ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c O.s.p.
a nasl.), postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania a napadnutý rozsudok krajského súdu § 250ja ods. 3 posledná veta O.s.p.
1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preskúmaním veci najvyšší súd zistil, že právne relevantným je zistenie Maďarskej daňovej správy, z oznámenia ktorej vyplynulo, že maďarský správca dane vykonal miestne zisťovanie na adrese, na ktorej mala byť podľa predložených CMR vykonaná vykládka deklarovaného tovaru (letákov), teda na adrese I. K. K. so záverom, že na adrese nebol nájdený žiadny sklad. Zároveň bol vypočutý i riaditeľ tejto spoločnosti J. T. C., ktorý uviedol, že tovar bol prepravený do skladu v Kecskeméte, odkiaľ si ho odviezol rumunský odberateľ s tým, že osobne naložil tovar na dopravný prostriedok pomocou vozíka, nevedel však uviesť typ dopravného prostriedku ani meno vodiča. Maďarský správca dane v odpovedi doručenej správcovi dane dňa 09.04.2013 a zaevidovanej u slovenského správcu dane pod č. 1425684 sám vyjadril pochybnosti o preprave a nakládke tovaru. Tým, že nebolo preukázané dodanie tovaru na adrese odberateľa I. K. K., ktorá je uvedená v medzinárodných nákladných listoch 5 3Sžf/24/2015 o preprave tovaru (CMR) nemožno vychádzať z prezumpcie miesta dodania tovaru a žalobca ako daňový subjekt plne znáša dôsledky dôkaznej núdze z toho vyplývajúcej. Najvyšší súd poukazuje na podrobné odôvodnenie žalovaného, ktorý správne vychádzal z judikatúry ESD, ale aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR, ktorá bola založená rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/5/2010 zo dňa 09.12.2010. Najvyšší súd nepovažuje za potrebné inými slovami vyjadrovať správne závery žalovaného, preto na ne poukazuje, cit. s. 24 napadnutého rozhodnutia: „Odvolací orgán poukazuje na rozsudok ESD zo dňa 27.09.2007 vo veci C-409/04 T. plc a i. ako i na rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej „NS SR“) č. 8 Sžf/5/2010 z 09.12.2010, ktorý v obdobnej problematike posúdenia oslobodenia dodávky tovaru do iného členského štátu uvedený rozsudok ESD aplikoval v svojej praxi. Podľa uvedeného rozsudku požiadavky pre oslobodenie dodávky tovaru v rámci spoločenstva (z členského štátu predávajúceho do členského, štátu nadobúdateľa) vyplývajú zo Šiestej smernice Rady 77/388/EHS z 17.05.1977 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia (ďalej v texte rozsudku len „Šiesta smernica“). Táto však bola nahradená smernicou č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej „smernica“). Uvedené ustanovenia boli transponované do slovenského práva v zákone o DPH. Z § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že platiteľ dane je povinný preukázať splnenie podmienok podľa odsekov 1 až 4 a zároveň dodanie tovaru. Výkladom článkov pojednávajúcich o dodávkach tovaru oslobodeného od dane sa v citovanom rozsudku zaoberal ESD, kde v bode 1 judikoval, že článok 28a ods. 3 prvý pododsek a článok 28c A písm. a) prvý odsek Šiestej smernice sa majú vzhľadom na pojem „odoslaný" uvedený v týchto dvoch ustanoveniach vykladať v tom zmysle, že k nadobudnutiu tovaru v rámci Spoločenstva a k uplatneniu oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva od dane dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Z uvedeného vyplýva, že ak sa jedná o odoslanie tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok, a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. Dôkazné bremeno primárne patrí v daňovom konaní daňovému subjektu. Ako uvádza v citovanom rozsudku NS SR, v ustanovení § 43 ods. 5 zákona o DPH sa príkladmi uvádza zoznam dokladov, ktorými možno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. Zároveň však poukazuje na skutočnosť, že pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne zdokladovanie. Daňový subjekt preukazuje, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo je v súlade s jednou zo zásad daňového konania v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. Je na daňovom subjekte aké dôkazné prostriedky na preukázanie týchto skutočností zvolí (§ 24 ods. 4 zákona 563/2009 Z.z.) - napr. daňové priznanie, ktoré nadobúdateľ podal v členskom štáte určenia; nákladný list vystavený v súlade s Dohodou o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR); skladové listy nadobúdateľa a i. Vzhľadom k skutočnosti, že pri intrakomunitárnom obchode prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov nie je monitorovaný, nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov, pričom nie je v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (bod 65 rozsudku C-409/04 T. plc a i.). Prijatím dostatočných opatrení by mohol byť postup daňového subjektu vedúci k prevereniu 6 3Sžf/24/2015 si dôveryhodnosti osoby nadobúdateľa (obchodného partnera) ako napríklad overením v obchodnom registri, informáciách o solventnosti, atď. Záver, ktorý bol zo zistených skutkových okolností v daňovom konaní ustálený zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotno- právnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z.z. V predmetných prípadoch žalobcovi právo na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1, 5, zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení účinnom v zdaňovacom období marec 2012 nevzniklo. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p.
1 O.s.p. a § 246c ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože v konaní nebol úspešný. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 27. apríla 2016 JUDr. Ivan R U M A N A, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.