2 písm. d) zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej len „O.s.p.“) zrušil fiktívne rozhodnutie ţalovanej zo dňa 06.03.2014, ako aj rozhodnutie ţalovanej zo dňa 04.02.2014 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň uloţil ţalovanej povinnosť nahradiť trovy konania ţalobcovi vo výške 410,90 Eur. V odôvodnení krajský súd uviedol, ţe
zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „zákon o slobode informácií“) majú povinnosť sprístupňovať informácie tzv. povinné osoby. Ide o inštitúcie, resp. organizácie a v určitých prípadoch aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú verejnú správu, rozhodujú o právach a povinnostiach občanov, hospodária s verejnými prostriedkami alebo vykonávajú činnosť vo verejnom záujme. Zákon o slobode informácií definuje kategórie subjektov povinných sprístupňovať informácie v ustanovení § 2 zákona o slobode informácií. Právnickými osobami zriadenými zákonom sú napríklad Sociálna poisťovňa, Slovenská televízia, Slovenský rozhlas, Rada pre vyslanie a retransmisiu, Ústredie a úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, Fond národného majetku SR, verejné vysoké školy alebo štátne účelové fondy (napr. Štátny fond rozvoja a bývania alebo Environmentálny fond). Krajský súd uviedol, ţe z notárskej zápisnice N 106/2003, Nz 25638/2003 zo dňa 08.04.2003, ktorú si vyţiadal od ţalovanej vyplýva, ţe zakladateľ ţalovanej bol Fond národného majetku Slovenskej republiky, so sídlom Drieňová ul. č. 27, 821 01 Bratislava. Keďţe Fond národného majetku Slovenskej republiky patrí medzi povinné osoby
2 zákona o slobode informácií, pričom z citovanej notárskej zápisnice je preukázané, ţe zakladateľom ţalovanej bol Fond národného majetku Slovenskej republiky, preto ţalovaná patrí medzi povinné osoby vyplývajúce z § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, nakoľko ide o právnickú osobu zaloţenú povinnou osobou
2 zákona o slobode informácií. Z uvedeného teda vyplýva, ţe ţalovaná je osobou povinnou
tohto zákona sprístupňovať informácie. 3 10Sžo/139/2015 Vzhľadom na to, ţe v danom prípade ţalovaná ako povinná osoba je právnickou osobou, bola povinná o odvolaní ţalobcu rozhodnúť v zmysle § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Z doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise ţalovaného vyplýva, ţe odvolanie ţalobcu bolo ţalovanej doručené dňa
ţalovanej nie je vylúčené ani právne zakázané, ţe právnická osoba zriadená FNM sa neskôr stane súkromnou spoločnosťou bez majetkovej účasti FNM. Na túto spoločnosť iba z titulu jej zaloţenia FNM nemoţno aplikovať ustanovenia zákona o slobode informácií, ináč dochádza k vymáhaniu informácií o činnosti spoločnosti v rozpore so zákonom. Uvedené sa vzťahuje aj na ţalovanú, ktorá je súkromnou obchodnou spoločnosťou bez majetkovej účasti FNM, ktorá obchoduje na vlastné meno a vlastný účet. Ďalej poukázala na to, ţe právny vzťah medzi jej spoločnosťou a FNM zanikol. Z uvedeného
ţalovanej vyplýva nevykonateľnosť niektorých ustanovení zákona č. 211/2000 Z.z. napr. § 19 ods. 2 - určenie nadriadeného orgánu pre vybavenie ţiadosti o poskytnutie informácií. FNM nemá k spoločnosti ţiadne rozhodovacie ani kontrolné právomoci, dôsledkom čoho je absencia právomoci rozhodovať o prípadných rozhodnutiach. Ďalej uviedla, ţe súd aplikáciou gramatického výkladu ustanovenia § 2 ods. 2 zákona o slobode informácií v napadnutom rozsudku dospel k nesprávnemu právnemu záveru, otázku posúdenia vzťahu ţalovanej a FNM mal posudzovať širšie vo vzťahu k moţnej majetkovej účasti FNM. Súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal všetky dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, nakoľko mal vyţiadať od FNM informácie o aktuálnom majetkovom prepojení na ţalovanú. Zároveň poukázala na skutočnosť, ţe vymáhaním informačných povinností touto ţalobou sa ţalobca dopúšťa obchádzania ustanovení § 17 ods. 2, resp. 18 ods. 2 zákona č. 442/2002 Z.z. Ţalobca v minulosti poţiadal, aby mu na vlastné náklady zamerala v teréne trasu verejnej kanalizácie a verejného vodovodu. Tejto ţiadosti nebolo vyhovené s poukazom na to, ţe sa jedná o platenú sluţbu, ktorú moţno vykonať za odplatu v zmysle platného cenníka. Ţalobca sa následne domáhal vykonania tejto sluţby cestou súdu podaním ţaloby na Okresnom súde Prešov, č. k. 17C/27/2011-
