← Slovensko

o náhradu škody z ublíženia na zdraví

Najvyšší súd 7 Cdo 331/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Ing. P. T., bytom K., zast. JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská 26, proti ţalovaným: 1/ A. B., bytom C.K., zast. JUDr. Jánom Garančovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19, 2/ Š. G., bytom K., t.č. vo V., 3/ Ing. I. B., bytom C., zast. JUDr. Jánom Garančovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Kukučínova 19, za účasti vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 18 C 62/2006, o dovolaní vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z

  1. novembra 2014 sp.zn. 1 Co 283/2013 takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
  2. novembra 2014 sp.zn. 1 Co 283/2013 vo výroku, ktorým ţalovanému v
  3. rade uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi z titulu náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia 11.153,04 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Košice II (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z
  4. marca 2013 č.k. 18 C 62/2006-413 uloţil ţalovanému v
  5. rade povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 11.810,40 € do 20 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Ţalobu proti ţalovaným v
  6. a
  7. rade a v prevyšujúcej časti nároku proti ţalovanému v
  8. rade zamietol. Ţalovanému v
  9. rade uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.568,01 € v prospech zástupcu ţalobcu v lehote do 20 dní odo dňa právoplatnosti 2 7 Cdo 331/2015 rozhodnutia. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej v
  10. rade trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.288,15 € v prospech zástupcu ţalovanej v lehote do 20 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému v
  11. rade trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.288,15 € v prospech zástupcu ţalovaného v lehote do 20 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Ţalovanému v
  12. rade uloţil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 203,69 € na účet Okresného súdu Košice II do 20 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, a určil, ţe v prevyšujúcom rozsahu štát nemá právo na náhradu trov konania. Ţalovanému v
  13. rade uloţil povinnosť zaplatiť na účet Okresnému súdu Košice II súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 212,50 € v lehote do 20 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Týmto rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o nároku ţalobcu na zaplatenie sumy 107.150,- €, ktoré tento uplatňoval voči ţalovaným titulom náhrady škody z ublíţenia na zdraví, ktoré utrpel zráţkou motorového vozidla. Pokiaľ ide o priznanie náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia ţalobcu, v odôvodnení súd prvého stupňa uviedol, ţe je nepochybné, ţe v mladom veku, v 22 rokoch v čase štúdia na vysokej škole utrpel úraz, ktorý ho po fyzickej stránke trvalo poznačil najmä v oblasti pohybovej aktivity. Ţalobca je tak obmedzený vo svojich športových aktivitách, ktorým sa pred úrazom venoval (turistika, lyţovanie), podľa vlastného vyjadrenia športuje s ortézou, poškodenie ľavej končatiny sa prejaví aj v postupujúcej artróze, je obmedzená pohyblivosť ľavého kolenného kĺbu, skrátená ľavá končatina o 2 cm, kvôli čomu musí pouţívať korekčnú ortopedickú vloţku. Opúcha mu ľavé predkolenie zvlášť pri dlhšom státí, trpí stredne ťaţkou poruchou nosovej ventilácie, čo rovnako narušuje jeho zdravotnú pohodu. Strata zubov si vyţiadala osadenie zubnej náhrady – mostíka, čo podľa vyjadrenia stomatológa znamená zvýšenú záťaţ aj pre susedné zdravé zuby, ich rýchlejšie opotrebenie, kazivosť. Súd prvého stupňa zároveň konštatoval, ţe na strane druhej však ţalobcov zdravotný hendikep nemal zásadne negatívny vplyv na jeho osobný a profesijný ţivot. Ukončil štúdium na Strojníckej aj Ekonomickej fakulte Technickej Univerzity v Košiciach, úspešne sa uplatnil v pracovnom ţivote a pôsobí ako vedúci ekonomického oddelenia Strojníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach. V súkromí vedie uspokojivý rodinný ţivot. So zreteľom na následky na zdraví ţalobcu súd prvého stupňa povaţoval za spravodlivé a odôvodnené zvýšenie základného bodového ohodnotenia na 16-násobok. Odškodnenie ţiadané ţalobcom vo vyššom rozsahu súd nepovaţoval za odôvodnené, pretoţe utrpený úraz 3 7 Cdo 331/2015 neznamená pre ţalobcu stratu moţnosti vlastnej sebarealizácie alebo uplatnenia v osobnej, pracovnej, či spoločenskej oblasti. Trvalé následky na zdraví nepripravili ţalobcu o moţnosť viesť normálny rodinný ţivot, neovplyvnili negatívne jeho kariérny rast, ani ho neobmedzujú v spoločenských aktivitách, pričom priznané odškodnenie zohľadňuje obmedzenia, ktoré sú vzhľadom na charakter utrpeného úrazu so ţivotom ţalobcu pre budúcnosť spojené. Ţalobca nebol aktívnou politickou, kultúrnou, či športovou osobnosťou, ktorá by v dôsledku škody na zdraví stratila moţnosť pokračovať vo svojom profesijnom zameraní. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaných a odvolanie ţalobcu rozsudkom z
  14. novembra 2014 sp.zn. 1 Co 283/2013 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku. Zmenil rozsudok v zamietavom výroku voči ţalovanému v
  15. rade tak, ţe ţalovaný v
  16. rade je povinný zaplatiť ţalobcovi z titulu náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia 11.153,04 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti nárok voči ţalovanému v
  17. rade zamietol. Pripustil späťvzatie ţaloby voči ţalovaným v
  18. a
  19. rade, zrušil rozsudok v zamietavom výroku voči ţalovaným v
  20. a
  21. rade a v tejto časti konanie zastavil. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods. 1 a 3 O.s.p., zopakoval na odvolacom pojednávaní dôkazy vykonané súdom prvého stupňa, výsluchom ţalobcu, znaleckým posudkom MUDr. M. a MUDr. M., správou od Technickej univerzity Košice a na základe toho dospel k záveru, ţe odvolanie vedľajšieho účastníka nie je dôvodné a odvolanie ţalobcu je dôvodné sčasti. Odvolací súd je toho názoru, ţe v prípade odškodnenia z titulu bolestného, súd prvého stupňa správne vychádzal zo základu, ktorý predstavuje bodové ohodnotenie, náleţite sa pritom vysporiadal s rozdielnymi závermi medzi bodovým ohodnotením vyhotoveným ošetrujúcimi lekármi a bodovým ohodnotením vyhotoveným znaleckými posudkami. Odvolací súd sa zhoduje v tejto časti so záverom súdu prvého stupňa aj v otázke existencie dôvodov pre mimoriadne zvýšenie odškodnenia z titulu bolestného a povaţuje záver súdu prvého stupňa, ktorý náhradu za bolesť zvýšil na 5-násobok základného bodového ohodnotenia, za správny. Pri riešení otázky primeranosti náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia dospel odvolací súd k záveru, ţe ustálenie základného bodového ohodnotenia ako medicínskeho podkladu pre priznanie náhrady bolo vykonané správne. Stotoţnil sa so záverom súdu prvého stupňa v tom, ţe ţalobca vzhľadom na výsledky znaleckých posudkov neuniesol dôkazné bremeno a v konaní hodnoverne nepreukázal ujmu na svojom duševnom zdraví, ktorá by 4 7 Cdo 331/2015 predstavovala sťaţenie jeho spoločenského uplatnenia z tohto titulu. Ďalej uviedol, ţe aj keď odborné závery znalcov sú dostatočným podkladom k tomu, ţe nimi zistený zdravotný stav ţalobcu v čase vykonávaných vyšetrení nezodpovedá intenzite poškodenia jeho duševného zdravia do takej miery, aby to bolo moţné obodovať, v samotných týchto znaleckých posudkoch nedošlo k vyvráteniu, ani k spochybňovaniu subjektívnych pocitov ţalobcu, ktoré sú uvedené v subjektívnej anamnéze pri jeho psychiatrickom vyšetrení u MUDr. Z. B. dňa
  22. novembra 2004, kedy uviedol, ţe od utrpenia úrazu pociťuje bolesti hlavy, závraty, má problémy s pamäťou, je nesústredený, zvýšene zábudlivý, nervózny, nekľudný, prchký, výbušný, má problémy so spánkom, má úzkostné sny, zobúdza sa vyčerpaný a nevyspatý, má stiesnené pocity, nekľud, chvenie sa, nevie sa uvoľniť a tešiť sa, necíti sa bezpečne v aute, preto aj prestal šoférovať. Odvolací súd má za to, ţe súd prvého stupňa v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia nesprávne vyhodnotil aj výšku tohto odškodnenia vzhľadom k tomu, ţe práve strata vyhraneného spôsobu realizácie ţalobcovho predchádzajúceho aktívneho ţivota v horách, predstavuje nesporne značnú ujmu, a preto náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia by mala aspoň v porovnateľnej miere predstavovať mieru finančného odškodnenia za takúto stratu. Vedľajší účastník napadol dovolaním zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu s poukazom na ustanovenie § 238 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, ţe sa nestotoţňuje s obsahom odôvodnenia výroku napadnutého rozsudku, nakoľko podľa neho výška náhrady nie je s ohľadom na následky primeraná. Vedľajší účastník uviedol, ţe sa nestotoţňuje s konštatovaním odvolacieho súdu, ţe neboli vyvrátené subjektívne pocity ţalobcu, ktoré mal pociťovať po dobu 5 rokov. V dovolaní poukazuje na neunesenie dôkazného bremena ţalobcom a tieţ na to, ţe napriek tomu, ţe športové aktivity sú, resp. môţu byť súčasťou ţivota jednotlivca, v prípade ţalobcu nie je moţné prisvedčiť tomu, ţe turistické aktivity boli celoţivotnou orientáciou na tento spôsob ţivota a formou celoţivotnej osobnej realizácie, keďţe tieto aktivity nevyvíjal na vrcholovej ani profesionálnej úrovni, ale výlučne rekreačne, a preto podľa neho nie je na mieste záver o tom, aby sa jednalo o vyhradený spôsob ţivota zameraný na takúto pohybovú činnosť, ktorej obmedzenie by bolo potrebné kompenzovať takým spôsobom, ako to realizoval odvolací súd. Ostatní účastníci konania sa k podanému dovolaniu nevyjadrili. 5 7 Cdo 331/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 a 2 O.s.p. a dospel k záveru, ţe ho treba zrušiť v napadnutej časti, pretoţe je postihnuté vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Danosť tejto vady zakladá prípustnosť dovolania bez ohľadu na procesnú formu a spôsob rozhodnutia súdu. V zmysle ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.) alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. (a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Rovnako je dovolací súd povinný zaoberať sa tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to aj v prípade, ţe neboli účastníkom výslovne namietané, pokiaľ je dovolanie procesne prípustné. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu podaného dovolania. 6 7 Cdo 331/2015 Odňatím moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Právo na spravodlivý súdny proces je základným právom účastníka súdneho konania a je garantované tak Ústavou Slovenskej republiky (čl. 46 a nasl.), Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), ako i zákonmi Slovenskej republiky. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z
  23. decembra 1994), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) i Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z
  24. mája 2004, sp.zn. I. ÚS 226/2003, z
  25. júla 2011, sp.zn. III. ÚS 198/2011) sa za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie povaţuje i nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu (aţ na výnimky stanovené zákonom – viď napr. § 157 ods. 4 O.s.p.) musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie. V súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré podľa § 211 ods. 2 O.s.p. primerane platí aj pre konanie na odvolacom súde, musí súd v odôvodnení rozsudku podať výklad opodstatnenosti a zákonnosti výroku rozsudku a musí sa vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom na ním prijaté právne závery. Pri zmene rozhodnutia podľa § 220 O.s.p. odvolací súd svojím rozhodnutím nahrádza rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Inak sa odvolací súd dostane mimo limitov práva na spravodlivý proces. Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nezodpovedá vyššie uvedeným poţiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie súdnych rozhodnutí. V prejednávanej veci súdy oboch stupňov vychádzali z tých istých skutkových okolností. K rovnakým záverom dospeli tak z hľadiska predpokladov vzniku právneho vzťahu 7 7 Cdo 331/2015 zodpovednosti za škodu, ako aj z hľadiska toho, ţe odškodnenie sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobcu, ktoré by vyplývalo z § 6 ods. 1 alebo § 6 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaţenia spoločenského uplatnenia (ďalej aj „vyhlášky“) nie je v jeho prípade postačujúce. Tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd dospeli k záveru, ţe pri odškodnení ţalobcu treba aplikovať § 7 ods. 3 vyhlášky. Súdy niţších stupňov v danom prípade pri uţ uvedenej zhode o potrebe zvýšenia odškodnenia, odlišne vyjadrili mieru primeranosti zvýšenia odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Súd prvého stupňa za primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju povaţoval odškodnenie v rozsahu 16-násobku základného bodového ohodnotenia sťaţenia spoločenského uplatnenia ţalobcu. Na rozdiel od neho odvolací súd dospel k záveru, ţe primeraným je odškodnenie v rozsahu 30-násobku ním upraveného bodového ohodnotenia. Zo spisu pritom vyplýva, ţe tak výrazné zvýšenie odškodnenia odvolací súd nevyvodil zo ţiadnej okolnosti skutkovej povahy (týkajúcej sa napríklad stupňa poškodenia zdravia ţalobcu alebo miery sťaţenia moţností jeho realizácie v osobnom, rodinnom a spoločenskom ţivote), ale výlučne iba zo subjektívnych pocitov ţalobcu, ktoré sú uvedené v subjektívnej anamnéze pri jeho psychiatrickom vyšetrení u MUDr. Z. B. z
  26. novembra 2004, kedy uviedol, ţe od utrpenia úrazu pociťuje bolesti hlavy, závraty, má problémy s pamäťou, je nesústredený, zvýšene zábudlivý, nervózny, nekľudný, prchký, výbušný, má problémy so spánkom, má úzkostné sny, zobúdza sa vyčerpaný a nevyspatý, má stiesnené pocity, nekľud, chvenie sa, nevie sa uvoľniť a tešiť sa, necíti sa bezpečne v aute, preto aj prestal šoférovať. Odvolací súd zároveň uviedol, ţe odborné závery znalcov sú dostatočným podkladom k tomu, ţe nimi zistený zdravotný stav ţalobcu v čase vykonávaných vyšetrení nezodpovedá intenzite poškodenia jeho duševného zdravia do takej miery, aby to bolo moţné obodovať, avšak v samotných týchto znaleckých posudkoch nedošlo k vyvráteniu, ani spochybňovaniu subjektívnych pocitov. Odvolací súd tieţ konštatoval, ţe sa stotoţňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, ţe ţalobca vzhľadom na výsledky znaleckých posudkov neuniesol dôkazné bremeno a v konaní hodnoverne nepreukázal ujmu na svojom duševnom zdraví, ktorá by predstavovala sťaţenie jeho spoločenského uplatnenia z tohto titulu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozsudku z
  27. marca 2008 sp.zn. 3 Cdo 114/2007 (v obdobných súvislostiach) uviedol, ţe ak odvolací súd mení súdom prvého 8 7 Cdo 331/2015 stupňa priznanú výšku odškodnenia za bolesť alebo za sťaţenie spoločenského uplatnenia z dôvodu, ţe za „primeranú“ povaţuje náhradu inú (niţšiu alebo vyššiu), musí v odôvodnení zmeňujúceho rozhodnutia v potrebnom rozsahu vysvetliť dôvod potreby zmeny náhľadu na „primeranosť“. To znamená, ţe musí poukázať na určité konkrétne právne relevantné skutkové okolnosti prejednávanej veci a s poukazom na ne vysvetliť, prečo a z akých dôvodov dospel k názoru, ţe „primeranou“ nie je náhrada, ktorú určil súd prvého stupňa, ale náhrada iná (niţšia alebo vyššia). Keďţe odvolací súd pri zmene rozhodnutia (§ 220 O.s.p.) v dôsledku zmeny náhľadu na „primeranosť“ priznanej náhrady škody svojím rozhodnutím nahradzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa, musí jeho rozhodnutie aj v tomto smere obsahovať úplné a výstiţné odôvodnenie zahŕňajúce výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. Len také rozhodnutie moţno označiť za preskúmateľné (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p. v spojení s § 211 O.s.p.) Výška konkrétneho odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho, či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Pre správne určenie výšky odškodnenia za sťaţenie spoločenského uplatnenia je nevyhnutné najskôr zistiť, aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v ţivote a v spoločnosti pred vznikom škody, a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov moţno potom vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zúţené alebo stratené moţnosti uplatnenia sa v ţivote a spoločnosti. Odškodnenie za sťaţenie spoločenského uplatnenia má vo svojej podstate predstavovať náhradu za preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre ţivot a ţivotné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho ţivotných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťaţením spoločenského uplatnenia je preto potrebné rozumieť jednak vylúčenie či obmedzenie účasti poškodeného na plnom osobnom a rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom ţivote, jednak sťaţenie, či dokonca priamo znemoţnenie výkonu, či voľby povolania, voľbu ţivotného partnera, prípadne moţnosti ďalšieho sebavzdelávania. Podľa § 7 ods. 3 vyhlášky prichádza do úvahy mimoriadne zvýšenie ohodnotenie sťaţenia spoločenského uplatnenia len celkom výnimočne, a to vtedy, keď kultúrne, športové či iné zapojenie poškodeného pred úrazom bolo na vysokej úrovni a mimoriadne (obdobne (Rc) 1 Cz 60/88, rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 90/2004 – (Rc) 74/2005). 9 7 Cdo 331/2015 Odvolací súd v odôvodnení rozsudku len uviedol, ţe súd prvého stupňa pri ustálení výšky náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia neprihliadol dostatočne na špecifické okolnosti, akým je strata ţalobcovho vyhraneného spôsobu realizácie jeho záľuby v turistike. Dovolací súd však poznamenáva, ţe súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe ţalobca je obmedzený vo svojich športových aktivitách, na čo prihliadal aj pri ním priznanom mimoriadnom zvýšení náhrady za sťaţenie spoločenského uplatnenia. Odvolací súd však dostatočne nepreukázal, prečo by sa náhrada za sťaţenie spoločenského uplatnenia mala zvýšiť na 30-násobok bodového ohodnotenia práve kvôli údajnej ţalobcovej strate vyhraneného spôsobu realizácie jeho predchádzajúceho aktívneho ţivota v horách a ako táto strata ovplyvnila jeho celoţivotnú orientáciu, nakoľko podobne ako aj súd prvého stupňa uviedol, ţe ţalobca nebol aktívnou športovou osobnosťou, ktorá by v dôsledku škody na zdraví stratila moţnosť pokračovať vo svojom profesijnom zameraní, ale turistike sa venoval len rekreačne. Zo spisu vyplýva, ţe tak výrazné zvýšenie odškodnenia odvolacím súdom nevyplýva zo ţiadnej okolnosti skutkovej povahy – týkajúcej sa napr. stupňa poškodenia zdravia ţalobcu alebo miery sťaţenia jeho realizácie v osobnom, rodinnom a spoločenskom ţivote, ale zo subjektívneho pocitu ţalobcu, ktoré neboli znaleckým posudkom potvrdené, len neboli vyvrátené, ako poznamenal aj odvolací súd. Dovolací súd poznamenáva, ţe súd nemôţe odvodiť svoj právny záver len zo subjektívnych pocitov ţalobcu. Odvolací súd však naopak sám v odôvodnení uviedol, ţe ţalobca neuniesol dôkazné bremeno a v konaní hodnoverne nepreukázal ujmu na svojom duševnom zdraví, ktorá by predstavovala sťaţenie jeho spoločenského uplatnenia z tohto titulu. Rozsudok odvolacieho súdu je z vyššie uvedených dôvodov zmätočný a nepreskúmateľný. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, ţe v odvolacom konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. a/ O.s.p., zrušil dovolaním napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu podľa § 243b ods. 1 O.s.p. a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne odvolací súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 10 7 Cdo 331/2015 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  28. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  29. februára 2016 JUDr. Mária Šramková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.