Najvyšší súd Slovenskej republiky 6Obo/129/2009 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Dariny Ličkovej a JUDr. Kataríny Pramukovej v právnej veci ţalobcu JUDr. M. L., N., správcu konkurznej podstaty úpadcu P. O., a. s. v likvidácii, D.D.D., proti ţalovaným 1/ A. O., s. r. o., D.D.D., zastúpenému advokátom JUDr. M. J., Advokátka kancelária D.M., 2/ A. O. D., L. a 3/ P. B., podnikajúcemu s dodatkom E., s miestom podnikania D.M., zastúpenému advokátom JUDr. J. P., D.R., o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- septembra 2009, č. k. 35 Cbi 49/05-147, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- septembra 2009, č. k. 35 Cbi 49/05-147 sa p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal určenia neplatnosti dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti A. O., s. r. o., D.D.. O trovách konania si poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p. vymienil rozhodnúť samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe po posúdení dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve spoločnosti A. O., s. r. o., D., zistil, ţe jeho obsahom je vklad ţalobcu ako spoločníka, ktorý je nepeňaţným vkladom a ţalobca sa ho zaviazal vloţiť do spoločnosti ţalovaného 1/ a podieľať sa ním na výsledku podnikania ţalovanej 6Obo/129/2009 2 spoločnosti. Takýto vklad, ktorý má charakter nepeňaţného vkladu, musí byť podľa § 52 ods. 2 Obchodného zákonníka, platného v čase podpísania dodatku č. 2 ocenený, pretoţe súčet hodnôt vkladu, určuje výšku základného imania spoločnosti. Rozhodnutie o zvýšení základného imania, patrí do pôsobnosti valného zhromaţdenia a táto pôsobnosť je stanovená obligatórne v § 125 ods. 1 písm. e/ Obchodného zákonníka. Takéto oprávnenie nemôţu spoločníci v spoločenskej zmluve previesť na iný orgán spoločnosti. Jedným z najdôleţitejších oprávnení valného zhromaţdenia je oprávnenie zmeniť spoločenskú zmluvu v prípadoch, kedy to dovoľuje zákon, a medzi ktoré prípady nesporne patrí aj zníţenie a zvýšenie základného imania. Podľa § 143 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka sa záväzok k novému vkladu treťou osobou, ktorá dovtedy spoločníkom spoločnosti nebola, preberá písomným vyhlásením, v ktorom záujemca musí vyhlásiť, ţe pristupuje k spoločenskej zmluve. Podpis záujemcu musí byť úradne overený. Súd dospel k záveru, ţe v danom prípade nejde o jednostranný úkon, ale o zmluvu, ktorá musí spĺňať zákonom stanovené podstatné náleţitosti a musí byť v písomnej forme s overenými podpismi nového pristupujúceho spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným. Pokiaľ ide o obsah, ktorý ţalobca namietal, a ktorý podľa neho je v rozpore so zákonom, súd uviedol, ţe ţalobca tieto tvrdenia ţiadnym spôsobom nepreukázal. Po preskúmaní obsahu právneho úkonu-písomného prehlásenia o vklade ţalobcu do spoločnosti ţalovaného 1/ dospel k záveru, ţe právny úkon vkladu je v súlade s ustanoveniami § 63 a § 143 Obchodného zákonníka, v dôsledku čoho dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve nie je právnym úkonom absolútne neplatným. Uviedol, ţe v čase podpísania dodatku č. 2 bol ţalobca nesporne vlastníkom nehnuteľností, ktoré do majetku ţalovaného 1/ vkladal a na tejto skutočnosti nič nezmení ani to, ţe podpisy zmluvných strán boli overené neskôr, pretoţe účinky prechodu vlastníckeho práva boli v dodatku č. 2 dohodnuté s odkladacou podmienkou tak, ţe tieto nastanú aţ dňom povolenia vkladu do katastra. Ďalej poukázal na výpis z obchodného registra Okresného súdu v Ţ., z ktorého je zrejmé, ţe zvýšenie základného imania na základe dodatku č. 2 bolo do obchodného registra zapísané, takţe okresný súd pri zápise mal k dispozícii všetky relevantné dôkazy, ktoré sa pre zápis zvýšenia základného imania podľa § 27 a nasl. Obchodného zákonníka, platného v tom čase, vyţadovali. Súd uzavrel, ţe po právoplatnosti uznesenia, ktorým súd povolil zápis 6Obo/129/2009 3 zvýšenia základného imania do obchodného registra, nie je moţné rozhodnúť o tom, ţeby mohlo byť takéto uznesenie valného zhromaţdenia, ktoré odsúhlasilo vklad do spoločnosti s ručením obmedzeným neplatné a následne by mala byť neplatná aj dohoda o vklade. Ďalej uviedol, ţe v čase podpísania dodatku č. 2, ako aj v čase zápisu vlastníckeho práva v prospech ţalovaného 1/ bol ţalobca vlastníkom vloţených nehnuteľností. Aj keď kúpna zmluva, predmetom prevodu ktorej bol ten istý majetok, bola zmluvnými stranami zrušená, na vlastníctvo ţalovaného 1/ to nemá podstatný vplyv, pretoţe sa stal vlastníkom nehnuteľností na základe dodatku č.
