Obsah (8)

§ 250j§ 70§ 250k§ 212§ 244§ 247§ 219§ 122

Najvyšší súd 10Sžo/15/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov s

§ 250jods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. KaGŠ-147/3-112/2015-PravO zo dňa

1. júna 2015, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz Riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 5 339 zo dňa
2. júna 2014, ktorým bola ţalobkyňa

§ 70ods.

1 písm.

1. d)v spojení s § 70 ods. 4 písm.
2. a)zákona č. 346/2005 Z.z. prepustená zo sluţobného pomeru profesionálnej vojačky z dôvodu, ţe závaţným spôsobom porušila základnú povinnosť ustanovenú zákonom tým, ţe dňa 16. mája 2014 v čase o 10.45 h. jej bola nameraná hodnota 0,18 mg/l alkoholu v dychu a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 11.19 h. hodnota 0,12 mg/l alkoholu v dychu, teda vykonávala štátnu sluţbu pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok. Na námietku ţalobkyne, ţe sa jedná o disciplinárny delikt a ţe ţalobkyňa bola v podstate postihnutá dvakrát, jednak bola prepustená zo sluţobného pomeru a jednak disciplinárnym rozkazom č. Oppr-6/2012 zo dňa 29.05.2014 bola uznaná vinnou zo spáchania disciplinárneho previnenia a bola jej uloţené disciplinárne opatrenie – pokarhanie, krajský súd uviedol, ţe predmetom preskúmania v danej veci bolo rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. k. KaGŠ-147/3-112/2015-PravO zo dňa 3. júna 2015, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz Riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 5 339 zo dňa 18. júna 2014, ktorým bola ţalobkyňa prepustená zo sluţobného pomeru

§ 70ods.

1 písm.

1. d)v spojení s § 70 ods. 4 písm.
2. a)zákona č. 346/2005 Z.z., ktoré je začlenené do tretej časti zákona č. 346/2005 Z.z., ktorá upravuje vznik, zmenu a zánik sluţobného pomeru, z ktorého je zrejmé, ţe prepustenie zo sluţobného pomeru nie je súčasťou podmienok výkonu štátnej sluţby stanovených v šiestej časti zákona č. 346/2005 Z.z. a jeho šiestej hlavy s názvom Sluţobná disciplína. Prepustenie zo sluţobného pomeru nie je súčasťou ust. § 125 zákona č. 346/2005 Z.z., ktoré stanovuje druhy disciplinárnych opatrení. Z uvedeného tak

názoru krajského súdu vyplýva, ţe skončením sluţobného pomeru prepustením môţe byť trestom za disciplinárne previnenie. Krajský súd preto túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 3 10Sžo/15/2016 Na námietku ţalobkyne, ţe došlo k zisteniu nesprávnych výsledkov pri dychovej skúške, a preto bolo namieste vykonať skúšky z krvi, čo by potvrdilo alebo vyvrátilo poţitie alkoholu krajský súd uviedol, ţe dychová skúška bola vykonaná prístrojom Dräger Alcotest 7410 Plus, výrobné číslo: APvRB-0600, ktorý bol riadne certifikovaný - jeho certifikát č. 1030/321.08/13 zo dňa 03.12.2013 bol platný do 06.06.

1. Z uvedeného dôvodu preto krajský súd na takto zistené údaje o hladine alkoholu v dychu ţalobkyne povaţuje za objektívne a právne relevantné. Krajský súd ďalej uviedol, ţe v administratívnom spise sa nachádza úradný záznam o vykonaní dychovej skúšky č. OVP-BB-141/2014-OPV zo dňa 16.05.2014, v ktorom je zaznamenané vyšetrenie na zistenie alkoholu:
2. meranie o 10:45 hod. - 0,18 mg/l a opakované meranie o 11:19 hod. - 0,12 mg/l a zároveň je v úradnom zázname uvedené, ţe osoba bola poučená o spôsobe vykonania dychovej skúšky prístrojom, ktorým sa určí objemové percento alkoholu v krvi a o práve poţiadať vykonanie lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu. Ţalobkyňa nepoţiadala o vykonanie lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi. Krajský súd skonštatoval, ţe ust. § 70 ods. 1 písm. d) v spojení s § 70 ods. 4 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. kogentne ustanovuje prísny právny reţim, v dôsledku ktorého výkon štátnej sluţby pod vplyvom alkoholu je bezvýnimočné obligatórnym dôvodom na skončenie sluţobného pomeru profesionálneho vojaka prepustením. Vzhľadom na tento prísny reţim musia byť zodpovedajúce tomu vykladané jednotlivé pojmy zákona. V danom prípade je rozhodujúci výklad pojmu výkon štátnej sluţby. Rozhodujúcou skutočnosťou je teda, či alkohol u ţalobkyne bol zistený počas výkonu štátnej sluţby. Dychová skúška na prítomnosť alkoholu vdychu bola u ţalobkyne vykonaná dňa
3. mája 2014, ktorý pripadol na kalendárny deň piatok, pričom prvé meranie bolo skutočne v čase výkonu štátnej sluţby o 10:45 hod. a opakované meranie bolo uskutočnené v čase výkonu štátnej sluţby o 11:19 hod..

právneho poriadku Opravárenského práporu v Martine č. Oppr-664/2014 z 1. apríla 2014 vyplýva, ţe čas zamestnania pre profesionálnych vojakov, a teda v sluţobný čas bol veliteľom Vojenského útvaru 8809 Martin na uvedený kalendárny deň piatok určený so začiatkom o 06:30 hod. a končil o 13:00 hod.. 4 10Sžo/15/2016 Z uvedených dôvodov dospel krajský súd k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie ţalovaného je v súlade so zákonom, námietky ţalobkyne nespochybňovali zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto krajský súd ţalobu

§ 250jods.

1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol krajský súd

§ 250kods.

1 O.s.p. tak, ţe neúspešnej ţalobkyni trovy konania nepriznal. Vo včas podanom odvolaní ţalobkyňa navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší rozhodnutie ţalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. Ţalobkyňa povaţuje rozhodnutie krajského súdu za nezákonné. Nezákonnosť vidí v tom, ţe je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Má tieţ za to, ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odôvodnení odvolania uviedla, ţe trvá na dôvodoch uvedených v ţalobe ako aj v podaniach adresovaných správnym orgánom. Ţalobkyňa trvá na názore, ţe pokiaľ ide o výklad ustanovenia § 70 ods. 4 písm.

1. a)zákona č. 346/2005 Z.z. nie je moţné stotoţniť sa skonštatovaním uvedeným v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu o tom, ţe správny orgán nemá moţnosť rozhodnúť inak, ako prepustiť vojaka zo sluţobného pomeru. Takýto výklad nie je moţné povaţovať za ústavný a zákonný, naopak, tento výklad je neprimerane reštriktívny a vychádza čisto z gramatického výkladu znenia dotknutého ustanovenia, čo je v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR neprípustné. Ústavný súd SR konštantné judikuje, že orgán aplikácie práva sa môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy), viď napr. III. ÚS 341/07. Rovnako tak poukazuje opätovne na Nález Ústavného súdu Českej republiky PI. ÚS 33/97. Krajský súd síce v časti dôvody uvádzané ţalobkyňou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol (resp. citoval), bliţšie sa však podstatnou časťou ţalobkyňou uvádzaných argumentov vôbec nezaoberal, čím ţalobkyni bola odňatá moţnosť efektívne argumentovať proti tomuto rozhodnutiu. 5 10Sžo/15/2016 Ţalobkyňa má za to, ţe krajský súd mal na zistený skutkový stav aplikovať ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c), písm. d), písm.
2. e)O. s. p., čo však neurobil, a preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tento záver právne odôvodňuje tým, ţe dôvodom na zrušenie rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu a vrátenie veci tomuto orgánu na ďalšie konanie

§ 250jods.

2 písm. c) O. s. p. je, ţe krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach ţaloby dospeje k záveru, ţe zistenie skutkového stavu správnym orgánom je nedostačujúce na posúdenie veci. V danom prípade boli

názoru ţalobkyne naplnené všetky zákonné podmienky na aplikáciu v tomto odseku citovaného ustanovenia O. s. p. konajúcim súdom, k čomu však nedošlo, hoci správny orgán nevykonal ţiadne dôkazy k odstráneniu pochybností a ani nenariadil vo veci vykonať znalecké dokazovanie, hoci to ţalobkyňa vo svojich písomných vyjadreniach navrhla. Správny orgán v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia nepostupoval v zmysle zásad uvedených v zákone, a preto skutkový stav ním zistený nemoţno hodnotiť inak, ako nezákonný. Krajský súd mal vzhľadom na takto opísané pochybenia správneho orgánu pred vydaním napadnutého rozsudku aplikovať ustanovenie § 250j ods. 2 písm. c),

1. d)a
2. e)O. s. p., a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušiť - takto však krajský súd nepostupoval, čím vec nesprávne právne posúdil. Ţalobkyňa namietala aj ţe, krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal so všetkými relevantnými dôvodmi nezákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalovaného uvádzanými ţalobkyňou resp. krajský súd nevenoval samotnému odôvodneniu náleţitú pozornosť. V odvolaní ďalej uviedla, ţe je názoru, ţe pre posúdenie dôvodnosti vydania ţalobou napadnutých rozhodnutí, a teda prepustenia ţalobkyne zo sluţobného pomeru, je rozhodujúca ako otázka skutkových zistení, tak aj otázka právneho posúdenia veci. Podotýka, ţe ţalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach nevysporiadal s argumentmi uvádzanými ţalobkyňou a takisto sa s nimi nevysporiadal ani krajský súd. Pokiaľ ide o rozhodnutie ţalovaného, toto nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci, čo je rozporné s ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku. Tieţ ţalovaný vôbec neposúdil skutočnosti, ţe ţalobkyňa si v inkriminovaný deň, a to od rána 6.30 hod. aţ do 13.00 hod. plnila svoje sluţobné povinnosti, t.j. aj po uskutočnení dychovej skúšky. Neboli zistené ţiadne závady vo výkone sluţobných povinností ţalobkyne v čase od 6.30 hod. inkriminovaného dňa, do 10.45 hod. /prvá dychová skúška/, čo je viac ako 6 10Sžo/15/2016 4 hodiny. V tomto čase si ţalobkyňa beţným spôsobom plnila svoje sluţobné povinnosti a robila tak aj po uskutočnení dychovej skúšky.

názoru ţalobkyne je potrebné podotknúť, ţe došlo k pochybeniam pri samotnom vykonávaní dychovej skúšky, kde k uskutočneniu dychovej skúšky došlo po dopoludňajšej prestávke, keď ţalobkyňa fajčila, a tieţ opakovaná skúška bola uskutočnená po tom, čo jej bolo povedané, ţe si môţe dať cigaretu, pričom osoby, ktoré dychovú skúšku u ţalobkyne realizovali, vôbec túto neupozornili, ţe fajčenie krátko pred dychovou skúškou môţe skresliť výsledok - hoci takéto upozornenie sa na manuáli k predmetnému alkotesteru nachádza; do úvahy tieţ nebola vzatá tolerancia prístroja. Je toho názoru, ţe „výkon štátnej sluţby pod vplyvom alkoholu“ nebol u navrhovateľky riadne a nespochybniteľné preukázaný, o to viac, ţe pri plnení svojich sluţobných povinností zotrvala aţ do popoludnia toho dňa. Poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sţo/256/2010, kedy NS SR vyslovil názor a záver, ţe výkon štátnej sluţby pod vplyvom alkoholu musí byť preukázaný nespochybniteľné, a akákoľvek pochybnosť musí byť vyvrátená vierohodnými dôkazmi, keďţe má za následok závaţnú ujmu v podobe prepustenia zo sluţobného pomeru profesionálneho vojaka. Tu však ţiadnymi vierohodnými dôkazmi správny orgán nepreukázal výkon štátnej sluţby ţalobkyňou pod vplyvom alkoholu a ani sa nijako nezaoberal pochybnosťami pri vykonávaní dychovej skúšky, na ktoré poukázala ţalobkyňa ešte v štádiu konania pred podaním ţaloby. Tieţ sa týmito argumentmi nezaoberal v súdnom konaní ani samotný súd. Záverom ţalobkyňa uviedla, ţe ţalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, pri vydávaní napadnutého rozhodnutia a ani krajský súd pri jeho preskúmaní nevenovali takú pozornosť skutkovému a právnemu posúdeniu veci, aká bola potrebná. Nerozhodovali na základe skutočného stavu a nevysporiadali sa riadne so všetkými skutočnosťami uvádzanými ţalobkyňou, najmä listinnými dôkazmi, ako ani skutočnosťami uvedenými ţalobkyňou na pojednávaní. Ţalobkyňa uvádzala, ţe bola postihnutá za tú istú vec dva krát, s čím sa krajský súd

