← Slovensko

o zaplatenie 3 795,97 eur s prísl.

Najvyšší súd 3 Obdo 18/2014 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: N., s. r. o., D., IČO: X., zast. advokátom Mgr. M. Š., K., proti ţalovanému: B., spol. s r. o., V., IČO: X., zast. advokátom JUDr. J. H., R., o zaplatenie 3 795,97 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 33Cb 296/2010, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. júna 2012, č. k. 1Cob/191/2012–95, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a. Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi trovy dovolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 190,63 Eur na účet jeho právneho zástupcu, do 3 dní po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia. O d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom z
  3. 2012 č. k. 33Cb/296/2010-71 zaviazal ţalovaného na zaplatenie 3 295,97 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 7 591,93 Eur od
  5. 2009 do
  7. 2009, s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5 795,96 Eur od
  9. 2009 do
  11. 2009, zo sumy 5 295,96 Eur od
  13. 2009 do
  15. 2010, zo sumy 4 795,96 Eur od
  17. 2010 do
  19. 2010, zo sumy 4 295,97 Eur od
  21. 2010 do
  23. 2010, zo sumy 3 795,97 Eur od
  25. 2010 do
  27. 2010 a zo sumy 3 295,97 Eur od
  29. 2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 1 439,17 Eur. V časti o zaplatenie istiny vo výške 500,-- Eur súd prvého stupňa konanie zastavil podľa ust. § 96 O. s. p. z dôvodu, ţe v tejto časti ţalobca vzal návrh späť. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca sa proti ţalovanému domáhal pôvodne 2 3 Obdo 18/2014 zaplatenia sumy 4 295,97 Eur s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o poskytovaní komplexných sluţieb v oblasti priemyselného odmasťovania uzavretej medzi účastníkmi dňa
  31. 2007, ktorá bola zmenená a doplnená dodatkom č. 1 uzavretým dňa
  33. 2009 a dodatkom č. 2 uzavretým dňa
  36. Predmetom zmluvy bol prenájom zariadenia ADS 400 a poskytnutie iných sluţieb spojených s prenájmom a dodanie tovarov. Účastníci si dohodli v zmluve o poskytovaní sluţieb cenu vo výške 1 858,86 Eur mesačne, ktorá bola podľa bodu 4.2 zmluvy kalkulovaná na maximálne 600 kg prípravku ADS HEAT SOLVE + 150 kg aktivátoru ročne a pre prípad vyššej spotreby bola medzi účastníkmi dohodnutá úprava ceny. Podľa bodu 4.1 zmluvy odmena zahŕňala dopravu zariadenia do miesta určenia a späť, poskytnutie zariadenia k pouţívaniu, dodávku potrebného mnoţstva chemických výrobkov, technickú pomoc a školenie obsluhy v mieste zákazníka, likvidáciu a odvoz odpadu vyprodukovaného zariadením ADS v objeme 1 500 litrov mesačne, beţnú údrţbu a opravy zariadenia, pričom bola medzi účastníkmi dohodnutá ako odmena konečná s výhradou ustanovení článku IV bodu 4.2 a 4.4 zmluvy. Ţalobca vyúčtoval ţalovanému faktúrou č. 587577 vystavenou dňa
  38. 2008 odmenu za vykonané sluţby podľa zmluvy vo výške 11 387,90 Eur, ktorá sa stala splatnou dňa
  40. 2008, pričom ţalovaný po tom, čo v lehote splatnosti faktúru neuhradil, navrhol ţalobcovi splatenie dlţnej sumy v splátkach po 3 795,97 Eur splatných v mesiacoch február, marec a apríl 2009, s ktorým návrhom ţalovaný súhlasil. Ţalovaný zaplatil len prvú splátku dlhu vo výške 3 795,97 Eur a na ďalšie dve splátky poskytol ţalovaný ţalobcovi len čiastočné plnenie vo výške 1 795,97 Eur a výške 500,-- Eur. Dňa
  42. 2010 zaplatil ţalovaný ţalobcovi na svoj záväzok ďalšiu sumu vo výške 500,-- Eur a po podaní návrhu zaplatil ţalovaný ţalobcovi dňa
  44. 2010 sumu 500,-- Eur a dňa
  46. 2010 znovu 500,-- Eur. Zvyšok vyúčtovanej peňaţnej sumy vo výške 3 295,97 Eur ţalovaný neuhradil. Prvostupňový súd posúdil vzťah medzi ţalobcom a ţalovaným ako obchodnoprávny vzťah v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keď jeho účastníci uzavreli tzv. nepomenovanú zmluvu podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom ţalobca poskytol ţalovanému sluţby a dodal mu tovar za cenu 11 387,90 Eur, z čoho ţalovaný neuhradil 3 295,97 Eur. Ţalovaný namietal nesprávnosť faktúry č. 587577, ktorou ţalobca dňa
  48. 2008 vyúčtoval dodaný tovar a sluţby aţ
  51. S poukazom na písomné vyjadrenie konateľa ţalovaného zo dňa
  53. 2009, ktorým tento súhlasil so splátkovým kalendárom, vyhodnotil súd prvého stupňa neskoršiu obranu ţalovaného, spočívajúcu v námietke nesprávnej výšky faktúrou vyúčtovanej ceny tovarov a sluţieb ako 3 3 Obdo 18/2014 účelovú obranu so snahou vyhnúť sa uhradeniu ceny za naviac dodaný chemický materiál. Súd prvého stupňa povaţoval existenciu záväzku ţalovaného za preukázanú s ohľadom na vyjadrenie konateľa ţalovaného zo dňa
  55. 2009, ktoré podľa obsahu vyhodnotil ako uznanie dlhu ţalovaným, ktoré spĺňa všetky formálne a obsahové náleţitosti uznania dlhu, a preto vyvolalo účinky domnienky o existencii záväzku ţalovaného v čase uznania, ktorú sa ţalovanému nepodarilo v konaní vyvrátiť. Ţalobcovi priznané úroky z omeškania posúdil súd prvého stupňa podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od
  57. 2009 a priznal ţalobcovi nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v sadzbe o osem percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba ECB (od
  59. 2009), teda v úrokovej sadzbe 9,5% p. a. a 9% p. a. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a pretoţe mal ţalobca v konaní plný úspech, priznal mu prvostupňový súd náhradu účelných trov konania vo výške 1 439,17 Eur, z toho 227,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a v ostatnej výške titulom trov právneho zastúpenia ţalobcu, ktoré v rozsudku špecifikoval. Rozhodujúc o odvolaní ţalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom z
  60. júna 2012, č. k. 1Cob/191/2012–95 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 190,42 Eur na účet právneho zástupcu ţalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odvolací súd, po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, ţe súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náleţite, podrobne a logicky odôvodnil. Odvolací súd uviedol, ţe z obsahu spisu vyplýva, ţe účastníci uzavreli dňa 07... 06... 2007 zmluvu o poskytovaní komplexných sluţieb v oblasti priemyselného odmasťovania, predmetom ktorej bolo poskytnutie komplexnej sluţby ţalobcom, zahrňujúcej prenájom zariadenia ADS 400, poskytnutie technologického postupu, technickej asistencie v sídle zákazníka vrátane zaškolenia obsluhy, dodávky potrebného mnoţstva chemických výrobkov a prípadný odvoz odpadu k následnej likvidácii (ďalej len „zmluva“). V článku IV 4 3 Obdo 18/2014 bod 4.1 v spojení s bodom 4.2 zmluvy dohodnutá mesačná cena vo výške 56 000,-- Sk bola kalkulovaná na max. 600 kg chemického prípravku a 150 kg aktivátoru ročne. Súčasne sa účastníci pre prípad prekročenia spotreby chemických prípravkov oproti kalkulácii dohodli v bode 4.2 zmluvy na úprave ceny dohodou strán. Ţalobca vyúčtoval ţalovanému faktúrou č. 587577 vystavenou na sumu 11 387,90 Eur, vrátane DPH doplatok za dodávku chemických prípravkov ţalovanému nad kalkulované mnoţstvo v zmysle bodu 4.2 zmluvy. Ţalovaný svojím vyjadrením zo dňa
  62. 2009 k návrhu ţalobcu na splácanie pohľadávky z faktúry č. 587577 ako doplatku za nadmernú spotrebu chémie v zmysle zmluvy v splátkach podľa splátkového kalendára uviedol, ţe s navrhovaným spôsobom riešenia jeho záväzku, vrátane splátkového kalendára na faktúru č. 587577 v plnom rozsahu súhlasí. V tomto prípade nie je podľa odvolacieho súdu sporné, ţe záväzok ţalovaného bol dostatočne určite vymedzený v návrhu splátkového kalendára vyhotoveného ţalobcom a doručeného ţalovanému, a to odkazom na faktúru s uvedením jej čísla a dátumu vystavenia, presnou špecifikáciou výšky fakturovanej sumy, ktorej uvedenie samo osebe by postačovalo na identifikáciu záväzku ţalovaného. Naviac ţalobca uviedol vo svojom liste zo dňa
  64. 2009 aj právny dôvod vzniku záväzku ako doplatok za nadmernú spotrebu chémie. Keďţe spôsob identifikácie dlhu zákon neurčuje, moţno ho urobiť akýmkoľvek jednoznačným spôsobom. Odvolací súd je názoru, ţe prejav vôle ţalovaného ako dlţníka, a to jednak obsah jeho písomného vyjadrenia zo dňa
  66. 2009, ako aj následné zaplatenie prvej najskôr splatnej splátky splátkového kalendára, je moţné vyloţiť len ako uznanie konkrétneho dlhu ţalovaným. Uznanie dlhu zaloţilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa má za to, ţe záväzok v dobe uznania trval. Dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku viazne na dlţníkovi, teda na ţalovanému. Samotné popretie skutočnosti, o ktorej platí vyvrátiteľná domnienka, nepostačuje na záver súdu, ţe ţalovaný uniesol dôkazné bremeno ohľadom neexistencie záväzku, ktorý skôr uznal. Odvolací súd nepovaţoval námietky ţalovaného uvádzané v jeho odvolaní za dôvodné a za stavu, keď súd prvého stupňa na základe dostatočne zisteného skutkového stavu dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam a správne vec posúdil aj po právnej stránke, ţalovaným uplatnené odvolacie dôvody nemohli obstáť a odvolací súd tak rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. 5 3 Obdo 18/2014 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a ţalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho konania. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie a navrhol ho zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšieho konanie... V dovolaní uviedol, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom, čo zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f / O. s. p. Ako dovolací dôvod uviedol, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 (§ 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p.). Odňatie moţnosti konať pred súdom, videl v tom, ţe hoci boli v predmetnom konaní vytýčené dve pojednávania, ţalovaný v konaní prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu ani raz nevypovedal, súd ho na to nevyzval a v konaní nemal moţnosť vyjadriť sa k predmetnej veci. Uviedol, ţe sa nezúčastnil ani jedného pojednávania, avšak bol riadne ospravedlnený svojím advokátom a súd mal teda vytýčiť pred rozhodnutím vo veci ďalšie pojednávanie, kde by mu ako účastníkovi konania umoţnil vyjadriť sa k meritu veci. V predmetnom konaní chcel poukázať a súčasne klásť ţalobcovi otázky týkajúce sa spornej faktúry č. 587577 a na obsah zmluvy o poskytovaní sluţieb zo dňa
  69. Súčasne chcel klásť otázky na článok 4 bod 4.
  70. predmetnej zmluvy. Napriek tomuto dohodnutému bodu mu ţalobca okrem paušálnej zmluvy fakturoval i sumu naviac za chemický materiál, ktorý bol však podľa zmluvy zahrnutý v paušále. Ţalobca sa k podanému dovolaniu vyjadril tak, ţe podľa jeho názoru je bezpredmetné a účelové. Navrhol dovolanie ţalovaného zamietnuť a uplatnil si trovy dovolacieho konania. Uviedol, ţe ako rozhodnutie súdu prvého stupňa, tak aj odvolacieho súdu je vecne správne. Ţalovaný a ani jeho právny zástupca nenavrhli výsluch účastníkov konania, resp. nepoţiadali vypovedať vo veci osobne, a ani neoznačili a nepredloţili do skončenia dokazovania v predmetnej veci ďalšie dôkazy, súd vo veci rozhodol na základe obsahu spisu a dovtedy vykonaných dôkazov. 6 3 Obdo 18/2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O... s. p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O. s. p.) najskôr to, či sa ním napadá rozhodnutie, proti ktorému je dovolanie prípustné. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Podľa § 238 O. s. p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku je prípustné: - proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (ods. 1), - proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (ods. 2) a prípustné je aj - proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ako odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (ods. 3). V prejednávanej veci nejde o ţiaden z vymenovaných prípadov, preto prípustnosť dovolania z § 238 O. s. p. nemoţno vyvodiť. Proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu bolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. Jedným z dôvodov zakladajúcich vţdy prípustnosť dovolania je aj prípad, keď bola účastníkovi postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), ktorého sa dovoláva ţalovaný. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa dovolateľa, v konaní súdov došlo k takémuto pochybeniu. 7 3 Obdo 18/2014 Podľa názoru dovolacieho súdu k vytýkanému nesprávnemu postupu v prejednávanej veci nedošlo. Dovolateľ videl odňatie moţnosti konať pred súdom v tom, ţe ako súd prvého stupňa, tak aj odvolací súd nevykonali dôkaz výsluchom účastníka konania, resp. jeho konateľa. Skutočnosť, ţe súdy nevykonali dôkaz navrhnutý ţalovaným, nemoţno povaţovať za postup, ktorým by súd odňal moţnosť konať pred súdom. Nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom. Tento názor zaujal Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ v rozhodnutí, uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 37/
  71. Platí to v plnom rozsahu aj o takom dôkaze, ktorý účastník zo svojho subjektívneho hľadiska povaţuje za vysoko významný. Rozhodovanie o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Skutočnosť, ţe súd nevykonal taký dôkaz, ktorý by bol podľa účastníka spôsobilý privodiť zvrat v skorších skutkových zisteniach, by mohla mať za následok neúplné zistenie skutkového stavu vedúce k vydaniu nesprávneho rozhodnutia, by síce zakladala dôvodnosť dovolania, nebola by však odňatím moţnosti pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.), ktoré by zakladalo prípustnosť dovolania. Je potrebné poukázať na skutočnosť, ţe ţalovaný v predmetnom konaní vykonanie dôkazu, v ktorého nevykonaní vidí odňatie moţnosti konať pred súdom ani nenavrhol. Ţalovaný v odpore proti platobnému rozkazu z
  73. 2010, i vo vyjadrení z
  75. 2011 tvrdil isté skutočnosti, na ich preukázanie však neoznačil ani nepredloţil súdu ţiaden dôkaz, a to ani napriek doručenému poučeniu zo strany súdu o dôkaznej povinnosti podľa ust. § 118 a § 120 O. s. p. a zákonnej povinnosti účastníkov konania označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V sporovom konaní, ktoré je dôsledne ovládané tzv. prejednacím princípom (princípom formálnej pravdy) sú účastníci povinní substancovať svoje skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy v jednotlivých procesných úkonoch. Hovoríme o tzv. povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. V sporových konaniach je nesplnenie povinnosti tvrdenia i dôkaznej povinnosti stíhané tzv. bremenom tvrdenia a dôkazným bremenom. 8 3 Obdo 18/2014 Nepriaznivý následok nedostatočného substancovania a skutkového stavu (je jedno, či zo strany ţalobcu, alebo ţalovaného v sporovom konaní) sa prejaví aţ v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre účastníka, ktorý svoje bremeno tvrdenia, prípadne dôkazné bremeno neuniesol. Dovolací súd tieţ poukazuje na ust. § 114 ods. 1 O. s. p., z ktorého vyplýva procesná povinnosť súdu pripraviť pojednávanie tak, aby bolo moţné rozhodnúť o veci spravidla na jednom pojednávaní. V danom prípade súd splnil všetky procesné povinnosti pre rozhodnutie, naopak ţalovaný ţiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení neoznačil a nepredloţil a pojednávania dňa
  77. 2012 sa nezúčastnil a ani sa z jeho neúčasti pre váţne dôvody neospravedlnil. To či skutkové a právne závery, zaloţené na dokazovaní vykonanom bez zreteľa na navrhnuté a nevykonané dôkazy, sú správne alebo nie, moţno v dovolacom konaní posúdiť aţ v prípade, ţe by z určitého dôvodu bolo dovolanie prípustné (ide o dôvody, ktoré síce môţu zakladať dôvodnosť dovolania, nie však jeho prípustnosť). O taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo. Ţalovaný mohol v konaní vyuţiť svoje práva a uplatniť procesným predpisom dovolený vplyv na priebeh konania a rozhodnutie súdu. Mal moţnosť vyjadriť svoj názor na to, aké skutkové zistenia sa majú z vykonaných dôkazov vyvodiť, ako sa majú právne hodnotiť, ako sa majú príslušné predpisy hmotného práva na vec správne aplikovať a aký konečný záver o dôvodnosti ţaloby sa má z nich vyvodiť. Skutočnosť, ţe odvolací súd jeho skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neakceptoval, nemoţno povaţovať za odňatie práva konať pred súdom. Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených ţalovaným (§ 237 písm. f/ O... s. p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady konania vymenované v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z ustanovenia § 238 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 234b ods. 5 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 / O. s. p. tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov dovolacieho konania (trovy právneho zastúpenia) za 1 úkon právnej sluţby - 9 3 Obdo 18/2014 vyjadrenie k dovolaniu ţalovanému – odmena vo výške 151,05 Eur + reţijný paušál vo výške 8,04 Eur + 20% DPH (31,74 Eur), spolu by teda mal ţalovaný nárok na náhradu trov dovolacieho konania vo výške 190,92 Eur, keďţe si však uplatnil trovy dovolacieho konania vo výške 190,63 Eur, priznal mu ich dovolací súd v s poukazom na § 153 ods. 2 O. s. p. len vo výške ním uplatnenej - 190,63 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  78. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  79. apríla 2014 JUDr. Katarína Pramuková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.