1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.”) zamietol 2 8Sžf/102/2014 ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. 1100306/1/397424/2013/5048-r zo dňa 16.08.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín ako prvostupňového správneho orgánu – Dodatočný platobný výmer č. 9312401/5/2821743/2012 zo dňa 04.10.2012, ktorým bol ţalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH”) za zdaňovacie obdobie august 2011 v sume 6144 €, namiesto dane uvedenej v daňovom priznaní zo sumy 6272,00 € na sumu 128 €. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe krajský súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného, ktorý mu predchádzal, v rozsahu ţalobných dôvodov dospel k záveru, ţe rozhodnutie a postup ţalovaného bol v súlade so zákonom. Krajský súd v rozsudku konštatoval, ţe v konaní, v ktorom preskúmaval zákonnosť napadnutých rozhodnutí, zisťoval, či daňové orgány dostatočne zistili skutkový stav, či napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené, či prebehlo riadne daňové konanie a či rozhodli v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov, ako aj v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Súd zistil, ţe ţalobné dôvody, z ktorých ţiadal ţalobca napadnuté rozhodnutia ţalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, nie sú opodstatnené, a preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 O.s.p.). Krajský súd k veci uvádzal, ţe účelom daňovej kontroly a daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok, zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby zisťovali, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Zákon o správe daní a poplatkov, resp. daňový poriadok, osobitne upravuje zisťovanie preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. K jednotlivým ţalobným dôvodom súd uviedol, ţe z administratívneho spisu súd zistil, ţe správca dane doručil ţalobcovi prvostupňové rozhodnutie - platobný výmer zo dňa 04.10.2012 poštou, pričom aţ na základe písomného vyjadrenia Slovenskej pošty a.s., pobočka Povaţská Bystrica správca dane ustálil, ţe ţalobcovi bolo doručené toto rozhodnutie dňa 30.10.2012. Preto správca dane akceptoval, ţe ţalobcom podané odvolanie zo dňa 3 8Sžf/102/2014 12.11.2012 (doručené správcovi dane 14.11.2012) bolo podané včas. Súd nepovaţuje za účelné, aby v súdnom konaní opätovne uvádzal jednotlivé úkony účastníkov konania a Slovenskej pošty a.s., resp. jej pracoviska - pobočky v Povaţskej Bystrici, ktoré predchádzali odstráneniu pochybností pri určení dátumu doručenia prvostupňového rozhodnutia k rukám ţalobcu. Je však pravdou, ţe aţ na základe upozornenia prokurátora Okresnej prokuratúry Povaţská Bystrica č. Pd 23/13-16 zo 17.04.2013 správca dane riadne pokračoval v konaní o odvolaní ţalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru. Krajský súd dospel k záveru, ţe konanie by bolo zaťaţené vadou zákonnosti len v prípade, ak by na základe nesprávneho procesného postupu správcu dane, dospel ţalovaný k záveru, ţe odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu nebolo podané včas. Procesné pochybenie správcu dane, ktorý neprihliadol na tvrdenie ţalobcu, ţe dodatočný platobný výmer mu nebol riadne doručený a opodstatnenosťou tohto tvrdenia sa začal zaoberať aţ po doručení prokurátorského upozornenia, nemalo
názoru súdu vplyv na rozhodnutie vo veci samej, a preto krajský súd naň neprihliadol. Pokiaľ išlo o namietané porušenie práva ţalobcu byť prítomný pri výsluchu svedka R. T., konateľa spol. DOMEXSTAV s.r.o., ktorému mal právo klásť otázky a navrhovať vykonať dôkazy, tak, súd poukázal na obsah administratívneho spisu, v ktorom je pripojené doţiadanie správcu dane pre Daňový úrad Košice V, o preverenie, či spol. DOMEXSTAV s.r.o., t.j. či spoločnosť vystavila a zaúčtovala pre ţalobcu dodávateľskú faktúru č. 11VF033 z 25.08.2011 a faktúru č. 11VF034 z 26.08.2011; či tieto faktúry uviedla v evidencii DPH a či bola z týchto faktúr odvedená daň pridanej hodnoty
