1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50% poplatkovej povinnosti. Ide o konanie vedené pred krajským súdom o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu sp. zn. 1258/2014-KaLM zo dňa 10.03.2014, ktorým tento navrhovateľke nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci
5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z.z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“), pretoţe navrhovateľka nespĺňa podmienky stavu materiálnej núdze, potrebné na poskytnutie právnej pomoci v zmysle § 4 ods. 1 písm. i) citovaného zákona. V rámci podaného opravného prostriedku navrhovateľka zároveň poţiadala o odpustenie všetkých prípadných poplatkov za jeho podanie a náhradu trov spojených s týmto konaním. 2 3Sţo/104/2014 V odôvodnení uznesenia krajský súd vychádzal z obsahu ustanovenia § 138 ods. 1 OSP, ktoré umoţňuje vyhovieť ţiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov iba v prípade, ak sú kumulatívne splnené obidve podmienky, teda odôvodnenosť oslobodenia z pohľadu pomerov účastníka a zároveň sa nejedná o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Svojvoľnosť alebo zrejmú bezúspešnosť uplatňovania práva krajský súd vzhľadom na včas podaný opravný prostriedok predčasne neskúmal. Krajský súd pre účely posúdenia opodstatnenosti ţiadosti skúmal osobné, rodinné a majetkové pomery navrhovateľky, pričom vychádzal z predloţeného tlačiva na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré navrhovateľka zaslala do súdneho spisu 24Sp/66/2013 (preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci, Kancelária Ţilina sp. zn. 7864/2013 zo dňa 18.10.2013), ako aj z dokladov nachádzajúcich sa v spisoch odporcu, sp. zn. 1258/2014 - KaLM (súdne konanie č. k. 25Sp/26/2014) a v spise odporcu sp. zn. 1639/2014 - KaLM (nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci manţelovi navrhovateľky J. Ď. - súdne konanie sp. zn. 25 Sp/16/2014). Uvedenými podkladmi krajský súd zistil, ţe navrhovateľka je starobná dôchodkyňa a drţiteľka preukazu fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, jej mesačný dôchodok od januára 2014 predstavuje sumu 306,90 Eur. Ďalej krajský súd konštatoval, ţe vzhľadom na vek navrhovateľky a jej zdravotné postihnutie, nie je moţné očakávať, ţe si môţe svoje príjmy zvýšiť vykonávaním práce (samostatnej zárobkovej činnosti). Navrhovateľka ţije v spoločnej domácnosti s manţelom, ktorý je taktieţ starobným dôchodcom s mesačným dôchodkom 500,90 Eur. Taktieţ je drţiteľom preukazu fyzickej osoby s ťaţkým zdravotným postihnutím. Manţelia Ď. sú spoluvlastníkmi rodinného domu s dvorom a záhradou.
krajského súdu túto nehnuteľnosť nemoţno započítať do takého majetku, z ktorého prenájmom alebo predajom by si mohla zvýšiť svoj príjem, pretoţe nehnuteľnosť je vyuţívaná na spoločné bývanie manţelov. Navrhovateľka je aj vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov, ktoré má prenajaté poľnohospodárske druţstvo. Celková ročná čiastka za prenajaté pozemky navrhovateľkou predstavuje 3,64 Eur a ročná čiastka za pozemky prenajaté poľnohospodárske pozemky manţela predstavuje sumu 7,23 Eur. Navrhovateľka spolu s manţelom uţívajú osobné motorové vozidlo Škoda Fábia. Dôleţité mesačné výdavky krajský súd z tlačiva na dokladovanie príjmov zistil v nasledovnom vyčíslení: odber elektrického prúdu a poplatok za prenájom elektromera 106,-Eur, nájom za telefónnu linku, telefonické hovory so súdmi a právnikmi 30,- Eur, splácanie úveru 33,19 Eur, nákup paliva na zimné obdobie 40,- Eur, poplatok za odber vody 7,5 Eur, poplatok za odvoz a likvidáciu odpadu 4,74 Eur, domová daň, 3,24 Eur, poistenie rodinného domu 2,34 Eur, osobné poistenie 0,99 Eur, poistenie manţela 21,10 Eur, zákonné a havarijné poistenie osobného auta 28,62 Eur. Navrhovateľka ďalej medzi ostatné výdavky zaradila aj náklady cestovného na lekárske ošetrenie, náklady na cestovné na súdy cca 105,78 Eur, lekárske ošetrenia cca 53,36 Eur, znalecké dokazovanie 35,98 Eur, poplatok za právne zastupovanie 41,49 Eur, ako aj ďalšie výdavky a „nespravodlivé poplatky“ v ďalších súdnych konaniach. 3 3Sţo/104/2014 Celkom vyčíslila navrhovateľka výdavky na sumu 640,618 Eur. Krajský súd s prihliadnutím na náklady na bývanie v rodinnom dome, výdavky na lieky, lekárske vyšetrenia, ďalej pouţívanie a poistenie osobného motorového vozidla, na prepravu ktorým je navrhovateľka
posudku príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny odkázaná, dospel k záveru, ţe pomery navrhovateľky odôvodňujú jej čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka včas odvolanie, ktorým navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň ţiada o odpustenie súdnych poplatkov za podanie odvolania a náhradu súdnych trov v sume poštovného. Navrhovateľka uviedla, ţe dňa 25.12.2012 podala spolu so svojím manţelom na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) ústavnú sťaţnosť „proti protiprávnemu a odmietavému postupu súdov SR, pri ochrane svojich ľudských práv a základných slobôd, zaručených Ústavou SR, Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dodatkovými protokolmi k tomuto dohovoru, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv, schválenou Organizáciou spojených národov v New Yorku, 10.12.1948 ...“ Z dôvodu povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom, ako i z dôvodu viacnásobných odmietnutí prideliť im bezplatnú právnu pomoc Centrom právnej pomoci, ktoré boli následne potvrdené rozhodnutiami súdov, navrhovateľka ţiadala znova o priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci. Uviedla, ţe ona so svojim manţelom nie sú právnici, nemajú právnické vzdelanie, navyše sú zdravotne ťaţko postihnutí, takţe sa musia v prvom rade venovať svojmu zdravotnému stavu, aby preţili, a nie súdnym konaniam, ktoré pre sústavné porušovanie ich práv, či uţ spoluobčanmi, správnymi orgánmi, dokonca aj prokuratúrami a súdmi, museli vyvolať a ktoré má na základe medzinárodných zmlúv zabezpečovať štát v zmysle čl. 1 a čl. 2 ods. 2, Ústavy SR, a nie navrhovatelia svojím majetkom a zdravím. Ale i napriek tomu vedia, ţe postupom a konaním súdu pri oslobodzovaní od súdneho poplatku, súd nepostupoval v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Nálezov Ústavného súdu SR, na ktorých obsah navrhovateľka poukazuje (uznesenie NS SR sp. zn.5Sţo 219/2010 zo dňa 26.10.2010, rozhodnutia ústavného súdu PL. ÚS 36/95, I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, I. ÚS 37/95, I. ÚS 26/94, I. ÚS 118/2010, III. US 551/2012-32, I. ÚS 564/2012, m.m. PL. ÚS 21/00, PL. 6/04). S poukazom na skutočnosť, ţe v predchádzajúcich iných súdnych konaniach bola jej manţelovi ustanovená bezplatná právna pomoc a bol oslobodený od súdnych poplatkov, apeluje na povinnosť súdov rozhodovať v identických veciach rovnakým spôsobom. Napadnuté uznesenia krajského súdu povaţuje navrhovateľka za diskriminačné 4 3Sţo/104/2014 a protiústavné v rozpore s čl. 12 ods. l, ods. 2, ods. 4, čl. 13 ods. l písm. a), ods. 3 a ďalších Ústavy Slovenskej republiky, čl. 13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a vyššie uvedených rozhodnutí NS SR a nálezov Ústavného súdu SR, pretoţe v iných konaniach za tých istých podmienok navrhovateľka oslobodená od súdnych poplatkov v celom rozsahu bola a boli jej prideľovaní aj bezplatní právni zástupcovia. V tejto súvislosti spolu poukázala na prílohy k opravnému prostriedku zo dňa 27.03.2014, ktoré okrem iného tvoria neosvedčené kópie rozhodnutí: Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 121/2010- 15 zo dňa 23.03.2010, Okresného súdu Ţilina č. k. 4C 58/2010-189 zo dňa 19.12.2011, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sţo/43/2011zo dňa 07.02.2012, Okresného súdu Ţilina č. k. 16C/136/2002-510 zo dňa 30.07.2012, Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S/14/2011-74 zo dňa 24.09.2013 a Centra právnej pomoci, Kancelárie Ţilina sp. zn. 4US 2207/11 zo dňa 26.11.2012. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal v medziach podaného odvolania napadnuté uznesenie krajského súdu (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP), a dospel k záveru, ţe odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
2 OSP pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, pouţije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
1 OSP na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
2 OSP v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované
osobitných predpisov. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, posúdiac argumentáciu 5 3Sţo/104/2014 odvolacích dôvodov navrhovateľky, konštatuje, ţe sa stotoţňuje s rozsahom priznaného oslobodenia navrhovateľky od súdnych poplatkov, ako i s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP). Podstatou odvolacích dôvodov navrhovateľky je poukaz na vyššie uvedené skoršie rozhodnutia súdov a Centra právnej pomoci, z ktorých na základe zhody s prejednávaným prípadom odvodzuje povinnosť súdu rozhodovať o jej oslobodení od platenia súdnych poplatkov rovnako. Tejto argumentácii navrhovateľky nemoţno prisvedčiť, nakoľko ňou uvádzané a predkladané rozhodnutia súdov a centra právnej pomoci nie sú k prejednávanému prípadu priliehavé. Moţno to odvodiť zo skutočnosti, ţe ide o konania, v ktorých bol, okrem dvoch konaní, účastníkom len manţel navrhovateľky, pričom jeho majetkové, sociálne a osobné pomery, posudzované pre účely rozhodnutia o jeho ţiadostiach o oslobodenie od súdnych poplatkov, boli preverované vo vzťahu k inému, skoršiemu, časovému obdobiu (v rokoch 2010, 2011 a 2012). Taktieţ je potrebné prihliadnuť k odlišnosti predmetov konaní, napr. v konaní vedenom na Okresnom súde Ţilina pod sp. zn. 4C 58/2010 manţel navrhovateľky ţaloval o náhradu škody vo výške 20 460,- Eur, kde by súdny poplatok za podanie návrhu činil 1 227,60 Eur, čo je neporovnateľne vyššia poplatková povinnosť, ako v predmetnej veci. Preto nie je moţné povaţovať navrhovateľkou uvádzané súdne konania za zhodné s prejednávanou vecou, predovšetkým čo do kritéria zhody v osobe účastníka, v sociálnych a majetkových okolnostiach a v časových obdobiach. Podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov súd skúma a posudzuje vždy vo vzťahu k aktuálne prebiehajúcemu konaniu, ku ktorému sa oslobodenie od súdnych poplatkov má vzťahovať, pričom má povinnosť vychádzať z časovo aktuálnych pomerov žiadateľa. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, ţe krajský súd sa dôsledne vysporiadal so skúmaním podmienok na oslobodenie navrhovateľky od súdnych poplatkov v konaní o opravnom prostriedku, pričom prihliadol na aktuálne a osobitné majetkové, zdravotné, rodinné a sociálne pomery navrhovateľky. Vzhľadom na okolnosti prípadu a výšku poplatkovej povinnosti, ktorá v tomto prípade
Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov činí 35,- Eur za podanie opravného prostriedku, sa priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov v polovičnom rozsahu poplatkovej povinnosti javí ako primerané, spravodlivé a pre navrhovateľku únosné. Nezistiac ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výrok odvolaním napadnutého uznesenia krajského súdu, najvyšší súd toto potvrdil, stotoţniac sa s jeho odôvodnením, ktoré má za správne v celom rozsahu (§ 219 ods. 1, 2 OSP, § 250ja ods. 3 6 3Sţo/104/2014 OSP, § 250l ods. 2 OSP). O náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval
2 OSP. Navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, pretoţe v konaní o odvolaní nebola úspešná. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.