o určenie vlastníctva

Najvyšší súd 4 Cdo 243/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne I. Š., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. M. P., advokátkou v B., proti ţalovanému M. H., bývajúcemu v S., o určenie vlastníctva, vedenej na Okresnom súde Malacky pod sp. zn. 4 C 286/2008, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

1. decembra 2007 sp. zn. 5 Co 487/07, rozhodol t a k t o : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bratislava IV uznesením z
2. októbra 2007 č.k. 7 C 100/2007-28 nepriznal pôvodnému ţalobcovi (F. Š., zomrelému X.) oslobodenie od súdnych poplatkov. Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenie § 138 ods. 1 O.s.p. a odôvodnil ho tým, ţe jedným z predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov sú pomery účastníka, pričom ţalobca nepreukázal, ţe jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, nakoľko je bezpodielovým spoluvlastníkom osobného majetku väčšej ceny – rodinného domu. Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu uznesením z
3. decembra 2007 sp. zn. 5 Co 487/07 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Stotoţnil sa s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca nespĺňa jednu z podmienok oslobodenia od súdnych poplatkov a to, ţe jeho majetkové pomery neodôvodňujú takýto krok zo strany súdu. 4 Cdo 243/2010 2 Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie ţalobca, ţiadal ho zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch dovolania obom súdom niţšieho stupňa vytkol nesprávne právne posúdenie veci a poukázal na to, ţe nepriznaním mu oslobodenia od súdnych poplatkov by mu bola odňatá moţnosť súdnej ochrany. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243 ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje oproti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O.s.p.) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ani jedného z uvedených rozhodnutí, preto prípustnosť dovolania proti nemu z ustanovení § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Pri 4 Cdo 243/2010 3 skúmaní, či je dovolanie prípustné sa dovolací súd zameral predovšetkým na okolnosti, ktoré dovolateľ v dovolaní namietal. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Zo spisu však nevyplýva, ţe by súdy v prejednávanej veci v prípade právneho predchodcu ţalobkyne nerešpektovali niektoré z týchto práv. Vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia uvedené tvrdenie dovolateľa, o ktoré v zásade opiera prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. nemoţno povaţovať za odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom. Ustanovenie § 237 písm. f/ O.s.p. teda dáva odňatie moţnosti konať pred súdom do súvislosti iba s faktickou procesnou činnosťou súdu, nie však s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Samo právne posúdenie veci je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nezakladá dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., lebo ním súd neporušuje ţiadnu procesnú povinnosť, ani procesné práva účastníka. Či uţ súdy napadnuté rozhodnutia zaloţili na správnom alebo nesprávnom právnom posúdení veci (z hľadiska ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p.) neodňali tým právnemu predchodcovi ţalobkyne moţnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pokiaľ dovolateľ dovolanie odôvodnil tým, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, treba uviesť, ţe nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) povaţuje Občiansky súdny poriadok za prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno uplatniť vţdy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci ale prípustnosť dovolania nezakladá. Dovolanie je v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku upravené ako mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nemoţno podať proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu; pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemoţno napadnuté rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné nesprávnosti rozhodnutia. 4 Cdo 243/2010 4 Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z § 239 O.s.p., nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie § 146 ods. 2 O.s.p. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. novembra 2010 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková