← Slovensko

o určenie ručiteľského záväzku

Obsah (4)§ 109§ 83§ 213§ 237

Najvyšší súd 1 Obdo V 3/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M.., spol. s r. o., so sídlom M., IČO: X., zast. advokátom JUDr. P. K., P.

§ 109ods.

2 O. s. p., teda z dôvodu, ţe v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislave sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu a ţe toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť

  3. 3 1 Obdo V 3/2016 Odvolací súd uviedol, ţe od okamihu podania ţaloby na plnenie podľa § 80 písmeno b/ O. s. p. , na Okresný súd Bratislava II dňa
  5. 2010, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 24Cb/216/2010 v predmetnom konaní o ţalobe na určenie podľa § 80c O. s. p., vedenom na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30Cb/8225/1995, je daná prekáţka začatého konania podľa § 83 O. s. p. (litispendencia), keďţe konanie o plnenie z titulu ručiteľského záväzku konzumuje i prejudiciálnu otázku určenia prechodu a trvania takéhoto ručiteľského záväzku. Prekáţku litispendencie označil za neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a preto konanie zastavil. Vzhľadom na uvedené zistenia, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 30Cb/225/1995-491 zo dňa
  7. 2015 zrušil a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 O. s. p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 O. s. p. Proti tomuto uzneseniu, s vyznačenou právoplatnosťou
  9. 2015, ţalobca podaním, doručeným súdu
  11. 2015, podal dovolanie a navrhol uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 2 Obo 20/2015-529 zo dňa
  13. 2015 zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania označil ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p., s poukazom na analogickú aplikáciu judikátu R 50/
  14. Konštatoval, ţe zastavenie konania z dôvodu prekáţky litispendencie, hoci na takýto postup nebol zákonný dôvod, teda nesprávne posúdenie existencie podmienok konania, je odňatím moţnosti konať pred súdom, a teda súd mu znemoţnil výkon jeho procesných práv a takéto porušenie § 213 ods. 2 O. s. p. má za následok odňatie moţnosti konať pred súdom (viď Števček Ficová a kol.). Ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe v konkrétnom prípade, konanie začaté na krajskom súde prebieha medzi subjektmi, ktoré sú aj účastníkmi konania na Okresnom súde Bratislava II, rozdiel je však v predmete konania tým, ţe v konaní vedenom na Krajskom súde Bratislava ţalobca ţiada určiť, či tu právo je alebo nie je, kým v konaní na Okresnom súde Bratislava II sa domáha plnenia, ktorý rozdiel vylučuje totoţnosť vecí a tým pádom aj pouţitie ustanovenia § 83 O. s. p. Ţalobca poukázal aj na fakt, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutým uznesením zastavil

§ 83O. s.

p. konanie, 4 1 Obdo V 3/2016 ktoré bolo začaté ako prvé a prekáţka začatej veci je prekáţkou začatia iného konania a nie ďalšieho konania, a teda zastavenie konania nie je v súlade s zákonom. S poukazom na ustálenú judikatúru, podľa dovolateľa, určovacia ţaloba nie je prekáţkou litispendencie pre ţalobu na plnenie, pokiaľ ide v oboch prípadoch o to isté právo a tak isto kladný alebo určovací výrok nie je prekáţkou rozsúdenej veci pre ţalobu, na plnenie ktorej základom je to isté plnenie a iba právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o ţalobe, na plnenie vytvára prekáţku právoplatne rozhodnutej veci voči ţalobe na určenie (uznesenie 3 Cdo 42/2006). V danej veci, podľa dovolateľa o takýto prípad nejde, keďţe odvolací súd nezastavil konanie z dôvodu existencie prekáţky právoplatne rozhodnutej veci, ale z dôvodu litispendencie, a najmä v konkrétnom prípade ţaloba na plnenie nepredchádzala ţalobu na určenie, ale naopak. V konkrétnom prípade, prerušenie konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II, ak by sa aj toto konanie povaţovalo za konanie tvoriace prekáţku litispendencie svojimi účinkami vyplývajúcimi z ustanovenia § 111 O. s. p. znamená, ţe odpadá aj prípadná prekáţka litispendencie, ako aj to, ţe konane na Okresnom súde Bratislava II bolo prerušené kvôli tomu, aby výsledok konania o určovacej ţalobe vytvoril pevný základ konania o plnení. K dovolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný podaním doručeným súdu dňa

  2. 2016, dovolanie označil za nedôvodné a rozhodnutie o zastavení konania za vecne správne. Tvrdenie ţalobcu, ţe nedostatky predchádzajúceho vydania napadnutého uznesenia predstavujú odňatie moţnosti konať pred súdom, označil za nedôvodné , s poukazom aj na to, ţe ţalobca v dovolaní ani bliţšie nešpecifikoval, o aké odňatie moţnosti konať pred súdom ide, aké oprávnenia na konania pred súdom mu mali byť konaním odňaté. Podľa ţalovaného z napadnutého uznesenia je dostatočne zjavné, prečo odvolací súd konanie zastavil a na čom bolo napadnuté rozhodnutie zaloţené. Čo sa týka právneho posúdenia odvolacím súdom, ţalovaný toto povaţuje za správne a za taký postup, ktorý je v súlade s ustanoveniami O. s. p. Zdôraznil, ţe konanie na plnenie je právoplatne prerušené aţ do právoplatnosti skončenia konania o určenie, a to práve z dôvodu, ţe v konaní o určenie sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie. Konanie o určenie potvrdzuje skutočnosť, ţe v tomto konaní je predmetom taká otázka, ktorá má byť vyriešená výlučne ako prejudiciálna v konaní na plnenie. 5 1 Obdo V 3/2016 K otázke odňatia moţnosti konať,

§ 213ods.

2 O. s. p., ţalovaný uviedol, ţe ţalobcom uvádzaná povinnosť vyzvať účastníkov konania na vyjadrenie k moţnému pouţitiu ustanovenia, ktoré ešte nebolo v rozhodovaní v danej veci pouţité podľa ustanovenia § 213 ods. 2 O. s. p., neznamená povinnosť odvolacieho súdu informovať účastníkov konania a vyzvať účastníkov k pouţitiu ustanovení procesného práva o procesných podmienkach v Občianskom súdnom konaní. Súd v občianskom súdnom konaní, je povinný ex offo skúmať procesné podmienky a prihliadať na ne počas celého konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.), prejednal dovolanie ţalobcu (list v spise 537), proti uzneseniu odvolacieho súdu sp. zn. 2 Obo 20/2015-529 zo dňa

  2. 2015, s vyznačenou právoplatnosťou
  4. 2015 v zmysle ustanovenia § 242 O. s. p. ako podané v zákonnej lehote (§ 240 O. s. p.), obsahujúce náleţitosti dané ustanovením § 241 O. s. p. s tým, ţe ide o dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa
  6. 2015, č. k. 30Cb/225/1995-491, v znení opravného uznesenia zo dňa
  8. 2015 č. k. 30Cb/225/1995-498 zrušil a konanie zastavil. Zisitil, ţe ţalobca prípustnosť dovolania označil ustanovením § 237 písmeno f/ O. s. p., odňatím moţnosti konať pred súdom Za odňatie moţnosti konať pred súdom označil skutočnosť, ţe odvolací súd tým, ţe zastavil konanie, znemoţnil ţalobcovi, výkon jeho procesných práv, na ktoré by za riadneho chodu právo mal. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 O. s. p.). Dovolanie, je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v bodoch a/, b/, c/, d/, e/, f/, g/ citovaného ustanovenia. Dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.). Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu : a/ ak odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa , b/ odvolací súd rozhodoval vo veciach citovaných pod písmenom b/ ods. 1 citovaného ustanovenia a v prípadoch uvedených v odseku 2,3 citovaného stanovenia. 6 1 Obdo V 3/2016 V danom prípade nejde ani o jeden prípad uvedený v § 239 O. s. p., ide o dovolanie proti rozhodnutiu, ktorým odvolací súd rozsudok o zamietnutí ţaloby zrušil a konanie zastavil z dôvodu prekáţky litispendencie. Jedinou otázkou pre posúdenie dôvodnosti dovolania ţalobcu je, či tým, ţe odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok, ktorým ţalobe vyhovené nebolo a konanie zastavil, odňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom,

§ 237písmeno f/ O.

s. p. V podstate, či ţalobcovi odvolací súd odňal moţnosť konať pred súdom, tým, ţe prvostupňový rozsudok zrušil a konanie zastavil z dôvodu prekáţky litispendencie, hoci podľa ţalobcu na takýto postup nebol zákonný dôvod, a teda ţalobcovi znemoţnil výkon jeho procesných práv, na ktoré by inak za riadneho chodu veci právo mal. V zásade, podľa ţalobcu odvolací súd tým, ţe nevyhovel jeho odvolaniu proti rozsudku súdu prvého stupňa a napadnutý rozsudok zrušil a konanie zastavil, zabránil ţalobcovi realizovať jeho procesné právo konať pred súdom. Základnou otázkou pre toto posúdenie je, či postup odvolacieho súdu, ktorým napadnutý rozsudok odvolaním zrušil a konanie zastavil pre prekáţku litispendencie, bol postupom zákonným. Pojem „odňatie moţnosti konať pred súdom“ zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení nedefinuje. Pod odňatím moţnosti konať pred súdom je preto potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písmeno f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore s zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva v zmysle (§ 18 O. s. p.). Účastníci v občianskom súdnom konaní majú rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv. Odňatie moţnosti konať pred súdom O. s. p. výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie jeho právnym hodnotením veci, vysloveným v napadnutom rozhodnutí. 7 1 Obdo V 3/2016 Začatie konania bránil tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie (§ 83 O. s. p.). Z obsahu ţaloby je zrejmé, ţe ţalobca A. P., a. s., ţalobou, doručenou

  2. 1995, uplatnil voči odporcovi F. právo na určenie prechodu ručiteľského záväzku a v petite poţadoval z dôvodu naliehavého právneho záujmu určiť, ţe na odporcu na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku na iné osoby prešiel a naďalej trvá záväzok z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého subjektu Č., š. p., ktorým sa zaviazal ţalobcovi plniť za dlţníka S., a. s., K., splatné záväzky z úverových zmlúv pri plnení z poskytnutej bankovej protizáruky. Najvyšší sú Slovenskej republiky pri skúmaní veci zistil, ţe o návrhu bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 30Cb/225/95 zo dňa
  4. 2004 (list v spise 135) tak, ţe Krajský súd v Bratislave ţalobu zamietol. O odvolaní ţalobcu proti tomuto rozsudku rozhodol ako odvolací súd Najvyšší súd Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 97/2004-164 zo dňa
  6. 2005 tak, ţe napadnutý prvostupňový rozsudok potvrdil (č. l. 164). O dovolaní ţalobcu (č. l. 168) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 1 Obdo V 90/2005-184 zo dňa
  8. 2007 tak, ţe rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia sp. zn. 1 Obdo V 90/2005 zo dňa
  10. 2007 je zrejmé, ţe dovolací súd dospel k záveru, ţe odvolací súd nerozhodol správne, kto má byť účastníkom konania a urobil predčasné závery o neexistencii naliehavého právneho záujmu. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 3 Obo 257/2007 zo dňa
  12. 2009 pripustil, aby z konania na strane ţalobcu vystúpil JUDr. P. M. správca konkurznej podstaty úpadcu A., a. s. a aby na jeho miesto vstúpila spoločnosť M. , s. r. o. Najvyšší súd Slovenskej republiky v novom konaní rozsudkom č. k. 3 Obo 257/2007 zo dňa
  14. 2009 (č. l. 240 v spise) rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 8 1 Obdo V 3/2016
  16. 2004 č. k. 30Cb/225/95-135 potvrdil opätovne z dôvodu, ţe ţalobca na určení prechodu ručiteľského záväzku naliehavý právny záujem nemá. O dovolaní ţalobcu (č. l. 243) v spise rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1 Obdo V 41/2009-256 (list v spise 256) tak, ţe rozsudok odvolacieho súdu zo dňa
  18. 2009 č. k. 3 Obo 257/2007-240 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok odvolacieho súdu č. k. 3 Obo 257/2007-240 zo dňa
  20. 2009 zrušil z dôvodu, ţe otázkou naliehavého právneho záujmu sa konajúci súd nezaoberal, nedoplnil dokazovanie napriek tomu, ţe bol právnym názorom dovolacieho súdu viazaný, ktorý postup dovolací súd označil za odňatie moţnosti konať pred súdom. V novom konaní na základe uznesenia 1 Obdo V 41/2009-256, odvolací súd opätovne rozhodol dňa
  22. 2011 uznesením č. k. 2 Obo 30/2011-267 (list v spise 267) tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 30Cb/225/ 95-135 zo dňa
  24. 2004 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V novom konaní uloţil riešiť otázku naliehavého právneho záujmu. Uznesením na pojednávaní pred krajským súdom
  26. 2011 (list v spise 273) bola pripustená zmena petitu tak, ţe sa určuje, ţe na ţalovaného na základe zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov prešiel záväzok a naďalej trvá záväzok z ručiteľského vyhlásenia zaniknutého Č., š. p., K. a ručí sa dlţníka S., a. s., K., za splnenie splatných záväzkov z úverov poskytnutých dňa
  28. 1992,
  30. 1992,
  32. 1993,
  34. 1993,
  36. 1993,
  38. 1994,
  40. 1994,
  42. 1995,
  44. 1995,
  46. 1996 pri plnení zmluvy o podmienkach prevzatia protizáruky uzavretej medzi spoločnosťou S., a. s., K. a A. P., a. s., filiálka B.. V spise na č. l. 280 je zaloţená ţaloba ţalobcu M., spol. s r. o., proti ţalovanému F., doručená Okresnému súdu Bratislava II
  48. 2010, vedená pod 24Cb/216/2010, ktorou ţalobca uplatnil voči ţalovanému právo zaplatenie sumy 6 590 831,-- eur s príslušenstvom, z dôvodu ručiteľského záväzku a ţe za jeho splnenie ručí ţalovaný podľa § 15 ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. 9 1 Obdo V 3/2016 Uznesením č. k. 24Cb/216/ 2010-136 zo dňa
  50. 2011 Okresný súd Bratislava II prerušil konanie o zaplatenie istiny 6 590 831,-- eur do právoplatnosti konania vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30Cb/225/1995 (list v spise 310). V podstate konanie o zaplatenie, začaté ţalobou doručenou
  52. 2010, bolo prerušené do právoplatnosti skončenia konania vedeného pod sp. zn. 30Cb/225/1995 začatého dňa
  55. Rozsudkom č. k. 30Cb/225/1995-354 Krajský súd v Bratislave ţalobu o určenie prechodu ručiteľského záväzku zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. O odvolaní proti tomuto rozsudku rozhodol odvolací súd uznesením 2 Obo 28/02-371 (list v spise 371) zo dňa
  57. 2012 tak, ţe napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, z dôvodu, ţe prvostupňový rozsudok absentuje skutočnosti, ktoré odvolací súd prvostupňovému súdu uloţil. V novom konaní rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 30Cb/225/1995-385 (list v spise 385) spolu s opravným uznesením tak, ţe ţalobe vyhovel a určil, ţe na ţalovaného - F. ručiteľský záväzok prešiel a naďalej trvá. O odvolaní ţalovaného (list v spise 389) rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 2 Obo 22/2013-435 zo dňa
  59. 2014 tak, ţe opätovne napadnutý rozsudok zrušil z dôvodu, ţe Krajský súd v Bratislave nedal odpovede na otázky podstatné pre rozhodnutie (list v spise 435). V novom konaní rozhodol prvostupňový súd tak, ţe ţalobu zamietol (list v spise 491). O odvolaní ţalobcu (list v spise 501) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 2 Obo 20/2015-529 zo dňa
  61. 2015 tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 30 Cb/225/1995-491 zo dňa
  63. 2015 spolu s opravným uznesením zo dňa
  65. 2015 č. k. 30Cb/225/1995 zrušil a konanie zastavil a ţalobcu zaviazal na náhradu trov konania (list v spise 529). Toto rozhodnutie je predmetom päťčlenného dovolania. 10 1 Obdo V 3/2016 Podstatnou otázkou je teda, či odvolací súd správne prvostupňový rozsudok (list v spise 491) v znení opravného uznesenia zrušil a konanie zastavil z dôvodu, ţe na Okresnom súde Bratislava II. prebieha konanie vedené pod zn. 24Cb/216/2010, o zaplatenie 6 590 831,-- eur s príslušenstvom z titulu ručiteľského záväzku, ktoré bolo začaté
  67. 2010, to jest pätnásť rokov po podaní ţaloby o určenie prechodu ručiteľského záväzku. Konanie začaté dňa
  69. 2010 o plnenie z titulu ručiteľského záväzku bolo prerušené
  71. 2011 do právoplatného skončenia konania 30Cb/225/1995 práve z dôvodu, ţe v tomto konaní sa určí, či právo z ručiteľského záväzku na ţalovaného prešlo, teda to, čo Okresný súd Bratislava II povaţoval za potrebné rozhodnúť, aby mohol rozhodnúť o návrhu zo dňa
  74. Odvolací súd v napadnutom uznesení dovolaním zastáva názor, ţe od okamihu ţaloby na Okresnom súde Bratislava II
  76. 2010 v predmetnom konaní o ţalobe na určenie podľa § 80 písmeno c/ O. s. p. vedenom na Krajskom súde Bratislava pod č. k. 30Cb/225/1995 je daná prekáţka začatého konania podľa § 83 O. s. p., pretoţe konanie o plnenie konzumuje prejudiciálnu otázku určenia prechodu a trvania ručiteľského záväzku. Je pravdou, ţe otázka z hľadiska posúdenia § 83 O. s. p. nebola riešená ani v uznesení 1 Obdo V 41/2009 zo dňa
  78. 2011 (list v spise 256) a ani v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu 2 Obo 30/2011-267 zo dňa
  80. 2011, kedy konanie na Okresnom súde Bratislava uţ bolo viac ako rok začaté a následne aj
  82. 2011 prerušené, teda pred rozhodnutím odvolacieho súdu 2 Obo 30/82011-267, v ktorom odvolací súd sa otázkou § 83 O. s. p. nezaoberal napriek tomu, ţe podľa jeho konštatovania v uznesení, ktorým následne rozsudok Krajského súdu v Bratislave 30Cb/225/1995 pre prekáţku začatej veci zrušil a konanie zastavil, teda uţ v čase, kedy podľa neho prekáţka začatej veci existovala. Ţalobca tento postup v dovolaní s poukazom na ustanovenia § 213 O. s. p. označil postupom prekvapivého rozhodnutia. Pri posúdení dôvodnosti vysloveného právneho záveru odvolacieho súdu ohľadne prekáţky začatej veci, Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10 a ods. 2 O. s. p.) posudzoval, či prekáţku začatej veci v roku 1995 môţe tvoriť konanie začaté v roku 2005, teda 15 rokov po začatí prvotného konania z dôvodu, ţe v konaní začatom v roku 1995 s petitom určenie, či došlo k prechodu ručiteľského záväzku, je v konaní začatom v roku 2005 o plnenie na základe ručiteľského záväzku prekáţka začatej veci z dôvodu, ţe v konaní o plnenie je rozhodnutie o určení práva prechodu ručiteľského záväzku na ţalovaného prejudiciálnou otázkou 11 1 Obdo V 3/2016 a v konaní o určenie prevodu ručiteľského záväzku a rozhodnutie o ţalobe na plnenie prejudiciálnou otázkou nie je. Ustanovenie § 83 O. s. p. vyjadruje prekáţku súdneho konania (litispendencia), ktorá zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konania v tej istej veci. V praxi je veľmi významné posúdenie vzájomného vzťahu návrhu na plnenie (§ 80 písmeno b/) a návrhu na určenie (§ 80 písmeno c/) rešpektujúc konkrétny navrhovaný petit alebo výrok rozsudku (ak sa uţ vo veci rozhodlo). K litispedencii moţno uviesť, ţe určovacia ţaloba kladná i záporná nie je prekáţkou litispendencie pre ţalobu na plnenie, hoci v obidvoch prípadoch ide o rovnaké subjektívne právo. Ţaloba na plnenie je prekáţkou litispendencie pre určovaciu ţalobu (kladnú i zápornú), ak ide o rovnaké subjektívne právo. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, ako aj z komentára k O. s. p. je zrejmé, ţe ţaloba na plnenie predstavuje prekáţku litispendencie pre určovaciu ţalobu. Pod týmto pojmom však je potrebné rozumieť prípad, kedy je na súde podaná ţaloba na plnenie a aţ následne je podaná určovacia ţaloba. V prípade, keď určovacia ţaloba podaná bola a v priebehu súdneho konania je podaná následne aj ţaloba na plnenie, prekáţku litispendencie v neskoršom konaní nezakladá. Uvedené vyplýva aj zo samotného znenia ustanovenia § 83 O. s. p., ţe začatie konania bráni tomu, aby v tej istej veci sa viedlo iné neskoršie konanie a ţe nemôţe to mať vplyv na skoršie konanie, uţ dlhšiu dobu prebiehajúce konanie. S prihliadnutím aj na tú skutočnosť, ţe určovacia ţaloba bola podaná takmer 15 rokov pred začatím konania o zaplatenie. S poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.) výklad ustanovenia § 83 O. s. p. odvolacím súdom povaţuje za prísne formalistický, ktorý môţe naráţať aj na ústavné právo účastníka konania na spravodlivé súdne konania podľa § 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.) povaţuje za potrebné poukázať na skutočnosť, ţe odvolací súd mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní na OS BA II uţ v čase rozhodovania o odvolaní ţalobcu (uznesenie z
  84. 2012 sp. zn. 2 Obo 28/2012) a v čase rozhodovania o odvolaní ţalobcu 12 1 Obdo V 3/2016 (uznesenie z
  86. 2014 sp. zn. 2 Obo 22/2013), kedy odvolací senát dokonca pripojil spis Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 24Cb/216/2010, pričom konanie nezastavil a ani neuloţil súdu prvého stupňa povinnosť skúmať, či sú dané procesné podmienky, čiţe v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolací súd mal za to, ţe procesné podmienky dané sú. Začatím konania na Okresnom súde Bratislava II vedenom pod sp. zn. 24Cb/216 /2010 nedošlo k vzniku negatívnej procesnej podmienky v podobe litispendencie pre konanie na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 30Cb/225/1995, a preto neboli dané podmienky pre zastavenie konania pre prekáţku litispendencie. S poukazom na uvedené, odvolací súd neaplikoval zákonný postup, následkom čoho bola účastníkovi konania na strane ţalobcu odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písmeno ods. 1 písmeno f/ O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 2 O. s. p.) preto napadnuté rozhodnutie dovolaním v zmysle § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie. P o u č e n i e : Proti touto rozhodnutiu nie je prípustný ţiadny opravný prostriedok. V Bratislave
  87. júna 2016 JUDr. Jana Zemaníková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.