2 písm.
1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe SR a Ţelezničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej sluţbe“) prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka policajného zboru z dôvodu, ţe
odborného posudku sluţobného klinického psychológa Nemocnice s poliklinikou MV SR č. 390/2008 zo dňa 08.09.2008, nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej sluţby. V odôvodnení svojho rozsudku krajský súd uviedol, ţe mu nebol predloţený kompletný spisový materiál, najmä listiny na ktoré poukazoval uţ pri svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, a to prílohy - podklady k ţiadosti riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného zboru Nitra, mjr. Mgr. T. V. zo dňa 17.06.2008 o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia policajta. V spise sa opätovne nenachádzajú ani podklady pre kontrolné psychologické vyšetrenie policajta, ktoré mali byť klinickému psychológovi rezortu zaslané so sprievodným listom dňa 15.08.
názoru krajského súdu, nenasvedčuje tvrdeniu bezprostredne nadriadeného o tom, ţe výkon sluţby ţalobcu dosahuje nízku úroveň, je málo aktívny, s nadriadenými ťaţko komunikuje, pri pokynoch je podráţdený a výbušný, dochádza do konfliktov so spolupracovníkmi. Jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie, ktorý sa nachádza v spise, je záver klinického psychológa rezortu - odborný posudok Č.p. NsP MV 3 10Sţo/51/2016 SR - 390/2008 zo dňa 08.09.2008, v ktorom tento konštatuje, ţe kontrolné psychologické vyšetrenie bolo vykonané na základe poţiadavky nadriadeného - plk. JUDr. J. Š., riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Nitra. Klinický psychológ nepotvrdil, ţe by bol pred vyšetrením oslovený nadriadeným ţalobcu na konzultáciu o nutnosti vykonať vyšetrenie. Ţalobca bol navrhnutý na psychologické vyšetrenie z dôvodu sťaţnosti na jeho prácu, neprimeranú emočnú reakciu pri pohovore s riaditeľom, pre laxný prístup k pracovným úlohám. V spise sa nenachádza ţiadna sťaţnosť na prácu ţalobcu, dôkaz o emotívnom a neprimeranom konaní ţalobcu. Výsledok kontrolného psychologického vyšetrenia bol prejednaný odbornou komisiou pozostávajúcou zo štyroch členov, ktorí stanovili záver, ţe ţalobca nie je duševne spôsobilý pre výkon štátnej sluţby v Policajnom zbore Slovenskej republiky. V spise sa nenachádza samotná ţiadosť plk. JUDr. J. Š. o vykonanie psychologického vyšetrenia, nachádza sa v ňom len jeho sprievodný list zo dňa 15.08.2008, v zmysle ktorého boli klinickému psychológovi zaslané podklady pre vyšetrenie. V spise sa nachádza záznam o prejednaní výsledkov kontrolného psychologického vyšetrenia jednotlivými členmi komisie, avšak táto skonštatovala, ţe nedisponovali zdravotnou dokumentáciou ţalobcu odôvodňujúcou posúdenie spôsobilosti ţalobcu drţať zbraň. Napriek oprávneniu, klinický psychológ si nevyţiadal konziliárne lekárske vyšetrenia alebo preskúmanie zdravotného stavu ţalobcu. Komisia v zázname skonštatovala, ţe ţalobca pri vykonaní vstupných vyšetrení v auguste 2008 dosiahol opäť výsledky, ktoré v súčasnosti nezodpovedajú vstupným kritériám. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, ţe ţalobca sa v auguste 2008 nepodrobil vstupným psychologickým vyšetreniam, a preto nie je pre daný prípad relevantné, ţe výsledky nezodpovedajú vstupným kritériám. Klinický psychológ je pred vykonaním kontrolného psychologického vyšetrenia oprávnený získavať informácie najmä o sluţobnej činnosti, správaní a disciplíne vyšetrovaného policajta od nadriadených, spolupracovníkov, štátnych zamestnancov a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v útvare sluţobného zaradenia vyšetrovaného. Informácie od rodinných príslušníkov alebo iných osôb môţe klinický psychológ získavať a pouţiť len s ich výslovným súhlasom. V danom prípade členovia komisie ani klinický psychológ neuviedli ţiaden dôkazný prostriedok preukazujúci, ţe okrem popisu nadriadeného ţalobcu v ţiadosti o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia, vykonali vlastné zisťovanie prostredníctvom získavania informácií od kolegov, potvrdzujúcich tvrdenie nadriadeného v súlade s článkom 9 nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 103/2005. 4 10Sţo/51/2016 Krajský súd zároveň konštatoval, ţe na základe dôkazných prostriedkov obsiahnutých v spise predloţenom ţalovaným, nemohol dospieť k záveru, ţe ţiadosť nadriadeného ţalobcu o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia bola odôvodnená, pretoţe predmetnej ţiadosti nepredchádzali sťaţnosti na nevhodné správanie ţalobcu, prípadne iné dôvody, ktoré by mohli viesť k takémuto úkonu. V prípade kontrolného psychologického vyšetrenia nemusia byť dôvodom na jeho vykonanie len okolnosti výslovne uvedené v čl. 9 nariadenia Ministra vnútra SR č. 103/2005, pretoţe toto ustanovenie len príkladmo popisuje správanie policajtov, ktoré mu môţu predchádzať. Nejedná sa o konkludentné, obmedzené určenie druhov konaní policajtov, ktoré musia predchádzať podaniu ţiadosti nadriadeného o predmetné vyšetrenie. Na podanie ţiadosti nadriadeným,
názoru krajského súdu, postačuje, ak tento dospel k názoru o potrebe vykonať kontrolné vyšetrenie na základe akejkoľvek dôvodnej a nepochybnej okolnosti spochybňujúcej psychickú stabilitu policajta, resp. zmeny v jeho správaní, nezlučiteľnej s výkonom štátnej sluţby. Len na základe existujúcich dôkazov o odôvodnenosti ţiadosti o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia, moţno vylúčiť prípadné šikanózne konanie nadriadeného. Krajský súd poukázal na vstupné psychologické vyšetrenie ţalobcu zo dňa 28.09.2001, v ktorom príslušný psychológ charakterizoval ţalobcu, okrem pozitívnych hodnotení, aj ako osobu tvrdohlavú, menej integrovanú, menej odolnú voči psychickej záťaţi, prejavujúcej sklony k nepriamej agresivite, neurolabilite a závislosti. Skonštatoval, ţe v záťaţovej situácii moţno očakávať jeho zlyhanie. Napriek uvedenému, psychológ odporučil ţalobcu na prijatie do sluţby v policajnom zbore a aj napriek zvýšeným nárokom na výkon sluţby v policajnom zbore - ozbrojenej zloţke štátu, bol prijatý do štátnej sluţby. Je preto na zodpovednosti príslušných nadriadených ţalobcu, ktorí rozhodli o jeho prijatí do sluţobného pomeru, aby dôkladne zváţili, či osoba charakterizovaná ako menej odolná pri psychickej záťaţi, neurolabilná, je vôbec vhodná na prácu, ktorá vyţaduje psychickú odolnosť. Z prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach ţalobcu krajský súd zistil, ţe podaniu ţiadosti o kontrolné psychologické vyšetrenie jeho nadriadeným, bezprostredne nepredchádzalo ţiadne disciplinárne opatrenie v dôsledku pochybení pri výkone štátnej sluţby. Z predmetného záznamu vyplýva, ţe podaniu ţiadosti predchádzali udelené odmeny za zodpovedné a svedomité plnenie sluţobných povinností zo dňa 22.11.2007, 14.12.2007, 11.08.2008. V spise sa nenachádza ţiaden záznam svedčiaci o náhlom zhoršení v plnení sluţobných povinností ţalobcu alebo náhlom zhoršení alebo zmene jeho psychického stavu pred augustom 2008. 5 10Sţo/51/2016 V spise sa takisto nenachádza dôkaz o splnení nevyhnutnej podmienky pre vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia ţalobcu, a to konzultácia nadriadeného s ustanovujúcou právomocou s klinickým psychológom za účelom posúdenia jeho opodstatnenosti. Keďţe túto nevyhnutnú podmienku vyţaduje nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky,
ktorého ţalovaný konal, nepostačuje poukazovanie na okolnosť ţe konzultácia bola vykonaná ústne, bolo nutné o splnení tejto podmienky vyhotoviť dôkaz, napr. záznam, aby súd splnenie tejto podmienky mohol preskúmať. Krajský súd na základe vyššie uvedených dôvodov opätovne skonštatoval, ţe mu nebol predloţený kompletný spisový materiál, a to podklady preukazujúce opodstatnenosť postupu ţalovaného, ako i dôkazy preukazujúce splnenie podmienok pre vykonanie kontrolného psychologického posudku, bez ktorých nemoţno preskúmať zákonnosť jeho postupu. Svoju povinnosť nesplnil napriek tomu, ţe mu z predchádzajúcich súdnych rozhodnutí muselo byť zrejmé, ţe bez originálneho a kompletného spisového materiálu, nemôţe byť jeho rozhodnutie preskúmané súdom, pričom mu bolo objasnené, ktoré doklady a z akého dôvodu sú pre súdny prieskum nevyhnutné. Krajský súd v Bratislave zobral na zreteľ skutočnosť, ţe pri prepustení policajta z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm.
1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. Dôvodom prepustenia ţalobcu zo sluţobného pomeru bola skutočnosť, ţe
záveru odborného posudku sluţobného klinického psychológa Nemocnice s poliklinikou MV SR č. NsP MV SR - 390/2008 zo dňa 08.09.2008 ţalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej sluţby. Z odborného posudku z kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka PZ v štátnej sluţbe spracovaného klinickým psychológom Nemocnice s poliklinikou MV SR PhDr. O. V. č. NsP MV SR - 390/2008 zo dňa 08.09.2008 vyplýva, ţe na základe výsledkov kontrolného psychologického vyšetrenia a po prejednaní odbornou komisiou v zloţení PhDr. O. V., PhDr. M. K., PhDr., Mgr. Š. Š. a por. Mgr. E. K. bol stanovený záver, ţe ţalobca nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej sluţby v PZ SR. 7 10Sţo/51/2016 Predovšetkým konštatuje, ţe odborný posudok z vyšetrenia vykonaného sluţobným klinickým psychológom je administratívno-správnym aktom, ktorý nepodlieha z dôvodu jeho odbornosti obsahovému preskúmaniu iným orgánom (napr. nadriadeným, odvolacím orgánom a pod.). Záver o duševnej nespôsobilosti ţalobcu na výkon štátnej sluţby je potvrdený odborným posudkom klinického psychológa č. NsP MV SR - 390/2008 zo dňa 08.09.2008. Na preskúmanie obsahu vyšetrenia vykonaného sluţobným klinickým psychológom a odborného posudku vydaného sluţobným klinickým psychológom nie sú oprávnení ani iní psychológovia, a to nielen rezortní psychológovia MV SR (t. j. psychológovia niţšieho stupňa, ktorí nemajú špecializáciu klinického psychológa), ale ani akýkoľvek iní psychológovia pôsobiaci mimo rezortu MV SR. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj ţalobca, ktoré odôvodnil tým, ţe výrokovú časť rozsudku krajského súdu je potrebné zmeniť, a to tak, ţe súd zruší
2 písm.
2 písm.
1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu ako aj ţalovaného nie je dôvodné.
2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd vec verejne prejednal a vyhlásil rozhodnutie dňa 29.01.
1, 2 a 3 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
1, písm. c) zákona o štátnej sluţbe, policajt sa prepustí zo sluţobného pomeru, ak
posudku sluţobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej sluţby.
194 ods. 1 zákona o štátnej sluţbe, rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm.
3 písm. s) zákona o štátnej sluţbe je policajt povinný podrobiť sa lekárskej prehliadke, prieskumnému konaniu alebo psychologickému vyšetreniu na zistenie zdravotnej a duševnej spôsobilosti na výkon štátnej sluţby. Z administratívneho spisu odvolací súd obdobne ako krajský súd zistil, ţe ţalobca sa stal príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky na základe vlastnej ţiadosti zo dňa 16.07.2001. Pred prijatím do sluţobného pomeru absolvoval okrem iných vstupných pohovorov a previerok aj psychologické vyšetrenie. Zo správy o psychologickom vyšetrení zo dňa 25.09.2001 vyplýva, ţe ţalobca okrem konštatovaní o veľmi dobrej úrovni intelektových dispozícií, zásadovosti, zmyslu pre povinnosť bol ohodnotený aj ako menej odolný voči psychickej záťaţi, s prejavmi sklonov k nepriamej agresivite, neurolabilite a závislosti.
vyšetrujúceho psychológa moţno očakávať zlyhanie v záťaţovej situácii a jeho psychologickú spôsobilosť ohodnotil známkou „4“. Odporúčal však jeho prijatie do sluţieb policajného zboru. Zo sluţobného ohodnotenia ţalobcu zo dňa 11.12.2003 vyplýva, ţe ţalobca pristupoval k plneniu povinnosti svedomito a zodpovedne. Prejavoval snahu oboznamovať sa s právnymi predpismi a zvyšovaciu úroveň teoretických vedomostí. Plne rešpektuje usmernenia nadriadených, prijíma odbornú pomoc od sluţobne starších policajtov, k práci sa snaţí pristupovať systematicky, dodrţiava stanovený pracovný reţim, aktívne pristupuje k plneniu sluţobných úloh. O dodrţiavaní sluţobnej disciplíny neboli zistené ţiadne porušenia. Podaním zo dňa
ktorých predstavuje výkon sluţby ţalobcu nízku úroveň, je málo aktívny, s nadriadenými ťaţko komunikuje, pri pokynoch je podráţdený a výbušný, dochádza do konfliktov so spolupracovníkmi. Zo strany občanov nebol evidovaný ţiaden podnet alebo sťaţnosť na ţalobcu.
nadriadeného ţalobca zle znáša kritiku na vlastnú osobu ako aj psychickú záťaţ a často si vymieňa sluţby z dôvodu PN. Ako dôvod kontrolného vyšetrovania nadriadený poukázal na psychickú nevyrovnanosť, podráţdenosť ako i doklad po hospitalizácii ţalobcu na psychiatrickom oddelení Predná Hora. Prvé náznaky tohto stavu nastali pred cca 3, 5 rokmi v dôsledku ktorého mal byť podaný prvý podnet na psychologické vyšetrenie, ktorý bol stiahnutý z dôvodu prísľubu nápravy. Posledné 2 roky nastalo zhoršovanie, opakované slovné konflikty s kolegami, zniţujúci sa pracovný výkon a podobne. Dňa 23.05.2008 mu bola odňatá sluţobná zbraň z dôvodu hospitalizácie na psychiatrii. Nadriadený navrhol prešetriť spôsobilosti ţalobcu na výkon štátnej sluţby najmä z hľadiska bezpečnosti nosenia zbrane. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Nitre podaním zo dňa 15.08.2008 zaslal nemocnici Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, psychologickému oddeleniu, PhDr. O. V., podklady pre kontrolné psychologické vyšetrenie ţalobcu pozostávajúce z dvadsiatich štyroch príloh. Predmetné prílohy sa v spise nenachádzajú, a preto nemoţno zistiť z čoho, z akých podkladov uvedené prílohy pozostávajú. V spise sa nenachádzajú dôkazné prostriedky svedčiace o tom, ţe dňa 09.05.2007 bol so ţalobcom vykonaný pohovor pre neuspokojivé pracovné výsledky, prípadne upozornenia 11 10Sţo/51/2016 na nevhodné správanie zo strany nadriadených, na ktoré poukazoval bezprostredný nadriadený ţalobcom v podaní zo dňa 04.03.2009. Podaním zo dňa 26.08.2008 poţiadala klinická psychologička, PhDr. O. V. o menovanie odbornej komisie na posúdenie výsledku kontrolného psychologického vyšetrenia ţalobcu.
podania zo dňa 05.09.2008, boli za členov komisie určení pracovníci odboru rozvoja ľudských zdrojov, PhDr. M. K. PhD., por. E. K., za člena komisie bol určený aj Ing. Mgr. Š. Š.. Komisia na svojom zasadnutí dňa 08.09.2008 prijala záver, ţe ţalobca nie je duševne spôsobilý pre výkon štátnej sluţby v Policajnom zbore Slovenskej republiky. Zo záverov odbornej komisie posudzujúcej kontrolné psychologické vyšetrenie vyplýva, ţe komisia vychádzala len z tvrdení nadriadeného ţalobcu, uvedených v ţiadosti o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia, okolnosti, ţe ţalobca bol v mesiacoch máj aţ august 2008 hospitalizovaný a preliečený v psychologickom zariadení, pričom zdravotnú dokumentáciu ţalobcu nemali k dispozícii a nebolo im preto známe konkrétne ochorenie ţalobcu
diagnózy F10. V stanovisku sa zároveň nachádza konštatovanie, ţe poţiadavka nadriadeného o stanovisko, či je ţalobca vzhľadom na náročnosť sluţby a jeho súčasný zdravotný stav spôsobilý vykonávať funkciu vyšetrovateľa, mala byť adresovaná lekárskej posudkovej komisii. Bol v ňom súčasne poukaz na Nariadenie Ministra vnútra Slovenskej republiky zverejnené v čiastke 48 vo Vestníku Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, kde sa v článku 12 uvádza, ţe za účelom posúdenia zdravotnej spôsobilosti policajta na ďalší výkon štátnej sluţby sa vykonáva prieskumné konanie na návrh príslušného praktického lekára, lekárskej posudkovej komisie alebo nadriadeného, ak tento predpokladá, ţe zdravotný stav policajta sa zhoršil a nezodpovedá zdravotnej klasifikácii a zabraňuje mu vykonávať štátnu sluţbu. Komisia poukázala aj na ustanovenia zákona číslo 246/1993 Z. z. a vykonávaciu vyhlášku číslo 62/1994 Z. z.,
ktorých posudok o zdravotnej spôsobilosti na drţanie alebo nosenie zbraní a streliva vydáva lekár po lekárskej prehliadke a špeciálnom psychologickom vyšetrení. V spise sa okrem iného tieţ nachádza oznámenie nadriadeného ţalobcu zo dňa 06.09.2004, v zmysle ktorého sa v raňajších hodinách dostavil do jeho kancelárie ţalobca, ktorý mu oznámil, ţe z psychického hľadiska nemôţe slúţiť hlavný výjazd, do ktorého bol velený zástupcom riaditeľa. Nadriadený ţalobcu vyslovil pochybnosť o psychickej spôsobilosti ţalobcu, na základe ktorého bola vydaná ţiadosť zo dňa 29.09.2004 o kontrolné psychologické vyšetrenie ţalobcu. Riaditeľa odboru ekonomickej kriminality v Nitre listom zo dňa 07.10.2004 oznámil klinickej psychologičke, PhDr. E. B. PhD., ţe na kontrolné psychologické vyšetrenie stanovené na deň 12.10.2004 sa ţalobca ani jeho bezprostredný 12 10Sţo/51/2016 nadriadený nedostaví z dôvodu, ţe kontrolné psychologické vyšetrenie povaţuje za neopodstatnené a nepotrebné, čo mu mala pri telefonickom rozhovore potvrdiť aj klinická psychologička. Následne bol dňa 10.09.2008 vypracovaný návrh na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru
1, písm. c) zákona o štátnej sluţbe. Všetci nadriadení ţalobcu uvedení v návrhu, vyjadrili jednomyseľne súhlas s prepustením ţalobcu. S návrhom na prepustenie bol ţalobca po oboznámení dňa 11.09.2008, s ktorým sa odmietol oboznámiť a záznamom po oboznámení podpísať. Dňa 17.09.2008 bol vydaný personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre číslo 622, ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru
1 písm. c) zákona, ktorým bolo v odôvodnení poukazom na odborný posudok sluţobného klinického psychológa zo dňa 08.09.
jeho názoru nebol daný objektívny dôvod na prepustenie zo sluţobného pomeru. V spise sa nachádzajú záznamy svedčiace o vyuţití procesných práv ţalobcom formou nahliadania do spisu. Dňa 26.02.2015 bola vypočutá psychologička, PhDr. O. V., ktorá uviedla, ţe psychologické vyšetrenie bolo vykonané riadne, ţalobca poskytol potrebnú súčinnosť. Odborná komisia bola zloţená zo psychológov sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Nitre. Bez akýchkoľvek pochybností bol prijatý záver, ţe ţalobca nie je psychicky spôsobilý na výkon štátnej sluţby. Poukázala na relevantné podklady tvoriace súčasť zdravotnej dokumentácie ţalobcu, ktoré však nie je moţné poskytnúť tretím osobám. Následne ţalovaný vydal napadnuté rozhodnutie, ktorý na odvolanie ţalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz číslo 622 zo dňa 17.09.2008, potvrdil. Najvyšší súd sa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, konštatuje správnosť dôvodov, na základe ktorých krajský súd rozhodol a pre zdôraznenie správnosti rozsudku dopĺňa ďalšie dôvody. 13 10Sţo/51/2016 Vzhľadom k tomu, ţe pri prepustení policajta z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej sluţbe, sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery posudku sluţobného klinického psychológa, t. j. ţe nemôţe byť preskúmavané rozhodnutie vyčerpávajúco a dôsledne zdôvodnené, odvolací súd sa stotoţnil s názorom krajského súdu, ţe nie je daná iná moţnosť súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, neţ oboznámiť sa s podkladmi pre takéto rozhodnutie, a to podkladmi k ţiadosti riaditeľa Okresného riaditeľstva policajného zboru Nitra, mjr. Mgr. T. V. zo dňa 17.06.2008 o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia policajta a podkladmi pre kontrolné psychologické vyšetrenie policajta, ktoré mali byť klinickému psychológovi rezortu zaslané so sprievodným listom dňa 15.08.2008. Tieto však musia byť súčasťou kompletného spisu ţalovaného, ktorý v danom prípade predloţený v takomto stave nebol. V zmysle konštantnej judikatúry vyplýva, ţe posudok ako výsledok posudkovej činnosti je len jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, ale nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho môţe hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia
V. časti O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2009 zo dňa 15.12.2009). V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok, súd skúma to, či pri posudzovaní boli vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sţso/24/2011 z 25.05.2011). Odbornú stránku posudkov však odvolací ako aj prvostupňový súd nemôţe preskúmavať. Posudok je jedným z dôkazov, ktoré súd pri svojom rozhodovaní berie do úvahy v rámci voľného hodnotenia dôkazov, pričom všetky dôkazy majú rovnakú váhu a silu. Iné listinné dôkazy môţu slúţiť na preukázanie vhodnosti a opodstatnenosti posudku klinického psychológa. Preto absencia týchto dôkazov, najmä v prípade, ak bolo zo strany prvostupňového správneho orgánu v administratívnom konaní na tieto poukazované pri podávaní návrhu na vypracovanie posudku, predstavuje pre správny súd prekáţku, ktorá mu znemoţňuje preskúmať vhodnosť a opodstatnenosť jedného z podkladov rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu zaloţeného na odbornom posúdení konkrétnych okolností. Z uvedeného dôvodu je úplnosť administratívneho spisu nevyhnutná. 14 10Sţo/51/2016 Pre úplnosť odvolací súd k veci uvádza, ţe Krajský súd v Bratislave po tom, ako bol jeho rozsudok zo dňa 30.09.2011 č. k. 4S/16/2009-88 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie,(s poukazom na vyslovený právny názor najvyššieho súdu, ktorý krajskému súdu vytkol, ţe ku konečnému rozhodnutiu (zamietnutiu ţaloby) dospel na základe neúplného spisového materiálu ţalovaného nepostačujúceho na relevantné posúdenie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného najmä s poukazom na nemoţnosť oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia o prepustení ţalobcu z dôvodu
1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z.), k záveru o potrebe zrušenia rozhodnutia ţalovaného a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. Napriek súdmi vyslovenej poţiadavke predloţiť podklady, z ktorých vychádzal správny orgán pri rozhodovaní o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru príslušníka PZ
1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z. z., ţalovaný opätovne nepredloţil spis s podkladmi, na ktoré súd poukazoval uţ v predchádzajúcich rozhodnutiach. Na základe uvedeného
odvolacieho súdu moţno dospieť k záveru, ţe predmetnými dokladmi ţalovaný nedisponoval, a teda spis, ktorý bol súdu predloţený je kompletným spisovým materiálom ţalovaného. Svoju povinnosť ţalovaný nesplnil napriek tomu, ţe mu z predchádzajúcich súdnych rozhodnutí muselo byť zrejmé, ţe bez originálneho a kompletného spisového materiálu, nemôţe byť jeho rozhodnutie preskúmané súdom, pričom mu bolo objasnené, ktoré doklady a z akého dôvodu sú pre súdny prieskum nevyhnutné. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky ţalovaného za nedôvodné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Za takéhoto stavu, keď
odvolacieho súdu je zrejmé, ţe poţadovanými podkladmi ţalovaný nedisponuje a ani nedisponoval, (inak by ich súdu predloţil), sa javí ako jediný moţný postup ţalovaného, ktorý po zrušení jeho rozhodnutia a vrátení uvedenej veci na ďalšie konanie, zruší rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Otázka zrušenia aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je riešená v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p., z ktorého jednoznačne vyplýva moţnosť – nie povinnosť súdu zrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v prípade, ak súd
okolností dospeje k názoru, ţe takýto postup je vhodný, pričom v danom prípade nie je viazaný dôvodmi ţaloby. Súd nie je povinný samostatne odôvodňovať, prečo dospel k záveru 15 10Sţo/51/2016 zrušiť, resp. nezrušiť aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pretoţe táto skutočnosť vţdy vyplýva zo skutkových okolností konkrétneho prípadu. S poukazom na vyššie uvedený právny názor, ktorým je ţalovaný viazaný, vyhodnotil za nedôvodnú odvolaciu námietku ţalobcu, ktorou poţadoval zmeniť rozhodnutie krajského súdu v tom smere, ţe vo výroku rozsudku malo byť uvedené aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 175/2015-181 zo dňa 29.01.2016 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 175/2015-228 zo dňa 11.04.2016 potvrdil ako vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd
1 v spojení s § 246c ods. 1, § 250k ods. 1 a § 250l ods. 2 O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe ţalobca, hoci bol v konaní z časti úspešný, si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ţalovaný nárok na náhradu trov konania nemá. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 27. júla 2016 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.