Obsah (5)

§ 39§ 40§ 46§ 588§ 243b

Najvyšší súd 7 Cdo 372/2014 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Márie Šramkovej a členov senátu JUDr.

jej výberu a doplatok

aktuálnej trhovej ceny nehnuteľnosti. Dohoda sa mala realizovať v priebehu piatich mesiacov od jej podpísania s tým, ţe kupujúci v tejto lehote mali predávajúcej 4 7 Cdo 372/2014 zabezpečiť poţadovaný byt. V nadväznosti na to bola medzi účastníkmi konania uzavretá kúpna zmluva, v ktorej sa premietla dohoda z

1. októbra 2000 tak, ţe cena navrhovateľkou predávaného bytu bola stanovená v súlade so znaleckým posudkom vypracovaným súdnym znalcom Ing. Oľgou Pánikovou zo
2. novembra 2000, na sumu 585.153,28 Sk. Z obsahu takéhoto vedľajšieho dojednania ku kúpnej zmluve vyplýva, ţe účastníci zmluvy sa dohodli, ţe kúpna cena za byt navrhovateľky bude pozostávať z peňaţnej sumy v dohodnutej sume a ďalšia časť kúpnej ceny bude realizovaná formou naturálneho plnenia spočívajúceho v tom, ţe kupujúci zabezpečí predávajúcej trojizbový byt

jej konkrétneho výberu. Takto formulovanú časť kúpnej zmluvy týkajúcej sa kúpnej ceny povaţoval odvolací súd za dostatočne konkretizovanú a neodporujúcou zmluvnej voľnosti jej účastníkov. Z tohto pohľadu aj posudzoval skutočnosť, prečo bola v kúpnej zmluve uvedená kúpna cena 585.153,28 Sk. Jej výška nevyjadruje hodnotu celej kúpnej ceny, keďţe jej súčasťou bola aj povinnosť kupujúcich upravená v dojednaní

1. októbra 2000, zabezpečiť pre predávajúcu do jej vlastníctva trojizbový byt a preto hodnota tohto bytu, ktorú mali kupujúci zaplatiť mala tvoriť časť kúpnej ceny. Navrhovateľka obsah tejto dohody nespochybňovala. Z obsahu Dohody z
2. októbra 2000 a Kúpnej zmluvy z
3. novembra 2000 vyplýva, ţe cena bytu uvedená v kúpnej zmluve bola v súlade s dohodou účastníkov a aţ následne (na základe zmenenej poţiadavky navrhovateľky) bola uzavretá dohoda, ktorou navrhovateľka sa vzdala nároku na zabezpečenie náhradného bytu ako bolo dohodnuté v čase jeho predaja s tým, ţe kupujúci nie sú povinní jej zaobstarať náhradný byt a ani ţiadne iné bývanie, ale namiesto toho jej bude vyplatená finančná suma

dohody, ktorá zohľadní náklady spojené s nutnými opravami a inými výdavkami, ktoré bolo potrebné vynaloţiť pri oprave prevádzaného bytu. Navrhovateľka výslovne súhlasila, ţe táto čiastka bude uhradená na účet firmy AUTOLACI ihneď po predaji bytu odporcov, ktorí vlastnili na J. v K.. Kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve zodpovedala dohode a zhodnej vôli účastníkov. Pokiaľ kúpna zmluva v čase jej uzavretia a aj v čase vykonania vkladu do katastra mal všetky náleţitosti kúpnej zmluvy vyţadované zákonom, tak prípadné nové dojednania po tomto termíne uţ nemohli spätne spôsobiť neplatnosť tejto zmluvy. Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka dovolanie z dôvodu, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V dovolaní uviedla, ţe kúpnu zmluvu k nehnuteľnostiam z

