← Slovensko

zaplatenie 31 165,26 eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 3Obdo/12/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Z., so sídlom Š., IČO: X., právne zastúpeného advokátom JUDr. R., konateľom spoločnosti J., s. r. o., so sídlom M., IČO: X., proti ţalovanému: B., s. r. o., so sídlom B., IČO: X., právne zastúpenému advokátkou JUDr. Z., so sídlom K., o zaplatenie 31 165,26 eur s príslušenstvom, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa

  1. septembra 2014, č. k. 2Cob/93/2013-543, takto r o z h o d o l : I. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie o d m i e t a . II. Ţalovaný j e p o v i n n ý nahradiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania vo výške 573,36 eur na účet právneho zástupcu. O d ô v o d n e n i e : Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa
  3. 2013, č. k. 19Cb/307/2009-485 ţalobe proti ţalovanému vyhovel tak, ţe ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2 066,58 eur s 10 % úrokom z omeškania ročne od
  5. 2009 do zaplatenia oproti vráteniu textilnej tkaniny 5930.01, farba čierna, zloţenie 48Ba/52Pes vypáranej z 3 827 kusov nohavíc vo výmere 1 243,80 metrov, sumu 29 098,68 eur s 10 % úrokom z omeškania ročne od
  7. 2009 do zaplatenia a trovy konania 12 367,57 eur a trovy štátu vo výške 1 114,68 eur. 2 3Obdo/12/2015 Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy 2 066,58 eur s príslušenstvom oproti vráteniu špecifikovanej tkaniny a právo na náhradu škody vo výške 29 098,68 eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil tým, ţe pre podstatné vady dodaného tovaru (vreckoviny obsahujúcej celosvetovo zakázanú látku – farbivo AZO), ţalobca odstúpil od zmluvy a ţiada vrátenie zaplatenej ceny oproti vráteniu ním vyhotovených nohavíc vypáranej vreckoviny. Náhradu škody vyvodzuje z nákladov pozostávajúcich vo výmene tovaru pre spoločnosť A., zo sumy nového tovaru pouţitého na výmenu vadného tovaru dodaného spoločnosťou A. a z nákladov za objednávku protokolov o skúškach. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, ţe ţalobca v roku 2004 pre spoločnosť A., Nemecko začal šiť vychádzkové nohavice pre rôzne pracovné profesie a vreckovinu na ich výrobu dodával ţalovaný. V roku 2007 tieţ dodával tieto nohavice svojmu zahraničnému partnerovi. Ţalovaný dodávky vreckoviny vyfakturoval ţalobcovi viacerými faktúrami. Spoločnosť P., ako dcérska spoločnosť spoločnosti A. e-mailom zo dňa
  9. 2008 oznámila, ţe nohavice od ţalobcu majú v podšívke vrecka zakázané látky, čo potvrdil rozbor C., chemicko-technologické laboratórium K.. Ţalobcovi boli nohavice vrátené s poţiadavkou výmeny častí vyhotovených z predmetnej vreckoviny. Faktúrou A 4095021 vystavenou spoločnosťou A., Elverdisser Strasse 313, Herford bola ţalobcovi vyfakturovaná suma 3 197,88 eur za dodatočne dodanú podšívkovinu (1 974 metrov x 1,62 m) s tým, ţe suma bude odpočítaná pri platbe ďalšej faktúry. Ţalobca listom zo dňa
  11. 2009 u ţalovaného reklamoval vreckovinu s tým, ţe počas roku 2008 dodal ţalobcovi tovar – artikel 5930.01 10 (na nohavice), ktorý obsahoval farbivo AZO. Ţalobca zároveň oznámil ţalovanému, ţe mu vznikla škoda 28 740,77 eur. Dňa
  13. 2008 odoslal ţalobca svojmu zahraničnému odberateľovi opravené nohavice na odsúhlasenie. Listom zo dňa
  15. 2009 ţalobca poţiadal V., a. s., S. o testovanie na azofarbivá (5 kusov nohavíc). Podľa protokolov o skúškach č. 05/2009 aţ č. 09/2009 zo dňa
  17. 2009 boli vo výrobkoch (nohaviciach) dokázané azofarbivá, ktoré štiepením svojej aminoskupiny uvoľňujú aromatický amín – 4 – aminoazobenzén (p-Aminoazobenzol) v nadlimitnom mnoţstve (limitné mnoţstvo 30 mg.kg-1). Za tieto skúšky ţalobca zaplatil 409,53 eur. V liste zo dňa
