← Slovensko

o 8 070,44 eur s prísl.

Najvyšší súd 5 Obo 15/2013 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu M., spol. s r. o., B., IČO: X., zastúpeného advokátom JUDr. M. Ď., S., proti ţalovanému RNDr. M. L., r. č. X., bytom B., zastúpenému N. and N., s. r. o., B., o zaplatenie 8 070,44 eur s prísl., na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

  1. januára 2013, č. k. 45Cb 86/2001-290, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
  2. januára 2013, č. k. 45Cb 86/2001-290 sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a tomuto súdu na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zaplatenia sumy 8 070,44 eur s prísl. a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému na účet zástupcu 3 497,17 eur náhrady trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením, ţe ţalobca si ţalobou podanou na súd
  3. novembra 2001 uplatnil právo na vydanie hnuteľnej veci, a to motorového vozidla MERCEDES-BENZ MB 212D/30KA. Podaním zo
  4. februára 2008 ţalobca navrhol, aby súd pripustil zmenu ţaloby na zaplatenie sumy 8 070,44 eur s úrokom z omeškania. Ţalobca súdu dôvod, za čo by mal byť ţalovaný zaviazaný zaplatiť uvedenú sumu, neuviedol, iba uviedol, ţe ide o zostatkovú hodnotu (účtovnú hodnotu) motorového vozidla. Krajský súd v Bratislave pri rozhodovaní o zmene petitu ţaloby, v odôvodnení rozsudku z
  5. marca 2010 okrem iného uviedol, ţe nebol preukázaný právny nárok na zaplatenie uplatnenej sumy a z toho dôvodu ţalobu zamietol. 2 5 Obo 15/2013 Na pojednávaní
  6. januára 2012 právny zástupca ţalobcu súdu oznámil, ţe si ţalobca neuplatnil pri zmene petitu ţaloby náhradu škody, pretoţe by podľa neho bolo zloţité dokazovať škodu a z toho dôvodu si uplatnil peňaţné plnenie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z
  7. apríla 2012 správne konštatoval, ţe súd prvého stupňa hmotnoprávne neposúdil nárok ţalobcu na zaplatenie ţalovanej sumy s príslušenstvom. Vzhľadom na to, ţe ţalobca súdu nešpecifikoval dôvod, pre ktorý by mal ţalovaný spornú sumu uhradiť, iba uviedol, ţe je to zostatková hodnota motorového vozidla a argumentácia právneho zástupcu ţalobcu sa týka pôvodného petitu ţaloby, nebolo moţné jednoznačne zo zisteného skutkového stavu určiť právny titul. V tejto súvislosti podľa názoru súdu je potrebné brať zreteľ na dátum podania návrhu na zmenu petitu, a to na
  8. februára
  9. Podľa súdu k zmene ţaloby nedošlo na základe zistenia ţalobcu, ţe ţalovaný nemá motorové vozidlo v drţbe, ako uviedol vo výpovedi ţalovaný
  10. októbra 2008, ale osem mesiacov pred touto výpoveďou ţalovaného. Z toho dôvodu nie je moţné počítať začiatok plynutia subjektívnej lehoty od okamihu zistenia, ţe proti ţalovanému nemôţe uspieť ţalobou na vydanie veci a ţe mu patrí len nárok na náhradu škody, lebo toto zistenie nebolo dôvodom k zmene ţaloby a okrem toho, ako je uvedené, ţalobca výslovne uviedol, ţe si náhradu škody neuplatnil. Ďalej uviedol, ţe
  11. júna 1998 nadobudla účinnosť zmluva o predaji podniku T., v. o. s. v likvidácii, ţalobcovi. V čl. VII bod 7.3 zmluvy bolo dohodnuté, ţe vlastnícke právo k hnuteľným veciam, zahrnutým do predávaného majetku, prechádza z predávajúceho na kupujúceho dňom účinnosti zmluvy. Podľa prílohy č. 2 k zmluve o predaji podniku bolo na ţalobcu prevedené aj vlastnícke právo k motorovému vozidlu MERCEDES- BENZ MB 212D/30KA. De facto sa ţalobca stal vlastníkom motorového vozidla
  12. júna 1998, ale de iure preregistrovanie tohto motorového vozidla sa nerealizovalo z dôvodu obštrukcií zo strany ţalovaného. Na pojednávaní
  13. januára 2013 zástupca ţalobcu uviedol, ţe by chcel protokolárne odovzdať doklady od motorového vozidla ţalovanému, aby s ním nakladal podľa svojho uváţenia. Suma 8 070,44 eur je podľa konateľa ţalobcu cena, za akú toto vozidlo prevzali od T., v. o. s. Z uvedenej skutočnosti súd dospel k záveru, ţe predmetom konania je zaplatenie kúpnej ceny motorového vozidla, za ktorú vozidlo ţalobca kúpil. Ţalobca cenu motorového vozidla poznal uţ v júni 1998, kedy nadobudla účinnosť zmluva 3 5 Obo 15/2013 o predaji podniku, na základe ktorej ţalobca zaplatil spornú sumu. Zostalo iba na rozhodnutí ţalobcu, či si uplatní svoj nárok na vydanie veci, alebo zaplatenie ceny. Súd prihliadol aj na to, ţe ţalobca súdu nepreukázal, ţe by písomne ţalovaného vyzval na vydanie veci v priebehu roku 1998, 1999 a v nasledujúcich. Podľa názoru súdu od
  14. júla 1998, kedy ţalobca zistil, ţe ţalovaný mu nevydal motorové vozidlo, mal právo poţadovať vydanie veci alebo zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú motorové vozidlo kúpil, alebo podľa posudku alebo ocenenia znalcom, mal moţnosť sa domáhať aj vyššej sumy, neţ za ktorú ho získal. Dôvody, ktoré viedli ţalobcu k prepisu ŠPZ-ky na evidenčné číslo v roku 2004, prostredníctvom sprostredkovateľa, zostali nezodpovedané. Vzhľadom k zmene petitu tieto dôvody boli irelevantné. Súd nevykonal dokazovanie navrhnuté ţalobcom, na otázku, kto platil cestnú daň od roku 1998 doteraz, či táto nebola hradená v Českej republike, kde bolo platené poistenie vozidla, či nebola podaná ţiadosť na dopravný inšpektorát PZ SR na vystavenie nových dokladov pri strate dokladov o motorovom vozidle. Dokazovanie v tomto smere by malo preukázať motív konania ţalovaného. Súd navrhované dokazovanie nevykonal s odôvodnením, ţe predmetom sporu je zaplatenie kúpnej ceny motorového vozidla, a preto povaţoval dokazovanie v tomto smere za nadbytočné. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, ktorá podľa súdu začala plynúť
  15. júla 1998 a v čase zmeny petitu, t. j.
  16. februára 2008 dávno uplynula, preto ţalobu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote ţalobca odvolanie. V odvolaní uviedol, ţe rozsudok ho neprekvapil a vytkol odvolaciemu súdu, ţe jeho námietke na vylúčenie JUDr. Glončákovej z prejednávania a rozhodovania veci nevyhovel, čo malo za následok nekvalitný rozsudok. V prvom rade namietal, ţe o náhrade trov v sume 100,-- eur súd doteraz nerozhodol. Právny zástupca o túto náhradu poţiadal poukazom na ust. § 141a O. s. p. nakoľko ţalovaný a jeho právny zástupca sa nezúčastnili bez ospravedlnenia pojednávania na súde prvého stupňa
  17. decembra
  18. 4 5 Obo 15/2013 K veci uviedol, ţe na pojednávaní
  19. októbra 2008 poţiadal o zmenu petitu na zaplatenie sumy 243 130,-- Sk (8 070,44 eur) s prísl., lebo v priebehu tohto pojednávania ţalovaný nečakane vyhlásil, ţe auto uţ nemá. To predstavuje fikciu, ţe dovtedy ho mal. Zdôraznil, ţe odo dňa kúpy, t. j. od
  20. mája 1996 nového vozidla MERCEDES (pozri faktúru č. 76-20146 z
  22. 1996 na sumu 1 196 202,-- Sk, spolu s 23% DPH) ubehlo 17 rokov a ţalovaný vozidlo nepretrţite zadarmo vyuţíval na svoje súkromné účely od
  24. 1998 a mal z neho finančný osoh aţ dodnes. Ţalobca zistil, ţe vec sa opotrebováva a stráca na hodnote, preto sa rozhodol, aby si uţ vozidlo ţalovaný ponechal a aby zaplatil iba finančný ekvivalent, rovný sume 243 130,-- Sk (8 070,44 eur), t. j. jeho účtovnej hodnoty z
  26. 1998, teda nie z jeho trhovej hodnoty a ani nie zo zadefinovanej náhrady škody. Ţalobca nemohol prehliadnuť fakt, ţe auto má uţ 12 rokov, čo bolo dôvodom zmeny petitu. O tom, ţe auto zmizlo, sa ţalobca dozvedel aţ na pojednávaní
  27. októbra 2008, kedy to všetkým oficiálne oznámil ţalovaný. Ţalobca opakovane uviedol, ţe v čase predaja podniku T. v prospech M., s. r. o., k
  28. júnu 1998, hneď nasledujúci deň si predmetné motorové vozidlo s dvoma sadami kľúčov a dokladmi ţalovaný privlastnil a nikdy dobrovoľne nevydal. Zostatková hodnota iba dvojročného vozidla podľa výkazového účtovníctva M., s. r. o., bola 243 130,-- Sk. Treba vziať do úvahy, ţe v tom čase jeho trhová hodnota bola oveľa vyššia, okolo 800 000,-- Sk. Vzhľadom na to, ţe pôsobením času a očividne zdĺhavo vedenému súdnemu sporu na krajskom súde, došlo k extrémnemu nesúladu hodnoty predmetu sporu, v dôsledku čoho ţalobca prestal mať záujem o odovzdanie štyroch hrdzavých kolies. Išlo tu o objektívnu skutočnosť, ktorá sa odvíjala mimo vôle ţalovaného. O premlčaní nemôţe byť ani reči, súd prvého stupňa sa fatálne zmýlil. Ţalobca vţdy postupoval v kontinuite s obsahom pôvodnej ţaloby, a to uţ od roku
  29. Ţalobca je presvedčený, ţe lehota je dodrţaná a úvahy o nejakom premlčaní sú fikciou, či konštrukciou. Subjektívna premlčacia lehota začala plynúť
  30. októbra 2008, vtedy sa ţalobca dozvedel od ţalovaného, ţe auto zmizlo. Podľa ţalobcu prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave bola zanedbaná elementárna povinnosť štátu poskytnúť ochranu vlastníckemu právu. Ţalobca má predsa namiesto reivindicatio nárok na náhradné peňaţné plnenie, vyjadrené cenou veci. Táto zásada je známa ešte z čias rímskeho práva. 5 5 Obo 15/2013 Ţalobca tvrdí, ţe ţalovaný odo dňa podania ţaloby úmyselne a systematicky maril vydanie auta, bránil sa, sústavne sa odvolával voči rôznym rozhodnutiam súdov aj na Najvyšší súd Slovenskej republiky, na výzvy konateľov o vydanie veci nereagoval a navyše klamal. Nie je mu jasné, prečo tento fakt súd prvého stupňa neustále prehliadal a ani raz sa súd ţalovaného neopýtal, prečo vozidlo v rozhodnom čase nevydal, aký mal dôvod. Nie je mu jasné ani to, prečo sa súd nezaoberal tvrdením ţalovaného, ţe v roku 1998, kedy došlo k predaju podniku T., v. o. s., novému vlastníkovi M., s. r. o., nevedel, komu má vydať vozidlo. Tento argument povaţuje síce za úsmevný, avšak aj za dôkaz, ţe v tom čase mal automobil ţalovaný vo svojej dispozícii. Zdôraznil, ţe aj likvidátor Ing. J. T. ţalovaného niekoľkokrát vyzval, aby vozidlo vydal a podal aj ţiadosť
  31. novembra 2006 na OO PZ DI v Bratislave o neoprávnenom pouţívaní motorového vozidla. Preto sa pýta, prečo ţalovaný nevysvetlil príčiny svojho vytrvalého správania. Tieto uvádzané skutočnosti povaţuje za nezvratiteľné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise a sú aj dôkazy o tom, ţe ţalovaný sa bránil vydať motorové vozidlo. Súd prvého stupňa nikdy nevyzval ţalovaného, pričom dôkazné bremeno je na ňom, aby preukázal, ţe sa zbavil povinnosti vrátiť ţalobcovi auto, ktoré bolo vo vlastníctve ţalobcu. Pri nútenom zákonnom prepise ŠPZ na DI PZ v Bratislave na EČ dňa
  32. decembra 2004, bol ţalobca nútený vyuţiť sluţby plateného sprostredkovateľa pána H., ktorý sa dôverne poznal so ţalovaným. Ţalobca mal a aj v súčasnosti má vo vlastníctve takmer desiatku iných úţitkových motorových vozidiel a nepotreboval pri prepise ŠPZ na nové EČ ţiadneho iného sprostredkovateľa. Je na škodu veci, ţe súd prvého stupňa správne a logicky nevyhodnotil dôkaznú situáciu, keď RNDr. M. L. tvrdil, ţe vozidlo zmizlo koncom roka 2001, viď zápisnica z pojednávania z
  33. októbra
  34. Nie je mu zrejmé, prečo ţalovaný vierohodne nevysvetlil súdu, načo naďalej má v dispozícii zbytočné doklady od auta, ktoré zmizlo uţ koncom roka
  35. Odvolateľ sa pýta, prečo potom musel exekútor o 3 roky neskôr v roku 2004 vykonať nútenú exekúciu. Pritom dňa
  36. decembra 2004, kedy došlo k výmene EČ na DI PZ SR, ţalobca stále netušil, ţe ţalovaný auto uţ nemá, preto nemohla plynúť subjektívna premlčacia doba. Ţalobcovi to nebolo oznámené ani vtedy a dozvedel sa to aţ od ţalovaného, a to
  37. októbra 2008 na pojednávaní. Povaţuje za potrebné usmerniť pozornosť na tvrdenie ţalovaného, ţe auto zmizlo v roku 2001 aj preto, lebo si nevie 6 5 Obo 15/2013 vysvetliť, ako je moţné, ţe pravdepodobne na DI PZ na Kopčianskej sa znovu objavilo v roku
  38. Ide zrejme o záhadu. Podľa ţalobcu by ţalovaný neurobil také pochybenie, aby rezervné kľúče od auta ponechal napospas v trezore, aby si motorové vozidlo mohol ţalobca kedykoľvek vziať, práve naopak, bol obozretný a vzal si všetky kľúče od auta a aj kompletnú dokumentáciu, aby zabránil eventuálnemu vráteniu vozidla do rúk likvidátora Ing. J. T. Vzal od vozidla všetko: bezpečnostnú kartu, autorádio, veľký a malý TP, servisnú kniţku atď., prečo by potom nechával v trezore jednu sadu kľúčov? Vytýka súdu prvého stupňa, ţe sa nepokúsil preskúmať príčiny obrany ţalovaného, ţe vozidlo pouţíva výlučne pre účely obchodných vzťahov spoločnosti T., v. o. s., na zabránenie škôd spôsobených Ing. J. T. Od jeho zakúpenia bol jeho jediným uţívateľom a drţiteľom dokladov a kľúčov. Opäť ţalobca nedostal odpoveď na to, prečo ţalovaný uţ v tomto čase nevydal ţalobcovi vozidlo MERCEDES. Ţalovaný nikdy nepreukázal súdu odovzdanie auta MERCEDES ţalobcovi a na toto isté upozorňoval aj odvolací súd. Prečo súd prvého stupňa odmietol vykonať tento dôleţitý dôkaz? Takisto súd prvého stupňa nemal snahu preveriť všetky ţalobcom navrhované tvrdenie, aj pokiaľ ide o dispozíciu kľúčov, malého a veľkého technického preukazu od predmetného vozidla. Taktieţ súd prvého stupňa nevykonal ďalší navrhovaný dôkaz, a to dotaz na DI PZ v Bratislave, či neboli vydané nové dokumenty na motorové vozidlo. Podľa ţalobcu súd nevenoval dostatočnú pozornosť ani výpovedi likvidátora T., v. o. s., pána Ing. J. T., ktorý sa vyjadril, ţe pán H. „vybavil“ povinnú výmenu ŠPZ za EČ: BA 748 LX (vstupom SR do EÚ) bez toho, aby mu ţalobca poskytol auto. Iniciátorom tejto povinnej celoštátnej výmeny ŠPZ bol sám pán H., ktorý mal o toto auto záujem a bez výmeny ŠPZ by auto bolo zo zákona vyradené z evidencie DI PZ. Ak by ţalobca toto auto mal, prečo má dodnes úplne nové EČ stále originálne zatavené v igelite, t. j. nedotknuté? Na poslednom pojednávaní
  39. januára 2013 ţalobca oficiálne ponúkol ţalovanému nové EČ: BA 748 LX, kľúče, veľký a malý TP, zabezpečovacie kľúče, atď. Zároveň sa súd nezaoberal ani tým, ţe na základe predaja podniku T., v. o. s., dňa
  40. júna 1998 došlo k zmene vlastníctva predmetného vozidla v prospech spoločnosti M., s. r. o., avšak sprostredkovateľ H. nevykonal na DI PZ príslušnú zmenu vlastníka, t. j. M., 7 5 Obo 15/2013 s. r. o., vo veľkom a malom technickom preukaze. Krajský súd sa ani nespýtal ţalovaného, od koho mal pán H. tú druhú sadu kľúčov. Podľa ţalovaného týmto sa súd prvého stupňa dopustil hrubej chyby. Zmena vlastníka automobilu podlieha správnemu konaniu na DI PZ v Bratislave a je spoplatnená. Na tento úkon pán H. nedostal ţiadne peniaze a ani overenú zmluvu o predaji podniku T., v. o. s. v prospech ţalobcu, z
  41. júna 1998 a ani plnú moc s úradne overeným podpisom likvidátora Ing. J. T. Tieţ nie je dôkaz o tom, ţe by H. prevzal sadu kľúčov od Ing. T. a ani o tom, ţe by po akcii tieto odovzdal likvidátorovi Ing. T. Zostalo nezodpovedané, kto v skutočnosti
  42. decembra 2004 pristavil auto na DI PZ v Bratislave a prečo H. odovzdal nové EČ BA 748 LX od auta v zatavenom obale. Krajský súd sústavne odmietal vykonať ďalšie navrhované dôkazy, kto bol platiteľom zákonného poistenia a platiteľom cestnej dane z motorového vozidla v období rokov 2001 aţ
  43. Poisťovní v SR a v ČR nie je veľa a ani daňových úradov a tento návrh ţalobcu by určite nešiel nad rámec moţnosti Krajského súdu v Bratislave, taktieţ odmietol vykonať dôkaz, či na motorové vozidlo nebol po roku 2004 znovu vydávaný duplikát malého a veľkého TP, kto robil predpísaný autorizovaný servis STK a predpísané emisné kontroly, v ktorom účtovníctve sa vykonávali nezanedbateľné výdavky na PHM, jeho údrţbu a prevádzku. Vzhľadom na uvedené odvolateľ uviedol, ţe dokazovanie bolo očividne vykonané neúplne, plytko, povrchne, alebo vôbec a tým neboli vyčerpané všetky moţnosti pri posudzovaní listinných dôkazov. Svojím rozhodnutím pridlho trvajúcim súdnym konaním zapríčinil vznik iracionálneho právneho vzťahu. Doklady od vozidla, servisná kniţka, bezpečnostné kódy a nové EČ zostávajú naďalej u ţalobcu a auto u ţalovaného. Takýto dubiózny stav je naisto v rozpore s právnym poriadkom SR. Napriek tomu, ţe odvolací súd musel asi štyrikrát naprávať vypuklé nezrovnalosti súdu prvého stupňa, tento sa dôsledne neriadil usmernením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, nedôvodne odmietal vykonať niektoré dôkazy, lebo sa vyhýbal precíznemu vykonaniu dôkazov a nemal záujem spravodlivo rozhodnúť tento spor. Nespravodlivý rozsudok zabránil nástupu práva. Ţiada preto napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť a v krajnom prípade zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. 8 5 Obo 15/2013 Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe predmetné auto nemôţe vydať, pretoţe ho nemá. Všetky doklady, kľúč a ovládač elektronického zabezpečovacieho systému a centrálneho uzamykania auta vydal súdnemu exekútorovi. Je presvedčený, ţe auto je v dispozícii ţalobcu, pretoţe koncom roku 2004 ho ţalobca musel pristaviť na príslušný DI k porovnaniu identifikačných znakov pri povinnej výmene ŠPZ. Podľa jeho vedomostí má toto vozidlo od
  44. decembra 2004 zmenenú ŠPZ na BA 748 LX. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal ţalobcom podané odvolanie podľa § 212 ods.1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe odvolanie je opodstatnené. Odvolací súd konštatuje, ţe je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, ţe napriek tomu, ţe odvolací súd viackrát zrušil v prejednávanej veci rozsudok súdu prvého stupňa, napriek tomu, ţe vyslovil pre súd prvého stupňa záväzné usmernenie, tento sa usmernením odvolacieho súdu neriadil, nevykonal vo veci potrebné dôkazy a jeho závery tak, ako v jeho predchádzajúcich rozhodnutiach v tejto veci, sú nepreskúmateľné a nezrozumiteľné a vzájomne si odporujúce. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, ţe uţ v predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd povaţoval za potrebné upozorniť súd prvého stupňa, ţe je povinný riadiť sa právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným v prejednávanej veci a ţe týmto konaním porušuje základné právo účastníka konania na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.1 Ústavy SR a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Napriek tomu z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, ţe sa opätovne usmernením odvolacieho súdu neriadil. Ďalej odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe uţ uznesením zo
  45. júna 2010, č. k. 5 Obo 60/2010-106 uloţil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie a zistiť, kto má predmetné motorové vozidlo v dispozícii, teda či sa preukáţe tvrdenie ţalobcu alebo ţalovaného. Pritom medzi účastníkmi nebolo sporné, ţe predmetné motorové vozidlo prešlo do vlastníctva ţalobcu predajom podniku T. a nebolo sporné ani to, ţe ho mal v roku 1998 a nasl. v dispozícii ţalovaný, ktorý ho uţíval bez právneho dôvodu. Napriek veľkej snahe 9 5 Obo 15/2013 ţalobcu prevziať vozidlo od ţalovaného, úspešný nebol, preto sa svojho práva domáhal ţalobou o vydanie veci, podanou na súd
  46. novembra
  47. Súdu prvého stupňa sa napriek viac rokov trvajúcemu sporu, nepodarilo spoľahlivo v konaní zistiť a vysvetliť základnú skutkovú okolnosť, a to, či si ţalovaný splnil povinnosť odovzdať ţalobcovi - vlastníkovi vozidlo, ktoré mal neoprávnene v drţbe. Napriek nedostatočne zistenému skutkovému stavu súd prvého stupňa opätovne ţalobu zamietol, tentoraz z dôvodu premlčania, čo nie je vecne správne, lebo aj k posúdeniu tejto otázky odvolací súd usmernil súd prvého stupňa v predchádzajúcich dvoch zrušujúcich rozhodnutiach, v ktorých uviedol, ţe ţalobca sa na pojednávaní konanom
  48. októbra 2008 z výpovedi ţalovaného dozvedel, ţe predmetné vozidlo nemá v drţbe. Ţalovaný preto vozidlo uţ nemôţe vydať, a vlastníkovi nie je moţné obnoviť výkon jeho vlastníckych práv. Preto ţalobca z dôvodu úspešnosti ţaloby zmenil petit na zaplatenie peňaţného plnenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na právnu úpravu súdnej ochrany vlastníckeho práva v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môţe domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadrţuje. Pre úspech vindikačnej ţaloby je potrebné preukázať vlastnícke právo k veci, ktorá sa neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby neţ vlastníka. Ak odpadne základná podmienka vindikačnej ţaloby, a to jej predmet v dôsledku zničenia, spotrebovania alebo zmiznutia, ako v danom prípade, vlastník sa môţe domáhať peňaţnej náhrady. Odvolací súd poukazuje na právny názor, ktorý vyslovil v uznesení z
  49. apríla 2012, č. k. 5 Obo 26/2012–230, na strane 11 uviedol: „Právo na náhradu škody sa premlčuje vtedy, keď sa ţaloba na vydanie veci zmení na ţalobu na zaplatenie peňaţnej pohľadávky z dôvodu, ţe povinnosť vydať vec nebude moţné uloţiť, pretoţe ţalovaný uţ vec nemá, a preto vlastníkovi nie je moţné zabezpečiť a obnoviť výkon vlastníckych práv k predmetnej veci. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa neviaţe k okamihu, kedy sa poškodený dozvedel, ţe mu bola vec odcudzená a kým, ale aţ k okamihu, kedy zistil, ţe proti škodcovi - ţalovanému nemôţe uspieť ţalobou o vydanie veci, lebo poškodený získal znalosť, ţe sa nemôţe domôcť ochrany svojich práv ţalobou o vydanie veci a ţe mu patrí len nárok 10 5 Obo 15/2013 na náhradu škody. Škoda spočíva v tom, ţe ten, kto vec neoprávnene zadrţoval, vlastníka o vec pripravil a jej stratou mu spôsobil majetkovú ujmu okamihom straty alebo zničenia veci, preto subjektívna premlčacia doba nemôţe plynúť skôr, napr. keď sa poškodený dozvedel o odňatí veci určitou osobou.“ Ďalej odvolací súd uviedol, ţe ţalobca sa prvýkrát dozvedel od ţalovaného na pojednávaní
  50. októbra 2008, ţe vozidlo nemá v drţbe, a preto záver súdu prvého stupňa, ţe právo na zaplatenie sumy 8 070,44 eur si ţalobca mohol uplatniť prvýkrát uţ
  51. júla 1998, povaţoval za nesprávny, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd prvého stupňa po tom, ako mu bola vec odvolacím súdom vrátená na ďalšie konanie s usmernením a so záväzným právnym záverom, v rozpore s ustanovením § 226 O. s. p. v novom rozhodnutí opäť vychádzal zo svojho predchádzajúceho nesprávneho právneho názoru, ţe začiatok plynutia trojročnej premlčacej doby je
  52. júl 1998 a keďţe zmenu petitu ţalobca vykonal aţ
  53. februára 2008, ţalobu z dôvodu premlčania zamietol. Tento záver súdu prvého stupňa je nesprávny, v rozpore so zákonom a s judikatúrou súdov. Odvolací súd preto povaţuje za potrebné nielen poukázať na svoj právny záver, vyslovený v predchádzajúcom rozhodnutí, ale aj na judikatúru R 26/1975: „Nárok na ochranu vlastníctva sa nepremlčuje (§ 100 ods. 2 OZ). Premlčuje sa však nárok na náhradu všeobecnej ceny veci v tom prípade, keď žalovaný nemá už vec, vydania ktorej sa žalobca pôvodne domáhal. Tieto premlčacie doby začnú plynúť až vtedy, keď sa žalobca dozvie, že žalovaný vec už nemá, čo bude spravidla až v súdnom konaní o žalobe na vydanie veci.“ Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, ţe súd prvého stupňa napriek usmerneniu odvolacím súdom vôbec neskúmal, kedy a akým spôsobom sa ţalovaný zbavil povinnosti vydať ţalobcovi – vlastníkovi ţalovaným neoprávnene zadrţané motorové vozidlo, teda splnenie, resp. nesplnenie základných podmienok vindikačnej ţaloby. Nevykonal ani ţalobcom navrhované dôkazy, či a ako oznámil ţalovaný ţalobcovi, kde sa auto nachádza, resp. parkuje, prípadne ako zistil a kedy zistil, ţe auto zmizlo, ako ho zabezpečil pred odcudzením. 11 5 Obo 15/2013 Vzhľadom na uvedené skutočnosti napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza opäť z nedostatočne zistené skutkového stavu a z nesprávneho posúdenia námietky premlčania, čo malo za následok vecne nesprávne rozhodnutie, ktoré odvolací súd v zmysle ustanovenia § 221 ods.1 písm. f/ a h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.). Toto rozhodnutie prijali členovia senátu pomerom hlasov 3 :
  54. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
  55. mája 2014 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.