vzniku daňovej povinnosti, resp. v ktorom zdaňovacom období daňový subjekt odviedol daň; - kde nadobudol daňový subjekt fakturovaný tovar vrátane ţiadosti aby takýto doklad o nadobudnutí tovaru bol predloţený; kto vykonal prepravu fakturovaného tovaru; či skladoval daňový subjekt fakturovaný tovar, ak áno preveriť skladové priestory; ako bola uskutočnená úhrada predmetných faktúr (doloţiť doklad o prijatí platby). Z obsahu doţiadania, ktoré správca dane zaslal miestne príslušnému správcovi dane dodávateľa spol. DOMEXSTAV s.r.o., ako aj zo zistení Daňového úradu Košice V vyplýva, ţe konateľ tejto spoločnosti bol vypočutý na preverenie ním fakturovaných zdaniteľných plnení v prospech ţalobcu. R. T. nebol vypočutý ako svedok, pretoţe sa nevyjadroval k dôleţitým okolnostiam týkajúcim sa ţalobcu, ktoré mu mali byť známe, tak ako argumentoval ţalobca v podanej ţalobe. Preto nebolo dôvodné aplikovať na danú vec právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku, 4 8Sžf/102/2014 v spojených veciach pod sp. zn. 6Sţf/28/2012, 6Sţf/32/2012, 6Sţf/33/2012, 6Sţf/34/2012 zo dňa 20.06.2012. Daňové orgány neporušili práva ţalobcu zakotvené v ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní a poplatkov, preto súd nepovaţoval uvedenú námietku ţalobcu za dôvodnú. Krajský súd nepovaţoval za dôvodnú ani námietku ţalobcu, ţe vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav. Napriek tomu, ţe R. T., konateľ dodávateľa, potvrdil dodanie označeného tovaru ţalobcovi, nebolo moţné prijať jeho tvrdenie, ţe splnil podmienky na odpočet DPH, pretoţe nepredloţil povinné záznamy a doklady o pôvode tovaru. Ţalobca nakúpil tovar za účelom jeho ďalšieho predaja a v priebehu daňovej kontroly nepredloţil dokumenty osvedčujúce údaje o výrobcovi, dovozcovi, alebo dodávateľovi, pričom údaje o výrobkoch kozmetiky bol ţalobca povinný predkladať orgánom dozoru v zmysle zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Doklady o tovare vydané českými orgánmi sú na posúdenie veci nedostatočné. Aj tieto skutočnosti spochybňujú tvrdenie ţalobcu o uskutočnení zdaniteľných obchodov, t.j. dodanie parfémov A.M., z ktorých si uplatnil odpočet DPH.
krajského súdu ţalovaný, ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav, zabezpečili potrebné podklady, ktoré správne vyhodnotili a vyvodili z neho správny právny záver, ţe ţalobca za zdaňovacie obdobie august 2011 nesplnil podmienky na odpočet DPH
1, 2 písm. a/ a § 51 ods. 1, § 71 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. Daňové orgány tak rozhodli v súlade so zákonom, a preto súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol
1 O.s.p. Včas podaným odvolaním zo dňa 06.10.2014 proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa ţalobca odvolal z dôvodov
§ v § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p., teda, ţe konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 13S/180/2013-52 zo dňa 19.08.2014 v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/ a h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), pričom v novom rozhodnutí prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p.). 5 8Sžf/102/2014 Ţalobca v odvolaní zopakoval dôvody, ktoré boli uvedené v ţalobe, a s ktorými sa zaoberal prvostupňový súd, teda, ţe nečinnosťou správcu dane, ktorý ho nevyzval na doplnenie odvolania v súvislosti s posúdením, či odvolanie bolo podané včas. Správca dane porušil povinnosť v zmysle § 13 ods. 6 zákona o správe daní a poplatkov, ţe nebol upovedomený o vykonaní miestneho zisťovania Daňovým úradom Košice, ktorý vypočul R. T., konateľa spol. DOMEXSTAV s.r.o., pričom vypočutý konateľ mal postavenie svedka, ktorému mal ţalobca právo klásť otázky a navrhnúť vykonať dôkazy. Tým bolo porušené jeho právo zakotvené v ust. § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní a poplatkov, a ţe vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, dôsledku čoho došlo k nesprávnemu posúdeniu veci. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný, pričom uviedol, ţe sa pridrţiava svojich vyjadrení vo veci, nakoľko dôvody sú totoţné s dôvodmi, ktoré boli uvedené v ţalobe. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
ust. § 492 Správneho súdneho poriadku a
2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
ust. § 212 ods. 1 v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, ţe po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1 O.s.p.).
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (ust. § 244 ods. 1 6 8Sžf/102/2014 O.s.p.). Z dôvodu, ţe krajský súd sa vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náleţite a podrobne aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotoţnil a povaţuje ich za vlastné, ako aj z dôvodu, ţe skutočnosti účastníkom známe nebude zbytočne opakovať, len na doplnenie a zdôraznenie správnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva: Najvyšší súd poukazuje na to, ţe súdy konajúce o ţalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov
piatej hlavy O.s.p. nie sú súdmi skutkovými, ale súdmi preskúmavacími, preto nevykonávajú dôkazy v konaní tak, ako je to pri civilných ţalobách v civilnom sporovom konaní. Na základe toho ani nie sú viazané návrhmi účastníka vykonávať v daných veciach dokazovanie. Dokazovanie totiţ vykonáva správny orgán, rozhodnutie ktorého sa preskúmava, pričom, ak by bolo dokazovanie vykonané nedostatočne, teda tak, ţe by nebol náleţite zistený skutkový stav veci, súd by napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie práve za účelom doplnenia skutkového stavu veci. Takáto situácia v tomto prípade nenastala, nakoľko správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav vec a správne rozhodli o tom, ţe ţalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na dodanie tovaru od spoločnosti DOMEXSTAV s.r.o.
1, 2, 3 zákona o správe daní, dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie. Správa dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho úradnej činnosti.
8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť. 7 8Sžf/102/2014
2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť dodané. V súvislosti s námietkou ţalobcu ohľadom záveru daňových orgánov, ţe neboli predloţené relevantné dôkazy o tom, ţe práce boli dodané, tak, ako to bolo uvedené v predloţených dokladoch od ţalobcu, najvyšší súd poukazujúc na § 29 ods. 8 zákona o správe daní, v zmysle ktorého dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, pričom tento však v priebehu daňovej kontroly nepredloţil ţiadne relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré by dokazovali skutočné dodanie tovaru spoločnosťou DOMEXSTAV s.r.o. V súvislosti s tvrdeniami ţalobcu, ţe nebol upovedomený o výsluchu svedka – konateľa spoločnosti DOMEXSTAV s.r.o. pána R. T., najvyšší súd zdôrazňuje rozdielnosť právnej úpravy miestneho zisťovania
511/1992 Zb. (teraz § 37 a nasl. zákona č. 563/2009 o správe daní) a výsluchom svedka
5 písm. e/ zákona č. 511/1992 Zb. (teraz § 45 ods. 1 písm. e/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní). Miestne zisťovanie je vyhľadávacia činnosť správcu dane, v ktorej správca dane vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní, a o ktorej zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu a vychádza z účtovných záznamov a informácií zachytených v písomnej podobe alebo na nosičoch dát. K ţalobcom tvrdenému procesnému pochybeniu, resp. pochybeniam najvyšší súd uvádza, zhodne s názorom krajského súdu, ţe hoci išlo o vadu daňového konania, táto nemala zásadný vplyv na závery daňových orgánov, nakoľko nesvedčila ţalobcovi. Zo strany správcu dane a ţalovaného išlo o naplnenie legitímnosti zákonom o správe daní sledovaného cieľa, t.j. zabezpečenia fiškálnych záujmov štátu. Preto uvedený postup krajského súdu v danej veci nevybočil z rámcov legálnosti a zákonnosti a nemal charakter svojvoľnosti a arbitrárnosti. Najvyšší súd napokon dodáva, ţe pokiaľ si platiteľ DPH uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať ţe zdaniteľné plnenia boli reálne uskutočnené a to práve osobou na faktúre, nakoľko zákonodarca poţaduje 8 8Sžf/102/2014 (pre ľahkú zneuţiteľnosť), aby platiteľ, ktorý si nárok na odpočet uplatňuje, preukázal splnenie podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil (5Sţf/32/2011). Napadnuté rozhodnutie ţalovaného tak vychádzalo zo správneho posúdenia veci a jeho postup bol súladný s týkajúcou sa právnou úpravou. Rovnako zákonne postupoval i súd konajúci v prvom stupni. Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok ako vecne správny
ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s ust. § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. potvrdil. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovení § 246c ods. 1, § 224 ods. 1 a § 250k O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný náhradu trov konania nepriznal a ţalovanému právo na náhradu trov konania zo zákona neprináleţí. Toto rozhodnutie senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 29. septembra 2016 Mgr. Peter M E L I C H E R, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.