzi ţalovaným a spoločnosťou S. G., a. s. V tejto zmluve sa ţalovaný zaviazal vystaviť zmenku na krytie nárokov spoločnosti S. G., a. s. na zmenkovú sumu 400 000 000,-- Kč. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe iná zmenka na remitenta S. G., a. s. ţalovaným vystavená nebola. Z tvrdení ţalovaného vyplýva, ţe vzťah zo zmluvy o dielo zanikol odstúpením, teda ţe nárok zo zmenky je nedôvodný. 6 5M Obdo 4/2009 Doplnenie dokazovania a hodnotenia dôkazov po zrušení napadnutých rozhodnutí a po vrátení veci súdu prvého stupňa bude však v rozsahu uvedenom v časti III. a IV. tohto mimoriadneho dovolania potrebné iba za predpokladu, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotoţní s argumentáciou, uvedenou v časti I. a II. tohto mimoriadneho dovolania. S poukazom na ust. § 243e ods. 1 O. s . p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/ a c/ O. s . p. navrhuje napadnuté rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť ako nedôvodné v celom rozsahu. Plne sa stotoţňuje s rozhodnutím a odôvodnením napadnutých rozhodnutí a povaţuje ich za vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ l0a ods. 3 O. s. p.), po zistení, ţe boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania
3 O. s. p., vec preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je opodstatnené. Okresný súd Bratislava V vydal zmenkový platobný rozkaz zo dňa
3 O. s. p., ak odporca podá včas námietky, súd nariadi na ich prejednanie pojednávanie; na námietky podané neskôr uţ nemoţno prihliadať. V rozsudku súd vysloví, či zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz ponecháva v platnosti, alebo ho zrušuje a v akom rozsahu. Opravným prostriedok len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd, ktorý vydal zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz. Z ustanovenia § 175 O. s. p. vyplýva, ţe podanie námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu je ovládané tzv. koncentračnou zásadou. To znamená, ţe ţalovaný musí 7 5M Obdo 4/2009 v krátkej lehote 3 dni uviesť všetko, čo proti zmenkovému platobnému rozkazu namieta, na neskôr podané námietky uţ nie je moţné prihliadať. Ţalovaný podal včas a riadne námietky voči vydanému zmenkovému platobnému rozkazu. Obsahom námietok je nepredloţenie originálu zmenky na preplatenie, nesprávne vyplnená blankozmenka – neoprávnene doplnený dátum splatnosti zmenky, spochybnenie pravosti podpisu Ing. J.D. na zmenke, nedostatok tradície pri vystavení zmenky, dvojjazyčnosť textu zmenky, porušenie nepretrţitého reťazca indosamentov. Ţalovaný uplatnil aj kauzálne námietky vo väzbe na ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, ţe majiteľ zmenky konal vedome na škodu dlţníka. Prvostupňový súd zmysle ust. § 175 ods. 3 O. s. p. prejednal námietky, ktoré povaţoval v celom rozsahu za nedôvodné a zmenkový platobný rozkaz ponechal v platnosti. Odvolací súd odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O. s. p. Predmetom sporu je vlastná zmenka ţalovanej spoločnosti ako zmenkového dlţníka, vystavenej dňa 01. 10. 1998 na rad spoločnosti S. G., a. s., V., na zmenkovú sumu 400 000 000,-- Kč a splatnej 1. novembra 2005. Zmenka je podpísaná vystaviteľom a súčasne dlţníkom zmenky, vtedajším štatutárnym orgánom Ing. J., ktorého podpis je na zmenke osvedčený notárkou doloţkou.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch (ďalej len ZZŠ) vlastná zmenka obsahuje označenie, ţe ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňaţnú sumu; údaj zročnosti; údaj miesta, kde sa má platiť; meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; dátum a miesto vystavenia zmenky; podpis vystaviteľa. Dovolateľ v dovolaní poukázal na existenciu dovolacieho dôvodu
1 písm. b/ O. s. p., t. j., ţe rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Pod právnym posúdením je potrebné rozumieť činnosť súdu, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzuje právny záver a aplikuje konkrétna právna norma na zistený 8 5M Obdo 4/2009 skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov sa jedná vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis, alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávny právny záver. Dovolateľ namietal, ţe konajúce súdy nesprávne vyloţili ustanovenie § 10 ZZŠ, ak mali za to, ţalobca nekonal pri nadobudnutí zmenky s hrubou nedbanlivosťou a ak nezisťovali obsah a spôsob vykonania vyplňovacieho práva.
č. 191/ 50 Zb., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemôţe sa namietať majiteľovi zmenky, ţe tieto dojednania neboli dodrţané, iba ak majiteľ nadobudol zmenku v zlej viere, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. Blankozmenku moţno definovať ako listinu, ktorá je zámerne na základe dohody vystavená v neúplnej forme a nie je ešte skutočnou zmenkou. Aţ po jej doplnení sa stane zmenkou skutočnou. Citované ustanovenie predpokladá, ţe bude existovať určité dojednanie o tom, ako má byť zmenka neskôr doplnená a jeho podstatou sú prípady, kedy je blankozmenka vyplnená v rozpore s vyplňovacím právom. Aj keď je zmenka vyplnená v rozpore s vyplňovacím právom, ide o zmenku platnú, ktorá zakladá pre jej majiteľa práva s ňou spojené. Dlţníkom z takejto zmenky dáva zákon len moţnosť námietky, ţe majiteľ zmenku nadobudol v zlej viere, alebo sa pri jej nadobúdaní previnil hrubou nedbanlivosťou. Ten, kto vydáva blankozmenku, musí mať tento úmysel. Teda, či v konkrétnom prípade ide o blankozmenku, rozhodujú subjektívne okolnosti. Musí tu byť zámer vydavateľa listinu ako blankozmenku uviesť do obehu. Nejde teda o stav objektívny. Nestačí teda len samotná skutočnosť, ţe listina postráda niektoré náleţitosti zmenky. Z obsahu spisu a doloţených dôkazov, ako aj zo zmenky samotnej je nesporné, ţe bola vystavená ako neúplná.
overovacej doloţky notára vyplýva, ţe vystaviteľ zmenky – Ing. D. podpísal listinu
dohody tak, ako to zodpovedá v zmenkovom styku. Preto nesmie v nej doplniť chýbajúci údaj spôsobom, ktorý by neodôvodnene zhoršil právne postavenie vystaviteľa. Keď sa tak nestalo, môţe mu blanko vystaviteľ listiny namietať, ţe zmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou. V spornom prípade nastal súvislý rad rubopisov (§ 11 ZZŠ). Prvým v rade indosamentov je uvedený indosament, ktorým previedol remitent S. G., a. s. zmenku na rad obchodnej spoločnosti S. G., a. s. dňa
1 O. s. p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, ţe pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a ţe dbajú na pokyny súdu. Je nevyhnutné rozlišovať medzi neunesením dôkazného bremena, ktoré zaťaţuje ţalovaného (povinného) a hodnotením dôkazov súdmi v zmysle § 132 O. s. p. Ak ţalovaný tvrdí, ţe ţiadne vyplňovacie právo neexistovalo, resp. zmenka bola neoprávnene vyplnená a namietal ţalobcovi hrubú nedbanlivosť pri jej nadobudnutí, pritom remiten nevedel v konaní uviesť ţiadne relevantné skutočnosti o existencii dohody o vyplňovacom práve, nevyvrátil 11 5M Obdo 4/2009 námietky neexistencie dohody, potom niet čo preukazovať. Dôkaz - výpoveď svedka R. je absolútne spochybniteľný, nedôveryhodný a protirečivý s výpoveďou ďalšieho svedka p. Š.. Ţalovaný poukázal na ustanovenie § 69 ZZŠ,
ktorého, ak bol text zmenky zmenený, sú tí, ktorí sa podpísali na zmenku po tejto zmene, zaviazaní
zmeneného textu; tí, ktorí sa podpísali P., sú zaviazaní
textu pôvodného. To znamená, ţe zmenka v čase pred doplnením dátumu bola vytavená bez uvedenia splatnosti a jednalo sa o platnú zmenku na videnie (§76 ods. 2 ZZŠ ). Zročnosť zmenky nastáva v deň, v ktorý zmenka na videnie bola predloţená na platenie. Takáto zmenka musí byť predloţená na platenie do jedného roku od dátumu vystavenia (§ 34 ods. 1 ZZŠ). Všetky práva zo zmenky proti príjemcovi sa premlčia za tri roky odo dňa jej zročnosti (§ 70 ods. 1 ZZŠ). Ţalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú je súd povinný prihliadať v prípade opodstatnenosti námietky ţalovaného, ţe dátum splatnosti bol na zmenke doplnený neoprávnene. Treba prisvedčiť námietkam dovolateľa v časti I. a II., ţe súdy nevykonali dokazovanie v rozsahu a spôsobom uvedeným v ust. § 132 O. s. p. a vznesenú námietku neexistencie vyplňovacieho práva nesprávne preniesli v rámci dôkazného bremena na ţalovaného ako povinného. Neexistencia skutočností sa preukázať nedá. Keďţe uvedené skutočnosti majú zásadný význam na oprávnenosť vydania zmenkového platobného rozkazu, dovolací súd nepovaţoval za potrebné zaoberať sa dôvodmi dovolateľa, uvedenými v časti III. a IV. tzv. kauzálnymi námietkami. V konaní bola preukázaná existencia dovolateľom namietaných dovolacích dôvodov, preto dovolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 28. apríla 2009 č. k. 6 CoZm 42/2007–456 v znení opravného uznesenia zo dňa 14. 10. 2009 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava V z 21. mája 2007 č. k. 2 Zm 952/05–297
2, 3 a § 243i ods. 2 O. s .p. zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava V na ďalšie konanie. 12 5M Obdo 4/2009 Právny názor súdu, ktorý rozhodol o dovolaní, je záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania. (§ 243d ods. 1 O. s. p. ). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 12. mája 2010 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.