- Súd dospel k záveru, ţe dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve, je platným právnym úkonom, a preto ţalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca. Ţiadal napadnutý rozsudok zmeniť a ţalobe vyhovieť, prípadne zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, ţe naďalej tvrdí, ţe v čase podpisu dodatku č. 2, ktorý je právnym titulom prevodu nehnuteľnosti z majetku úpadcu do spoločnosti A. O., s. r. o., D., prevádzateľ a nový spoločník (úpadca), nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dodatku č. 2, a preto s týmito nehnuteľnosťami úpadca nemohol disponovať v zmysle zásady - nikto nemôţe previesť na iného viac práv, neţ má sám. Podľa ţalobcu dodatok nebol podpísaný
- apríla 1997, ale aţ v roku 1998, čo by malo vyplývať z osvedčenia doloţky podpisu na dodatku č. 2 napr. u J. Š.. Taktieţ spochybnil dátumy podpisov ďalších osôb na dodatku č.
- Poukázal na ďalšiu skutočnosť a to uzavretie kúpnej zmluvy medzi tými istými účastníkmi
- mája 1997, s povoleným vkladom
- mája
- Z toho vyvodil, ţe počnúc dňom
- mája 1997 nastali vecno-právne účinky tejto kúpnej zmluvy a trvali aţ do odstúpenia od zmluvy, ktoré bolo v katastri zapísané a následne povolená obnova konania s účinnosťou, nie skôr ako
- júna
- Preto je toho názoru, ţe v období od
- mája 1997 do
- júna 1998, bol vlastníkom predmetných nehnuteľností kupujúci, teda ţalovaný 1/. Ţalobca ďalej tvrdí, ţe dodatok č. 2, bol účastníkmi skutočne podpísaný vtedy, ako boli jednotlivé podpisy osvedčené teda,
- 1998 resp.
- 1998, t. j. v čase, keď úpadca uţ nebol ich vlastníkom. Vzhľadom na uvedené pre posúdenie platnosti dodatku č. 2, povaţuje za potrebné skúmať oprávnenie disponovať s nehnuteľnosťou v čase, keď bol dodatok skutočne podpísaný a nie v čase, keď mali nastať vecno-právne účinky zmluvy. Ţalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. 6Obo/129/2009 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, ţe odvolaniu nie je moţné vyhovieť. Ţalobca neplatnosť dodatku č. 2 k spoločenskej zmluve o zaloţení spoločnosti A. O., s. r. o., D., vyvodzuje v odvolacom konaní v prvom rade zo skutočnosti, ţe prevádzateľ a nový spoločník P. O., a. s., D. (úpadca), uţ nebol vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dodatku č. 2, a preto s týmito nehnuteľnosťami nemohol disponovať v zmysle zásady „nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ispo habet.“ Aj keď je dodatok č. 2 podpísaný účastníkmi
- apríla 1997, ţalobca je toho názoru, ţe bol podpísaný aţ v roku 1998, čo má nepriamo vyplývať z osvedčovacej doloţky. Vytýka súdu prvého stupňa, ţe sa nevysporiadal so skutočným dátumom podpisu dodatku. K otázke platnosti dodatku súd prvého stupňa vyslovil jednoznačný záver, ţe P. O., a. s. bol nesporne vlastníkom nehnuteľností, ktoré do majetku ţalovaného 1/ vloţil a na tejto skutočnosti nič nezmení ani to, ţe podpisy zmluvných strán boli overené neskôr. Odvolací súd sa stotoţňuje s týmto právnym záverom súdu prvého stupňa. Nemôţe súhlasiť s odvolateľom, ţe dodatok bol podpísaný aţ v roku 1998, kedy boli podpisy účastníkov overené. Podľa § 58 Notárskeho poriadku legalizáciou notár alebo ním poverený zamestnanec osvedčuje, ţe osoba, ktorej podpis má byť osvedčený v jeho prítomnosti listinu vlastnoručne podpísal alebo podpis na listine pred ním uznal za vlastný. Zrejme ušlo pozornosti odvolateľa, ţe účastníci v osvedčovacej doloţke „uznali podpis na tejto listine za svoj vlastný“ a ţe v doloţke je vyškrtnutá moţnosť „vlastnoručného podpisu pred notárom“. Skutočnosť, ţe J. Š., O. K. a Ľ. H. uznali podpis na dodatku č. 2 za vlastný podpis v roku 1998 nie je bez ďalšieho dôkazom o tom, ţe dodatok bol nimi podpísaný v roku 1998 a nie
- apríla 1997, ktorý dátum uviedli pri svojich podpisoch. Keďţe ţalobca iný dôkaz na preukázanie svojho tvrdenia nepredloţil, odvolací súd tejto námietke nevyhovel. Pokiaľ ide o ďalšie skutočnosti namietané ţalobcom v konaní na súde prvého stupňa, ţe dodatok č. 2 k spoločenskej zmluve odporuje ustanoveniam Obchodného zákonníka a zároveň sa prieči dobrým mravom, v tomto smere súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. So skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa sa odvolací súd plne stotoţňuje a na ne poukazuje. 6Obo/129/2009 5 Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 O. s. p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, lebo podľa ustanovenia § 224 ods. 4 O. s. p. aj o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o trovách, ktoré si vyhradil v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- marca 2010 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková