Obsah (6)

§ 237§ 35§ 470§ 239§ 218§ 449

Najvyšší súd 3Obdo/53/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: 1/ T., so sídlom K., IČO: X., ţalobcu: 2/ I., so sídlom X., ţalobcu: 3/ T.,

dovolateľky je dovolanie prípustné

§ 237ods.

1 písm. f/ O. s. p., pretoţe postupom súdu jej bola odňatá moţnosť konať pred súdom, nakoľko súd nevzal do úvahy odvolanie podané elektronickými prostriedkami (§ 42 ods. 1 O. s. p.). Na tomto základe navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“), ako súd dovolací [

§ 35zákona č.

160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)], po zistení, ţe dovolanie podala včas strana sporu (§ 424 C. s. p.) zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

1. Dovolanie ţalovanej 2/ bolo podané dňa
2. apríla
3. Dňa
4. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.

čl. 2 ods. 1 základných princípov C. s. p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.

čl. 2 ods. 2 základných princípov C. s. p., právna istota je stav, v ktorom kaţdý môţe legitímne očakávať, ţe jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom kaţdý môţe legitímne očakávať, ţe jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

§ 470ods.

1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. zakotvuje okamţitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, ţe nová procesná úprava sa pouţije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. 3 3Obdo/53/2016 7.

§ 470ods.

2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, ako aj čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania, ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody,

zákona účinného v čase podania dovolania (ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p.).

1. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Ide o mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno – v prípadoch Občianskym súdnym poriadkom výslovne stanovených – napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré uţ nadobudlo právoplatnosť. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach túto osobitosť dovolania často vysvetľuje konštatovaním, ţe dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo moţné preskúmať akékoľvek rozhodnutie z akýchkoľvek hľadísk (viď napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012 a 7Cdo/92/2012). Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti, ktorá spolu s interpretačnou praxou dovolacieho súdu (tieţ ústavného súdu i Európskeho súdu pre ľudské práva) sleduje zachovanie jedného zo základných princípov právneho štátu - princípu právnej istoty.
2. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je nepochybne tieţ právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu niţšieho stupňa, sa v občianskoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môţe konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011).
3. Dovolaním (v čase jeho podania) bolo moţné napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťal (§ 236 ods. 1 O. s. p.). 4 3Obdo/53/2016
4. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo odmietnuté odvolanie ţalovanej 2/ ako oneskorene podané. Prípustnosť dovolania upravovalo ustanovenie § 239 O. s. p. a v tejto veci bolo zistené, ţe dovolanie nespĺňa dôvody prípustnosti

§ 239O. s.

p. 12. Prípustnosť dovolania ţalovanej v danej veci prichádza do úvahy len ak v konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, došlo k procesnej vade uvedenej v ustanovení § 237 ods. 1 O. s. p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu vtedy, ak:

1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3. c)účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. d)v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie,
5. e)nepodal sa návrh na začatie konania, hoci

zákona bol potrebný,

1. f)účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom,
2. g)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania

uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 O. s. p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998). Osobitne ale treba zdôrazniť, ţe pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle ustanovenia § 237 ods. 1 O. s. p. nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, ţe došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení; rozhodujúcim je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, ţe k tejto procesnej vade skutočne došlo. 13.

§ 237písm.

f/ O. s. p. bolo dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá moţnosť konať pred súdom. Citované ustanovenie výslovne dávalo odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti s postupom súdu, teda s procesnou činnosťou súdu, ktorá sama o sebe nemá výraz v súdnom rozhodnutí. Odňatím moţnosti konať pred súdom zákon rozumie taký postup súdu, ktorým účastníkovi odňal moţnosť realizovať tie procesné práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznával za účelom ochrany jeho práva a právom chránených záujmov, a ktoré mu boli postupom súdu znemoţnené. Nesporne sem patrí i právo na prejednanie a rozhodnutie o podanom návrhu, v tomto prípade odvolania. O postup, 5 3Obdo/53/2016 odnímajúci účastníkovi moţnosť konať pred súdom ide tieţ v prípade, ak súd odmietne odvolanie

§ 218ods.

1 písm. a/ O. s. p., hoci podmienky pre tento postup neboli preukázateľne splnené.

1. Účastníci, s výnimkou úkonov urobených bezprostredne priamo pri konaní na súde, robia procesné úkony formou podaní. Občiansky súdny poriadok v § 41 ods. 1 dával v zásade účastníkom moţnosť voľby formy, akou úkon urobia. Ustanovenie § 42 obsahuje výpočet moţností, akými môţe podania obsahujúce ich úkony urobiť. Úkon môţe urobiť ústne do zápisnice, písomne alebo elektronickými prostriedkami a faxom. Keďţe všetky procesné úkony sú úkonmi adresovanými, ich účinky nastávajú tým, ţe sa dostanú do sféry adresáta, teda súdu. Procesný poriadok však nestanovuje všeobecné pravidlo pre určenie kedy (ktorým okamihom) sa úkon voči súdu povaţuje za urobený (kedy došiel adresátovi). Spôsob dôjdenia na súd je daný a vyplýva z charakteru formy (spôsobu) akým môţe byť úkon urobený. Pri úkonoch urobených písomnou formou (tam, kde je obsah úkonu zachytený písomnou formou na hmotnom podklade), je to dodaním hmotného nositeľa písomného prejavu súdu (prevzatím pracovníkom súdu povereným ich preberaním). Pri osobnom doručení je to odovzdanie podania do podateľne, pri doručovaní poštou prevzatím podania nato povereným pracovníkom na pošte alebo prevzatím od doručovateľa na súde. Pri doručovaní faxom má síce podanie tieţ charakter písomného úkonu, nedochádza však k priamemu doručeniu jeho hmotného podkladu, ale k prenosu jeho obrazu cestou telekomunikačnej siete do prijímacej faxovej stanice, kde dôjde k jeho následnému opätovnému vytlačeniu na materiálnom podklade. Takýto úkon je zrejme súdu doručený dôjdením faxového dokumentu do faxovej stanice súdu. Úkon robený ústne do zápisnice je účinne urobený spísaním zápisnice a jej podpísaním. Elektronickou formou dochádza k prenosu úkonov, ktoré majú formu elektronických dokumentov. Vytvárané, posielané a prenášané sú elektronickými prostriedkami.
2. Ustanovenie § 42 ods. 1 O. s. p. umoţňovalo robiť podania, ktoré boli urobené elektronickými prostriedkami. Rozlišuje ich na úkony opatrené zaručeným elektronickým podpisom a úkony, ktoré takýmto podpisom opatrené nie sú. Oba sú vytvárané a prenášané rovnakým spôsobom. Rozdiel je v stanovení postupu, akým sa má doplniť chýbajúci vlastnoručný podpis, ktorý je inak podstatnou náleţitosťou kaţdého úkonu určeného súdu (§ 42 ods. 3 O. s. p.), prípadne či podanie vôbec treba doplňovať. Elektronické podania opatrené zaručeným elektronickým podpisom nemusia byť doplňované podpisom 6 3Obdo/53/2016 (dokument obsahuje elektronický podpis, ktorý sa len overuje). Elektronické podania, ktoré elektronickým podpisom nie sú opatrené musia byť do troch dní doplnené. Pri podaniach urobených elektronickými prostriedkami, ktoré sú opatrené elektronickým zaručeným podpisom nie sú pochybnosti o tom, ţe sa za urobené povaţujú momentom ako dôjdu na elektronickú adresu určenú pre súd, bez ohľadu nato, kedy bude došlý elektronický dokument spracovaný (vytlačením zhmotnený, zaevidovaný, ďalej odoslaný atd.), a ktoré nie sú opatrené elektronicky zaručeným podpisom sa povaţujú za urobené momentom doručenia na elektronickú adresu súdu a samozrejme za predpokladu, ţe budú v zákonnej lehote doplnené.
3. Dovolací súd pri overovaní podmienok prípustnosti dovolania zistil, ţe ţalovaná 2/ podala odvolanie elektronickými prostriedkami do podateľne Okresného súdu Bratislava V dňa
4. februára 2016 (na l. č. 588), ktoré doplnila osobným podaním odvolania s vlastnoručným podpisom dňa
5. februára 2016, čomu nasvedčuje prezentačná pečiatka súdu (na l. č. 366). Tejto skutočnosti nasvedčuje i úradný záznam na l. č. 583 spisu.
6. Z uvedeného vyplýva, ţe podanie, ktorého obsahom bolo odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie bolo poslané dňa
7. februára 2016 na elektronickú adresu podateľne Okresného súdu Bratislava V, t. j. v posledný deň odvolacej lehoty a bolo doplnené písomným podaním osobne do podateľne súdu dňa
8. februára 2016, t. j. v lehote do 3 dní od elektronického podania, teda včas. Odvolací súd včas podané odvolanie odmietol nesprávne. 18/ So zreteľom na uvedené je zrejmé, ţe v predmetnom konaní došlo k procesnej chybe zakladajúcej

§ 237písm.

f/ O. s. p. prípustnosť dovolania. Táto vada je zároveň tieţ dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. 19. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie odvolacieho súdu

§ 449ods.

1 C. s. p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. 7 3Obdo/53/2016

1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
3. septembra 2016 Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová