oslobodenie od súdnych poplatkov

Najvyšší súd 8Sžo/1/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: L. H., bytom Š. proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Hlohovec, so sídlom M. R. Štefánika 1, 920 01 Hlohovec, v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. N 573/12 zo dňa

1. marca 2012, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/22/2012 – 100 zo dňa
2. septembra 2014 a proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/22/2012 – 105 zo dňa
3. novembra 2014, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/22/2012 – 100 zo dňa
4. septembra 2014 a Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24Sp/22/2012 – 105 zo
5. novembra 2014 p o t v r d z u j e. O d ô v o d n e n i e Uznesením krajského súdu z 11.09.2014 bol vyrubený súdny poplatok za odvolanie proti rozsudku krajského súdu z 10.10.2012 podľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, proti ktorému navrhovateľka podala odvolanie a súčasne požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov. Uznesením zo 06.11.2014 krajský súd navrhovateľke nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutia tým, že v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. N 573/12, ktorým navrhovateľke nebol priznaný nárok 2 8Sžo/1/2015 na poskytnutie právnej pomoci, bolo právoplatne rozhodnuté, pričom navrhovateľka nebola v uvedenom konaní úspešná. Dôvodom nepriznania nároku na právnu pomoc, bolo nesplnenie zákonnej podmienky, aby zo strany navrhovateľky nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Len v prípade úspešnosti navrhovateľky v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc by s tým bolo zároveň spojené aj oslobodenie od súdnych poplatkov. Krajský súd vydal uznesenie, ktorým uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vzhľadom na výsledok konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne a vyslovil názor, že pokiaľ by priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov, poprel by tým skôr vyslovený právny názor vo veci samej, keď považoval preskúmavané rozhodnutie odporkyne za súladné so zákonom, pričom aj najvyšší súd uvedené rozhodnutie potvrdil. Preto je podľa názoru krajského súdu už irelevantné posudzovať pomery žiadateľky, jej majetkovú a sociálnu situáciu. Navrhovateľka v odvolaní proti uzneseniu o povinnosti zaplatiť poplatok za odvolanie vyslovila nesúhlas s takým rozhodnutím a predložila aktuálne doklady o svojich príjmoch. Súčasne žiadala o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Najvyšší súd, ako súd odvolací s poukazom na ustanovenie § 492 Správneho súdneho poriadku po oboznámení sa obsahom spisu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis odporcu, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenia krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľky nie sú dôvodné. Odvolací súd nezistil relevantné dôvody na zrušenie uznesenia o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podané odvolanie v konaní vo veci samej a stotožňuje sa aj s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov navrhovateľke. Navrhovateľka je povinná zaplatiť súdny poplatok za odvolacie konanie, v ktorom bola neúspešná, pretože najvyšší súd, ako súd odvolací, rozsudkom z 23.10.2013 potvrdil rozhodnutie krajského súdu o potvrdení rozhodnutia odporkyne, ktorým jej nebolo priznané právo na poskytnutie právnej pomoci (t.j. vo veci samej). Z uvedeného dôvodu krajský súd 3 8Sžo/1/2015 v súlade so zákonom o súdnych poplatkoch (§ 2 ods. 4, § 6 ods. 2) poplatok za odvolacie konanie vyrubil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd napriek dokladom, ktoré o svojich majetkových pomeroch k odvolaniu navrhovateľka predložila, dospel k záveru, že navrhovateľka využila právo na podanie odvolania proti uzneseniu o vyrubení poplatku potom, ako jej bolo známe, že rozsudkom krajského súdu potvrdeného rozsudkom najvyššieho súdu bolo rozhodnuté nielen vo veci samej (o nepriznaní nároku na právne zastúpenie) ale aj o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za prvostupňové súdne konanie. Z uvedeného logicky vyplýva záver, že navrhovateľka mala jednoznačne zvažovať svoju povinnosť platenia súdneho poplatku aj za odvolacie konanie. Podanie odvolania proti uzneseniu o uložení povinnosti platiť tento súdny poplatok je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmým bezúspešným uplatňovaním práva na odvolanie, keďže niet zákonného ani iného rozumného dôvodu na neplatenie tohto poplatku. Z uvedených dôvodov bolo vecne správne, ak sa krajský súd nezaoberal otázkou sociálnych a majetkových pomerov navrhovateľky a žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovel. Rovnako nebol dôvod, aby sa krajský súd zaoberal tvrdeniami a dôvodmi navrhovateľky, ktoré boli predmetom konania vo veci samej. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenia krajského súdu podľa § 219 OSP potvrdil. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
6. septembra 2016 Mgr. Peter M E L I C H E R, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská