zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Bolo preukázané, ţe pozemky, ktoré sú predmetom konania, dočasne spravoval národný výbor. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe k predmetným pozemkom nevykonávala k
1 O.s.p., navrhovateľ trovy neţiadal. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
zákona č. 278/1993 Z.z. nie je moţné zamieňať s právom hospodárenia (resp. pred rokom 1988 so správou národného majetku), jednoznačne veci v dočasnej správe neprešli ex lege do vlastníctva obcí.
názoru odvolacieho súdu je potrebné dôsledne rozlišovať medzi dočasnou správou majetku a hospodárením. Pod dočasnou správou je 3 7 Cdo 641/2014 potrebné rozumieť činnosť smerujúcu k ochrane a udrţiavaniu zvereného majetku, pod hospodárením treba rozumieť aj vyuţívanie majetku na jeho hospodársky účel smerujúci k jeho zveľadeniu a zisku. Hospodárenie je tak moţné len v reţime trvalej správy a predpokladá, ţe účel zvereného majetku je v súlade s predmetom činnosti správcu, ktorý ho má nielen chrániť, ale aj vyuţívať ho na vlastné hospodárenie a podnikanie. K prechodu sporných pozemkov ex lege na navrhovateľa nemohlo dôjsť, pretoţe boli iba v dočasnej správe národného výboru, ktorý s týmto majetkom nehospodáril. Proti tomuto rozsudku včas podal dovolanie navrhovateľ. Ţiadal, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie súdu druhého stupňa zmenil a ţalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Svoje dovolanie odôvodnil tým, ţe rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 241 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie videl v názore odvolacieho súdu, v zmysle ktorého k prechodu sporných pozemkov ex lege na navrhovateľa nemohlo dôjsť z dôvodu, ţe boli len v dočasnej správe národného výboru, ktorý s týmto majetkom nehospodáril. Nestotoţnili sa s posúdením veci odvolacieho súdu, ţe išlo o majetok v dočasnej správe. Zákon č. 138/1991 Zb. nehovorí o správe trvalej, či dočasnej. Ide len o to, či správa existovala a trvala ku dňu účinnosti osobitného zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8 Sţo 68/2008 a sp.zn. 3 Cdo 7/2002. Je toho názoru, ţe nehnuteľnosti tvoriace predmet súdneho sporu prešli
1 a 7 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí k
zákona č. 138/1991 Zb., nerozlišuje dva samostatné inštitúty, a to správu majetku (právo hospodárenia) a dočasnú správu majetku. Ak zákon č. 138/1991 4 7 Cdo 641/2014 Zb. pre prechod pozemkov zo štátu na obec stanovuje existenciu práva hospodárenia k pozemkom, pričom bliţšie tento pojem nedefinuje, nemoţno dôjsť bez ďalšieho k záveru prezentovanému navrhovateľom, ţe zákon č. 138/1991 Zb. nerozlišuje právo hospodárenia z hľadiska jeho dočasnosti alebo trvalosti. Historickým výkladom tohto pojmu moţno dôjsť k záveru, ţe právo hospodárenia je totoţným pojmom s pojmom správy majetku (ako správou nad majetkom štátnou organizáciou, ktorej tento majetok slúţil na plnenie jej úloh) a súčasne absolútnym odlišným inštitútom od inštitútu dočasnej správy. Inštitút dočasne správy sa uplatňoval len za abstinencie práva hospodárenia, teda v prípadoch, kedy ţiadna štátna organizácia ku konkrétnemu majetku nemala právo hospodárenia (majetok nebol pridelený ţiadnej štátnej organizácii, aby je slúţil na plnenie jej úloh – jednalo sa o majetok nepridelený alebo nevyuţiteľný, resp. dočasne nevyuţiteľný). Z hľadiska správy majetku existovali teda dve samostatné kategórie majetku vo vlastníctve štátu, a to majetok, ku ktorému bolo priznané právo hospodárenia (správa majetku) konkrétnej štátnej organizácii, čo muselo priamo vyplývať z právneho úkonu alebo úradného rozhodnutia a zvyšný majetok, ku ktorému ţiadnej štátnej organizácii právo hospodárenia neprináleţalo a ktorý zo zákona len dočasne spravovali okresné národné výbory. Navrhovateľ doteraz v konaní nepredloţil ţiadnu listinu – právny úkon alebo úradné rozhodnutie, ktoré by preukazovalo, ţe by k pozemkom prináleţalo právo hospodárenia. Samotné skutkové zistenie súdom prvého stupňa, ţe predmetné pozemky v zmysle § 59 Hospodárskeho zákonníka dočasne spravoval okresný národný výbor len potvrdzuje, ţe k pozemkom neexistoval právny úkon alebo úradné rozhodnutie, ktoré by priznávalo právo hospodárenia okresnému národnému výboru. V tejto súvislosti poukázal na Metodický návod na spracovanie registra obnovenej evidencie pozemkov Ministerstvom pôdohospodárstva Slovenskej republiky, najmä prílohu č. 7 návodu, ako aj rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2003 sp.zn. M Cdo 55/2001 a z 25. septembra 2002 sp.zn. 4 Cdo 46/2001. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. 5 7 Cdo 641/2014 Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je
zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje
ich obsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil, ţe by konanie bolo postihnuté niektorou z vyššie uvedených vád v zmysle § 237 O.s.p. Navrhovateľ v dovolaní tvrdí, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu 6 7 Cdo 641/2014 pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Z obsahu dovolania vyplýva, ţe navrhovateľ tento dovolací dôvod vyvodzuje z nesprávnosti právnych záverov odvolacieho súdu, v zmysle ktorých k prechodu sporných pozemkov ex lege na navrhovateľa nemohlo dôjsť z dôvodu, ţe boli len v dočasnej správe národného výboru, ktorý s týmto majetkom nehospodáril. Nestotoţňoval sa s posúdením veci odvolacieho súdu, ţe išlo o majetok v dočasnej správe. Dovolací súd poukazuje na to, ţe v spore, v ktorom sa navrhovateľ domáha kladného určenia svojho tvrdeného vlastníctva zaťaţuje ho dôkazné bremeno, t.j. povinnosť tvrdenia, akým titulom svoje tvrdené vlastníctvo nadobudol. Navrhovateľ odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zo zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, t.j. ţe vlastnícke právo na neho prešlo zo zákona.
1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí účelom tohto zákona je ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí a upraviť majetkové postavenia hospodárení obcí s ich majetkom.
1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľnosti patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu (zákon č. 369/1990 Zb. účinný od 24. novembra1990) právo hospodárenia národným výborom, na území, ktorých sa nachádzajú. Medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe pozemky, ktoré sú predmetom ţalobného návrhu
pozemkovo kniţnej vloţky č. 12018, vlastnícky patrili vlastníčke K. R., ktoré boli skonfiškované.
1 zákona č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov, správu národného majetku národnému výboru zveroval a odnímal, a to bez náhrady, príslušný ústredný úrad po dohode s ministrami vnútra a financií, poprípade dohliadací národný výbor
ich splnomocnenia. Rovnakým spôsobom mohli byť národnému výboru uloţené obmedzenia vo výkone takej správy.
2 citovaného zákona týmito ustanoveniami ale neboli dotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a znárodnenom a majetku získanom pre účely pozemkových reforiem. Obdobne aj vládne nariadenie 7 7 Cdo 641/2014 č. 90/1950 Zb. v § 6 ods. 6 ustanovil, ţe právnou úpravou o správe národného majetku národnými výbormi zostali nedotknuté predpisy o majetku skonfiškovanom a znárodnenom a o majetku získanom na účely pozemkových reforiem, ktorý im bol zverený do dočasnej správy, kým sa o ňom definitívne nerozhodne.
158/1959 Ú. v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, pôdohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol
predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo
predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz
týchto predpisov nepridelil a nie je v správe organizácii štátneho socialistického sektora, spravujú okresné národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok a to
predpisov o správe národného majetku (vládne nariadenie č. 81/1958 Zb. o správe národného majetku, vyhláška č. 205/1958 Ú. l. (Ú. v.), ktorou sa vykonáva vládne nariadenie správe národného majetku).
uvedenej vyhlášky, výkonný orgán okresného národného výboru ihneď zistí majetok, ktorý
tejto vyhlášky spravujú okresné národné výbory a pri nehnuteľnom majetku navrhne pozemno-kniţnému súdu pozemno-kniţné usporiadanie s odvolaním sa na túto vyhlášku. Predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t.j. účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení k
vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 12. augusta 1959 o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, na základe individuálneho právneho aktu, ktorý by mal predchádzať prechodu tohto majetku do trvalej správy národných výborov a uznesenia Ľudového súdu v Bratislave,
ktorého výroku 8 7 Cdo 641/2014 súd povolil na základe právoplatného konfiškačného výmeru a rozhodnutia príslušného správneho orgánu, resp. prídelovej listiny, v pozemkovej knihe zápis vlastníckeho práva pre Československý štát v trvalej správe príslušného národného výboru. V neskoršom období dočasnú správu vedeného majetku riešila vyhláška č. 86/1977 Zb. o dočasnej správe národného majetku (§ 1 ods. 2 písm. i/) nahradená vyhláškou č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku, ktorá bola účinná v čase prijatia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Aj keď vo vyhláške č. 61/1986 Zb. v odkaze platnom pre predmet a rozsahu úpravy
2 písm. i/ nie je uvedený konfiškačný zákon, ako to bolo vo vyhláške č. 86/1977 Zb., je zrejmé, ţe toto ustanovenie sa vzťahuje aj na pozemky, ktoré tvoria nepridelený pôdohospodársky majetok nadobudnutý z pozemkových reforiem. Na základe uvedeného, ak išlo o dočasnú správu národných výborov, nie je moţný prechod vlastníctva na obec riešiť zákonom č. 138/1991 Zb., nakoľko neboli splnené zákonné podmienky (právo hospodárenia v prospech národného výboru). Dňa 1. mája 1991, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, jeho účelom bolo ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom.
1 tohto zákona do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu
citovaných predpisov nespĺňa podmienky prechodu do vlastníctva obce v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. Majetok bol v dočasnej správe aţ do dňa účinnosti zákona o správe majetku štátu, t.j. do
ktorého majetok štátu, ktorý nemá ţiadneho správcu, spravuje obvodný úrad, v územnej pôsobnosti ktorého sa nehnuteľnosť nachádza.
278/1993 Z.z., ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu
osobitného predpisu, v danom prípade
predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku, alebo
predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz
týchto predpisov nepridelil a nie je ani v správe organizácii štátneho socialistického sektora, nie je v správe ţiadneho správcu, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, ktorého v územnom 9 7 Cdo 641/2014 obvode sa takýto majetok nachádza. Predmetný majetok do trvalej správy mohol prejsť aţ po
1 O.s.p. zamietol. V odvolacom konaní úspešným odporcom 1) a 2) vzniklo právo na náhradu dovolacieho konania proti navrhovateľovi, ktorý v dovolacom konaní úspech nemal (§ 243bods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd odporcom 1) a 2) nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, lebo tieto neţiadali. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. marca 2016 JUDr. Mária Š r a m k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.