  19. 2009 (s označením reklamácia) zopakoval skutočnosti uvedené v skoršom podaní, pričom z dôvodu utvrdenia sa v opodstatnenosti reklamácie (po testoch realizovaných vo V.S.) uviedol, ţe ide o podstatné porušenie zmluvy a s prihliadnutím na ustanovenie § 436 3 3Obdo/12/2015 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil. Poţiadal o vrátenie kúpnej ceny za dodaný tovar na predmetné nohavice vo výške 2 066,58 eur s tým, ţe tovar vráti na jeho náklady. Nakoľko ujma vzniknutá vadným plnením nie je vysporiadaná, nárokmi z vád, s prihliadnutím na ustanovenie § 436 ods. 4 Obchodného zákonníka, si uplatnil náhradu škody vo výške 27 083,72 eur pozostávajúcej z nákladov na výmenu vreckoviny (vypárať a všiť novú vo výške 6,97 eur za kus) vo výške 26 674,19 eur a z nákladov za skúšobné protokoly 409,53 eur. Ţalovaný sa bránil tým, ţe sa nejedná o vreckovinu, ktorá bola predmetom tejto dodávky a oznámil ţalobcovi, ţe si nechal vyhotoviť odborné skúšky v autorizovaných skúšobných laboratóriách, z ktorých vyplýva, ţe dodaný materiál vyhovuje príslušným normám a predloţil kópiu protokolu o skúške č. 19/2009 V. spol s r. o., akreditované skúšobné laboratórium v Ţ.. Z protokolu sa však nedá zistiť, o aké konkrétne vzorky látky išlo a vzorky boli po 6 mesiacoch archivácie zlikvidované. Listom zo dňa
  21. 2009 zástupkyňa ţalobcu oznámila ţalovanému, ţe podľa oznámenia zamestnanca Šoltýsa, bola predmetom odborných skúšok látka z dodávky v roku 2007, od ktorého roku neboli realizované ţiadne odbery tejto látky od výrobcu. Ţalovaný zotrval na stanovisku, ţe dodaná vreckovina bola v súlade s normami a reklamáciu neuznal. V ďalšom konaní sporové strany prehlásili, ţe sa dohodnú na takom postupe, aby oslovili znaleckú organizáciu zapísanú v zozname znalcov s tým, ţe kaţdá zo strán prinesie tú vzorku, ktorá sa u nej nachádza, t. j. ţalobca vzorku nohavíc a ţalovaný vzorku vreckoviny, ktorá bola dodaná ţalobcovi. K dohode strán napokon nedošlo. Súd zistil, ţe v zozname znalcov nie je ţiadna znalecká organizácia, ani ústav zapísaný v odbore chémia, resp. textilná chémia okrem tých, ktorí uţ jednej aj druhej strane podali posudok. Následne súd odobral vzorky látky od ţalobcu i ţalovaného dňa
  23. 2011 a tieto doručil na podanie odborného vyjadrenia Výskumnému ústavu chemických vlákien, a. s. i V. spol. s r. o.. Záverom odborného vyjadrenia V. spol. s r. o. bolo, ţe vo všetkých skúšaných vzorkách boli dokázané azofarbivá, ktoré štiepením uvoľňujú 4-aminoazobenzén v nadlimitnom mnoţstve. Podľa vyjadrenia svedkyne Ing. D., technickej riaditeľky V. spol. s r. o., ku skutočnosti, ţe výsledky u tých istých vzoriek materiálov v dvoch odborných vyjadreniach sú rôzne, vyplynulo, ţe rozdiely mohli byť spôsobené rozdielnou metodikou zistenia, pričom rozhodujúce je zistenie mnoţstva, ktoré nesmie presiahnuť 30 miligramov. 4 3Obdo/12/2015 Súd prvého stupňa vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, ktoré sústredil najmä na tie sporné skutočnosti, ktoré vyplynuli z námietok ţalovanej. Mal za preukázané, ţe vreckovinu v nohaviciach dodaných zahraničnému odberateľovi ţalobcom, dodal ţalovaný. Vreckovina bola 3 krát podrobená testovaniu na prítomnosť azofarbív. Protokol o skúške z nemeckého chemického laboratória ţalovaný nenamietal a nespochybňoval. Po tom, ako súd na základe odborných vyjadrení dospel k zisteniu, ţe vo všetkých troch vzorkách, ktoré boli regulárne podrobené testovaniu na prítomnosť azofarbív, kde vzorka A a C boli z vreciek nohavíc ušitých z vreckoviny dodanej ţalovaným a vzorka B bola poskytnutá ţalovaným z archivovanej vreckoviny, bola zistená prítomnosť azofarbív, dal si ţalovaný opätovne sám vykonať v inom laboratóriu test na prítomnosť azofarbív, kde však nebolo moţné zistiť, z ktorej konkrétnej látky bola vzorka na testovanie zaslaná a či išlo o predmetnú vreckovinu. Súd prvého stupňa v rámci vykonaného dokazovania vypočul viacerých svedkov. Ţalovaný sa snaţil v priebehu konania spochybňovať závery odborných vyjadrení tým, ţe došlo k manipulácii so vzorkami, ktorá skutočnosť nebola potvrdená. Súd prvého stupňa na tomto základe uzavrel, ţe ţalobca mal právo odstúpiť od jednotlivých ústnych kúpnych zmlúv, nakoľko sa zistilo, ţe dodaná vreckovina bola farbená farbivami obsahujúcimi neprípustné karcinogénne látky. Ţalovaný namietal i výšku škody, ku ktorej námietke súd prvého stupňa vyslovil názor, ţe vznik škody i jej výška boli preukázané, ako i nárok