1. novembra 2000 povaţuje za absolútne neplatný právny úkon. Základným skutkovým dôvodom neplatnosti kúpnej zmluvy je skutočnosť, ţe v nej uvedená kúpna cena nezodpovedá skutočnému 5 7 Cdo 372/2014 dojednaniu o kúpnej cene, resp. proti plneniu za prevod vlastníckeho práva navrhovateľky manţelom Š., kupujúcim. Poukázala na nález Ústavného súdu, ktorý výslovne uvádza, ţe predmetom rozhodovania krajského súdu má byť otázka, či medzi stranami existuje vzťah vyplývajúci z platnej kúpnej zmluvy týkajúci sa nehnuteľností, pričom obsah tohto právneho vzťahu, ak aj podmienky platnosti právneho úkonu, ktorý tento právny úkon zaloţil, nemuseli byť obsiahnuté iba v Kúpnej zmluve z
2. novembra
3. Navrhovateľka v priebehu odvolacieho konania uviedla, ţe v písomnej podobe boli uzavreté vo vzťahu k predaju (zámene s doplatkom) nehnuteľnosti navrhovateľky tri dohody – Dohoda z
4. októbra 2000, Kúpna zmluva z
5. novembra 2000 a Dohoda z
6. apríla
7. Z Dohody z
8. októbra 2000 vyplýva prvé dojednanie medzi účastníkmi, kde záväzok na strane navrhovateľky predstavuje prevod vlastníctva k 5-izbovému bytu a na strane MVDr. Š. záväzok (nie záväzok oboch manţelov) nejaký 3-izbový byt

výberu navrhovateľky plus nejaký doplatok

aktuálnej ceny nehnuteľností, teda na strane MVDr. Š. neurčité plnenie, neurčitej hodnoty a sumy a to v podstatnej náleţitosti kúpnej resp. zámennej zmluvy. Nemôţe sa teda jednať o platne uzatvorenú zámennú zmluvu. Následne uzatvorenou Kúpnou zmluvou z

1. novembra 2000 sa z pôvodnej Dohody z
2. októbra 2000 vyňala iba časť skutočnej dohody. Kúpna zmluva nemôţe byť preto platnou zmluvou lebo za 5-izbový byt navrhovateľky v nej nebola vyjadrená skutočná protihodnota. Ani Dohoda z
3. apríla 2001 medzi navrhovateľkou a MVDr. Š. neodstránila neurčitosť plnenia za stranu kupujúcich, keďţe sa o jej protiplnení za 5-izbový byt navrhovateľky neuvádza ţiaden konkrétny údaj o cene, resp. doplatku nahrádzajúci pôvodne tieţ neperfektne dojednaný (neurčiteľný) 3-izbový byt

výberu navrhovateľky. V ţiadnej z písomných dohôd jednotlivo, ale ani v ich súhrne nie je určité dojednanie o protiplnení za 5- izbový byt navrhovateľky. Pre neurčitosť dojednania predmetu plnenia, t.j. predmetu kúpy (zámeny) a kúpnej ceny (doplatku k zámene) neplatnými, pretoţe nevznikla v ţiadnej písomnej podobe určitá dohoda o podstatných náleţitostiach zmluvy, a teda nevznikla platná zmluva. Nálezu Ústavného súdu v danej veci uvádza : „zákon nevyţaduje, aby boli všetky tieto dojednania súčasťou jednej listiny“. Právna veda však vyjadruje názor, ţe táto listina by mala obsahovať nepochybne všetky podstatné náleţitosti zmluvy, preto moţno dospieť iba k právnemu záveru, ţe Kúpna zmluva z

