N a j v y š š í s ú d 2 Ndt 19/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Františka Moznera v trestnej veci proti obžalovanému M. P . a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. na neverejnom zasadnutí konanom
- októbra 2016 v Bratislave o návrhu obžalovaného M. P. podľa § 23 ods. 1 Tr. por. na odňatie veci Okresnému súdu Trenčín a jej prikázanie Okresnému súdu Trnava, takto r o z h o d o l : Trestná vec obžalovaného M. P. a spol. vedená na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2T/10/2016 sa tomuto súdu n e o d n í m a . O d ô v o d n e n i e Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín podanej
- februára 2016 je na Okresnom súde Trenčín vedené pod sp. zn. 2T/10/2016 trestné stíhanie obžalovaných M. P. a J. L. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ktorého podstata spočíva v tom, že
- októbra 2014 mali v priestoroch vychádzkového dvora Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ilava fyzicky napadnúť J. J. a spôsobiť mu zranenia vyžadujúce si jeho hospitalizáciu od
- do
- októbra
- Obžalovaný M. P. podaním došlým Okresnému súdu Trenčín
- mája 2016 namietol zaujatosť zákonnej sudkyne JUDr. Beáty Schmidtovej z dôvodu jej príbuzenského vzťahu k npor. D. K. (príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže prítomný pri prečítaní a podpise niektorých zápisníc o úkonoch prípravného konania v tejto veci, pozn.), ktorý jej mal podľa obžalovaného prikázať, aby ho odsúdila. Súčasne navrhol predmetnú trestnú vec odňať Okresnému súdu Trenčín a prikázať ju Okresnému súdu Trnava 2 2 Ndt 19/2016 tvrdiac, že na Okresnom súde Trenčín sú voči jeho osobe zaujatí všetci sudcovia tohto súdu pre ich nadštandardné vzťahy s väznicou Ilava, kde sa prejednávajú žiadosti odsúdených a návrhy riaditeľa ústavu. Tieto nadštandardné vzťahy potvrdzuje podľa obžalovaného to, že okresný súd návrhom a požiadavkám väznice vždy vyhovie a vo veľa prípadoch zruší takéto rozhodnutie až nadriadený súd, ktorý zároveň vytkne nesprávnosť rozhodnutia. Okrem toho obžalovaný uviedol, že sudkyňa, ktorá rozhoduje v jeho trestnej veci a sudcovia Okresného súdu Trenčín sú v rodinnom prepojení a sú medzi nimi rodinné väzby aj s Okresnou prokuratúrou Trenčín, na ktorej stranu sa podľa obžalovaného jednoznačne prikláňajú a to s cieľom kriminalizovať jeho osobu a viesť jeho trestné veci v jeho neprospech. Uvedené sa obžalovaný dozvedel od dôveryhodného zdroja, ktorý ho informoval v osobnej korešpondencii. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd, ktorý je obom uvedeným súdom najbližšie spoločne nadriadený, preskúmal návrh obžalovaného ako aj predložený spisový materiál a dospel k záveru, že niet dôležitého dôvodu na odňatie veci vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2T/10/2016 a na jej prikázanie Okresnému súdu Trnava. Podľa § 23 ods. 1 Tr. por. z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený. Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že odňatie veci príslušnému súdu a jej prikázanie inému (miestne nepríslušnému) súdu je opatrením výnimočným, pretože predstavuje prielom do Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva, že nikto nemôže byť odňatý jeho zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Hoci zákon v ustanovení § 23 ods. 1 Tr. poriadku bližšie nevymedzuje dôležité dôvody odôvodňujúce delegáciu veci, pri ich posúdení, aj so zreteľom na vyššie uvedený ústavný princíp zákonného sudcu, je nutné vychádzať z toho, či u miestne príslušného súdu možno zabezpečiť dodržanie základných zásad trestného konania a vylúčiť akékoľvek opodstatnené pochybnosti o nestrannosti súdu. Jedným z takýchto dôvodov je tak i prípad vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu z rozhodovania konkrétnej veci. Preto základná otázka, ktorú musel najvyšší súd v posudzovanej veci vyriešiť, bola tá, či z vykonávania 3 2 Ndt 19/2016 úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného M. P. a spol., vedenej na Okresnom súde Trenčín, sú vylúčení všetci sudcovia tohto súdu. Podľa § 31 ods. 1 Tr. poriadku z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený (okrem iných) sudca, u ktorého možno mať pochybnosti o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci, alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencovi alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. V súlade s dlhodobo ustálenou súdnou praxou platí, že pomer k prejednávanej veci môže spočívať u sudcu napríklad v tom, že sudca sám, alebo jemu blízka osoba boli poškodení prejednávanou trestnou činnosťou. Z titulu pomeru k prejednávanej veci je vylúčený tiež sudca, ktorý by vo veci mohol vystupovať ako svedok. Pre pomer k osobám, ktorých sa úkon týka, resp. k ich zástupcom a orgánom činným v trestnom konaní bude spravidla vylúčený sudca, ktorý je k týmto osobám predovšetkým v pomere príbuzenskom alebo obdobnom, ale tiež vo vzťahu úzko priateľskom, či naopak nepriateľskom. Treba zároveň zdôrazniť, že i keď zákon nespája vylúčenie sudcov z prejednania a rozhodovania veci iba so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale dôvodom takéhoto rozhodnutia je čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti, nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu predstavuje výnimku z už zmieneného ústavného princípu, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Inak povedané, sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo, resp. vzbudzujú dôvodné pochybnosti, že jeho rozhodnutie tieto požiadavky spĺňať nebude. Pri posudzovaní (ne)zaujatosti sudcu sa pritom uplatňuje jednak subjektívny prístup, ktorý vychádza z osobného presvedčenia konkrétneho sudcu, ktorého osobná nezaujatosť (nestrannosť) sa predpokladá až dovtedy, kým sa nepreukáže opak, a jednak prístup objektívny, ktorý vyplýva z požiadavky, aby spravodlivosť bola nielen vykonávaná, ale musí sa i zdať, že je vykonávaná, a ktorého cieľom je overiť, či existujú nejaké overiteľné skutočnosti spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Aj pri uplatnení druhého kritéria ale platí, že pri rozhodovaní o tom, či je v konkrétnom prípade daný legitímny dôvod k obavám, že niektorý sudca nie je nestranný, môže byť stanovisko strán trestného konania síce dôležité, nie je ale rozhodujúce. Rozhodujúcim je to, či takáto obava môže byť 4 2 Ndt 19/2016 považovaná za objektívne oprávnenú (primerane napr. rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hauschildt proti Dánsku z
- mája 1989 a vo veci D. N. proti Švajčiarku z
- marca 2001). Spravujúc sa týmito všeobecnými východiskami považoval najvyšší súd pri posúdení predloženej veci za rozhodujúce, že nielen z vyjadrenia zákonnej sudkyne, ktorá poprela akýkoľvek vzťah k npor. D. K. (ktorého ani nepozná), ale i z vyjadrení ostatných sudcov Okresného súdu Trenčín vyplýva, že sa necítia byť v tejto veci zaujatí, pričom niet žiadneho dôkazu o opaku. Za taký totiž nemožno v žiadnom prípade považovať ničím nepodložené tvrdenia obžalovaného o nadštandardných vzťahoch namietaných sudcov s väznicou v Ilave a o ich rodinných väzbách s Okresnou prokuratúrou Trenčín. Zároveň takéto všeobecné (konkrétnymi skutočnosťami neodôvodnené) vyjadrenia nie sú spôsobilé vyvolať také pochybnosti o nezaujatosti sudcov príslušného súdu, ktoré by bolo možné považovať za objektívne oprávnené, ale nasvedčujú skôr tomu, že zo strany obžalovaného ide iba o procesnú obštrukciu. Tieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že sudcovia Okresného súdu Trenčín nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania vo veci obžalovaného M. P. a spol. vedenej pod sp. zn. 2T/10/2016 a preto tu nie je daný dôležitý dôvod pre jej odňatie tomuto súdu a prikázanie Okresnému súdu Trnava. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- októbra 2016 JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r. predseda senátu Vypracoval: JUDr. František Mozner Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Gabriela Protušová