Obsah (13)

§ 250j§ 19§ 246c§ 1§ 2§ 18§ 4§ 24§ 13§ 16§ 47§ 219§ 9

Najvyšší súd 10Sžo/57/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členiek

§ 250jods.

2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného v 1/ rade č. sp. 2462/2013, ev. č. 5926/2013 zo dňa 19.09.2013 z dôvodu, ţe rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutím ţalovaného v 1/ rade č. sp. 2462/2013, ev. č. 5926/2013 zo dňa 19.9.2013 primátor Mesta Púchov (ako oprávnený orgán ţalovaného v 1/ rade

§ 19ods.

2 veta druhá zákona č. 211/2000 Z. z.) zamietol odvolanie ţalobcu voči rozhodnutiu Mestského úradu ţalovaného v 1/ rade (ako orgánu I. stupňa

§ 19ods.

2 veta druhá zákona č. 211/2000 Z. z.) zo dňa 15.08.2013, ev. č. 5018/2013, ktorým ţalovaný v 1/ rade ako povinná osoba sprístupnil ţalobcovi informáciu obsiahnutú v jeho ţiadosti doručenú ţalovanému v 1/ rade dňa 17.07.2013, a to 1) aké právne dôvody viedli Mestské zastupiteľstvo mesta Púchov k zamietnutiu protestu prokurátora Pd 16/2013-8, 2) aké náklady na právne zastúpenie boli mestom Púchov doteraz vynaloţené v súvislosti s riešením sporov o zákonnosti, resp. nezákonnosti všeobecne záväzných nariadení stanovujúcich sadzby dane zo stavieb pre mesto Puchov, takým spôsobom, ţe k informácii poţadovanej v bode 1 bola ţalobcovi doloţená zápisnica zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva Púchov zo dňa 20.07.2013, na ktorom sa predmetný protest prejednával, a k informácii poţadovanej v bode 2 bola ţalobcovi doloţená zmluva o poskytovaní právnych sluţieb sp. č. 2300/2013, ev. č. 4094/2013 zo dňa 01.08.

1. V odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd uviedol, ţe porovnaním ţiadosti ţalobcu o poskytnutie informácie a poskytnutej odpovede zo strany ţalovaného zistil, ţe ţalovaný v 1/ rade nesprístupnil ţalobcovi ním poţadované informácie. Tvrdenie ţalovaných, ţe ţalobcovi boli riadne sprístupnené informácie sa tak nezakladá na pravde. Ak teda ţalovaný v 1/ rade vydal rozhodnutie, v ktorom vo výroku uviedol, ţe ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie informácií sa vyhovuje a následne primátor (ako orgán oprávnený rozhodovať o odvolaní) sa s týmto, názorom v napadnutom rozhodnutí stotoţnil, ide 3 10Sţo57/2015 o rozhodnutia nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. Pod sprístupnením informácie je potrebné chápať zodpovedanie otázok, ktoré ţiadateľ vo svojej ţiadosti povinnej osobe poloţil. Ţalobca ako ţiadateľ však na svoje otázky nedostal zo strany ţalovaného 1/ ako povinnej osoby ţiadnu odpoveď. Ţalobca sa totiţ na základe kópií zaslaných dokumentov nedozvedel ani aké právne dôvody viedli Mestské zastupiteľstvo mesta Puchov k zamietnutiu protestu prokurátora Pd 16/2013-8, a ani aké náklady na právne zastúpenie boli mestom Púchov do 17.07.2013 vynaloţené v súvislosti s riešením sporov o zákonnosti, resp. nezákonnosti všeobecne záväzných nariadení stanovujúcich' sadzby dane zo stavieb pre mesto Púchov. Pod odpoveďou (sprístupnením informácie) totiţ nemoţno chápať zaslanie ţiadateľovi kópie dokumentov, ktoré na otázku ţiadateľa nedávajú odpoveď, a to ani v prípade, ţe povinná osoba inými dokumentmi nedisponuje. Keďţe ţalovaný v 1/ rade nesprístupnil ţalobcovi ním poţadované informácie bol povinný v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. vydať o tom písomné rozhodnutie, ktoré musí okrem iných náleţitostí v odôvodnení obsahovať skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.); inak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ak sa prvostupňový správny orgán neriadi dôsledne týmito zákonnými ustanoveniami, je úlohou odvolacieho orgánu, aby v rámci odvolacieho konania učinil nápravu. V súdenej veci však primátor ţalovaného v 1/ rade (ako orgán oprávnený rozhodovať o odvolaní ţalovaného v 1 rade/) ţalobou napadnutým rozhodnutím odobril postup vybavenia ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie informácií (tým, ţe zamietol odvolanie ţalobcu) napriek tomu, ţe ţalobca sa odpovede na svoje otázky nedozvedel, a navyše sa ţalobca nedozvedel ani dôvod, prečo jeho ţiadosti nebolo vyhovené. Dôvod zamietnutia jeho ţiadosti o sprístupnenie informácií neobsahuje ani rozhodnutie zo dňa 15.08.2013, ev. č. 5018/2013 a ani napádané rozhodnutie zo dňa 19.09.2013, č. sp. 2462/2013, ev. č. 5926/
2. Obe uvedené rozhodnutia sú tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Záverom krajský súd uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie bolo zrušené nie z dôvodu, ţe ţalobcovi ním ţiadané informácie neboli sprístupnené, ale preto, ţe z napádaného rozhodnutia nie sú zrejmé dôvody nesprístupnenia týchto informácií, t. j. napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň napádané rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keď záver napádaného rozhodnutia v spojení 4 10Sţo57/2015 s prvostupňovým rozhodnutím o sprístupnení informácií (vyhovení ţiadosti ţalobcu) sa nezakladá na pravde (faktom je, ţe ţalobcovi ním poţadované informácie sprístupnené neboli). Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný v 1/ rade v zákonnej lehote odvolanie dôvodiac, ţe za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť moţno povaţovať iba také rozhodnutie správneho orgánu, z ktorého výroku nemoţno zistiť, ako vlastne správny orgán vo veci rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporuplný. Pod tento pojem spadajú prípady, keď sa nedá rozoznať, čo je výrok a čo odôvodnenie, kto je účastníkom konania a kto bol rozhodnutím zaviazaný. Medzi ďalšie dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí rozpornosť výroku s odôvodnením, absencia právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť. Takýmito vadami však napadnuté rozhodnutie správneho orgánu evidentne netrpia. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia alebo to, ţe v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je zaloţená na nedostatku dôvodov skutkových, nie však na dielčich nedostatkoch odôvodnenia. Musí ísť pritom o vady skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Dôvodom zrušenia rozhodnutí je iba skutočnosť, ţe odôvodnenia jednotlivých rozhodnutí neobsahujú argumentáciu, ktorou by bolo zdôvodnené prečo ţalovaný informácie nemohol poskytnúť, t. j., ţe nemá evidenciu o vnútorných pohnútkach poslancov, ktoré boli rozhodujúce pri ich hlasovaní a takisto nemá, resp. nedisponuje informáciami, ktoré by mohli mať za následok moţnosť podania informácie o nákladoch právnych sluţieb

jednotlivých odvetví práva. Ţalovaný nemal v úmysle nevyhovieť ţiadosti, ale odpoveď na poloţenú otázku vyhodnotil tak, ţe oprávnenej osobe zaslal zápisnicu zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva, na ktorom sa prejednával protest prokurátora a zároveň uviedol v zmysle hore cit. ust. § 3 ods. 1), ţe iné informácie k dispozícii nemá. Ţalovaný nevedie ţiadnu evidenciu o vnútorných pohnútkach poslancov, ktoré boli rozhodujúcimi pre ich hlasovanie a takúto informáciu ani nie je povinný viesť, nakoľko by to bolo moţné povaţovať za zásah do slobôd poslancov. Mestský úrad nemá k dispozícií ani inú informáciu týkajúcu sa poskytovania právnych sluţieb, ktoré sa týkajú údajných sporov o zákonnosti, resp. nezákonnosti VZN, stanovujúcich sadzby daní zo stavieb pre Mesto Púchov Z uvedených dôvodov navrhuje, aby Najvyšší súd SR zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne. 5 10Sţo57/2015 Ţalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Skutočnosť, ţe ţalovaný neposkytol ţalobcovi dostatočnú odpoveď na prvú otázku potvrdzuje aj fakt, ţe na základe všetkých dokumentov predloţených ţalobcom súdu, nebolo moţné vyvodiť záver, aké právne dôvody viedli Mestské zastupiteľstvo Púchov k zamietnutiu uvedeného protestu. Je vylúčené, aby jedinou odpoveďou povinnej osoby (ţalovaného), na ţiadosť ţalobcu o sprístupnenie informácie bolo len zaslanie zápisnice zo zasadnutia MsZ, ktorá dokonca ani neposkytuje odpoveď na uvedenú otázku ţiadateľa. Mesto Púchov síce formálne poskytlo informáciu v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z., avšak tá jednoznačne nespĺňa kvalitatívne kritéria v zmysle uvedeného zákona. Preto ani rozhodnutie ţalovaného zo dňa 19.09.2013 nie je v tomto prípade dostatočné. Jeden z hlavných dôvodov okrem iného, je nedostatočné odôvodnenie nesprístupnenia informácií, na základe čoho je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keďţe výrok rozhodnutia, ţe ţalobcovi boli informácie sprístupnené sa nezakladá na pravde. Postup, ako aj záver ţalobcu o dostatočnom sprístupnení informácií, resp. odpovede na druhú otázku sa opäť nezakladá na pravde. Mesto, ako správny orgán je povinné viesť evidenciu svojich príjmov, ako aj výdavkov, rovnako tak je mesto povinné za účelom kontroly verejnosťou striktne zverejňovať aj zmluvy, ktoré uzatvára. Z toho dôvodu je nepredstaviteľné, aby mesto nemalo prehľad o tom, kam a na aký účel sa poskytujú peniaze z rozpočtu mesta a rovnako aj informácia, či bolo mesto ku dňu podania ţiadosti zo dňa 16.07.2013 právne zastúpené (advokátom, resp. komerčným právnikom na základe zmluvy s ním uzavretej). V prípade, ţe mesto právne zastúpené bolo, dá sa predpokladať, ţe v tomto smere malo mať vytvorenú evidenciu právnej agendy, lustráciou ktorej by sa dalo jednoducho zistiť, aké náklady na právne zastúpenie boli mestom vynaloţené v súvislosti s riešením sporov o zákonnosti, resp. nezákonnosti všeobecne záväzných nariadení stanovujúcich sadzby dane zo stavieb pre mesto Púchov. Na základe vyššie uvedených skutočností máme za to, ţe ţalovaný nesprístupnil ţalobcovi informácie v takej miere, ako to poţaduje zákon a súčasne neposkytol ani dostatočné odôvodnenie nesprístupnenia týchto informácií. S poukazom na ustanovenie § 492 odsek 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení od 01.07.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného v 1 rade nie je dôvodné.

§ 250ja ods.

2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla 6 10Sţo57/2015 bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 03.12.2014. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 24.08.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide. Základným cieľom konania v správnom súdnictve

piatej časti druhej hlavy O.s.p. (v rámci ktorého bolo vydaný aj napadnutý rozsudok krajského súdu) je preskúmavať „zákonnosť“ postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených ţalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno- právne predpisy. Inými slovami povedané, treba vziať do úvahy, ţe správny súd „nie je 7 10Sţo57/2015 súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 veta prvá O.s.p.). V zásade ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré musí mať náleţitosti z hľadiska materiálneho i formálneho práva. Formálne náleţitosti správneho rozhodnutia upravuje najmä základný procesný predpis – správny poriadok. Právo na informácie je v oblasti územnej samosprávy vykonávané viacerými formami. Orgány územnej samosprávy sprístupňujú a zverejňujú informácie napr. v zmysle § 25 ods. 7 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov alebo v zmysle ustanovení zákona o slobode informácií.

§ 1

zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26 ústavy, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu zákona o slobode informácií, t. j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky.

§ 2ods.

1 zákona o slobode informácií osobami povinnými

tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií kaţdý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

§ 18ods.

2 veta prvá zákona o slobode informácií ak povinná osoba ţiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. 8 10Sţo57/2015 V zákone č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám zákonodarca ustanovuje presné podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám, kto je povinnou osobou na konanie a rozhodnutie o sprístupnení, resp. nesprístupnení ţiadanej informácie, ako aj rozsah poskytovania a obmedzenie poskytovania informácií a konanie o ţiadosti o sprístupnení informácie. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, ţe štátne orgány sú povinného poskytovať informácie, ktoré majú k dispozícii a ktoré sú spracované v čase podania ţiadosti ţiadateľa o informácie.

§ 4ods.

1 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 369/1990 Zb.“ alebo „zákon o obecnom zriadení“) obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku, všetky záleţitosti, ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon, ak takéto úkony

zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba.

§ 24ods.

2 veta prvá a druhá zákona č. 369/1990 Zb. predstaviteľom mesta a jeho najvyšším výkonným orgánom je primátor mesta. Na jeho postavenie sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona o starostovi.

§ 24ods.

3 zákona č. 369/1990 Zb. úlohy obecnej rady a obecného úradu plní v mestách mestská rada a mestský úrad.

§ 13ods.

4 písm. c/ v spojení s § 24 ods. 2 veta druhá zákona č. 369/1990 Zb. starosta (primátor) zastupuje obec (mesto) vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám.

§ 13ods.

5 v spojení s § 24 ods. 2 veta druhá zákona č. 369/1990 Zb. starosta (primátor) je štatutárnym orgánom.

§ 16ods.

2 v spojení s § 24 ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. obecný (mestský) úrad vypracúva písomné vyhotovenia rozhodnutí obce (mesta).

§ 16ods.

3 v spojení s § 24 ods. 2 veta druhá a ods. 3 zákona č. 369/1990 Zb. prácu obecného (mestského) úradu riadi starosta (primátor). 9 10Sţo57/2015

zhora citovaného § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 221/2000 Z. z. moţno podať opravné prostriedky, ktorými sa ţiadateľ môţe brániť proti odmietnutiu poţadovanej informácie alebo nečinnosti povinnej osoby, ktorá spočíva v márnom uplynutí lehoty na rozhodnutie o ţiadosti ustanovenej v § 17 citovaného zákona. Pokiaľ ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, zveruje rozhodnutie

tohto zákona obecným (mestským) úradom, moţno pripustiť, ţe je vo vzťahu k správnemu poriadku i k zákonu o obecnom zriadení v postavení osobitného zákona a pouţije sa preto prednostne. Toto ustanovenie je potrebné vykladať tak, ţe nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a rozhodnutie náleţite odôvodniť v zmysle § 47 a nasl. zákon č. 71/1967 Zb.

§ 47ods.

3 zákona č. 71/1967 Zb. v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Povinnosťou správneho orgánu s poukazom na vyššie uvedené, je zaoberať sa pri odôvodnení rozhodnutia všetkými skutkovými okolnosťami, vykonanými dôkazmi, vyvodiť z týchto dôkazov skutkové a právne zistenia a potom voľným správnym uváţením pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona o slobode informácií a medzí, ktoré zákon stanoví, dospieť pri dodrţiavaní logického výkladu k rozhodnutiu. Odvolací súd obdobne ako krajský súd z administratívneho spisu zistil, ţe ţiadosť ţalobcu pod bodom 1 znela cit.: „aké právne dôvody viedli Mestské zastupiteľstvo mesta Púchov k zamietnutiu protestu prokurátora Pd 16/2013-8“, pričom sprístupnenie informácie (vo forme rozhodnutia Mestského úradu Púchov zo dňa 15.08.2013, ev. č. 5018/2013) znie: „predmetná informácia je sprístupnená v prílohe č. 1“. Prílohou č. 1 je kópia časti zápisnice zo zasadnutia mestského zastupiteľstva zo dňa 20.06.2013, na ktorom sa prejednával protest prokurátora Pd 16/2013-8, pričom obsahom tejto zápisnice sú okrem samotného hlasovania o proteste prokurátora i oboznámenie sa s obsahom protestu prokurátora a následne príspevky na zastupiteľstve zúčastnených osôb ako i rozprava k problematike výšky miestnych daní (čoho sa nakoniec týka i samotný protest 10 10Sţo57/2015 prokurátora). Za prijatie uznesenia v znení „protestu prokurátora č. Pd 16/2013-8 sa nevyhovuje“ hlasovalo 13 poslancov, zdrţali sa 2 poslanci a proti nebol nikto. Dôvody hlasovania poslancov sa v predmetnej zápisnici nenachádzajú. Ţiadosť ţalobcu pod bodom 2 znela: „aké náklady na právne zastúpenie boli mestom Puchov doteraz vynaloţené v súvislosti s riešením sporov o zákonnosti, resp. nezákonnosti všeobecne záväzných nariadení stanovujúcich sadzby dane zo stavieb pre mesto Púchov“, pričom sprístupnenie informácie (vo forme rozhodnutia Mestského úradu Púchov zo dňa 15.08.2013, ev. č. 5018/2013) znie: „predmetná informácia je sprístupnená v prílohe č. 2“. Prílohou č. 2 je kópia Zmluvy o poskytovaní právnych sluţieb sp. č. 2300/2013, ev. č. 4094/2013 zo dňa

1. augusta 2013, pričom predmetom tejto zmluvy sú právne sluţby za obdobie od 01.08.2013 do 31.01.
2. Predmetná zmluva teda neupravuje odmenu za poskytovanie právnych sluţieb za obdobie, ktorého sa týka ţalobcova ţiadosť, nakoľko ţalobca poţaduje vyčíslenie nákladov za obdobie do podania ţiadosti, t. j. do 16.07.
3. Z uvedeného vyplynulo, ţe ţalovaný nevyhovel v plnom rozsahu ţiadosti ţalobcu o poskytnutie informácie, a preto bol povinný postupovať v zmysle § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z. a rozhodnúť o nevyhovení ţiadosti o sprístupnenie informácie (hoci len sčasti) s náleţitosťami uvedenými v § 47 a nasl. zákona č. 71/1967 Zb. V odôvodnení písomného rozhodnutie musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako pouţil správnu úvahu pri pouţití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.); inak je rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Ak sa prvostupňový správny orgán neriadi dôsledne týmito zákonnými ustanoveniami, je úlohou odvolacieho orgánu, aby v rámci odvolacieho konania učinil nápravu. V súdenej veci však primátor ţalovaného 1/ (ako orgán oprávnený rozhodovať o odvolaní ţalovaného 1/) ţalobou napadnutým rozhodnutím odobril postup vybavenia ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie informácií (tým, ţe zamietol odvolanie ţalobcu) napriek tomu, ţe ţalobca sa odpovede na svoje otázky nedozvedel, a navyše sa ţalobca nedozvedel ani dôvod, prečo jeho ţiadosti nebolo vyhovené. 11 10Sţo57/2015 Niet pochýb o tom, ţe prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základných práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t. j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne-filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, ţe teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmyslom informovanosti fyzických i právnických osôb o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneuţitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynútiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tieţ priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom ţivote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácii robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretoţe tým nadobúdajú pocit nemoţnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. Z hľadiska zhora uvedených zákonných ustanovení a teoretických východísk a zásad bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú vec, pričom z nich nesporne vyplýva, ţe ţalovaný v danej veci nepostupovali v súlade so zákonom. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok krajského súdu

§ 219ods.

1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal v konaní úspech, náhradu trov odvolacieho konania priznal. Ţalovaný je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho súdneho konania ţalobcovi v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. 12 10Sţo57/2015 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“) v celkovej výške 177,86 €, ktorá pozostáva z z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej sluţby

§ 9ods.1 v spojení s § 11 ods.

4 vyhlášky: - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 20.02.2015 (§ 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky) – 139,83 €, z reţijného paušálu

§ 16ods.

3 vyhlášky – 8,39 € a dane z pridanej hodnoty vo výške 20 %

§ 18ods.

3 vyhlášky – 29,64 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. augusta 2016 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková