o zaplatenie 16 458,25 eur s prísl.

Najvyšší súd 6 Cdo 544/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci ţalobkyne PhDr. J., bývajúcej v G., Š., proti ţalovaným 1/ A., bývajúcej v B., V., 2/ B., bývajúcej v B., K. a 3/ M., bývajúcej v B., H., ţalovaným 2/ a 3/ zastúpeným Advokátskou kanceláriou M., s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej koná ako konateľ advokát JUDr. M., o zaplatenie 16 458,25 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 10C/274/2012, o dovolaní ţalovaných 2/ a 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z

1. decembra 2014 sp. zn. 5Co/541/2013, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaných 2/ a 3/ o d m i e t a . Ţalobkyni nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
2. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „prvoinštančný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) dňa
3. septembra 2012 si ţalobkyňa uplatnila voči ţalovaným nárok na zaplatenie sumy 16 458,25 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradeného dlhu zo zmluvy o pôţičke. Prvoinštančný súd rozsudkom z
4. marca 2013 č. k. 10C/274/2012-54 konanie v časti sumy 9 843,75 eur zastavil a zaviazal ţalované spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni sumu 1 322,90 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
5. decembra 2010 do zaplatenia, sumu 3 174,96 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od
6. decembra 2011 do zaplatenia a sumu 2 116,64 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od
7. augusta 2012 do zaplatenia. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania a o vrátení časti súdneho poplatku. 2 6 Cdo 544/2015 V odôvodnení uviedol, ţe mal za preukázané, ţe si ţalované neplnili svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy o pôţičke.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie ţalovanej 1/, po vyjadrení sa ţalobkyne k odvolaniu, ktorým vzala ţalobu voči ţalovanej 1/ späť, uznesením z
9. decembra 2014 sp. zn. 5Co/541/2013 pripustil späťvzatie návrhu na začatie konania voči ţalovanej 1/, rozsudok prvoinštančného súdu vo vzťahu k ţalovanej 1/ zrušil a konanie voči ţalovanej 1/ zastavil. Zároveň rozhodol o náhrade trov konania a o odmietnutí odvolania ţalovanej 1/. Odmietnutie odvolania ţalovanej 1/ odôvodnil tým, ţe ním napadnuté rozhodnutie zaniklo inak. V odôvodnení rozhodnutia poukázal tieţ na to, ţe vzhľadom na samostatné spoločenstvo účastníkov konania na ţalovanej strane a nepodanie opravného prostriedku ţalovanými 2/ a 3/, rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti povinnosti uloţenej ţalovaným 2/ a 3/ nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
10. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie ţalované 2/ a 3/ (ďalej aj „dovolateľky“). Ţiadali rozhodnutie odvolacieho súdu ako aj rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietali odňatie ich moţnosti konať pred súdom. Vyjadrili názor, ţe na strane ţalovaných sa jedná o solidárne, nerozlučné spoločenstvo a nie o samostatné spoločenstvo účastníkov konania tak, ako to uviedol odvolací súd vo svojom rozhodnutí. Preto odvolanie ţalovanej 1/ malo byť povaţované aj za ich odvolanie a odvolací súd nesprávne rozhodol, keď odvolanie ţalovanej 1/ odmietol.
11. Ţalobkyňa ani ţalovaná 1/ sa k dovolaniu písomne nevyjadrili.
12. Dňa
13. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej len „C. s. p.“). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“), pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po
14. júli 2016, postupoval na základe úpravy z prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p. (podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) uţ podľa tohto zákona. Keďţe však dovolanie bolo podané ešte pred
15. júlom 2016, podmienky jeho prípustnosti (vrátane podmienky, či bolo podané oprávnenou osobou) bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho v čase podania dovolania, teda podľa príslušných ustanovení O. s. p. Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C. s. p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia legitímnych 3 6 Cdo 544/2015 očakávaní účastníkov dovolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (Čl. 2 ods. 1 a 2 C. s. p.), ako aj o potrebe ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (Čl. 3 ods. 1 C. s. p.).
16. Najvyšší súd ako súd, ktorého funkčná príslušnosť na prejednanie dovolania a rozhodnutie o ňom ostala zachovaná i po nadobudnutí účinnosti nových kódexov civilného procesného práva (v tejto súv. por. tieţ § 10a ods. 1 O. s. p., § 35 C. s. p. i nedostatok osobitnej úpravy v Civilnom mimosporovom poriadku, teda v zákone č. 161/2015 Z. z.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas, v prvom rade skúmal, či dovolanie bolo podané oprávnenými osobami.
17. V zmysle § 240 O. s. p. a vzhľadom na zmysel a účel dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je na podanie dovolania oprávnený účastník konania, resp. tá strana sporu, ktorej nebolo rozhodnutím odvolacieho súdu celkom vyhovené, alebo ktorej bola týmto rozhodnutím spôsobená určitá ujma na jej právach.
18. V preskúmavanej veci vyššie uvedené, vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, znamená, ţe ţalované 2/ a 3/ by boli oprávnené podať dovolanie vtedy, ak by odvolanie ţalovanej 1/ sa malo vzťahovať aj na nich, teda ak by sa malo mať za to, ţe odvolanie podali všetky ţalované. Odpoveď na túto otázku závisela od toho, či na strane ţalovaných išlo v konaní o nerozlučné spoločenstvo, alebo či mali postavenie samostatných spoločníčok. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd správne vychádzal zo záveru, ţe na strane ţalovaných išlo o samostatné spoločenstvo.
19. K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlţníkmi uţ Najvyšší súd Slovenskej republiky zaujal stanovisko, keď napríklad v rozhodnutí 4 Cdo 203/2005 uviedol, ţe ţalovaní solidárni dlţníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, ţe právny základ záväzku kaţdého z nich a prípadné námietky proti nemu môţu byť u kaţdého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa vyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totoţnosťou plnenia či predmetu plnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totoţným obsahom, rôznosť práv a povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré nemusia byť ani obsahovo totoţné, potom uţ táto skutočnosť vylučuje, ţe by mohlo ísť medzi solidárnymi dlţníkmi o také spoločné práva, aby sa rozsudok musel vzťahovať na všetkých. Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých ţalovaných 4 6 Cdo 544/2015 solidárnych dlţníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tieţ preto, ţe veriteľ si môţe zvoliť, či bude o celé plnenie ţalovať všetkých alebo len niektorých spoludlţníkov. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť ţiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlţníkov, totiţ vyplýva, ţe pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlţník sám o sebe. Uţ z toho, ţe o zaloţení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlţníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho, aj keby boli ţalovaní všetci solidárni dlţníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo kaţdému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak môţe vyznieť inak pre solidárneho dlţníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu, neţ pre jeho spoludlţníka, ktorý tak neurobil. Rôznosť rozsudku môţe byť dôsledkom aj napr. odpustenia dlhu voči jednému zo spoludlţníkov, ktoré nemá vplyv na povinnosť ostatných, alebo nemoţnosťou plnenia na strane jedného z nich, pričom aj splatnosť záväzkov jednotlivých solidárnych dlţníkov nemusí byť totoţná a záväzok kaţdého z nich sa premlčí zvlášť.
20. Keďţe v prejednávanej veci na strane ţalovaných išlo o samostatné spoločenstvo, v dôsledku nepodania odvolania ţalovanými 2/ a 3/ rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k nim nadobudol právoplatnosť. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní ţalovanej 1/ ako o odvolaní vzťahujúcom sa len na túto ţalovanú, sa preto nemohlo dotknúť ich právneho postavenia, a teda nemohla ním byť spôsobená ţiadna ujma na ich právach. Ţalované 2/ a 3/ tak neboli oprávnené na podanie dovolania.
21. Na uvedenom závere nič nemení ani podanie ţalovanej 3/ označené ako „Vyjadrenie k odvolaniu odporkyne v
22. rade“, nakoľko sa podľa obsahu podania nejedná o odvolanie voči rozsudku prvoinštančného súdu (ktoré by aj v prípade, ak by sa o odvolanie jednalo, bolo podané oneskorene).
23. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie dovolateliek podľa § 447 písm. b/ C. s. p. odmietol ako podané neoprávnenými osobami.
24. Výsledok dovolacieho konania obdobný jeho zastaveniu dovolaním podaným neoprávnenou osobou zavinili ţalované 2/ a 3/. Principiálne by preto bolo namieste priznanie náhrady trov konania ich protistrane (v tomto prípade ţalobkyni), v prejednávanej veci 5 6 Cdo 544/2015 však moţnosť priznania náhrady vylučovalo to, ţe ţalobkyni v tomto konaní preukázateľne ţiadne účelne vynaloţené výdavky ako trovy konania nevznikli (§ 256 ods. 1 C. s. p. a contrario i za pouţitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 C. s. p.).
25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
26. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
27. októbra 2016 JUDr. Rudolf Č i r č, v. r. predseda senátu JUDr. Ivan M a c h y n i a k, v. r. člen senátu JUDr. Daniela Š v e c o v á, v. r. členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. M.