jej názoru nedostatočne zaoberal, keď len stručne uviedol ţe túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. Opätovne poukazuje na stranu 7 bod 1. veta prvá ţalobou napadnutého rozhodnutia, kde je uvedené, ţe : „...veriteľ útvaru sa rozhodol neuplatniť svoju disciplinárnu právomoc v zmysle § 126 a nasl. zákona...“, hoci z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe ţalobkyňa bola v danej veci postihnutá dvakrát, t. j. veriteľ útvaru svoju disciplinárnu právomoc uplatnil. 7 10Sžo/15/2016 Vo vyjadrení k odvolaniu ţalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Ţalovaný vo vyjadrení uviedol, ţe sa v plnej miere pridrţiava svojich písomných i ústnych vyjadrení prezentovaných v priebehu konania pred súdom prvého stupňa. Ţalovaný, poukazujúc na ţalobkyňou v odvolaní uvádzané skutočnosti, konštatuje, ţe mu je zjavne nezrozumiteľné v čom sa má napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu prvého stupňa povaţovať za nesprávny a taktieţ zrušenia akého rozhodnutia ktorého správneho orgánu sa domáha. Ţalobkyňa, vyjmúc tvrdenie, ţe k uskutočneniu dychovej skúšky u jej osoby došlo po dopoludňajšej prestávke, keď fajčila, čo malo viesť ku skresleniu výsledkov dychovej skúšky, vo svojom odvolaní neuvádza ţiadne relevantné odvolacie dôvody, pre ktoré by bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa súdom odvolacím konvalidovať. Vo vzťahu k tvrdeniu ţalobkyne, ktoré sa týka skreslenia dychovej skúšky v dôsledku fajčenia, ţalovaný podotýka, ţe ide o skutočnosť, ktorá mohla a mala byť ţalobkyňou uplatnená pred súdom prvého stupňa, a teda nie je moţné na ňu prihliadať v intenciách ustanovenia § 205a ods. 1 písm. d) O. s. p. Ţalovaný je názoru, ţe krajský súd dostatočne a úplne zistil skutkový stav predmetnej veci, vec správne právne posúdil a rozhodol v súlade s príslušnými právnymi predpismi. S poukazom na ustanovenie § 492 odsek 1, odsek 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení od 01.07.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

§ 212O.s.p..

Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je

ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, ţe odvolanie navrhovateľa je nedôvodné. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania

ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27.07.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.). 8 10Sžo/15/2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobkyne nie je dôvodné.

§ 244ods.

1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve preskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v ţalobe je súd viazaný.

§ 247ods.

1 O. s. p.

ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

§ 247ods.

2 O. s. p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu

tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

§ 70ods.

1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. sluţobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak závaţným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 70ods.

4 písm. a) zákona č. 346/2005 Z.z. závaţný spôsob porušenia základnej povinnosti

odseku 1 písm. d) je výkon štátnej sluţby pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných alebo psychotropných látok. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia ţalovaného č. KaGŠ-147/3-112/2015-PravO zo dňa

1. júna 2015, ktorým bol potvrdený personálny rozkaz Riaditeľa personálneho úradu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. 5 339 zo dňa
2. júna 2014, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok krajského súdu ako 9 10Sžo/15/2016 aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj rozhodnutie ţalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami ţalobkyne v ţalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa najvyšší súd stotoţňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených ţalovaným správnym orgánom ako aj ţalobkyňou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

§ 219ods.

2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol. Po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj rozhodnutia ţalovaného najvyšší súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to ţe rozhodnutie ţalovaného je v súlade so zákonom. Na námietku ţalobkyne týkajúcej sa toho, ţe bola za tú istú vec postihnutá dvakrát sa najvyšší súd stotoţnil s názorom krajského súdu a rovnako aj poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozsudku sp. zn. 4Sţo/3/2012 zo dňa 20.03.2012 uviedol, že „už systematické začlenenie prepustenia zo služobného pomeru do III. časti zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov, ktorá upravuje vznik, zmenu a zánik služobného pomeru potvrdzuje, že prepustenie nie je súčasťou podmienok výkonu služby stanovených v IV. časti zákona a jeho 6. hlavy s názvom Služobná disciplína. Prepustenie zo služobného pomeru nie je súčasťou ustanovenia § 125 zákona, ktoré stanovuje druhy disciplinárnych opatrení.“ Naviac odvolací súd dodáva, ţe podmienky prepustenia ţalobkyne zo sluţobného pomeru

§ 70ods.

1 písm.

1. d)v spojení s § 70 ods. 4 písm.
2. a)zákona č. 346/2005 Z.z. 10 10Sžo/15/2016 boli v danom prípade nepochybne preukázané, a to dychovou skúškou zo dňa 16.05.2014, ktorá bola vykonaná certifikovaným prístrojom Dräger Alcotest 7410 Plus, výrobne číslo: ARRB-0600, certifikát č. 1030/321.08/13 zo dňa 03.12.2013, ktorou bola u ţalobkyne nameraná hodnota 0,18 mg/l alkoholu v dychu a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 11.19 h. hodnota 0,12 mg/l alkoholu v dychu. Skutočnosť, ţe ţalobkyňa pod vplyvom alkoholu vykonávala štátnu sluţbu je z vykonaného dokazovania teda nesporná. Zákon č. 346/2005 Z.z. jednoznačne stanovuje ako podmienku prepustenia zo sluţobného pomeru porušenie základnej povinnosti závaţným spôsobom, ktoré je

§ 70ods.

4 písm. a) zákona, výkon štátnej sluţby pod vplyvom alkoholu alebo omamných alebo psychotropných látok. Disciplinárne konanie

§ 122a nasl.

zákona č. 346/2005 Z.z. a konanie o prepustení profesionálneho vojaka zo sluţobného pomeru

§ 70zákona č.

346/2005 Z.z. sú po obsahovej právnej stránke dvomi odlišnými typmi konaní, ktorých výsledkom sú rozhodnutia nemajúce znaky duplicitného administratívneho trestania. Vo vzťahu k námietke ţalobkyne, ktorá sa týkala skreslenia dychovej skúšky v dôsledku fajčenia, najvyšší súd udáva, ţe túto skutočnosť ţalobkyňa nenamietala počas konania pred správnymi orgánmi a ani v konaní pred súdom prvého stupňa. S poukazom na § 205a ods. 1 O. s. p. najvyšší súd uvádza, ţe účastník konania zásadne nemôţe uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Tieto dôkazy a skutočnosti nemôţe vziať do úvahy ani odvolací súd. Po preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, ţe ďalšie námietky ţalobkyne sú všeobecné, ktoré nevytýkajú napadnutému rozhodnutiu krajského súdu konkrétnu vadu, a preto tieto námietky vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. S poukazom na uvedené najvyšší súd

§ 250ja ods.

3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline potvrdil ako vecne správny. 11 10Sžo/15/2016 Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania

§ 250kods.

1 v spojení s § 246c ods.1 a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, keďţe ţalobkyňa v konaní nemala úspech a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je opravný prostriedok prípustný. V Bratislave 27. júla 2016 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková