ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Zároveň uloţil ţalovanému povinnosť nahradiť ţalobcom na účet ich advokáta trovy konania, a to 70 € titulom náhrady súdneho poplatku a 899,28 € titulom trov právneho zastúpenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 19.08.2014 sa ţalobcovia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2748/2014-420 zo dňa 16.06.2014, ktorým zamietol rozklad ţalobcov a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 51/2014- 720 zo dňa 17.02.2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave (ďalej len „OLÚ“) č. 207/2/2013 zo dňa 21.06.2013 v konaní mimo odvolacieho konania. Rozhodnutím OLÚ boli
1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 326/2005 Z.z.“), trvale vyňaté z plnenia funkcií lesov pozemky, vedené v tom čase na Správe katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, nachádzajúce sa v kat. úz. V., zapísané na liste vlastníctva č. X. v súbore popisných informácií registra „C“ ako parc. č. 18343/3 v čase trvalého vyňatia lesný pozemok o výmere 25 654 m2 pre vlastníkov R. Š., Ing. M. K. a V. Č. (ďalej len „ţalobcovia“). Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţaloba je dôvodná. Z obsahu pripojených spisov ţalovaného súd zistil, ţe rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 207/2/2013 zo dňa 21.06.2013 sa trvalo vyňali z plnenia funkcií lesa lesné pozemky na parcelách registra C nehnuteľností parc. č. 18343/3 o výmere 25 654 m 2 a č. 18343/4 o výmere 395 m2 v k.ú. V.
326/2005 Z.z. orgánom štátnej správy lesného hospodárstva. Rozhodnutie OLU podpísal prednosta Obvodného lesného úradu v Bratislave Ing. J. H.. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja 3 10Sžo/79/2015 vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstvo“) z vlastného podnetu preskúmalo toto rozhodnutie a následne rozhodnutím č. 51/2014-720 zrušilo rozhodnutie OLÚ mimo odvolacieho konania z dôvodu vecnej nepríslušnosti Obvodného lesného úradu. Ministerstvu bol 06.03.2014 doručený rozklad ţalobcov, v ktorom okrem iného namietali, ţe rozhodnutie OLÚ vydal vecne príslušný správny orgán a iba z formálnej chyby nie je na rozhodnutí uvedený konkrétny útvar OLÚ, ktorý plní úlohu prvostupňového správneho orgánu. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR rozklad ţalobcov rozhodnutím č. 2748/2014-420 dňa 16.06.2014 zamietlo a rozhodnutie č. 51/2014-720 zo dňa 17.02.2014
2 zákona č. 71/1967 Zb. potvrdilo. Podkladom pre začatie konania na Ministerstve bol list Okresného úradu Bratislava č. OU-BA-OO-2013/21217 zo dňa 13.12.2013, podpísaný predsedom úradu, doručený sluţobnému úradu ministerstva dňa 16.12.2013, v ktorom sa poukazuje na tri rozhodnutia bývalého Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 239/6/2013-BA3 zo dňa 06.09.2013, č. 207/2/2013 zo dňa 21.06.2013 a č. 054/5/2013-BA3 zo dňa 25.03.
ktorého prvostupňová vecná príslušnosť Obvodného lesného úradu v sídle kraja bola zabezpečená znením, ţe Obvodný lesný úrad v sídle kraja na rozhodovanie v správnom konaní v prvom stupni vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené Obvodnému lesnému úradu zriaďuje osobitný organizačný útvar, ktorým v tomto prípade bol Odbor lesného hospodárstva a poľovníctva Obvodného lesného úradu v sídle kraja, ktorý riadi riaditeľ odboru. Na základe vyššie uvedeného sa preto krajský súd nestotoţnil s námietkou ţalobcov uvedenou v ţalobe, ţe predmetné rozhodnutie vydal vecne nepríslušný správny orgán (ţalovaný). Povaţoval za dostatočne zrejmé, ţe s poukazom na citované ustanovenie bol v rozhodnom období vecne príslušným orgánom na konanie Obvodný lesný úrad v Bratislave, Odbor lesného hospodárstva a poľovníctva, ktorému priamym nadriadeným orgánom bol Obvodný lesný úrad v Bratislave. Pretoţe rozhodnutie o trvalom vyňatí predmetných pozemkov zo dňa 21.06.2013 vydal Obvodný lesný úrad v Bratislave (v tomto prípade druhostupňový správny orgán postupom
ust. § 50 Správneho poriadku), v zmysle ustanovenia § 58 Správneho poriadku je jeho priamym nadriadeným orgánom ţalovaný (Ministerstvo), takţe preskúmavané rozhodnutie vydal vecne príslušný správny orgán. Ďalej krajský súd uviedol, ţe zrušenie alebo zmena právoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, aj preskúmaním mimo odvolacieho konania
2 Správneho poriadku, prichádza do úvahy len za situácie, ak sa v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku preukáţe, ţe rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom (zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), alebo skutkovými zisteniami a okolnosťami. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných právoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov administratívneho konania. 5 10Sžo/79/2015 V danom prípade prvostupňový aj druhostupňový správny orgán dospeli k záveru, ţe rozhodnutie z 21.06.2013 bolo vydané v rozpore s hmotnoprávnym predpisom zákonom č. 326/2005 Z.z., účinným v čase konania, nakoľko ho vydal vecne nepríslušný správny orgán, čím bolo porušené jeho ustanovenie § 60 ods. 1 písm. b), tak isto bolo vydané v rozpore s § 5 a § 7 ods. 2 tým, ţe pri konaní o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcie lesa má rozhodnutie vychádzať z posúdenia ţiadosti v zmysle § 8 ods. 1 a aţ následne môţe správny orgán rozhodnúť
1.
názoru súdu skutočnosť, či právoplatné rozhodnutie je v rozpore s hmotným právom, musí byť zistená nepochybným spôsobom a musí byť riadne odôvodnená v samotnom rozhodnutí správneho orgánu. V tomto prípade súd konštatoval, ţe vyjadrenia, resp. právne názory ţalovaného správneho názoru si odporujú, keď na jednej strane ţalovaný správny orgán tvrdí, ţe rozhodnutie z 21.06.2013 bolo vydané Okresným lesným úradom v dôsledku atrakcie (§ 50 Správneho poriadku) a preto bol ţalovaný oprávneným orgánom rozhodovať v mimo odvolacom konaní (s týmto právnym názorom sa nestotoţňuje ţalobca) a na druhej strane ministerstvo uvádza, ţe dôvodom zrušenia rozhodnutia bola tá skutočnosť, ţe ho vydal vecne nepríslušný správny orgán. V prejednávanej veci krajský súd dospel k záveru, ţe zrušenie právoplatného rozhodnutia v mimo odvolacom konaní bolo v rozpore so zákonom, keďţe ţalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia úplne rezignoval na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv ţalobcov. Potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov zaloţených právoplatnými rozhodnutiami orgánov verejnej správy a predvídateľnosti rozhodovania štátnych orgánov, ktoré sú základom právneho štátu ţalovaný preto
názoru súdu nesprávne vyhodnotil. V súlade s ustálenou judikatúrou je povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní
2 Správneho poriadku zváţiť, či práva nadobudnuté na základe právoplatného rozhodnutia boli nadobudnuté dobromyseľne a či môţu byť zmenou alebo zrušením rozhodnutia dotknuté. Táto úvaha správneho orgánu je predmetom súdneho prieskumu (pozri rozhodnutie NS SR 3 Sţ 17/2013, 4 Sţ 31/02, nález I. ÚS 128/2010). V danom prípade krajský súd dospel k záveru, ţe s poukazom na obsah oboch preskúmavaných rozhodnutí je daný zákonný dôvod na ich zrušenie postupom
6 10Sžo/79/2015 ustanovenia § 250j ods. 2 písm.
Správneho poriadku mimo odvolacieho konania bol vo veci povinný zo zákona konať, nakoľko z administratívneho spisu dospel k záveru, ţe rozhodnutie OLÚ trpí od počiatku vadou nezákonnosti z dôvodu, ţe ho vydal vecne nepríslušný správny orgán, nakoľko obvodný lesný úrad v sídle kraja nemal vecnú príslušnosť na vydávanie takéhoto rozhodnutia. Keby išlo o rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, rozhodnutie by mal vydať obvodný lesný úrad, odbor lesného hospodárstva a poľovníctva, ktorý bol zriadený obvodným lesným úradom v sídle kraja na rozhodovanie v správnom konaní v prvom stupni 7 10Sžo/79/2015 vo veciach, ktoré boli zákonom ustanovené obvodnému lesnému úradu (§ 60 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. účinný v čase vydávania rozhodnutia OLÚ). Na skutočnosť, ţe rozhodnutie nevydal vecne príslušný správny orgán, sa musí z úradnej povinnosti prihliadať v rámci preskúmavania rozhodnutia správnym orgánom v odvolacom konaní, v konaní o rozklade, ako a j pri preskúmavaní rozhodnutia mimo odvolacieho konania, lebo takého rozhodnutie je
právnej praxe a judikatúry nezákonné bez ohľadu na to, ţe nadobudlo právoplatnosť, lebo spôsobuje až nulitu takéhoto rozhodnutia. Ţalovaný sa nestotoţňuje s názorom súdu uvedeným v rozsudku na str. 9 ods. 4 z hora, posledná veta, kde uvádza: „V tomto prípade súd konštatoval, že vyjadrenia, resp. právne názory žalovaného správneho orgánu si odporujú, keď na jednej strane žalovaný správny orgán tvrdí, že rozhodnutie z 21.06.2013 bolo vydané Obvodným lesným úradom v dôsledku atrakcie (§ 50 Správneho poriadku) a preto bol žalovaný oprávneným orgánom rozhodovať v mimo odvolacom konaní (s týmto právnym názorom sa nestotožňuje žalobca) a na druhej strane ministerstvo uvádza, že dôvodom zrušenia júnového rozhodnutia bola tá skutočnosť, že toto rozhodnutie vydal vecne nepríslušný správny orgán“. V rozhodnutí ţalovaného na str. 15 sa uvádza: „K uvedenej konštrukcii rozkladu je potrebné uviesť: rozhodnutie OLÚ je rozhodnutím obvodného lesného úradu v sídle kraja, o čom svedčí aj tá skutočnosť, že ho podpísal prednosta obvodného lesného úradu Ing. J. H., a tento by mohol konať ako prvostupňový správny orgán len spôsobom
... Zákon na takýto postup vyžaduje splnenie troch podmienok:
ktorej ministerstvo vo svojom prvostupňovom rozhodnutí za nedobromyseľné konanie povaţovalo len ekonomický prospech účastníkov konania. Táto domnienka je
právneho názoru ţalovaného mylná a v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ministerstva je na strane 11 a 12 uvedených viacero skutočností, ktoré viedli k názoru ţalovaného, ţe dobromyseľnosť účastníkov konania v predmetnej veci nebola preukázaná, pričom nejde len o uţ uvedený ekonomický prospech. Dobromyseľný je len ten, kto koná v súčinnosti so správnym orgánom bez snahy ho zaviesť. Za dobromyseľného sa povaţuje aj ten, kto koná v dobrej viere, ktorá môţe byť aj chybná, napr. z neznalosti zákona, alebo z neznalosti iných podmienok viaţucich sa k predmetu veci. Musí však byť jednoznačné a preukázané, ţe ten, kto v predmetnej veci koná, o uvedených napr. podmienkach naozaj nevie. Akýkoľvek úkon, ktorý preukáţe, ţe konanie účastníkov konania bolo realizované s iným ako poctivým úmyslom, poukazuje na to, ţe nejde o dobromyseľné konanie. 9 10Sžo/79/2015 Je nepochybné, ţe kaţdý občan Slovenskej republiky má moţnosť poţiadať o vyňatie lesného pozemku z plnenia funkcií lesa. Taktieţ je nepochybné, ţe všeobecne záväzné právne predpisy ustanovujú podrobnosti o tom, čo k takejto ţiadosti treba predloţiť. Tieto predpisy zároveň upravujú aj konanie správnych orgánov v danej veci. Je nesporné, ţe kaţdý občan, ktorý takúto ţiadosť zašle správnemu orgánu predpokladá, ţe mu bude vydané rozhodnutie v zmysle jeho ţiadosti. Je logické, ţe občan po doručení rozhodnutia správneho orgánu v predmetnej veci má za to, ţe predmetné rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, a následne, občan v dobrej viere uplatňuje práva a povinnosti vyplývajúce z takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Ak účastník konania uţ od začiatku konania, alebo z priebehu konania vedel o prekáţke, alebo podmienke, ktorá bráni kladnému vybaveniu jeho veci (ţiadosti) a napriek uvedenému sa doţaduje jej kladného vybavenia - takýto postoj, či konanie nie je vedené v dobrej viere a dobromyseľnosť účastníka konania nie je jednoznačne preukázaná, a teda ani nemôţu s ňou byť spojené právne relevantné následky. Ako zo súvisiaceho spisového materiálu vyplýva, účastníci konania boli rozhodnutím Obvodného lesného úradu v Bratislave, odboru lesného hospodárstva a poľovníctva (vecne príslušným správnym orgánom) č. 207/2/2013-BA 3 z 02.05.2013 vyzvaní, aby ku konaniu, ktoré sa začalo na základe ich ţiadosti o vyňatie lesných pozemkov predloţili „územnoplánovaciu informáciu Magistrátu hlavného mesta SR Bratislava, oddelenia územného rozvoja mesta, ktorej súčasťou
Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 je stanovenie funkčného využitia so stanovením podmienok funkčného využitia pre územie, ktorého súčasťou sú pozemky parc. č. 18343/3,4 kat. územia V.“. Súčasne boli účastníci konania v odôvodnení predmetného rozhodnutia upovedomení o tom, ţe „orgán štátnej správy sa pri rozhodovaní o trvalom vyňatí lesných pozemkov z funkcií lesov riadi ustanoveným funkčným využitím územia a podmienkami funkčného využitia plôch
Územného plánu hl. mesta SR Bratislavy pre územie, ktorého súčasťou sú pozemky, o ktorých sa vedie konanie o trvalom vyňatí z plnenia funkcii lesov“. Účastníci konania teda vedeli, akú podmienku je potrebné splniť pre ďalšie konanie vo veci ich ţiadosti o vyňatie lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov a tieţ, ţe podmienkou 10 10Sžo/79/2015 pre kladné rozhodnutie orgánu štátnej správy je také určenie vyuţitia dotknutého územia, ktoré im umoţní realizovať ich zámer.
dokladov uvedených v súvisiacom administratívnom spise bola účastníkom konania, na základe ich vlastnej ţiadosti z 19.05.2013 zaslaná územnoplánovacia informácia, vydaná Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto, Miestnym úradom Bratislava - Nové Mesto pod č. ŢPaÚP-792/2013/KU zo 06.06.2013,
ktorej parcely č. 18343/3 a 18343/4 v k. ú. V. sú
Územného plánu hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení neskorších zmien a doplnkov súčasťou stabilizovaného územia určeného pre les, ostatné lesné pozemky. Spolu s touto územnoplánovacou dokumentáciou bola účastníkom konania zaslaná aj tabuľka regulácie funkčného vyuţitia takýchto plôch (kód funkcie 1001). Uvedený doklad, ktorý je súčasťou súvisiaceho administratívneho spisu, jednoznačne a nespochybniteľne preukazuje, ţe účastníci konania mali vedomosť aj o tom, ţe územie - parcely, dotknuté ich ţiadosťou o vyňatie lesných pozemkov, sú určené na plnenie funkcií lesov, a nie na účel, aký poţadovali ţalobcovia. Odlesnenie, ktoré sa realizovalo po vydaní zrušeného rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave poukazuje na skutočnosť, ţe ich zámer vyňatia lesných pozemkov nebol uţ od počiatku realizovaný v snahe rešpektovať podmienky vyuţitia územia vyplývajúce z platných dokumentov. Na podporu dôsledného zaoberania sa posúdením dobromyseľného konania účastníkov konania ţalovaný ešte uvádza, ţe v rámci konania o preskúmaní rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 207/2/2013 z 21.06.2013 bolo preukázané, ţe predmetné rozhodnutie sa opiera o doklad, ktorý nebol nikdy vydaný. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa cituje „Záväzné stanovisko č. ÚKaSP-204/2008-2013-MZ-UR s posúdením zámeru vo vzťahu k Územnému plánu hlavného mesta SR Bratislavy rok 2007 v znení zmien a doplnkov, Zámer nie je v rozpore s Územným plánom hlavného mesta SR Bratislavy, rok 2007 v znení zmien a doplnkov“. Predmetné „záväzné stanovisko“
uvedeného textu je obsahovo moţné povaţovať za územnoplánovaciu informáciu, na predloţenie ktorej boli vyzvaní účastníci konania. O tom, ţe takéto „záväzné stanovisko“ nebolo nikdy vydané svedčí doklad v súvisiacom spisovom materiáli vydaný Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto pod číslom ÚKaSP - 2014/87-EDA z 13.01.2014. 11 10Sžo/79/2015 S ohľadom na vyššie uvedené názory a úvahy, súvisiace s postupom ţalovaného pri spôsobe posúdenia konania dobromyseľnosti, ako aj s ohľadom na doklady, ktoré poukazujú na skutočnosti, ţe účastníci konania vedeli v priebehu konania o podmienkach a limitoch, ktoré súvisia s konaním o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesa, ţalovaný je toho názoru, ţe dostatočne zdôvodnil svoje úvahy a uviedol doklady, na základe ktorých povaţoval vo svojich rozhodnutiach, zrušených krajským súdom, ţe dobromyseľnosť účastníkov konania v predmetnej veci nebola preukázaná. Pri vydávaní rozhodnutia OLÚ o trvalom vyňatí lesných pozemkov na iné účely ako plnenie funkcií lesa, ktoré bolo vydané
zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch, boli porušené aj ustanovenia hmotného práva, § 5 zásady ochrany lesných pozemkov OLÚ bol
ustanovenia § 8 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z. z. pri rozhodovaní
1 ako orgán štátnej správy lesného hospodárstva povinný posúdiť súlad zámeru
2 so zásadami ochrany lesných pozemkov
2, a dodrţanie podmienok
2 a 3 a § 7 ods. 2 a 3. V preskúmavanom prípade mal teda OLÚ posúdiť zámer ţalobcov na vyňatie pozemkov z funkcií lesa vo väzbe na určenie nevyhnutne potrebnej výmery lesných pozemkov, vyuţívanie funkcií okolitého lesa, ako aj účelnosti a technickej uskutočniteľnosti, skrývky organominerálnych povrchových horizontov pôdy a opatrení na jej hospodárne uţitie, a umiestnia priesekov v lese tak, aby bol okolitý les čo najmenej ohrozovaný vetrom. Ţiadnu z týchto obligatórne stanovených povinností OLÚ v danom prípade nesplnil, nesplnil ani svoju povinnosť posúdiť a preskúmať súlad zámeru ţalobcov s návrhom koncepcie územného rozvoja Slovenska, návrhom územného programu starostlivosti regiónu, návrhom územného programu starostlivosti Bratislavy, návrhom územného programu starostlivosti Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. V odôvodnení rozhodnutia OLÚ síce uvádza odkaz na záväzné stanovisko číslo UKaSP-204/2008-2013-MZ- UR, s posúdením zámeru ţalobcov vo vzťahu s Územným plánom Hlavného Mesta Bratislava, avšak bez toho, aby sa akýmkoľvek zrozumiteľným spôsobom vyjadril k súladu zámeru ţalobcov s územným plánom vo väzbe na výrok rozhodnutia. Navyše
vyjadrenia Mestskej časti Bratislava Nové Mesto zo dňa 13.01.2014 mestská časť ani jej stavebný úrad ţiadne záväzné stanovisko k súladu zámeru ţalobcov nevydával. Záväzné stanovisko číslo UKaSP-47871/200-2013-MZ-UR z 25.08.2013 mestská časť
svojho vyjadrenie nikdy nevydala, a uvedené číslo ani neeviduje, pričom dátum vyhotovenia tohto stanoviska, 25.08.2013 pripadá na nedeľu. Obdobne mestská časť,
svojho vyjadrenia 12 10Sžo/79/2015 nevydala ani záväzné stanovisko číslo UKaSP-204/2008-2013-MZ-UR o posúdení zámeru ţalobcov s územným plánom Hlavného Mesta SR, a
vyjadrenia mestskej časti pod uvedeným číslom evidujú úplne iné podanie, týkajúce sa iného navrhovateľa. Súčasne mestská časť ani nie je oprávnená vydávať záväzné stanoviská na posúdenia súladu zámerov s územným plánom Hlavného Mesta SR. Ţalovaný na základe týchto skutočností dospel k skutkovému záveru, ţe záväzné stanoviská, na ktoré sa v odôvodnení rozhodnutia OLÚ odvoláva alebo nikdy neexistovali, alebo sú falzifikátmi, a teda OLÚ pri vydávaní predmetného rozhodnutia nerešpektoval a hrubo porušil svoje zákonom stanovené úradné povinnosti. Ţalovaný teda na základe vyššie uvedených právnych skutočností dospel pri preskúmavaní predmetného rozhodnutia OLÚ
Správneho poriadku k nevyhnutnému právnemu názoru, ţe OLÚ pri vydávaní predmetného rozhodnutia hrubo porušil ustanovenia hmotného práva, v tomto prípade ustanovenia § 5 ods. 1, § 8 ods. 1, § 7 ods. 2, 3, § 6 ods. 2, 3. Z uvedených dôvodov má ţalovaný za to, ţe pri preskúmavaní predmetného rozhodnutia OLÚ
Správneho poriadku postupoval striktne v súlade s ustanoveniami správneho poriadku, zákona č. 326/2005 Z. z., vec skutkovo a právne správne posúdil, a dospel k nevyhnutnému záveru, ţe rozhodnutie OLÚ je rozhodnutím nezákonným, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti oboch súdom preskúmavaných rozhodnutí. Súčasne vzhľadom na vyššie uvedené má ţalovaný za to, ţe Krajský súd v Bratislave v konaní o preskúmanie rozhodnutí ţalovaného neúplne a nesprávne zistil skutkový stav, a vec nesprávne právne posúdil. Na základe vyššie uvedeného preto ţalovaný navrhuje, aby odvolací súd po preskúmaní týmto odvolaním napadnutého rozhodnutia, ako aj preskúmavaných rozhodnutí ţalovaného, predmetného rozhodnutia OLÚ a postupu správnych orgánov, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzali, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn.:1S 172/2014- 72, z 22.01.2015 zrušil a ţalobu ţalobcov ako nedôvodnú zamietol, alternatívne predmetný rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli, aby odvolací súd
potvrdil napadnuté rozhodnutie, pretoţe je vo výroku vecne správne. Ţalobcovia s rozhodnutím krajského súdu súhlasia, i keď si neosvojil celú ich argumentáciu uvedenú 13 10Sžo/79/2015 v ţalobe; namietali v nej aj nedostatok právomoci na strane ţalovaného. K otázke dobromyseľnosti uviedli, ţe ţalovaný vo svojich rozhodnutiach prisudzoval ţalobcom nedobromyseľné konanie bez akýchkoľvek dôkazov a ani na pojednávaní pred krajským súdom nevedel konkretizovať ich údajnú nedobromyseľnosť. Ţalobcovia iba vyuţili zákonnú moţnosť v správnom konaní docieliť vyňatie pozemkov z lesného fondu a ich odlesnenie. Z chýb, ktorých sa dopustil správny orgán, nemoţno vyvodzovať nedobromyseľnosť ţalobcov. Pokiaľ ţalovaný poukazuje na skutočnosť, ţe Obvodný lesný úrad vo svojom rozhodnutí cituje úradné stanovisko k územnému plánu, ktoré neexistuje, ţalobcovia za to nenesú ţiadnu zodpovednosť. Tieţ strata predmetných spisov, ktoré musel ţalovaný rekonštruovať, spochybňuje jeho prehľad o tom, ktoré písomnosti existujú. Stotoţňujú sa so záverom krajského súdu, ţe dobromyseľnosť ţalobcov v správnom konaní nebola relevantne spochybnená, preto treba chrániť ich záujmy. Podaním doručeným najvyššiemu súdu 22.06.2015 ţalobcovia predloţili súdu uznesenie Krajského riaditeľstva PZ Bratislava, č. ČVS: KRP-95/2-VYS-BA-2014 Ga zo 07.04.2015 o zastavení trestného stíhania vo veci výrubu stromov na Kolibe v Bratislave. Vyplýva z neho, ţe ţalobcovia sa výrubom stromov nedopustili trestného činu, pretoţe bol legálny v zmysle lesníckej legislatívy. Rozhodnutie polície povaţujú za dôleţité aj pre posúdenie dobromyseľnosti ţalobcov a navrhujú, aby súd vzal do úvahy závery tohto právoplatného uznesenia polície. V priebehu odvolacieho konania podaním doručeným najvyššiemu súdu dňa 29.07.2015 poţiadali do vstup do konania v postavení vedľajších účastníkov Mgr. M. V. Ph.D., R. K. a Ing. V. R.. Pretoţe ţalobcovia ani ţalovaný nevyuţili moţnosť vzniesť námietku neprípustnosti vedľajšieho účastníctva, súd bez ďalšieho akceptoval ich návrh v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. Navrhovatelia na odôvodnenie svojho návrhu uviedli, ţe majú právny záujem na výsledku konania ako vlastníci nehnuteľností vzdialených od predmetných lesných pozemkov, ktoré boli rozhodnutím obvodného lesného úradu trvalo vyňaté z plnenia funkcií lesov, v prípade navrhovateľa V. iba 190 m, v prípade navrhovateľa K. pribliţne 330 m a od nehnuteľností navrhovateľa R. iba 20 m. Ide pritom o nemalé výmery lesných pozemkov, ktoré boli rozhodnutím obvodného lesného úradu trvalo vyňaté z plnenia funkcií lesov, a ktorých odlesnením sa nepochybne zníţi čistota ovzdušia a zvýši sa prašnosť a hluk v okolí rodinných domov navrhovateľov. Odlesnením uvedených pozemkov došlo zároveň k 14 10Sžo/79/2015 negatívnym vplyvom nárazového vetra na stromy, ktoré neboli vyrúbané popri vedení vysokého napätia a k opakovaným pádom takto nechránených stromov na vedenie VN (22 KV), v dôsledku čoho nastali v priebehu roka 2014 časté výpadky dodávok elektrickej energie v širšej oblasti Koliby (a tým aj nemalé škody u obyvateľov). Navrhovatelia mali byť z dôvodu moţnosti dotknutia ich vlastníckych práv účastníkmi uţ pôvodného správneho konania o trvalom vyňatí pozemkov z plnenia funkcií lesa, ktoré viedol Obvodný lesný úrad v Bratislave. O prebiehajúcom správnom konaní sa však nedozvedeli, a z toho dôvodu sa nemohli konania zúčastniť. Ako opomenutí účastníci správneho konania však uţ nemôţu podať v zmysle § 250 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ţalobu proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Bratislave, pretoţe toto rozhodnutie bolo právoplatne zrušené rozhodnutím ministerstva. Iný spôsob ako si chrániť svoje práva a ovplyvniť súdne konanie, ktoré môţe vyústiť do potvrdenia platnosti rozhodnutia o vyňatí lesných pozemkov, teda navrhovatelia nemajú. Zároveň sa v rámci odvolacieho konania vyjadrili k odvolaním napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 172/2014 zo dňa 22.01.2015. Uviedli, ţe zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave síce pôsobí obšírne, ale v skutočnosti je zaloţený na jedinom dôvode - a to na skutočnosti, ţe
názoru krajského súdu sa ţalovaný správny orgán (ministerstvo) údajne nedostatočne zaoberal otázkou dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov konania. Krajský súd mal na mysli argumentáciu ţalovaného, ktorý tvrdí, ţe keďţe účastníci správneho konania vedeli, ţe vo veci začal konať prvostupňový odbor obvodného lesného úradu, avšak rozhodnutie uţ vydal prednosta obvodného lesného úradu, nemohli byť dobromyseľní pri nadobudnutí svojich práv. Následne Krajský súd v Bratislave k preskúmavaným rozhodnutiam uviedol, ţe je daný zákonný dôvod na ich zrušenie pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Krajský súd vytýka ţalovanému nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, avšak takýmito vadami trpí práve naopak rozsudok krajského súdu, ktorý neobsahuje buď ţiadnu právnu argumentáciu, alebo je argumentácia súdu veľmi strohá a nepresvedčivá. Ţalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí konkrétny argument, ţe ţalobcovia si boli vedomí, ţe vo veci 15 10Sžo/79/2015 začal konať odbor obvodného úradu, avšak rozhodnutie vydal uţ prednosta, z čoho ţalovaný správny orgán vyvodzuje nedostatok ich dobromyseľnosti. Krajský súd však na tento argument reaguje iba strohou krátkou vetou: „Je nesporné, že rozhodnutie vydal Okresný úrad lesného hospodárstva." Táto veta však nie je ţiadnym argumentom a vôbec nevyvracia argument ţalovaného o tom, ţe ţalobcovia vedeli, ţe vo veci začal pôvodne konať odbor obvodného úradu a z tohto dôvodu boli nedobromyseľní. Krajský súd následne uvádza, ţe „Je logické že účastníci konania (žalobcovia) postupovali ... v zmysle právoplatného rozhodnutia orgánu štátnej správy, v čom
názoru súdu spočíva ich dobromyseľnosť“. Tento argument krajského súdu nie je dobre zrozumiteľný. Avšak ak by mal znamenať, ţe kaţdý postup účastníka konania
právoplatného rozhodnutia musí byť povaţovaný za automaticky dobromyseľný, takýto výklad pri priniesol neprijateľné a absurdné dôsledky, pretoţe aj postup
právoplatných rozhodnutí, ktoré boli vydané na základe účastníkmi vedome a úmyselne zmanipulovaných a nepravdivých podkladov, by musel byť vţdy povaţovaný za dobromyseľný. Na základe argumentu reductione ad absurdum je preto potrebné takýto argument krajského súdu odmietnuť ako neprijateľný. To je celá právna argumentácia, ktorú obsahuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave. Krajský súd v Bratislave však vôbec vo svojom rozsudku nezohľadnil, ţe rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu obsahuje aj ďalšie samostatné argumenty poukazujúce na nedostatok dobromyseľnosti účastníkov konania - ide napr. konkrétne o argument, ţe na základe účastníkmi vyţiadanej územnoplánovacej informácie mali účastníci konania vedomosť, ţe pozemky sú určené na plnenie funkcií lesa a nie na ich vyňatie, avšak v rozhodnutí o vyňatí sa cituje úplne iný dôkaz - neplatné záväzné vyjadrenie. Krajský súd sa týmito ďalšími argumentmi vôbec nezaoberal, nespochybnil ich, ani nevyvrátil, preto nemohol v ţiadnom prípade prísť k záveru, ţe ţalovaný „úplne rezignoval na ochranu dobromyseľne nadobudnutých práv žalobcov“. Argumentácia Krajského súdu v Bratislave je veľmi nedostatočná a vôbec nevyvracia tvrdenie obsiahnuté v rozhodnutí ţalovaného ohľadom nedostatku dobromyseľnosti účastníkov konania. Navyše, rozhodnutie ţalovaného obsahuje ďalšie právne argumenty, ktoré boli dôvodom zrušenia rozhodnutia obvodného lesného úradu a ktoré neboli Krajským súdom 16 10Sžo/79/2015 v Bratislave vôbec v rozsudku spochybnené. Preto rozhodnutie ţalovaného obsahuje dostatočné a zákonné dôvody na zrušenie rozhodnutia obvodného lesného úradu. Okrem toho z ustanovenia § 65 ods. 2 Správneho poriadku v ţiadnom prípade nevyplýva, ţe práva nadobudnuté účastníkom dobromyseľne je správny orgán povinný vţdy a za kaţdú cenu zachovať, a to tak, ţe musí nechať v platnosti nezákonné rozhodnutie. Nejde o kategorickú normu, ale o vyjadrenie právneho princípu, ktorý sa aplikuje tým spôsobom, ţe na jednej strane sa vţdy váţi verejný záujem na uplatnení zákonnosti a na druhej strane sa váţi záujem na ochrane dobromyseľne nadobudnutých práv a postupuje sa cestou minimalizácie zásahov do dobromyseľne nadobudnutých práv, ak je to moţné. Bolo v naliehavom verejnom záujme, aby bolo predmetné rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 207/2/2013 zo dňa 21.06.2013 zrušené, pretoţe viedlo k nezákonnému odlesneniu rozsiahleho územia lesa v lokalite Koliba nad centrom Bratislavy. Ochrana ţivotného prostredia a lesného porastu na území hlavného mesta Bratislava v unikátnej lokalite Koliba pred nezákonným odlesnením a výrubom stromov je nepochybne vecou naliehavého verejného záujmu. Keďţe ţiadateľ bol jediným účastníkom konania, zrušením rozhodnutia nebolo navyše ani zasiahnuté do práv iných osôb. Navrhli preto, aby Najvyšší súd SR rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1 S172/2014 zo dňa 22.01.2015 zmenil tak, ţe ţalobu ţalobcov zamietne. III. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno vyhovieť.
2 O. s. p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. 17 10Sžo/79/2015 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 22.01.2015. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.07.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či ţalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä so základnými ústavnými princípmi a s príslušnými hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
1 O.s.p.,
ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbliţšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môţe z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbliţšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).
2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, 18 10Sžo/79/2015 všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.
1 zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, lesné pozemky moţno vyuţívať na iné účely ako na plnenie funkcií lesov, ak príslušný orgán štátnej správy lesného hospodárstva, po predchádzajúcom stanovisku dotknutých orgánov štátnej správy, rozhodne o ich dočasnom vyňatí alebo trvalom vyňatí z plnenia funkcií lesov (ďalej len „vyňatie“), alebo o obmedzení vyuţívania funkcií lesov na nich (ďalej len „obmedzenie vyuţívania“). K vyňatiu alebo obmedzeniu vyuţívania môţe dôjsť len v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch, najmä ak úlohy spoločenského a ekonomického rozvoja nemoţno zabezpečiť inak.
1 písm. k) zákona č. 326/2005 Z.z., Ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy lesného hospodárstva je odvolacím orgánom vo veciach, o ktorých rozhodol na prvom stupni krajský lesný úrad. Predmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie ţalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím z dôvodu ich nepreskúmateľnosti, ako aj konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj preskúmavané rozhodnutia ţalovaného o rozklade č. 2748/2014-420 zo 16.06.2014 a jemu predchádzajúce rozhodnutie č. 51/2014-720 zo 17.02.2014, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobcov uplatnenými v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotoţnil so záverom krajského súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí ţalovaného pre nedostatok dôvodov, preto jeho rozsudok ako vo výroku vecne správny
potvrdil. Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 207/2/2013 z 21.06.2013 mimo odvolacieho konania preskúmalo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky ako vecne príslušný orgán štátnej správy
1 písm. a) zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov a § 65 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní 19 10Sžo/79/2015 (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a to z dôvodov, ktoré uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, na ktoré odvolací súd v podrobnostiach odkazuje. Odvolací súd, zhodne s krajským súdom, zdôrazňuje, ţe preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
Správneho poriadku, je mimoriadny opravný prostriedok v správnom konaní, ktorého primárnym účelom je náprava hmotnoprávnych omylov, teda riešenie porušení hmotného práva. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania nie je určené na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemali vplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 4Sţ 31/02). V prejednávanej veci má odvolací súd za preukázané, ţe správny orgán správne ustálil nezákonnosť preskúmavaného právoplatného rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Bratislave č. 207/2/2013 z 21.062013, pretoţe rozhodnutie vydal orgán, ktorý nemal zákonom stanovenú vecnú príslušnosť na toto konanie, čím bol naplnený jeden zo zákonných dôvodov správneho orgánu pre moţnosť zrušenia právoplatného rozhodnutia, ktoré preskúmaval mimo odvolacieho konania z vlastného podnetu. Navyše týmto rozhodnutím boli porušené aj iné ustanovenia zákona o lesoch, ako ich konkretizoval ţalovaný v podanom odvolaní. Okrem podmienky nezákonnosti právoplatného rozhodnutia preskúmavaného správnym orgánom mimo odvolacieho konania má však správny orgán aj zákonnú povinnosť dbať pri zrušení alebo zmene rozhodnutia na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté (§ 65 ods. 2 Správneho poriadku). Ochrana dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy je odôvodnená potrebou garancie právnej istoty, stability právnych vzťahov a práv a povinností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvery v právny poriadok a zákonnosť rozhodovania orgánov verejnej správy ako znakov právneho štátu, ku ktorému sa Slovenská republika hlási (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Aj keď to samozrejme neznamená, ţe dobromyseľne nadobudnuté práva nemôţu byť vôbec dotknuté rozhodovaním príslušného orgánu v mimo odvolacom konaní, v zmysle ustálenej judikatúry správny orgán musí vţdy skúmať, či by záujem na striktnom dodrţiavaní zákona prevyšoval záujem na zachovaní dobromyseľne nadobudnutých práv vyplývajúcich z právoplatného rozhodnutia. 20 10Sžo/79/2015 Pri posúdení otázky dobromyseľnosti ţalobcov síce odvolací súd nesúhlasí s konštatovaním krajského súdu, ţe ţalovaný opomenul venovať sa v odôvodnení svojho rozhodnutia otázke dobromyseľne nadobudnutých práv účastníkov konania, ale stotoţnil sa s jeho záverom, ţe odôvodnenie ako prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, tak rozhodnutia o rozklade je v tejto časti nepreskúmateľné pre chýbajúce, resp. nesprávne dôvody. Je úlohou správneho orgánu zodpovedne posúdiť, či účastník nadobudol práva dobromyseľne alebo nie, pričom svoj záver musí v rozhodnutí dostatočne odôvodniť. Prvostupňový správny orgán svoj záver, ţe „dobromyseľnosť konania účastníkov konania nebola preukázaná“ vyvodil so skutočnosti, ţe konečným dôsledkom ich konania bolo získanie ekonomického prospechu z rozdielu medzi „realitnou hodnotou stavebného pozemku“ a „beţnou cenou lesného pozemku“ bez ohľadu na zákonné limity a obmedzenia v prípade lesných pozemkov v danej lokalite. Uvedené
názoru odvolacieho súdu ešte nevyvracia dobromyseľnosť ţalobcov, pretoţe snaţiť sa o dosiahnutie ekonomického prospechu samo o sebe nie je nemorálne, keď povinnosť dbať na zákonné limity a obmedzenia zaťaţuje správny orgán. Ţalovaný síce v odvolaní namietal, ţe v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo uvedených aj viacero iných skutočností, ktoré viedli k názoru ţalovaného, ţe dobromyseľnosť účastníkov konania v predmetnej veci nebola preukázaná, odvolací súd má ale za to, ţe za relevantný treba povaţovať jeho záver k tejto otázke a ten bol odôvodnený tak, ako je uvedené vyššie. Ţalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia o rozklade otázke dobromyseľnosti účastníkov venoval iba krátky posledný odsek, v ktorom uviedol, ţe „Nie je možné pripustiť, že účastníci konania boli pri nadobudnutí práva dobromyseľní, lebo museli vedieť, že keď začal vo veci konať príslušný osobitný organizačný útvar OLÚ, ktorým bol odbor lesného hospodárstva a poľovníctva ... a rozhodnutie OLÚ vydal OLÚ bez označenia osobitného organizačného útvaru, ktoré bolo podpísané prednostom OLÚ, čiže rozhodnutie OLÚ vydal vecne nepríslušný správny orgán“. Pritom z obsahu odvolania ţalovaného moţno vyvodiť, ţe nedobromyseľnosti ţalobcov nasvedčujú iné závaţné skutočnosti, ale dôvody preskúmavaného rozhodnutia nie je moţno dodatočne dopĺňať a navyše tieto skutočnosti musia byť predmetom správneho konania, aby účastníci mali moţnosť na ne reagovať. Odvolací súd, ktorý preskúmava zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu iba na základe jeho obsahu, sa preto stotoţnil s právnym názorom krajského súdu, ţe obe rozhodnutia 21 10Sžo/79/2015 správneho orgánu sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov k otázke nedobromyseľnosti ţalobcov pri nadobudnutí ich práv z rozhodnutia OLÚ. Odvolací súd ešte poznamenáva, ţe ţalobcami predloţené Uznesenie Krajského riaditeľstva PZ, Odbor kriminálnej polície Bratislava č. ČVS: KRP-95/2-VYS-BA-2014 Ga zo dňa 07.04.2015 o zastavení trestného stíhania nepovaţuje v tejto súvislosti za relevantné. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, ţe nedošlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty trestného činu porušovania ochrany rastlín a ţivočíchov
1 písm. c), ods. 5 písm. b) Trestného zákona, lebo stromy neboli vyrúbané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi na ochranu prírody a krajiny. Inak povedané ţalobcovia pri výrube postupovali v súlade s právoplatným rozhodnutím OLÚ o trvalom vyňatí lesného pozemku z plnenia funkcií lesa, ktoré bez ďalšieho zakladá aj právo na odlesnenie predmetnej plochy. Uvedené ale nedáva odpoveď na otázku, či ţalobcovia boli dobromyseľní pri nadobudnutí práv z tohto rozhodnutia. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania
1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, keďţe ţalobcovia síce v konaní mali úspech, ale náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia si neuplatnili a ţalovaný, ktorý nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu, nebol v odvolacom konaní úspešný. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní
predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 22 10Sžo/79/2015 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. júla 2016 JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.