2 písm. e/, Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného č. 1010604/1/454472/2013 zo dňa 17.10.2013 spolu s rozhodnutím riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica č. 1095137/1/384934/2013 z 12.08.2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie vzhľadom na to, ţe o ţiadosti ţalobcu napadnutým rozhodnutím nerozhodol funkčne 2Sžo/80/2014 2 príslušný orgán uvedený v § 3 zákona č. 200/1998 Z. z a konanie bolo zaťaţené vadou, ktorá mohla mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napadnutým rozhodnutím ţalovaný potvrdil rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica, ktorým ţalobcovi nebola priznaná náhrada na obnovu naturálnych náleţitostí
13 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej sluţbe colníkov. Krajský súd z administratívneho spisu zistil, ţe Riaditeľ Colného úradu v Banskej Bystrici v rozhodnutí č. 1095137/1/384934/2013 zo dňa 12.08.2013 uviedol, ţe rozhodoval vo veci sluţobného pomeru na obnovu naturálnych náleţitostí colníka, ktorý skončil sluţobný pomer ako príslušný orgán
200/1998 Z. z., pričom rozhodol tak, ţe
13 zákona č. 200/1998 Z. z. ţalobcovi, ktorému skončil sluţobný pomer 31.12.2011, nepriznal náhradu na obnovu naturálnych náleţitostí. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ustanovenie § 131 ods. 3 tohto zákona je účinné od 01.06.2008 a vzhľadom na účel, ktorý plní poskytovanie naturálnych náleţitostí colníkom, a to na zabezpečenie riadneho výkonu sluţby sa uzákonilo, aby colníkovi, u ktorého bolo právoplatne rozhodnuté o skončení pomeru, alebo ktorý sám poţiadal o uvoľnenie zo sluţobného pomeru, zanikol nárok na doteraz nevyčerpané naturálie a aby mu nový nárok nevznikol. Ţalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V rozhodnutí uviedol, ţe odvolanie zamietol
4 zákona č. 200/1998 Z. z. V odôvodnení uviedol, ţe ţalobca povaţuje odpoveď sluţobného úradu na ţiadosť o sprístupnenie informácie o výške zostatku nevyčerpaných naturálnych náleţitostí za uznanie existencie záväzku. K uvedenému ţalovaný uviedol, ţe prvostupňový orgán sa nezaoberal odpoveďami na sprístupnenie informácií, pretoţe s predmetnou vecou nesúvisia. Ďalej uviedol, ţe vo veci naturálnych náleţitostí rozhoduje nadriadený s personálnou právomocou, ktorým je v zmysle § 3 zákona č. 200/1998 Z. z. minister financií Slovenskej republiky a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány. Rozsah konania a rozhodovania ďalších orgánov v zmysle § 3 zákona č. 200/1998 Z. z. vymedzuje rozkaz ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2011.
článku 4 tohto rozkazu je oprávnený konať a rozhodovať vo veciach týkajúcich sa sluţobného pomeru ţalobcu riaditeľ Colného úradu Banská Bystrica. V odôvodnení ďalej uviedol, ţe sa nestotoţnil s názorom ţalobcu, ţe odpoveď na ţiadosť o sprístupnenie informácie bola uznaním práva. Poukázal na znenie § 238 v spojení s § 238 ods. 1 písm. c/ zákona č. 200/1998 Z. z., 2Sžo/80/2014 3 ktoré upravujú náleţitosti vôle ako prvku právneho úkonu. Vôľa musí byť skutočne daná a musí byť slobodná, váţna a bez omylu. Colný úrad Banská Bystrica ani v jednom vyjadrení neuviedol, ţe by uznával právo ţalobcu, iba sprístupnil informáciu. Poukázal na § 19 zákona č. 200/1998 Z. z.,
ktorého je colník povinný pri výkone sluţby dbať na úpravu svojho zovňajšku, preto mal nárok na finančný príspevok, ktorý mal slúţiť na obnovu naturálnych náleţitostí. Naturálne náleţitosti teda patria colníkovi, nie colníkovi, ktorý skončil sluţobný pomer. Bolo by v rozpore s logickým výkladom zákona, aby sa naturálne náleţitosti poskytovali colníkovi, ktorého sluţobný pomer skončil. V zmysle § 121 ods. 13 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení účinnom od 01.06.2008 colníkovi, ktorý skončil sluţobný pomer zanikol nárok na nevyčerpanú náhradu na obnovu naturálnych náleţitostí a to tak vo forme peňaţného ako aj nepeňaţného plnenia bez ohľadu na skutočnosť, kedy nárok na obnovu naturálnych náleţitostí vznikol. Krajský súd sa oboznámil aj s Rozkazom ministra financií Slovenskej republiky č. 1/2011, ktorý upravuje rozsah právomocí nadriadených vo veciach sluţobného pomeru v štátnej sluţbe colníkov s účinnosťou od 01.01.2012. Z článku 1 tohto rozkazu vyplýva, ţe bolo stanovených 5 stupňov právomocí, v ktorých nadriadení vykonávajú personálnu a disciplinárnu právomoc voči podriadeným colníkom. Právomoc riaditeľa colného úradu je upravená v článku 4 pod písmenami a/ aţ z/, aa/ aţ am/. Kaţdé z týchto písmen upravuje presun personálnej právomoci na riaditeľa colného úradu s uvedením konkrétneho ustanovenia zákona od § 14 po § 190, avšak ustanovenie § 121 sa nenachádza ani pod jedným z uvedených písmen. Z toho vyplýva, ţe na riaditeľa colného úradu nebolo presunuté rozhodovanie
200/1998 Z. z. Rozkaz neobsahuje ani všeobecné pravidlo,
ktorého by bolo moţné vyvodiť, ţe rozhodovanie o všetkých ostatných záleţitostiach vo veciach sluţobného pomeru colníka a bývalého colníka boli ministrom financií presunuté na riaditeľa colného úradu. V danom prípade rozhodoval v prvom aj v druhom stupni funkčne nepríslušný orgán. Na základe uvedeného krajský súd rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušil
2 písm. e/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe úlohou ţalovaného bude postúpiť vec na rozhodnutie príslušnému orgánu. 2Sžo/80/2014 4 Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalovaný a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietne, resp. aby zrušil napadnutý rozsudok. V odvolaní uviedol, ţe pokiaľ o ţiadosti ţalobcu rozhodoval v prvom stupni riaditeľ Colného úradu Banská Bystrica a v druhom stupni generálny riaditeľ sekcie colných úradov, nebol porušený zákon. Z ustanovenia § 121 zákona č. 200/1998 Z. z. vyplýva, ţe o naturálnych náleţitostiach sa nerozhoduje, nakoľko patria priamo zo zákona a preto je irelevantné zaoberať sa funkčnou príslušnosťou orgánu príslušného na rozhodovanie. Poukázal na to, ţe naturálne náleţitosti patria colníkovi a teda by bolo nelogické, aby o prijatí, prepustení a iných skutočnostiach rozhodoval príslušný nadriadený (v tomto prípade riaditeľ colného úradu), ale vo veci naturálnych náleţitostí by konal sluţobný úrad, resp. minister financií. K podanému odvolaniu ţalovaného sa vyjadril ţalobca, ktorý uviedol, ţe sa nestotoţňuje s názorom ţalovaného,
ktorého rozhodnutie vo veci sluţobného pomeru môţe vzniknúť akýmsi neformálnym spôsobom bez uplatnenia procesnej úpravy uvedenej v zákone č. 200/1998 Z. z., ako aj s jeho názorom,
ktorého je v predmetnej veci „právne irelevantné zaoberať sa funkčnou príslušnosťou orgánu príslušného na rozhodovanie“. Ţalobca mal za to, ţe zmysel konania vo veciach sluţobného pomeru a dôleţitosť dodrţania procedurálnych pravidiel ako aj hmotnoprávnych noriem, ktoré tvoria jeho súčasť, je daná jeho predmetom. Konanie vo veciach sluţobného pomeru, upravené v ustanovení § 220 a nasl. zákona č. 200/1998 Z. z. má na rozdiel od občianskoprávnej úpravy prísne formálny charakter a sleduje výlučne jediný cieľ a tým je zaistenie správnej aplikácie hmotného práva a predovšetkým skutočnosť, aby samotné rozhodnutie vo veci bolo v súlade s hmotným právom. Vo vyjadrení ďalej uviedol, ţe ţalovaný popiera procesné postavenie ţalobcu ako účastníka konania vo veciach sluţobného pomeru, keďţe uţ nie je colníkom, ale len colníkom, ktorý skončil sluţobný pomer a teda nie je moţné mu priznať právo na náhradu naturálnych náleţitostí. Poukázal na to, ţe ţalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach nepochopiteľne rozhodoval o nepeňaţnom plnení, o ktoré ako ţalobca nikdy nepoţiadal.
ţalobcu došlo rozhodovacou činnosťou ţalovaného k zásahu do uplatneného nároku a narušenie právnej istoty previazanej s majetkovou sférou ţalobcu je ústavnoprávne neakceptovateľný. Na záver uviedol, ţe pokiaľ by záväzok ţalovaného v roku 2011 neexistoval, nikdy by mu nemohol sprístupniť informáciu o jeho výške a dôvode. 2Sžo/80/2014 5 Ţalobca je teda názoru, ţe takýmto prejavom vôle ţalovaný svoj záväzok opakovane uznal s účinkom stanoveným v zákone č. 200/1998 Z. z. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred, vo veci rozhodol a rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.). Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SPS“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
2 SPS, odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov.
l O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd z obsahu predloţeného súdneho a administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako je podrobne popísaný v rozsudku krajského súdu, preto skutočnosti účastníkom známe nebude nadbytočne opakovať, jeho odôvodnenie povaţuje za úplné, vyčerpávajúce, dostatočne výstiţné a presvedčivé (§ 157 ods. 2 O.s.p.) a len na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) dodáva nasledovné: 2Sžo/80/2014 6 Základným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy ukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Podstatou konania v správnom súdnictve
druhej hlavy piatej časti O.s.p. je preskúmať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadováţil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náleţitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v ţalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Správne súdnictvo je zaloţené na súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí ako aj im predchádzajúcich konaní pred správnym orgánom. Právnym základom pre prieskum zákonnosti rozhodnutí ako aj im predchádzajúcich konaní sú právne úvahy a z nich vychádzajúce právne závery správnych orgánov pri aplikácii konkrétnych zákonných ustanovení na zistený skutkový stav. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v správnom súdnictve nie je úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho prehodnocovať správnosť záverov krajského súdu na základe nesúhlasu ţalovaného správneho orgánu s takýmito závermi. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, 2Sžo/80/2014 7 ktoré trpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovené náleţitosti odôvodní, niet dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov správneho orgánu v správnom konaní. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutia ţalovaného č. 1010604/1/454472/2013 zo dňa 17.10.2013, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Banská Bystrica, ktorým ţalobcovi nebola priznaná náhrada na obnovu naturálnych náleţitostí
13 zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej sluţbe colníkov.
200/1998 Z. z. o štátnej sluţbe colníkov v orgáne štátnej správy v oblasti colníctva v mene štátu koná a rozhoduje vo veciach sluţobného pomeru
tohto zákona minister financií Slovenskej republiky (ďalej len „minister“), ak tento zákon neustanovuje inak, a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány (ďalej len „nadriadený“). Krajský súd sa k skutočnostiam svedčiacim v prospech aj neprospech ţalobcu vyčerpávajúco vyjadril a najvyšší súd vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu odvolacích dôvodov namietaných ţalovaným v odvolaní dospel k záveru, ţe pokiaľ súd prvého stupňa ţalobe vyhovel z dôvodu, ţe v administratívnom konaní došlo k takej vade, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, rozhodol vo veci správne a v súlade so zákonom, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu
3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil. K tvrdeniu ţalovaného v odvolaní, ţe z ustanovenia § 121 zákona č. 200/1998 Z. z. vyplýva, ţe o naturálnych náleţitostiach sa nerozhoduje, nakoľko patria priamo zo zákona a preto je irelevantné zaoberať sa funkčnou príslušnosťou orgánu príslušného na rozhodovanie, najvyšší súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe rozhodnutia v danej veci boli vydané a preto bolo povinnosťou súdov skúmať v súdnom preskúmavacom konaní, a to aj s poukazom na ústavný princíp, vyslovený v článku 2 odsek 2 Ústavy SR (Štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon), či ich vydali správne orgány v rozsahu ich právomoci. 2Sžo/80/2014 8 O náhrade trov súdneho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďţe si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 27. septembra 2016 JUDr. Elena K O V Á Č O V Á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.