na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa ţalobe vyhovel a priznal i úrok z omeškania tak, ako vyplýva z výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech úspešného ţalobcu tak, ţe priznal súdny poplatok a trovy právnej sluţby. Ţalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, ţe nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Namietal, ţe ţalobca nešpecifikoval od ktorej zmluvy odstupuje, pretoţe neexistovala rámcová zmluva, zmluvný vzťah bol zaloţený vţdy na samostatných kúpnych zmluvách formou objednávok - dodávka. Z rozsudku tieţ nevyplýva, na základe akej právnej normy súd odstúpenie od zmluvy vyhodnotil. Nesprávne súd vyhodnotil aj dôkazy, na základe ktorých uzavrel, ţe látku, ktorú pouţil ţalobca ako vreckovinu pri výrobe nohavíc pre zahraničného odberateľa, pochádza práve z dodávok od ţalovaného. Z dôkazov v spise vyplýva, ţe ţalobca v rozhodnom období vyhotovil 7 262 ks nohavíc, na ktoré musel spotrebovať 2 418,246 bm látky – vreckoviny, 5 3Obdo/12/2015 čo nekorešponduje s reklamovaným mnoţstvom nohavíc od odberateľa ţalobcu, pretoţe v roku 2008 ţalobca odobral 1 100 bm vreckoviny a v roku 2007 po
  25. 2007 odobral 409 bm vreckoviny, spolu 1 509 bm látky. Na súde prvého stupňa vzhľadom na uvedené bolo realizované zjavne nepriekazné a neprehľadné dokazovanie, čo podľa odvolateľa svedčí o porušení rovnosti strán a relevantne to spochybňuje závery o súdom prvého stupňa označených troch nezávislých testovaniach vzoriek látky. Z dôvodov nie je zrejmé, aké tri testovania má súd na mysli, teda na ktoré odkazuje. V odvolaní spochybňuje dokazovanie súdom prvého stupňa v súvislosti s odberom vzoriek na testovanie, taktieţ vytýka, ţe odmietol vykonať kontrolné znalecké dokazovanie. Poukazuje pritom na obsah zápisnice zo dňa
  27. 2011, konštatujúce odber vzoriek látky, potom úradný záznam zo dňa
  29. 2011 i zo dňa
  31. 2011 o vzorkách, ktoré boli predkladané na odborné vyjadrenie povereným organizáciám. Má za to, ţe v týchto záznamov je zrejmé, ţe muselo dôjsť k zámene vzoriek a ich označenia, v dôsledku čoho došlo k odoslaniu len vzoriek ţalobcu. Ţalovaný si opakovane nechal vyhodnotiť z identického kusa látky, z ktorého brala sudkyňa vzorku, znalecký posudok a ţiadal o vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, k čomu sa súd nevyjadril, len vyhodnotil nejaké tri testy. Podľa ţalovaného súd konal v rozpore s kogentnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, napriek návrhom ţalovaného, nevykonal dostatočné dokazovanie na ustálenie, od ktorej kúpnej zmluvy ţalobca odstúpil a o akých nárokoch je moţné konať. Tieţ sa nevysporiadal s námietkou, ţe ţalobca nikdy nedisponoval takým mnoţstvom vreckoviny ako bolo reklamované od jeho odberateľa a neakceptoval návrh ţalovaného na podrobenie vzoriek kontrolnému znaleckému dokazovaniu. Týmto postupom odňal ţalovanému aj moţnosť konať pred súdom. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Ţalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, ţe odvolacie námietky sa zhodujú s jeho argumentáciou pred súdom prvého stupňa, na ktorú on vţdy primerane reagoval. Z listu zo dňa
  33. 2009 v nadväznosti aj na ústnu reklamáciu zo dňa
  35. 2008 vyplývajú skutočnosti o dostatočnom podklade na identifikáciu odstúpenia od zmluvy. Uviedol, ţe bol jednoznačne a nezameniteľne identifikovaný rozsah, v ktorom boli objednávky dotknuté odstúpením (uvedením obdobia i ceny vadného tovaru 2 066,58 eur). Vady boli uplatnené včas, tieţ k odstúpeniu od zmluvy došlo v primeranej lehote. Ţalobca reklamoval iba časť z odobratej výmery a nesúhlasí s tvrdením, ţe vrecká musel šiť aj z inej vreckoviny (od iného dodávateľa). Pri dotknutej vreckovine sa v konaní 6 3Obdo/12/2015 preukázalo, ţe išlo o dodávky nemeckého odberateľa, ktorý ţiadal dodávky drahšej vreckoviny výlučne od ţalovaného, ktorého si vybral ako dodávateľa z viacerých vzoriek pri začatí spolupráce. Podľa ţalobcu sa súd riadil výsledkami testov, ktoré vykonal z látok odobratých u ţalovaného i u ţalobcu, ktoré všetky vyšli pozitívne na azofarbivá. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. V doplnenom vyjadrení (na výzvu súdu) uviedol, ţe obe strany vedeli, o ktorú konkrétnu dodávku sa jednalo. V písomnom dokumente zo dňa
  37. 2009 (je obsahom spisu), ktorý vyhotovila právna zástupkyňa ţalovaného, sa jednoznačne poukazuje na to, ţe sa jednalo výlučne o odbery z jedinej existujúcej dodávky dodanej ţalovanému v roku
  38. Podľa názoru ţalobcu v nadväznosti na zistený mechanizmus priebeţných objednávok a dodávok vreckoviny a na zistené a preukázané priebeţné šitie koncových výrobkov, je identifikácia dodaného tovaru s prihliadnutím na osobitné črty obchodných zvyklostí v predmetnej oblasti obchodu dostatočne špecifikovaná tak, aby na strane ţalovaného nemohla vzniknúť akákoľvek pochybnosť a na strane ţalobcu sú dodávky presne identifikované mnoţstvom tovaru dodaného v nadväznosti na jednotkovú cenu a z titulu odstúpenia ţiadanú výšku kúpnej ceny. Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a § 214 ods. 1 O. s. p. s nariadením pojednávania. Súd pojednával vo veci bez účasti ţalovaného s odkazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O. s. p., ktorú skutočnosť podrobne v rozhodnutí odôvodnil (na str. 11 posledný odsek a str. 12 rozsudku). Zo spisu zistil, ţe v konaní pred súdom prvého stupňa bolo vykonaných mnoţstvo dôkazov, z ktorých totoţne so súdom prvého stupňa uzavrel, ţe je nespochybniteľné, ţe ţalovanému jeho dodávateľ dodal látku na vreckovinu dňa
  40. 2007 a z tejto látky následne odobral od ţalovaného ţalobca vreckovinu
  42. 2007 (dodací list a faktúra č. 1070488 na sumu 25 049,50 Sk),
  44. 2008 (faktúra č. 1080178 na sumu 30 464,- Sk) a
  46. 2008 (faktúra č. 1080211 na sumu 36 771,- Sk). Išlo o textilnú tkaninu 5930.01 10 noir. V konaní tieţ nebolo sporné, ţe táto vreckovina bola dodaná v súvislosti s poţiadavkami nemeckého odberateľa ţalobcu, ktorý ţiadal drahšiu vreckovinu práve od ţalovaného s prihliadnutím na kvalitu a štruktúru materiálu. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, ţe by ţalobca na výrobu nohavíc (vrátených) pre nemeckého odberateľa pouţil inú textilnú látku, neţ ktorú mu dodal ţalovaný. Ani odvolací súd pri uplatnených odvolacích námietkach 7 3Obdo/12/2015 ţalovaného, nemal dôvodné pochybnosti o závere súdu prvého stupňa, podľa ktorého sa ustálilo, ţe z posledných troch vyššie uvedených dodávok textilnej látky pochádza to, čo bolo ţalobcom zapracované do nohavíc pre jeho nemeckého odberateľa a týchto dodávok sa týkali aj úkony ţalobcu uplatňujúce nároky zo zodpovednosti za vady tovaru. Vadu textilnej látky zapracovanej do dodaných nohavíc zistil nemecký odberateľ a bezprostredne po získaní tejto informácie podloţenej skúškou realizovanou Chemicko-technologickým laboratóriom v B. (skúšky zo dňa
  48. 2008) ţalobca telefonicky dňa
  50. 2008 a následne písomne dňa
  52. 2009 podal ţalovanému správu o vadách ním dodaného tovaru. Z tohto dôvodu nemoţno uznať za dôvodnú námietku o nedodrţaní lehoty podania správy bez zbytočného odkladu, či 2 rokov. V konaní pred súdom prvého stupňa sa nepreukázalo, ţe v nohaviciach vrátených ţalobcovi, bola pouţitá iná textilná látka (vreckovina), neţ tá, ktorá bola ţalobcovi na tento účel dodaná. Taktieţ úvahy ţalovaného smerujúce k prepočtom normovaného mnoţstva látky na vrecko nohavíc a celkový počet vyhotovených nohavíc, závery o látke pochádzajúcej od ţalovaného nespochybňujú. Súd prvého stupňa vykonal analýzu dôkazov zodpovedajúco § 132 O. s. p. Ţalovaný v konaní neprodukoval relevantný dôkaz o tom, ţe v nohaviciach vrátených ţalobcovi nebola pôvodne zapracovaná ním dodaná textilná látka. Najskôr sa ţalovaný bránil tým, ţe v látkach ním dodaných nemôţu byť obsiahnuté azofarbivá ako zakázané látky a aţ po pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa
  54. 2012 ţalovaný (jeho zástupca) skonštatoval, ţe z výsluchu svedkýň vyplynuli pre neho „prekvapivé zistenia“, preto ţiadal o konzultáciu s klientom. Dôraz bol dovtedy kladený na to, ţe ţalovaný si dal sám testovať látku na azofarbivá a výsledok mal byť negatívny. Odvolací súd nevzhliadol pochybnosti ani v tých záveroch, ktoré sa týkali skúšok poţiadanými organizáciami, ktorých závery sú vzácne zhodné. Pokiaľ sa ţalovaný snaţí navodiť stav, ţe pri predkladaní vzoriek nebol dodrţaný postup, ktorý by dostatočne identifikoval to, ţe bola skúmaná aj vzorka odobratá od ţalovaného, odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. So skutočnosťami namietanými v odvolaní, sa v dôvodoch rozhodnutia vysporiadal súd prvého stupňa. Bol vysvetlený postup aj s tým, ako boli v prílohových obálkach zaznačené údaje o predkladaní, či odoberaní vzoriek 8 3Obdo/12/2015 od príslušného subjektu (l. č. 115a aţ 115c spisu). Odvolací súd totoţne so súdom prvého stupňa konštatoval, ţe všetky vzorky, ktoré boli predkladané obom organizáciám, vykázali po testoch prítomnosť azofarbív. Rozdielne údaje o mnoţstve boli vysvetlené rôznou metodikou, ako to vyplynulo i z výpovede svedkýň (pracovníčok označených organizácií). Ku zhromaţďovaniu vzoriek, ktoré súd prvého stupňa dal podrobiť skúškam na prítomnosť azofarbív, odvolací súd uviedol, ţe ţalovaný nevyuţil moţnosť zúčastniť sa odberu týchto vzoriek u ţalobcu, hoci o termíne odberu bol informovaný a písomným podaním (l. č. 111) súhlasil s realizovaním odberu vzoriek v M. bez jeho prítomnosti. Všetky vzorky, ktoré súd zabezpečil, boli podrobené skúškam a všetky vzorky (odobraté aj od ţalovaného) vykázali prítomnosť azofarbív v nadlimitných mnoţstvách. Ţalovaný v odvolaní nespochybňuje nespôsobilosť odborných organizácií, namieta len to, ţe nebola podrobená testovaniu látka pochádzajúca od neho. Tento druh námietky však neodôvodňuje potrebu overenia prijatých záverov z testovania predloţených vzoriek a poţiadavka na kontrolné znalecké dokazovanie ţalovaným, bola odvolacím súdom vyhodnotená ako irelevantná. Ak vzorky látok od ţalobcu zabezpečil súd a celý postup s týmto súvisiaci vyhodnotil a vysvetlil v odôvodnení, nemoţno uznať námietku ţalovaného, ţe testovaniu nebola podrobená látka od ţalovaného. Odvolací súd sa v odôvodnení podrobne zaoberal i námietkou zaujatosti sudcu vznesenou ţalovaným, ktoré vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd nezistil, ţe by v konaní nebola zachovaná rovnosť strán, nakoľko obom stranám v prvostupňovom konaní bol poskytnutý priestor na zhromaţďovanie rozhodujúcich skutočností pre prejednávanú vec, či dôkazov o týchto skutočnostiach. Odvolací súd sa tieţ stotoţnil so súdom prvého stupňa v tom, ţe ţalobca bol v danom rozsahu oprávnený od kúpnej zmluvy odstúpiť, pretoţe kúpna zmluva bola porušená podstatným spôsobom (§ 436 ods. 1 písm. d/ Obchodného zákonníka). Ak ţalobca vyuţil moţnosť na odstúpenie od zmluvy v takomto rozsahu dodanej textilnej látky, je to jeho oprávnenie a v takomto rozsahu bola aj limitovaná jeho ţaloba súvisiaca s odstúpením od zmluvy. Ţalovaným uplatnené odvolacie dôvody neobsahovali výhrady voči záverom súdu prvého stupňa o nároku na náhradu škody vyplývajúceho z uplatneného nároku zodpovednosti za vady podľa § 373, či § 378 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa v tomto smere dal 9 3Obdo/12/2015 odpoveď aj na aplikáciu ustanovenia § 440 ods. 1 Obchodného zákonníka. Pri absencii takýchto konkretizujúcich odvolacích výhrad, smerujúcich proti nároku na náhradu škody, či vôbec proti vyčísleniu výšky škody a aj absencii výhrad k priznaným úrokom z omeškania, odvolací súd konštatoval, ţe nemal dôvod sa záverom súdu prvého stupňa v tejto časti venovať. Napokon aj tieto závery súd prvého stupňa vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, dal presvedčivú odpoveď na to, z akého dôvodu aj nárok na náhradu škody popri nároku zo zodpovednosti za vady ţalobcovi priznal. Odvolací súd na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa § 219 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. v prospech úspešného ţalobcu, ktorému priznal trovy odvolacieho konania v celkovej výške 1 416,57 eur. Ţalovaný podal proti odvolaciemu rozsudku v zákonnej lehote dovolanie podaním doručeným súdu dňa
  56. 2014 podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/ a c/ O. s. p. s odkazom na ustanovenie § 237 písm. e/ a f/ O. s. p. a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru. V podrobnom odôvodnení uviedol, ţe obsahom práva na spravodlivé súdne konanie je aj náleţité zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností, ţe pri tejto činnosti súdu došlo hoci aj k neúmyselnému pochybeniu. Uviedol, ţe navrhol vykonať opakované znalecké dokazovanie na odstránenie vzniknutých rozporov. Súd prvého stupňa vytýčil niekoľko pojednávaní za účelom špecifikácie ţalobného návrhu alebo výsluchov svedkov, pričom pri tomto postupe dokazovania rozhodnej skutočnosti, majúcej dôleţitý vplyv na rozhodnutie vo veci, neexistovala prekáţka na vykonanie navrhovaného opakovania znaleckého dokazovania ţalovaným. Ďalej vzniesol námietky proti výške uplatneného nároku, ktorou sa ani odvolací súd dostatočne nevysporiadal. Odôvodenie rozsudku odvolacieho súdu povaţuje za nezrozumiteľné, pretoţe z odôvodnenia nie je moţné bez ďalšieho uzavrieť, čím preukázal svojim prejavom ţalovaný, ţe vady uznáva. Poukázal i na zjavný nepomer hodnotenia rovnocenných dôkazov, keď odvolací súd len všeobecne konštatoval, ţe obe strany mohli rovnako zhromaţďovať pre vec 10 3Obdo/12/2015 rozhodujúce skutočnosti, ale k namietanému porušeniu sa nevyjadril. Uviedol tieţ, ţe závery odvolacieho súdu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení, pretoţe ţalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania a odvolal sa aj na § 428 Obchodného zákonníka. Ďalej v dovolaní poukázal na znenie § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy. Rozsudok povaţuje za nepreskúmateľný pre jeho nezrozumiteľnosť, čím došlo k porušeniu jeho práv podľa § 237 písm. f/ O. s. p. Ţalovaný zastáva názor, ţe postupom oboch súdov mu bolo upreté právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru základných ľudských práv a slobôd, čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky na spravodlivé súdne konanie, ako aj z dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O. s. p. a § 237 písm. f/ O. s. p. (odňatie moţnosti konať pred súdom) a § 237 písm. e/ O. s. p. (nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný). Navrhol rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, resp. zrušiť aj rozsudok súdu prvého stupňa. Uplatnil si trovy dovolacieho konania. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu (ktoré bolo ţalovanému doručené na vedomie dňa
  58. 2015) uviedol, ţe počas konania ţalovaný úmyselne predlţoval tieto konania, účelovo sa nezúčastňoval niektorých úkonov, aby neskôr mohol napádať ich objektívnosť. Ďalej uviedol, ţe keby riadne hájil svoje záujmy, v konaní by sa napríklad zúčastnil odobratia vzoriek vypáraných z nohavíc u ţalobcu. Ţalovaný mohol ţalobe predísť, ak by bol predloţil príslušný certifikát k vreckovine, ktorý vôbec nikdy nebol predloţený. Navrhol dovolanie zamietnuť a priznať mu trovy dovolacieho konania vo výške 573,36 eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1), vec preskúmal podľa § 242 ods. 1 a § 243 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania. Po preskúmaní rozsudku v rozsahu napadnutého dovolaním a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, ţe dovolanie nie je prípustné. 11 3Obdo/12/2015 Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú ustanovenia § 237 aţ § 239 O. s. p. Z dôvodov uvedených v § 237 O. s. p. je moţné dovolaním napadnúť všetky rozhodnutia odvolacieho súdu bez ohľadu na formu rozhodnutia, na jeho obsah alebo povahu predmetu konania. Spôsobilým predmetom dovolania je podľa tohto ustanovenia rozhodnutie vydané odvolacím súdom v odvolacom konaní. Na to, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z vád uvedených v § 237 O. s. p. prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1). V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto pochybenie nenamietal. Prípustnosť dovolania podľa § 237 O. s. p. nie je však daná len tvrdením dovolateľa, ale len skutočnosťou, ţe k vade v zmysle § 237 rozhodnutím odvolacieho súdu skutočne došlo. V predmetnej veci podal ţalobca dovolanie proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu jeho vecnej nesprávnosti a procesného pochybenia v postupe súdu. Ak je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým bol výrok rozsudku súdu prvého stupňa potvrdený, je dovolanie prípustné len vtedy, ak súd vyslovil prípustnosť dovolania, pričom v predmetnej nejde o tento prípad. Z uvedeného teda vyplýva, ţe zákonné podmienky pre podanie dovolania podľa § 238 O. s. p. neboli splnené. Dovolací súd sa z tohto dôvodu dovolaním z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci napadnutým rozsudkom nezaoberal, pre nesplnenie zákonných predpokladov. Podľa § 242 ods. 1 O. s. p. dovolací súd preskúmáva rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu napadnutého výroku, ktorý vymedzuje kvantitatívna stránka dovolania. Dovolací súd je teda viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i uplatneným dovolacím dôvodom. 12 3Obdo/12/2015 Z podaného dovolania vyplýva, ţe dovolateľ nesúhlasil s názormi vyslovenými prvostupňovým, ako i odvolacím súdom jednak z vecného posúdenia ţaloby, ale i procesného, najmä odkazoval na to, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, čo vidí v tom, ţe súd nevykonal dostatočné dokazovanie v ním navrhnutom smere, tieţ vytýkal nepreskúmateľnosť odvolacieho rozsudku pre nedostatok odôvodnenia, čo povaţuje za procesnú vadu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.. Tieţ namietal iné vady konania, a to vadu podľa § 237 písm. e/ O. s. p., ţe nebola podaná ţaloba. Odvolací súd o podanom odvolaní rozhodol tak, ţe rozsudok v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 O. s. p.. Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku stotoţnil s názorom vysloveným súdom prvého stupňa, nemoţno túto skutočnosť povaţovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, ţe účastník s rozhodnutím nesúhlasí. Ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. reaguje na súdnu prax v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, keď odôvodnenie rozhodnutia odvolacím súdom je kopírovaním vecne správnych dôvodov napadnutého rozsudku. V takýchto prípadoch rozhodnutie obsahuje účastníkom známe podania, známy napadnutý rozsudok a v závere obsahuje stručné konštatovanie o správnosti a presvedčivosti napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací súd plne stotoţnil. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, ţe ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţní s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, nemusí v odôvodnení odvolacieho rozhodnutia uvádzať (kopírovať) všetky dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí, ale sa môţe v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie vecnej správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne ich doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci sa odvolací súd stotoţnil s výrokom i odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, ktorú skutočnosť dovolací súd nevyhodnotil ako procesné pochybenie. Podľa § 237 písm. f/ O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok 13 3Obdo/12/2015 priznáva za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov. Skutočnosť, ţe súd nevykoná účastníkmi navrhované dôkazy, ani takýto jeho postup nemoţno hodnotiť ako odňatie práva konať pred súdom. Rozhodnutie vyjadruje nezávislé postavenie súdu pri hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, vrátane nezávislého rozhodovania o tom, ktoré dôkazy vykoná. O takýto prípad by išlo však vtedy, ak by súd svojim procesným postupom odňal účastníkovi moţnosť navrhnúť vykonanie dôkazov, čo v tomto prípade nebolo preukázané. Podľa názoru dovolacieho súdu nedošlo pri rozhodovaní odvolacím súdom k takým procesným vadám konania, ktoré by mali za následok vyslovenie, ţe účastníkovi (ţalovanému) bola odňatá moţnosť konať pred súdom tak, ako to predpokladá ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p.. Dovolací súd uvádza, ţe odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na kaţdú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré preskúmava v odvolacom konaní odvolací súd. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho poţiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší ţiadne práva účastníka, ak si neosvojí ním navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi ním predpokladaným výkladom právnych predpisov. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa kaţdý môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, pričom základné právo na súdnu ochranu neznamená právo na úspech v konaní pred súdom (II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95). K porušeniu ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu, resp. na spravodlivý proces by podľa dohovoru mohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu najmä tým, keby tento fakticky odňal moţnosť komukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde. Naplnenie uvedených skutočností však v predmetnej veci nebolo zistené. Odôvodnenie odvolacieho rozsudku je jasné a zrozumiteľné. Dovolací súd zároveň vyslovil, ţe čl. 6 ods. 1 Dohovoru nemoţno chápať tak, ţe vyţaduje podrobnú odpoveď na kaţdý argument, pričom odvolací súd sa pri rozhodovaní o odvolaní môţe obmedziť na prevzatie odôvodnenia niţšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku). Pokiaľ sa odvolací súd po preskúmaní veci a napadnutého rozsudku stotoţní s názorom vysloveným prvostupňovým súdom bez toho, aby vytkol obsah 14 3Obdo/12/2015 odôvodnenia rozsudku, nemoţno ani túto skutočnosť povaţovať za vadu, ktorá by napĺňala predpoklady zákonom stanoveného dovolacieho dôvodu len preto, ţe účastník s rozhodnutím nesúhlasí. Zároveň dovolací súd tieţ poukázal na to, ţe Ústava Slovenskej republiky neupravuje dôsledky jednotlivých procesných nesprávností, ku ktorým v praxi dochádza v súdnych konaniach, ani nestanovuje predpoklady ich moţnej nápravy v opravnom konaní. Úpravu ústavne garantovaného práva na súdnu ochranu obsahuje Občiansky súdny poriadok, ako aj predpoklady a podmienky, za ktorých moţno v dovolacom konaní procesné nesprávnosti konania súdov niţších stupňov napraviť. Procesné vady taxatívne vymedzuje ustanovenie § 237 O. s. p., ktoré zakladajú prípustnosť dovolania. Občiansky súdny poriadok povaţuje, okrem procesných vád vymenovaných v § 237 O. s. p., aj iné vady, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, za relevantný dovolací dôvod (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O. s. p.), avšak vady tejto povahy prípustnosť dovolania nezakladajú. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu zakladá „inú vadu konania„ podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., nie však vadu procesnú podľa § 237 O. s. p. (I. ÚS 264/2011, I. ÚS 141/2011, III. ÚS 551/2012, I. ÚS 14/2014, stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2/2015). V preskúmavanej veci dovolateľ dôvodil v dovolaní najmä existenciou procesnej vady konania podľa § 237 písm. f/ O. s. p. v spojení s § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O. s. p., ku ktorému názoru dovolací súd vyslovil, ţe v konaní neboli zistené také procesné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Ţalovaný poukázal i na existenciu vady podľa § 237 písm. e/ O. s. p., ktorú námietku dovolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretoţe súdy konali na základe riadne podanej ţaloby (návrhu na začatie konania). Ďalšie vady konania podľa § 237 O. s. p. ţalovaný nenamietal, ani neboli zistené. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného dovolanie podľa § 243b ods. 4 O. s. p. v spojení s ustanovením § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odmietol. O trovách dovolacieho konania rozhodol podľa § 243b ods. 5 O. s. p tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal trovy dovolacieho konania za jeden úkon právnej sluţby 15 3Obdo/12/2015 (vyjadrenie k dovolaniu), paušálnu náhradu (8,04 eur) a 20 % DPH v celkovej výške 573,36 eur podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  59. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave,
  60. februára 2016 Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.