1. novembra 200 je neplatná. Odvolací súd sa vo vzťahu k platnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy z
2. novembra 2000 nezaoberal dohodou z
3. októbra 2000, ktorá predchádzala kúpnej zmluve. Odvolací súd vyvodil zo skutkového stavu nesprávny právny záver, ţe „kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve zodpovedala dohode a zhodnej vôli účastníkov“. Práve dohoda z
4. októbra 2000 zreteľne zachytáva podstatné 6 7 Cdo 372/2014 náleţitosti kúpnej, resp. zámennej zmluvy, kde jasne vyjadruje nesporný ekvivalent 5- izbového bytu s garáţou v lukratívnej štvrti na strane navrhovateľky, ktorým ekvivalentom na strane plnenia pôvodných odporcov ako manţelov mal byť menší 3-izbový byt (na zámenu) a peňaţný doplatok. Na podstatných náleţitostiach tejto dohody sa nič nezmenilo ani v čase podpísania kúpnej zmluvy aţ na to, ţe do obsahu kúpnej zmluvy (nie z iniciatívy navrhovateľky) dostala iba časť reálnej dohody o vzájomných plneniach, ktorá nezahŕňala skutočné dojednanie o doplatku na reálnu hodnotu bytu navrhovateľky. Takéto právne úkony nemôţu poţívať právnu ochranu, lebo sú neurčité v podstatných náleţitostiach, v absencii konkrétneho 3-izbového bytu navrhovateľky zamieňaného za byt navrhovateľky alebo konkrétneho vyčíslenia skutočnej peňaţnej ceny bytu navrhovateľky činia dojednania tak neurčitými, ţe domnelá platnosť kúpnej zmluvy je neudrţateľná. Okrem „doplatku“, ktorý zmluva z
5. novembra 2000 v podobe simulovanej kúpnej ceny obsahovala napokon ešte protiplnenie za byt navrhovateľky navyše 1.500.000,- Sk, čo sami odporcovia potvrdili. Obsah právneho úkonu z
6. novembra 2000 nezodpovedá skutočným dojednaniam účastníkov. Ţiadala, aby dovolací súd zmenil rozsudok odvolacieho súdu tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí a odporcov zaviaţe k náhrade trov odvolacieho a dovolacieho konania. Odporcovia vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhovateľky ţiadali dovolanie navrhovateľky zamietnuť. Poukázali na to, ţe obstaranie 3-izbového bytu pre navrhovateľku bolo osobitnou dohodou, ktorá existovala popri kúpnej zmluve a nebola súčasťou kúpnej zmluvy. Nesúhlasili s tvrdeniami navrhovateľky, ţe dohoda z
7. októbra 2000 je neplatnou z dôvodu neurčitosti. Z obsahu dohody je celkom jednoznačne určiteľné, na čom sa strany dojednali. Aj z faktického postupu účastníkov pri realizácii tejto dohody moţno ustáliť, ţe im bol obsah známy, zrejmý, zrozumiteľný a nebol medzi nimi nijak sporný. Dohoda z
8. októbra 2000 obsahovala niektoré dojednania súvisiace s kúpou, avšak samotnú kúpnu zmluvu nespochybňuje z hľadiska jej platnosti. Poukázali na to, ţe navrhovateľka platnosť dohody z
9. októbra 2000, ani platnosť dohody z
10. apríla 2001 v konaní pred súdom prvého stupňa, ani v konaní odvolacom súde priamo nenapadla. Navrhovateľka ţiadala iba určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z
11. novembra 2000, nie aj vyslovenia neplatnosti ďalších dohôd. Pokiaľ Ústavný súd vo svojom náleze poukázal na nutnosť zaoberať sa aj otázkou platnosti týchto súvisiacich dohôd, učinil tak v kontexte predošlej argumentácie krajského súdu, ktorá smerovala k tvrdeniu o neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu simulácie. Táto koncepcia argumentácie však nebola s ohľadom na výsledky dokazovania udrţateľná 7 7 Cdo 372/2014 a krajský súd od nej upustil. Kúpna zmluva v čase uzatvárania mala všetky formálne aj obsahové náleţitosti, teda aj jednoznačné dojednanie kúpnej ceny a to aj v súlade s dohodou z
12. októbra
13. V tom čase neexistovala medzi účastníkmi ţiadna dohoda o inej kúpnej cene, neţ cene uvedenej v kúpnej zmluve. Účastníci zmluvy jednoznačne rozlišovali medzi kúpnou cenou a zabezpečením náhradného bytu. Poukázali tieţ na skutočnosť, ţe neplatnosti sa nemôţe ex post dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. Všetky zmluvné dojednania boli realizované sprostredkovateľom, ktorého poverila navrhovateľka. Aj v zmysle citovaného nálezu Ústavného súdu sa nikto nemôţe dovolávať výhody z vlastného protiprávneho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je

zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom posudzuje

ich obsahu. Najvyšší súd Slovenskej republiky je oprávnený rozhodnutie odvolacieho súdu preskúmavať len v rozsahu, v ktorom bol jeho výrok napadnutý, pričom je viazaný uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane toho, ako ho dovolateľ obsahovo vymedzil (§ 242 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolacích návrhov v prípadoch uvedených v ustanovení § 242 ods. 2 písm. a/ aţ d/ O.s.p. Ak nejde o vady uvedené v § 237 8 7 Cdo 372/2014 O.s.p., neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené v dovolaní, iba ţe by tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 237 O.s.p. pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád.

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd nezistil, ţe by konanie bolo postihnuté niektorou z vyššie uvedených vád v zmysle § 237 O.s.p. Z obsahu dovolania navrhovateľky vyplýva, ţe ako dovolací dôvod uplatňuje ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak odvolací súd posúdil vec

normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), je posúdiť, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny predpis a či ho aj správne interpretoval. Predmetom konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti. Dovolateľka v dovolaní spochybňuje právny záver odvolacieho súdu,

ktorého nemoţno vyvodiť neplatnosť kúpnej zmluvy z 15. novembra 2000, ktorá bola uzavretá v súlade s dohodou účastníkov, kúpna cena uvedená v kúpnej zmluve zodpovedala dohode a zhodnej vôli účastníkov.

§ 39

OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

§ 40ods.

1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyţaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 9 7 Cdo 372/2014

§ 46ods.

1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyţaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

§ 46ods.

2 Občianskeho zákonníka pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

§ 588

Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy predávajúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu. Z obsahu spisu, ako aj z výsluchov účastníkov konania a svedka L. D., sprostredkovateľa, vyplýva, ţe sa účastníci Dohodou z 24. októbra 2000 sa dohodli na tom, ţe navrhovateľka odstúpi 5-izbový byt s príslušenstvom záujemcovi MVDr. A.... Š. (pôvodnému odporcovi 1) s tým, ţe tento jej zabezpečí 3-izbový byt

jej výberu + doplatok

aktuálnej ceny nehnuteľností. Navrhovateľka sa zaviazala zabezpečiť prevod bytu do osobného vlastníctva. Záujemca medzitým mal zabezpečiť poţadovaný 3-izbový byt. Sťahovanie navrhovateľky a záujemcu do predmetných bytov by sa malo realizovať v rozmedzí 5 mesiacov od podpísania predmetnej dohody. Plné vyrovnanie, t.j. cena 3-izbového bytu + doplatku sa uskutoční po celkovom presťahovaní a spočítaní ceny bytu a zálohy. Z dohody z

1. októbra 2000 vyplýva, ţe išlo o rámcové určenie obsahu zmluvy, prípadne ďalších zmlúv a čo by malo byť ich predmetom. V čase uzavretia tejto dohody nie sú niektoré predmety zmluvy, prípadne následných zmlúv špecifikované z dôvodu, ţe v tom čase neboli ani jednému z účastníkov dostatočne známe (napr. aký konkrétny trojizbový byt mal byť predmetom zmluvy z dôvodu, ţe bola to navrhovateľka, ktorá si tento byt mala určiť – vybrať). Medzi účastníkmi následne
2. novembra 2000 došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľností, vedených Katastrálnym úradom v K., Správa katastra K. I na LV č. X., kat. územie K.K., bytu č. 1 nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu súpisné číslo III/962, nachádzajúceho sa na parcele číslo 6141 na ulici V. v celosti, pozostávajúceho z piatich obytných miestností a príslušenstva a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v podiele 10 7 Cdo 372/2014 2500/
3. Cena nehnuteľnosti bola

bodu II. Tejto zmluvy určená na základe znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom Ing. Oľgou Pánikovou zo

1. novembra 2000 vo výške 585.153,28 Sk. S prihliadnutím na dohodu z
2. októbra 2000 bolo nesporné medzi účastníkmi, ţe dôjde k uzavretiu ďalšej zmluvy, ktorej predmetom bude „zabezpečenie 3-izbového bytu pre navrhovateľku

jej výberu + doplatok aktuálnej ceny nehnuteľností“. Z ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka vyplýva, ţe kúpna zmluva je právnou skutočnosťou, ktorou vzniká právny vzťah predaja a kúpy. Obsahom tohto práva sú práva a povinnosti na jednej strane predávajúceho a na druhej strane kupujúceho. Pojmovými znaky kúpnej zmluvy sú predmet kúpy a kúpna cena. Kúpna cena je odplatou za predmet kúpy dojednaný v peniazoch. Kúpna cena je odplata za predmet kúpnej zmluvy vyjadrujúca ekvivalent výmeny vecí, práv a iných majetkových hodnôt za peniaze. Z uvedenej dohody a kúpnej zmluvy vyplýva, ţe protiplnenie za byt, ktorý bol prevedený na základe kúpnej zmluvy z

1. novembra 2000 spočívalo v protiplnení čiastočne v peniazoch a čiastočne v inej veci (zabezpečenie 3-izbového bytu). Kupujúci môţe popri peňaţnej hotovosti poskytnúť predávajúcemu aj iné vedľajšie plnenia, ktoré majú len doplňujúcu funkciu popri kúpnej cene a nemenia nič na tom, ţe kúpna cena bola hradená formou peňazí. Na platnosť dohody o kúpnej cene nemá vplyv skutočnosť, ţe kúpna cena bola podmienená ďalšou právnou skutočnosťou. Vzhľadom na to, ţe zmluvné strany sa rozhodli plnenie dohody z
2. októbra 2000 riešiť uzavretím dvomi samostatnými zmluvami so započítaním do kúpnej ceny „zabezpečenie 3-izbového bytu pre navrhovateľku