ţalobcu sa ţalovaná mýli, ak namieta, ţe na takúto súkromnú spoločnosť iba z titulu jej zaloţenia FNM nemoţno aplikovať ustanovenia zákona o slobode informácií keďţe je to v rozpore s ust. § 2 ods. 2 a 3 zákona. Za irelevantné je potrebné povaţovať aj tvrdenie ţalovanej, ţe treba skúmať aj otázku, či FNM mal v čase vydania fiktívneho rozhodnutia majetkovú účasť v tejto právnickej osobe, keďţe zákon o slobode informácií v ust. § 2 jasne definuje povinné osoby a z dikcie ust. § 2 vyplýva, ţe ţalovaná patrí medzi povinné osoby a je právnickou osobou zaloţenou povinnou osobou
ust. § 2 ods. 2 zákona o slobode informácií. V tejto súvislosti preto neobstojí ani tvrdenie ţalovanej, ţe je súkromnou spoločnosťou bez majetkovej účasti FNM, ktorá obchoduje na vlastné meno a na vlastný účel, keďţe zákon č. 211/2000 Z.z. nevylučuje z okruhu povinných osôb tie spoločnosti. v ktorých neskôr po ich zaloţení (povinnými osobami v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2) ku dňu podania ţiadosti o sprístupnenie informácií, zakladajúce spoločnosti uţ nemajú majetkovú účasť. Za irelevantnú povaţuje ţalobca aj úvahu ţalovanej, ţe: „ ... účel zákona predpokladá, 6 10Sžo/139/2015 že FNM má v ním založenej právnickej osobe majetkovú účasť“, keďţe ţalovaný neuviedol, na základe ktorého zákonného ustanovenia k tejto úvahe dospel. V danom prípade je relevantné iba to, ţe ţalovaný je povinnou osobou v zmysle zákona o slobode informácií. Na základe vyššie uvedených skutočností mal ţalobca za to, ţe je právne správny záver krajského súdu, ţe ţalovaná je osobou povinnou
zákona o slobode informácií, ktorý krajský súd v predmetnom rozsudku aj dostatočne právne odôvodnil. Na podporu vyššie uvedených tvrdení ţalobca súdu predloţil Odpoveď na ţiadosť o poskytnutie informácií z 27.02.2012 Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., (ktorú taktieţ zaloţil FNM), v ktorej Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s. o.i. uviedla, ţe
zákona o slobode informácií je BVS ako povinná osoba povinná sprístupňovať informácie. Záverom uviedol, ţe aj iné vodárenské spoločnosti, ktoré taktieţ zaloţil FNM, majú beţne na ich oficiálnych internetových stránkach sekciu Slobodný prístup k informáciám, a v nej tá-ktorá vodárenská spoločnosť o. i. uvádza, ţe je povinnou osobou
ust. § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií. Na základe uvedených skutočností mal ţalobca za to, ţe odvolanie ţalovanej je nedôvodné a ţiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 177,86 Eur. IV. Argumentácia rozhodnutí žalovanej Ţalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 04.02.2014 adresovanom ţalobcovi uviedla, ţe v zmysle zákona o slobode informácií ním poţadované informácie nie je povinná sprístupniť. Podaniu vyjadrenia predchádzala ţiadosť ţalobcu zo dňa 27.01.2014, v ktorej ţiadal, aby mu zo strany ţalovanej, ako osoby povinnej
Kto je vlastníkom vodovodu a kanalizácie nachádzajúcich sa na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve, v obci Prešov, katastrálne územie P., na ul. Pod Skalkou, zapísaných na LV č. X., a to na parcelách KN-C č. 1518/1,2,3,4,25,26,27, 28, 29, 30, 31, 33, 34, 35, 36, 37, 39, 41, 43, 44 a 45, ktoré sú ţalovaným zakreslené na priloţenej situácii. 2. V prípade, ţe vodovod a kanalizácia nie sú vo vlastníctve ţalovaného, ţiadal o predloţenie kópie zmluvy, resp. zmlúv o výkone správy verejného vodovodu a verejnej kanalizácie. 7 10Sžo/139/2015 Dňa 17.02.2014 sa ţalobca voči rozhodnutiu ţalovanej o nesprístupnení informácií odvolal. Ţalovaná po márnom uplynutí zákonnej lehoty 15 dní o odvolaní nerozhodla, v zmysle § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií sa preto malo za to, ţe dňa 06.03.2014 vydala ţalovaná fiktívne rozhodnutie, ktorým podané odvolanie zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila. V. Právny názor NS SR Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe rozsudok krajského súdu je potrebné potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
ustanovenia § 250ja ods. 3 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24. augusta 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Orgánmi verejnej správy sa rozumejú orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a ďalšie právnické osoby a fyzické osoby, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 244 ods. 2 O.s.p.). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť (§ 244 ods. 3 O.s.p.).
1 zákona o slobode informácií osobami povinnými
tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti 8 10Sžo/139/2015 verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
2 zákona o slobode informácií povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou
osobitného zákona.
3 zákona o slobode informácií povinnými osobami sú ďalej aj právnické osoby zaloţené povinnými osobami
ods. 1 a 2.
1, 3 zákona o slobode informácií kaţdý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia poţaduje.
1 zákona o slobode informácií ţiadosť moţno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.
1 zákona o slobode informácií ţiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8 pracovných odo dňa podania ţiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov v ţiadosti
2 a 3, a to do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme
2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak.
3 zákona o slobode informácií ak povinná osoba v lehote na vybavenie ţiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, ţe vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade povaţuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie ţiadosti.
l zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí poţadovanej informácie moţno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o ţiadosti
9 10Sžo/139/2015
2 zákona o slobode informácií o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy moţno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
3 zákona o slobode informácií odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, ţe vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa povaţuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
4 zákona o slobode informácií rozhodnutie o odmietnutí ţiadosti moţno preskúmať v súdnom konaní
osobitného zákona.
1 zákona o slobode informácií ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, pouţijú sa na konanie
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil fiktívne rozhodnutie ţalovanej zo dňa 06.03.2014, ako aj rozhodnutie ţalovanej zo dňa 04.02.2014 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal odvolacie dôvody ţalovanej najmä z toho pohľadu, či boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Námietku ţalovanej, ţe krajský súd aplikáciou gramatického výkladu ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. v napadnutom rozsudku dospel k nesprávnemu právnemu záveru, pretoţe otázku posúdenia vzťahu ţalovanej a FNM mal posudzovať širšie vo vzťahu k moţnej majetkovej účasti FNM, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Taktieţ je nedôvodné tvrdenie, ţe ţalobca obchádza zákon tým, ţe sa domáha „zadarmo“ informácií, ktoré štandardne poskytujú za odplatu. 10 10Sžo/139/2015 Medzi právnické osoby zriadené zákonom, ktoré sú v zmysle § 2 ods. 2 zákona o slobode informácií povinnými osobami patrí aj FNM Slovenskej republiky. Rovnako ako krajský súd má odvolací súd, s poukazom na notársku zápisnicu N 106/2003, Nz 25638/2003, za preukázané, ţe zakladateľom ţalovanej bol FNM a preto ţalovaná patrí medzi povinné osoby vyplývajúce z § 2 ods. 3 zákona o slobode informácií, nakoľko ide o právnickú osobu zaloţenú povinnou osobou
2 zákona o slobode informácií. ,,...všetky povinné osoby vyplývajúce z ustanovenia § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona o slobode informácií majú v zásade ratione materiae plnú informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti. Jedinou výnimkou sú právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy
1 zákona o slobode informácií, pretože rozsah informačnej povinnosti týchto subjektov je ratione materiae vymedzený tak, že sa týka iba ich rozhodovacej činnosti, nie teda celej činnosti.“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/06 zo dňa 28. júna 2007) Právo na prístup k informáciám spolu s právom na slobodu prejavu sú ústavnými právami kaţdého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd poukazuje na to, ţe aj fiktívne rozhodnutie treba povaţovať za správne rozhodnutie a ako také môţe citeľne zasiahnuť do sféry práv a povinností iného subjektu, z čoho vyplýva ţe také rozhodnutie nie je moţné vylúčiť zo súdneho prieskumu v správnom súdnictve. Tvrdenia ţalovanej nemajú oporu v zákone, ide len o jej subjektívny názor, ktorý nie je odôvodnený citáciou zákona, či ustálenou judikatúrou súdov. Zákon o slobode informácií v § 19 ods. 3 prezumuje vydanie negatívneho rozhodnutia o podanom odvolaní (procesná fikcia), konkrétne zamietnutie odvolania a potvrdenie napadnutého rozhodnutia o odmietnutí poţadovanej informácie, ak odvolací orgán nerozhodne do 15 dní od doručenia odvolania ţiadateľom. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa povaţuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, čo je ďalšia procesná fikcia. V § 19 ods. 4 tohto zákona sa ustanovuje, ţe rozhodnutie o odmietnutí ţiadosti moţno preskúmať v súdnom konaní
osobitného zákona, za ktorý sa povaţujú ustanovenia § 244 a nasl. O.s.p. Odvolací súd sa stotoţňuje s právnym názorom krajského súdu, ţe ustanovenie § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií treba vykladať tak, 11 10Sžo/139/2015 ţe nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie (prvostupňové) konanie a následne vydať riadne rozhodnutie. „Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia určite nebolo „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach
zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Práve naopak, jeho účelom bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácie, pred jej nečinnosťou.“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sţi 1/2011 zo dňa 15. decembra 2011) Fiktívne rozhodnutie je už svojou povahou nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov
2 písm. d/ OSP, a preto bez ďalšieho zrušiteľné správnym súdom. (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 3. mája 2011, sp. zn. 3Sţi 3/2011) S poukazom na ustálenú judikatúru odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovanej v zmysle § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií treba povaţovať za nezákonné z dôvodu, ţe neobsahuje zákonom predpísané náleţitosti. Predovšetkým neobsahuje odôvodnenie, čo samo osebe je dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia (§ 250j ods. 2 veta druhá O.s.p.). Nakoľko aj prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby trpí nedostatkom dôvodov, bolo potrebné aj toto rozhodnutie povaţovať za nepreskúmateľné. Odvolacie námietky ţalovanej neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ krajský súd rozhodnutia ţalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, odvolací súd sa s jeho názorom stotoţnil a rozsudok krajského súdu potvrdil
ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu trov odvolacieho konania,
vyčíslenia jeho právneho zástupcu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“). Právny zástupca predloţil dňa 13.05.2015 spolu s vyjadrením k odvolaniu vyúčtovanie trov právneho zastúpenia v celkovej výške 177,86 Eur. Najvyšší súd Slovenskej republiky mu priznal trovy právneho zastúpenia nasledovne: 12 10Sžo/139/2015 Za podanie vyjadrenia k odvolaniu zo dňa 13.05.2015 vo výške 139,84 Eur
4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/6 výpočtového základu a reţijný paušál vo výške 8,39 Eur. Ďalej bola právnemu zástupcovi ţalobcu, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) priznaná uplatnená DPH zo základu 148,22 Eur
3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 20 % v sume 29,64 Eur. Celkom boli priznané ţalobcovi na náhradu tieto trovy konania: 139,84 Eur + 8,39 Eur + 29,64 Eur = 177,86 Eur. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 24. augusta 2016 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.