Najvyšší súd 5 Cdo 76/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne PhMr. A. N., bývajúcej v Š., zastúpenej JUDr. I. S., advokátom v B., proti ţalovanej S. R., zastúpenej M. Z. S. R. so sídlom v B., o zaplatenie 51 412,71 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 24 C 146/2007, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z
- októbra 2009 sp. zn. 10 Co 201/2009 takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania v sume 533,34 eur k rukám JUDr. I. S., advokáta v B., do troch dní. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Trnava rozsudkom z
- februára 2009 č.k. 24 C 146/2007-183 uloţil povinnosť ţalovanej zaplatiť ţalobkyni sumu 51 412,71 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 16 424,55 eur od
- januára 2005 do zaplatenia, zo sumy 16 813,89 eur od
- februára 2005 do zaplatenia, zo sumy 66,23 eur od
- februára 2005 do zaplatenia, zo sumy 67,39 eur od
- februára 2005 do zaplatenia, zo sumy 9,56 eur od
- februára 2005 do zaplatenia, zo sumy 748,43 eur od
- februára 2005 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 5,33 eur do
- marca 2005 do zaplatenia, zo sumy 16 472,93 eur od
- marca 2005 do zaplatenia, zo sumy 804,40 eur od
- marca 2005 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania ţalobu zamietol a ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov konania vo výške 2 268,87 eur k rukám jej právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia 5 Cdo 76/2010 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, a to ustanovením § 517 ods. l a 2 Občianskeho zákonníka. Mal za to, ţe vo veci je ţalovaná správne označená ako Slovenská republika v zastúpení M. Z. SR, pretoţe v zmysle citovaného zákona v súvislosti s rozhodovaním samosprávneho kraja v oblasti humánnej farmácie ide o prenesenú právomoc štátu na orgán samosprávy v pôsobnosti M. Z.. Mal preukázané, ţe rozhodnutím T. samosprávneho kraja č.j. X. z X. došlo k pozastaveniu činnosti ţalobkyne ako drţiteľky oprávnenia na výkon lekárenskej činnosti v lekárni A. v Š., ţalobkyňa sa voči tomu rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolala a odvolací orgán M. Z. SR predmetné rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu z dôvodu rozporu so zákonom. Následne
- júla 2005 T. samosprávny kraj v rámci autoremedúry rozhodnutím č.j. X. zrušil svoje predchádzajúce rozhodnutie. Podľa názoru súdu ţalobkyňa tak v zmysle ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. vyčerpala riadny opravný prostriedok, pričom rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, zrušil, pre jeho nezákonnosť príslušný orgán, v tomto prípade M. Z. SR. Súd mal tak za preukázané, ţe ţalobkyňa splnila podmienky na uplatnenie si nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Ďalej mal preukázané, ţe vzhľadom na nedostatky pri doručovaní prvého rozhodnutia T. samosprávneho kraja, ako aj nedostatky v náleţitostiach rozhodnutia, ţalobkyňa oprávnene dospela k záveru, ţe v záujme ochrany zdravia pacientov, pre ktorých mala objednané lieky, ako aj prevencie pred vznikom škody spôsobenej exspiráciou liekov a vzniku nákladov spojených so zatvorením lekárne, táto pokračovala v činnosti. Z rozhodnutia odvolacieho orgánu, ako aj z ďalšieho postupu T. samosprávneho kraja vyplynulo, ţe uvedené rozhodnutie bolo rozhodnutím nezákonným, preto povaţoval nárok ţalobkyne na náhradu škody za oprávnený. Ďalej dospel k právnemu záveru o danosti aktívnej aj pasívnej vecnej legitimácii účastníkov. Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe ţalobkyni vznikla škoda za obdobie, kedy jej bola nezákonným rozhodnutím T. samosprávneho kraja z
- októbra 2009 pozastavená činnosť vo výške nepreplatených faktúr V. Z. P., ktorá síce uznala tieto za správne čo do dôvodu a výšky, avšak v zmysle platných predpisov ich ţalobkyni nemohla preplatiť, keďţe by sa dopustila konania v rozpore so zákonnou úpravou úhrad za poskytnutú lekárenskú činnosť (zákon č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych podmienkach, zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti). Neuhradením predmetných faktúr vznikla ţalobkyni priama škoda vo výške uplatnenej v konaní. Súd súčasne priznal ţalobkyni poţadovaný úrok z omeškania v zákonnej výške, ktorý je ušlým ziskom spôsobeným nevykonaním úhrady v čase splatnosti. Súd priznal úrok z omeškania tým spôsobom, ţe splatnosť jednotlivých nárokov odvíjal od splatnosti faktúr, 5 Cdo 76/2010 3 tak ako to bolo medzi ţalobkyňou a V. Z. P. dohodnuté. Vzhľadom na skutočnosť, ţe v tejto časti nárok ţalobkyne bol uplatnený s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne, odvíjajúc sa od splatnosti 14 dní, súd v tejto časti nárok zamietol a priznal úrok z omeškania v zákonnej výške v relevantnom období po uplynutí 30 dňovej splatnosti jednotlivých faktúr a nárok vo zvyšku ţalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. Krajský súd v Trnave rozsudkom z
- októbra 2009 sp. zn. 10 Co 201/2009 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 O.s.p. potvrdil. Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1670,89 eur k rukám jej advokáta do troch dní. Konštatoval, ţe súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec správne právne posúdil. V celom rozsahu sa stotoţnil aj s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, na ktoré aj v podrobnostiach odkázal. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Dovolanie odôvodnila tým, ţe v konaní došlo k vade uvedenej v ustanovení § 241 ods. 1 a ods. 2 písm. c/ O.s.p. v spojení s ustanovením § 238 ods. 1 O.s.p. Uviedla, ţe oba konajúce súdy nesprávne právne posúdili vec a nesprávne vo veci rozhodli. Namietala nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ţalovanej z dôvodu, ţe M. Z. SR nezákonné rozhodnutie nevydalo a nie je ani príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom zo strany ministetva a eventuálnym vznikom škody. Ďalej namietala skutočnosť, ţe oba konajúce súdy sa nevysporiadali s otázkou právneho základu uplatňovaného nároku a s jeho výškou. Rovnako uviedla, ţe aj v časti náhrady trov konania mal odvolací súd rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. a vysloviť, ţe ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Ţalobkyňa ţiadala, aby dovolací súd dovolanie ţalovanej z dôvodu neprípustnosti dovolania v celom rozsahu zamietol a zaviazal ţalovanú na náhradu trov právneho zastupovania v dovolacom konaní. 5 Cdo 76/2010 4 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr to, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238 O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok (§ 238 ods. 1 O.s.p.) alebo rozsudok, potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, avšak len vtedy, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). V danej veci rozsudok odvolacieho súdu nevykazuje znaky rozsudku uvedeného v § 238 ods. 1 a 3 O.s.p., pretoţe nejde o zmeňujúci, ale potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe je dovolanie proti nemu prípustné. Dovolanie nie je prípustné ani podľa ustanovenia § 238 ods. 2 O.s.p. z dôvodu, ţe dovolací súd vo veci doposiaľ nerozhodoval. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti rozsudku podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). 5 Cdo 76/2010 5 Ţalovaná existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Námietku ţalovanej uvedenú v dovolaní týkajúcu sa nedostatku jej vecnej legitimácie nepovaţoval dovolací súd za opodstatnenú. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) nie je dôvodom prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p.; môţe mať za následok len nesprávnosť napadnutého rozhodnutia (porovnaj napr. R 34/1993). Preto tvrdenia ţalovanej uvádzané v dovolaní, ktoré sa týkajú vecnej legitimácie, sú pre prípustnosť dovolania právne bezvýznamné. Z obsahu dovolania ţalovanej je zrejmé, ţe prípustnosť dovolania vyvodzuje z toho, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. To, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci môţe byť len odôvodnením dovolania v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., avšak len v prípade, ak prípustnosť dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, je daná ustanoveniami § 236 aţ § 239 O.s.p. Skutočnosť, ţe by napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu aj prípadne spočívalo na nesprávnom právnom posúdení veci, samo osebe nezakladá prípustnosť dovolania proti takémuto rozhodnutiu. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). 5 Cdo 76/2010 6 Ţalobkyňa súčasne dovolaním napadla výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania. Dovolanie v tejto časti smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (viď § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska; dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (§ 239 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je tieţ prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (viď § 239 ods. 2 O.s.p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.). Ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. teda vylučuje prípustnosť dovolania ţalobkyne proti výroku rozsudku odvolacieho súdu o trovách. Keďţe ani vo vzťahu k tomuto výroku nebola preukázaná procesná vada konania zakladajúca zmätočnosť, nemoţno prípustnosť dovolania proti tomuto výroku vyvodiť ani z § 237 O.s.p. 5 Cdo 76/2010 7 Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej nemoţno vyvodiť zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešná ţalobkyňa v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania v sume 526,13 eur za jeden úkon právnej sluţby a reţijný paušál 7,21 eur, spolu 533,
- Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za jeden úkon poskytnutej právnej sluţby (vyjadrenie z
- januára 2009 k dovolaniu ţalovanej) podľa § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení neskorších predpisov. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby určil podľa § 10 ods. 1 vyhlášky vo výške 526,13 eur, čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 7,21eur )] predstavuje spolu 533,34 eur. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- mája 2010 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Adriána Borovská