jej výberu“, je potrebné kaţdú takúto zmluvu posudzovať samostatne tak, ako to posudzoval odvolací súd. Ak aj následne nedošlo k uzavretiu ďalšej zmluvy, predmetom ktorej mal byť „zabezpečený 3-izbový byt pre navrhovateľku

jej výberu“, z dôvodu, ţe navrhovateľka od tejto ďalšej dohody odstúpila a bola uzavretá dohoda medzi navrhovateľkou a pôvodným odporcom 1) s tým, ţe navrhovateľka sa vzdala „nároku na náhradný byt ako bolo dohodnuté v čase uzavretia kúpnej zmluvy z 15. novembra 2000“ a obe strany sa dohodli, ţe kupujúci nie je povinný zaobstarávať náhradný byt, ani ţiadne iné bývanie s tým, ţe predávajúcej vyplatí kompenzáciu v podobe príslušnej sumy peňazí

dohody a následných odpočítaní nákladov spojených s nutnými opravami a inými výdavkami, ktoré bolo nutné vynaloţiť 11 7 Cdo 372/2014 pri preberaní bytu. Kupujúci túto čiastku mal previesť na účet firmy AUTOLACI ihneď po odpredaji svojho bytu na J.“. Nebolo sporné medzi účastníkmi konania, ţe následne bola navrhovateľke kupujúcimi vyplatená kompenzácia z dôvodu „nezabezpečenia 3-izbového bytu“, teda kompenzácie plnenia, ktoré malo byť

pôvodnej dohody plnené ako čiastočné protiplnenie v inej veci. Dovolací súd dospel k záveru, ţe názor odvolacieho súdu v predmetnej veci, ţe je potrebné kúpnu zmluvu z

1. novembra 2000 posudzovať samostatne, ako aj s prihliadnutím na ďalšie dohody, najmä dohody z
2. októbra 2000, ţe kúpna cena navrhovateľky bude pozostávať z peňaţnej sumy a ďalšia časť kúpnej ceny bude realizovaná formou iného plnenia spočívajúceho v zabezpečení 3-izbového bytu pre navrhovateľku

jej konkrétneho výberu kupujúcimi, je správny, a teda neexistuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by bránilo tomuto záveru, pričom poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z

1. novembra 2012 č.k. IV. ÚS 340/2012-
2. Dovolací súd k námietkam navrhovateľky, ţe Dohoda z
3. októbra 2000 a Dohoda z
4. apríla 2001 boli uzavreté len medzi navrhovateľkou a MVDr. Š., teda nejde o záväzok oboch manţelov poukazuje na to, ţe ustanovenie § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka upravuje vzájomné vzťahy manţelov a tretích osôb s ohľadom na dispozičné úkony bezpodielových spoluvlastníkov, t.j. na právne úkony, ktorými manţelia disponujú so spoločnými vecami ako predmetom bezpodielového spoluvlastníctva. Vo vzťahu k tretím osobám zakladá aktívnu alebo pasívnu solidaritu manţelov z platných právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí. Tento dôsledok nastáva bez ohľadu na to, či právny úkon týkajúci sa spoločných vecí urobil jeden z manţelov alebo obaja manţelia spoločne, a či išlo o beţnú vec (záleţitosť) alebo o inú neţ beţnú vec. V zmysle tohto ustanovenia sa na platnosť právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí a urobeného len jedným z manţelov (teda úkonu, pri ktorom manţelia nevystupujú spoločne ako účastníci), vyţaduje súhlas druhého manţela, ak ide o inú, neţ beţnú záleţitosť. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle § 40a Obč. zákonníka ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, ţe právny úkon, ktorý nemoţno povaţovať za vybavovanie beţnej záleţitosti, uskutočnený iba jedným z manţelov bez súhlasu druhého manţela, sa povaţuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Odporkyňa 1) tieto úkony nebohého manţela nikdy nenamietala. V zmysle týchto dohôd postupovala v súlade s dohodami a tieto aj plnila. 12 7 Cdo 372/2014 Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe dovolaním vytýkané nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) nie je dôvodné a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia a ani vady konania uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky

§ 243bods.

1 O.s.p. zamietol. V dovolacom konaní úspešným odporcom vzniklo právo na náhradu trov konania proti navrhovateľke, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Odporcom, ktorí boli v dovolacom konaní procesne úspešní, nepriznal dovolací súd náhradu trov tohto konania, lebo nepodali návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 16. marca 2016 JUDr. Mária Š r a m k o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová