rozhodnutím súdu prvého stupňa) spĺňa kritériá odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p., a obsahuje vysvetlenie všetkých dôvodov, ktoré boli v prejednávanej veci pre posúdenie ţalobného nároku podstatné. Odôvodnenie napadnutých rozhodnutí zodpovedá základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia vydaného vo forme uznesenia. Uvádza sa v nich skutkový stav, ktorý súdy povaţovali za rozhodujúci a právne predpisy, z ktorých vyvodili svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Odvolací súd postupoval v súlade s § 219 ods. 2 O. s. p., keď v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, pričom doplnil aj ďalšie úvahy a dôvody, pre ktoré toto rozhodnutie potvrdil. Odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu v kontexte s uznesením súdu prvého stupňa dáva teda odpovede na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, preto ho dovolací súd povaţuje za riadne zdôvodnené, a teda za presvedčivé. Okolnosť, ţe táto odpoveď ţalobkyňu neuspokojuje neznamená, ţe odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p.; za odňatie moţnosti konať pred súdom v ţiadnom prípade nemoţno povaţovať to, ţe odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či poţiadaviek ţalobkyne. Ţalobkyňa preto neopodstatnene namietala, ţe odvolací súd jej odňal moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. 7 6 Cdo 206/2015 Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ d/ a g/ § 237 ods. 1 O. s. p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon ţalobkyňa vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietala. Napokon neboli splnené ani zákonné podmienky pre postup súdu podľa § 81 ods. 1 O. s. p.
2 O. s. p. tak, ako to ţalobkyňa tvrdila v svojom dovolaní. Z označenia jej podaní a predovšetkým z ich obsahu totiţ jednoznačne vyplýva, ţe v nich uvedená argumentácia, včítane zvoleného petitu, ako sa navrhuje, aby súd rozhodol, svedčí o úmysle ţalobkyne domáhať sa zmeny právoplatných rozhodnutí okresného a krajského súdu formou obnovy konania. Nebol preto dôvod na procesný postup súdu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení. Keďţe v preskúmavanej veci dovolanie ţalobkyne smerovalo proti uzneseniu odvolacieho súdu, proti ktorému podľa § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. prípustné nie je a neboli zistené ani dôvody prípustnosti uvedené v § 237 ods. 1 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p.
5 O. s. p.). Ţalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.
1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Ţalovanému však v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto mu neboli priznané. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.