Najvyšší súd 8Sžo/81/2014 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci ţalobcu: J. Ť., bytom V., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Fiľo & Partners s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa
- januára 2010, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 105/2010-69 zo dňa
- júla 2014, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 105/2010-69 zo dňa
- júla 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e Napadnutým rozsudkom č. k. 3S 105/2010-69 zo dňa 22.07.2014 Krajský súd v Bratislave v zmysle § 250j ods. 2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) 8Sžo/81/2014 2 zrušil napadnuté rozhodnutie ţalovaného č. SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa 04.01.2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím ţalovaný zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Strednej odbornej školy Policajného zboru Bratislava (ďalej len „SOŠ PZ BA“) č. SOŠB-46/RŠ-2009 zo dňa
- októbra 2009, ktorým bol ţalobca vylúčený z policajnej školy podľa § 31 ods. 2 písm. c/ výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z
- októbra 2008 č. 73/2008 o policajných stredných odborných školách a podľa čl. 10 Školského poriadku ustanoveného zbierkou pokynov riaditeľa školy č. 20/2008 v znení neskorších predpisov za porušenie základných povinností poslucháča ustanovených v ods. 2 písm. a/ a f/ tým, ţe v dňoch
- aţ 15.10.2009 viacnásobne závaţným spôsobom porušil povinnosti poslucháča. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe dňa 14.10.2009 v čase okolo 23.24 h sa dostavil ţalobca spoločne s nstrţm. P. M., nstrţm. M. G. a príp. M. S. z osobného voľna do areálu školy. Bezprostredne po vstupe vznikla medzi nimi slovná roztrţka s fyzickým kontaktom na chodníku pred vstupnou budovou do areálu SOŠ. Svojím konaním obmedzovali prichádzajúce motorové vozidlá v plynulej jazde. Pri fyzickej roztrţke došlo k rozhadzovaniu odevných zvrškov a následne k pádu poslucháčov do ruţových záhonov pri chodníku predmetnej budovy. Uvedenú situáciu sledoval sluţbukonajúci dozorný školy na kamerovom systéme a bezodkladne vyšiel za poslucháčmi, ktorých vyzval, aby upustili od svojho konania a následne pristúpil k zisťovaniu totoţnosti. Po zistení totoţnosti M. S. a ţalobca išli za sluţbukonajúcim dozorným školy a prehovárali ho, aby uvedenú udalosť nehlásil v dennom hlásení vedeniu školy, nakoľko nechcú byť vyhodení z Policajného zboru. Následne sa doţadovali, aby im povedal, či to bude hlásiť ďalej. Taktieţ sa domáhali, aby sa sluţbukonajúci dozorný školy vyjadril, ktorému z pedagogických pracovníkov môţu telefonicky volať, ktorý by mohol zariadiť, aby sluţbukonajúci dozorný školy uvedenú udalosť nikomu nehlásil. Ţalobca následne v čase okolo 00.55 h dňa 15.10.2009 opustil objekt školy bez toho, aby vopred poţiadal príslušného nadriadeného, ktorým v tom čase bol sluţbukonajúci dozorný školy o uvoľnenie z vyučovania. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, ţe zistenie skutkového stavu ţalovaným správnym orgánom je nedostačujúce na posúdenie veci. Uviedol, ţe správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí č. SOŠB-46/RŠ-2009 zo dňa 28.10.2009 opísal skutkový stav tak, ako sa udial, vypísal z akých dokladov bol zistený skutkový stav a jednou vetou konštatoval, ţe na základe vyhodnotenia zistených dôkazov a skutočností je nepochybné, ţe ţalobca si nesplnil dôsledne povinnosti vyplývajúce z rozkazov a pokynov nadriadených, čím porušil povinnosti uloţené mu nadriadeným a z tohto dôvodu bolo rozhodnuté uloţiť mu opatrenie vo 8Sžo/81/2014 3 výchove tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia. Ďalej uviedol, ţe správny orgán prvého stupňa postupoval v rozpore s § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), nakoľko v jeho rozhodnutí chýba, akou úvahou bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Dodal, ţe v rozhodnutí nebola zdôvodnená výška trestu, prečo ţalobcovi bolo uloţené práve toto opatrenie vo výchove. Následne konštatoval, ţe v napadnutom rozhodnutí ţalovaného sa opisuje priebeh konania ţalobcu na základe zistení prvostupňového správneho orgánu, ako aj, ţe návrh na vylúčenie zo štúdia ţalobcu bol prerokovaný na zasadnutí pedagogickej rady, ktoré sa konalo dňa 22.10.
- Pedagogická rada prijala uznesenie, ktoré odporučilo riaditeľovi SOŠ PZ BA 14 hlasmi vylúčiť ţalobcu zo štúdia. Hlasovania sa zdrţalo 19 učiteľov a 4 učitelia boli proti vylúčeniu zo školy. Doplnil, ţe uznesenie pedagogickej rady nie je pre riaditeľa SOŠ PZ BA záväzné, má len odporúčajúci charakter. Zdôraznil, ţe ţalovaný nezdôvodnil v napadnutom rozhodnutí, prečo neprihliadal na námietky uvedené ţalobcom v odvolaní zo dňa 05.11.
- Zároveň mal za to, ţe z preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, ţe ţalovaný postupoval v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku, nakoľko bol povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Poukázal na výpovede svedkov, z ktorých vyplýva, ţe ţalobca sa nevyzliekal a neodhadzoval svoje zvršky, ale bol to P. M., ktorý sa začal vyzliekať a ţalobca mu v tom chcel aj s ostatnými zabrániť. Ďalej konštatoval, ţe ţalovaný nepreveril tvrdenie ţalobcu, ţe nikomu nesľuboval dodanie pravých korbáčikov, ani sa nedomáhal vyjadrenia dozorného, ţe incident neoznámi, popieral tieţ tvrdenie o vykonávaní malej potreby. Taktieţ dal do pozornosti tvrdenie ţalobcu, ţe dňa 14.10.2009 okolo 20.30 h mu telefonovala manţelka, ţe tri z ich piatich detí sú choré a ona sa necíti dobre a poţiadala ho, aby prišiel domov. Na základe tohto telefonátu poprosil ţalobca svojho priateľa, aby prišiel do Bratislavy po neho a zaviezol ho do miesta trvalého bydliska. Ţalobca ďalej tvrdil, ţe dňa 15.10.2009 sa pri odchode z areálu školy okolo 01.00 h zahlásil na bráne SOŠ PZ BA, ţe opúšťa objekt školy a uviedol dôvod opustenia školy, pričom sluţbukonajúci mu odpovedal, ţe dôvod jeho odchodu ho nezaujíma. 8Sžo/81/2014 4 Ţalovanému taktieţ vyčítal, ţe sa nevysporiadal s námietkou ţalobcu, ţe mu nebolo povolené nahliadnuť do spisového materiálu. Dodal, ţe z administratívneho spisu vyplýva konštatovanie správneho orgánu, ţe ţalobca nepoţiadal o nahliadnutie do spisového materiálu, avšak o moţnosti nahliadať do administratívneho spisu nebol ţalobca poučený. Ďalej uviedol, ţe z vyjadrení o danom incidente všetci zúčastnení, ako aj svedkovia hovoria o sácaní a prebiehajúcu udalosť opisujú odlišne od záznamu spísaného kpt. J. C., ako aj s dozorným školy. Nestotoţnil sa s námietkou ţalovaného, ţe označený ţalovaný v ţalobe nie je pasívne legitimovaný, nakoľko ţalobca ho označil „Generálny riaditeľ Sekcie riadenia ľudských zdrojov, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava“, preto je potrebné konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1 OSP. Poukázal na znenie § 250j ods. 4 OSP, v zmysle ktorého pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je ţalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Uviedol, ţe ţaloba ţalobcu smeruje proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, t.j. proti rozhodnutiu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia riadenia ľudských zdrojov, Pribinova 2, 812 72 Bratislava č. SRLZ-413/CV-PV-2009 zo dňa 04.01.
- Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný včas odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, ţe ţalobu zamietne. Uviedol, ţe úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených ţalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy (právny názor napr. ÚS SR č. k. II. ÚS 127/07-21, NS SR napr. sp. zn. 6Sţo/84/2007, sp. zn. 6Sţo/98/2008, sp. zn. 1Sţo/33/2008, sp. zn. 2Sţo/5/2009, sp. zn. 8Sţo/547/2009). Ţalovaný v odvolaní ďalej opísal skutkový priebeh deja v doslovnom znení tak, ako bol uvedený v prvostupňovom rozhodnutí. Následne dal do pozornosti, ţe skutkový stav bol zistený najmä zo záznamu k výkonu sluţby dozorného školy zo dňa 14.10.2009 na 15.10.2009, z úradného záznamu pomocníka dozorného školy zo sluţby vykonávanej v predmetné dni, z vyjadrenia triedneho učiteľa mjr. Ing. Š. G. a z jeho záznamu zo dňa 8Sžo/81/2014 5 18.11.2009, zo záznamu o preškolení poslucháčov triedy DNŠ-HCP/3-3-09, z interných predpisov, z kamerového záznamu zo vstupného reţimu do objektu školy, z vyjadrenia ţalobcu, z vyjadrení práp. M. S., nstrţm. P. M., nstrţm. M. G., z vyjadrení ostatných poslucháčov uvedených v hlásení dozorného školy zo dňa 14.10.2009 na 15.10.2009, zo ţiadosti o ošetrovné ţalobcu a z fotokópie triednej knihy DNŠ-HCP/3-3-09 z piateho týţdňa prebiehajúceho vyučovania od 12.10.2009 do 16.10.2009, ako aj ďalších dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli. Zdôraznil, ţe napadnutým rozhodnutím sa nerozhodovalo o tom, či sa ţalobca dopustil priestupku, prípadne disciplinárneho previnenia, ale o jeho vylúčení z policajnej školy, pretoţe sa dopustil porušenia povinností, ktoré mu vyplývajú aj z čl. 10 ods. 2 písm. a/ a f/ pokynu riaditeľa školy č. 20/2008, ktorým bol vydaný Školský poriadok. Doplnil, ţe s predmetným školským poriadkom bol ţalobca oboznámený dňa
- septembra 2009, čo potvrdil svojím podpisom na zázname o preškolení poslucháčov SOŠ PZ BA. Namietal, ţe zo zadováţených dôkazov je dostatočne preukázané porušenie povinností ţalobcom, ktoré boli dôvodom na jeho vylúčenie z policajnej školy. Mal za to, ţe práve zo zadováţených dôkazov, ako aj z kamerového záznamu je dostatočne preukázané porušenie predmetných povinností zo strany ţalobcu. Ďalej namietal, ţe disciplinárne konanie upravené v tretej časti zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície je samostatné a nezávislé na konaní vo veci vylúčenia poslucháča z policajnej školy, ktoré sa realizuje ako podľa ustanovení správneho poriadku, výnosu ţalovaného č. 73/2008 o policajných stredných odborných školách, tak aj pokynu riaditeľa SOŠ č. 20/2008, ktorým sa vydáva školský poriadok. Podľa ţalovaného dôvody k uplatneniu inštitútu vylúčenia ţalobcu z policajnej školy v danom okamihu boli naplnené, a preto riaditeľ SOŠ, ktorý je jediný oprávnený rozhodnúť o uloţení vylúčenia ţalobcu z policajnej školy, po splnení všetkých podmienok pristúpil k tomuto opatreniu vo výchove. Ţalobca sa k odvolaniu ţalovaného písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, 8Sžo/81/2014 6 ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.09.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie ţalovaného č. SRLZ-413/CV- PV-2009 zo dňa 04.01.2010 v spojení s rozhodnutím Strednej odbornej školy Policajného zboru Bratislava č. SOŠB-46/RŠ-2009 zo dňa 28.10.2009, ktorým bol ţalobca vylúčený z policajnej školy podľa § 31 ods. 2 písm. c/ výnosu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 13.10.2008 č. 73/2008 o policajných stredných odborných školách a podľa čl. 10 Školského poriadku ustanoveného zbierkou pokynov riaditeľa školy č. 20/2008 v znení neskorších predpisov za porušenie základných povinností poslucháča ustanovených v ods. 2 písm. a/ a f/ tým, ţe v dňoch
- aţ 15.10.2009 viacnásobne závaţným spôsobom porušil povinnosti poslucháča. Ţalovaný kladie ţalobcovi za vinu, ţe dňa 14.10.2009 v čase okolo 23.24 h pri príchode do areálu SOŠ (spoločne s P. M., M. G. a M. S.) vznikla medzi nimi slovná roztrţka s fyzickým kontaktom na chodníku pred vstupnou budovou do areálu školy. Svojím konaním obmedzovali prichádzajúce motorové vozidlá v plynulej jazde. Pri fyzickej roztrţke došlo k rozhadzovaniu odevných zvrškov a následne k pádu poslucháčov do ruţových záhonov pri chodníku predmetnej budovy. Ţalobca potom v čase okolo 00.55 h dňa 15.10.2009 opustil objekt školy bez toho, aby vopred poţiadal príslušného nadriadeného, ktorým v tom čase bol sluţbukonajúci dozorný školy o uvoľnenie z vyučovania. Skutkový stav, ako ho ţalovaný (a prvostupňový správny orgán) popisuje v rozhodnutí, nie je bez pochýb preukázaný, nakoľko výpoveď ţalobcu a iných svedkov sa líši od výpovede dozorného školy, a nie je zrejmé, na základe čoho dospel ţalovaný k záveru, ţe skutok sa udial tak ako ho popisuje v rozhodnutí. V konaní nebolo zistené, resp. objasnené, akého konania sa presne dopustil ţalobca, v rozhodnutí ţalovaný popisuje len konanie celej štvorice prichádzajúcej do areálu školy. Ak ţalovaný mal za to, ţe práve z kamerového záznamu zo vstupného reţimu do objektu školy je dostatočne preukázané porušenie predmetných povinností zo strany ţalobcu, nakoľko dozorný školy mal situáciu, keď ţalobca spolu s ďalšími tromi poslucháčmi prichádzali do areálu školy, vidieť 8Sžo/81/2014 7 na kamerovom systéme, mal sa ţalovaný s touto skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí podrobne vysporiadať. Námietku ţalovaného, ţe napadnutým rozhodnutím sa nerozhodovalo o tom, či sa ţalobca dopustil priestupku, prípadne disciplinárneho previnenia, ale o jeho vylúčení z policajnej školy, pretoţe sa dopustil porušenia povinností, ktoré mu vyplývajú zo školského poriadku, nepovaţuje odvolací súd za dôvodnú. V danom prípade totiţ bolo podstatné, ţe bolo vydané rozhodnutie v administratívnom konaní, ktorým bolo zasiahnuté do práv ţalobcu, a je preto na ţalovanom, aby náleţite odôvodnil, či uloţená sankcia je opodstatnená a zákonná. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôţe súhlasiť ani s námietkou ţalovaného, ţe krajský súd preskúmal správne rozhodnutie nad rámec vymedzený v ţalobe nakoľko v intenciách tvrdení ţalobcu, ţe skutok nespáchal a skutočnosti uvádzané v rozhodnutí nie sú pravdivé, krajský súd dospel k zisteniu, ţe tieto námietky sú opodstatnené, nakoľko skutok, ktorý sa kladie ţalobcovi za vinu nebol náleţite zistený. Najvyšší súd Slovenskej republiky okrem uvedeného upriamuje pozornosť aj na nepreskúmateľnosť rozhodnutia pokiaľ ide o jeho výrok. Pri rozhodovacej činnosti v štátnej správe predstavuje výrok rozhodnutia záväznú, a teda najdôleţitejšiu časť rozhodnutia, lebo sú v ňom určené práva a povinnosti účastníkov konania. Musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. Vzhľadom na skutočnosť, ţe predmetom napadnutého rozhodnutia je sankčný postih, je nevyhnutné dodrţať zásady správneho trestania a osobitne dbať na konkretizáciu skutku vo výroku rozhodnutia. Výrok rozhodnutia nesmie len odkazovať na ustanovenia porušených právnych predpisov, ale musí byť jasne konkretizovaný uvedením miesta, času a spôsobu spáchania skutku, ktorý sa ţalobcovi kladie za vinu, poprípade i iných skutočností potrebných, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Nepostačuje pritom, ak tieto náleţitosti obsahuje len odôvodnenie rozhodnutia, keďţe len výroková časť rozhodnutia môţe zasiahnuť do práv a povinností účastníka konania. Z vyššie uvedených dôvodov sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţnil s rozhodnutím krajského súdu, keď dospel k záveru, ţe v preskúmavanom konaní došlo k porušeniu zákonom chránených záujmov ţalobcu, a preto Najvyšší súd Slovenskej 8Sžo/81/2014 8 republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil. Úlohou ţalovaného je postupovať v intenciách rozsudku krajského súdu, dôkladne zistiť skutkový stav, aby bolo zrejmé, či sa daný skutok stal, aký bol jeho priebeh a či ho moţno kvalifikovať ako závaţné porušenie povinnosti poslucháča školy. Svoje rozhodnutie musí ţalovaný náleţite odôvodniť, vrátane dôvodnosti uloţenia zvolenej sankcie, pričom sa musí v rozhodnutí vysporiadať s námietkami ţalobcu a s rozpormi v dôkazoch. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 2 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, keďţe úspešnému ţalobcovi v odvolacom konaní ţiadne trovy nevznikli. Odvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť 01.07.
- Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491 ods. 1 ustanovil, ţe ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval podľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). 8Sžo/81/2014 9 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- septembra 2016 JUDr. Jaroslava F Ú R O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská