Najvyšší súd 3 Cdo 150/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ M. Z., bývajúceho v Ž., 2/ Ž., s.r.o., so sídlom v Ž., IČO: X., zastúpených JUDr. T. P., advokátkou so sídlom v Ž., 3/ S., so sídlom v B., IČO: X., proti žalovanému N., a.s., so sídlom v B., IČO: X. (právny nástupca po S., a.s., so sídlom v B.), zastúpenému advokátskou kanceláriou S., s.r.o., so sídlom v B., IČO: X., o ochranu osobnosti fyzickej osoby a ochranu dobrej povesti právnickej osoby, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 24 C 42/2010, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z
- januára 2013 sp. zn. 5 Co 421/2012, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a. Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súd Žilina rozsudkom zo
- augusta 2012 č.k. 24 C 42/2010-401 zaviazal žalovaného ospravedlniť sa žalobcom 1/ a 2/ v znení uvedenom vo výroku rozhodnutia a súčasne mu uložil povinnosť zaplatiť nemajetkovú ujmu žalobcovi 1/ vo výške 33 200 € a žalobcovi 2/ vo výške 22 100 €; žalobu vo zvyšku zamietol. Žalobca 3/ a žalovaný podali proti rozsudku odvolanie. 2 3 Cdo 150/2016
- Krajský súd v Žiline rozsudkom z
- januára 2013 sp. zn. 5 Co 421/2012 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správny (§ 219 O.s.p.); v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými zisteniami súdu prvého stupňa ako i s jeho právnym posúdením veci.
- Proti výrokom rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zaviazaný sa žalobcom 1, 2/ ospravedlniť a zaplatiť im nemajetkovú ujmu, podal žalovaný
- mája 2013 dovolanie. Namietal v ňom vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Uviedol, že mu bola v konaní odňatá možnosť konať pred súdom tým, že neboli vykonané ním navrhnuté listinné dôkazy a odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Taktiež považoval za nesprávne právne posúdenie veci súdmi.
- Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k dovolaniu navrhli dovolanie ako neprípustné odmietnuť; vadu zmätočnosti uvádzanú žalovaným (§ 237 písm. f/ O.s.p.) považovali za nedôvodnú.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné:
- Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu, ktorým dovolateľ prejavuje vôľu, aby bol uskutočnený dovolací prieskum. 7.
- Dovolanie podané do
- júna 2016, v prípade ktorého podľa vtedy platnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania (napr. pre nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania uvedenej v § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.) ani pre odmietnutie dovolania (napr. z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c 3 3 Cdo 150/2016 v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ až d/ O.s.p.) vyvolalo procesný účinok umožňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 7.
- Tie dovolania podané do
- júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy bol daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tiež I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03).
- Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, že nová právna úprava vychádza síce z princípu okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem (viď § 470 ods. 1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 6.1., ktorý zostal zachovaný aj po
- júni 2016 (viď § 470 ods. 2 CSP). V dôsledku toho platí, že ustanovenia novej, od
- júla 2016 účinnej právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní, sa v prípade týchto dovolaní nemôže uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikatibilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní až pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný (viď tiež závery prijaté v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/1995).
- Podľa právneho stavu účinného do
- júna 2016 bolo dovolaním možné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Dôvody prípustnosti dovolania proti rozsudku vymedzoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. Dovolanie bolo prípustné proti každému rozhodnutiu tiež vtedy, ak v konaní došlo k závažnejším procesným vadám uvedeným v § 237 O.s.p. v znení do
- decembra 2014 [dovolanie podané
- mája 2013 (ďalej len „O.s.p.“)]. 9.
- V danom prípade je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, dovolanie ale nesmeruje proti rozsudku so znakmi rozsudku, proti ktorému bolo dovolanie prípustné podľa § 238 O.s.p. 9.
- Za dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nebolo možné považovať nevykonanie navrhnutých dôkazov, nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností a ani nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu; najvyšší súd v tomto smere poukazuje na R 37/1993 a R 42/1993, ako aj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2 Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/
- 4 3 Cdo 150/2016 9.
- Prípustnosť dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. nebola spôsobilá založiť žalovaným namietaná nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Dovolací súd v súvislosti s týmto konštatovaním poukazuje na judikát R 111/1998 a zjednocujúce stanovisko R 2/2016; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. Dovolací súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 196/2014, v ktorom sa uvádza, že „prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p.“
- K záveru, že nesprávne právne posúdenie nie je vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. najvyšší súd dospel už dávnejšie vo viacerých rozhodnutiach – viď najmä R 54/2012, ako aj rozhodnutia sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/
- Pokiaľ sa v dovolaní namieta, že konanie je postihnuté aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., dovolací súd uvádza, že právna úprava účinná do
- júna 2016 považovala vadu tejto povahy za relevantný dovolací dôvod, ktorý však prípustnosť dovolania nezakladal (pozri viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu, napr. 3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012, 7 Cdo 86/2012 a 7 Cdo 36/2011).
- Z týchto dôvodov najvyšší súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.
- Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP). Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2016 5 3 Cdo 150/2016 JUDr. Daniela Sučanská, v.r. predsedníčka senátu (sudca spravodajca) JUDr. Emil Franciscy, v.r. JUDr. Elena Siebenstichová, v.r. člen senátu členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková