Obsah (8)

§ 250j§ 122§ 99§ 246c§ 244§ 247§ 6§ 137

Najvyšší súd 10Sžo/168/2015 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov

§ 250jods.

1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu ţalobcu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2014/01504 zo dňa 22.05.2014, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obce Kysucký Lieskovec ako stavebného úradu č. 620/2011 zo dňa 01.08.2011, ktorým povolil stavbu „Nadstavba rodinného domu č. X.“ na parc. č. KNC 12/1 v k. ú. K.. Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe čo sa týka námietky, ţe stavebné povolenie - rozhodnutie stavebného úradu Obce Kysucký Lieskovec č. 620/2011 zo dňa 01.08.2011 bolo vydané na základe neoverenej a neúplnej projektovej dokumentácie, ţe v administratívnom spise sa nachádza ţiadosť o vydanie stavebného povolania zo dňa 21.06.2011, pričom ako prílohy k tejto ţiadosti sú uvedené dvakrát projektová dokumentácia stavby a vyhlásenie stavebného dozoru. Stavebný úrad o ţiadosti vydania stavebného povolenia rozhodol. Stavebný úrad v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. je povinný k stavebnému povoleniu pripojiť overenú projektovú dokumentáciu alebo dokumentáciu stavbu alebo jej zmeny. Overenie sa vykoná na kaţdom výkrese tak, ţe sa opatrí odtlačkom úradnej pečiatky, dátumom, číslom rozhodnutia a podpisom pracovníka, ktorý overenie vykonal. Stavebný úrad jeden exemplár overenej dokumentácie zašle aj obci, ktorá má pôsobnosť

§ 122

Stavebného zákona prostredníctvom poverených pracovníkov

§ 99

Stavebného zákona a zabezpečuje výkon štátneho stavebného dohľadu a jeden exemplár si ponechá stavebný úrad. Skutočnosť, ţe stavebník mal overenú a úplnú projektovú dokumentáciu potvrdzuje aj fakt, ţe na pojednávaní konanom na Krajskom súde v Ţiline vo veci sp. zn. 21S/87/2012 ţalovaný predloţil overenú projektovú dokumentáciu, ktorú mal zapoţičanú od stavebníka. Krajský súd v odôvodnení predmetného rozhodnutia vtedy konštatoval, ţe prvostupňový správny orgán je povinný v ďalšom konaní zabezpečiť overenú projektovú dokumentáciu z dôvodu, ţe je neprípustné, aby pre účely súdneho konania aj pre ďalšie stavebné konanie si správne orgány zapoţičiavali overenú projektovú dokumentáciu od stavebníka. Vzhľadom na to, ţe krajský súd uloţil ţalovanému, resp. prvostupňovému správnemu orgánu zabezpečiť overenú projektoru dokumentáciu, nemoţno teraz kvalifikovať ako mimoriadnu snahu pracovníčky ţalovaného zabezpečiť túto overenú projektovú dokumentáciu, a ktorá zistila, ţe obec Kysucký Lieskovec má k dispozícii projektovú dokumentáciu, ktorá však nie je overená. Pokiaľ ţalobca v ţalobe namieta, 10Sžo/168/2015 3 ţe došlo k nejakému dodatočnému overovaniu, tak k tejto námietke krajský súd dodal, ţe stavebný úrad dodatočne neoveral, iba si splnil povinnosť, ktorá mu vyplývala z citovanej vyhlášky. Preto nebol ani dôvod, ani povinnosť k overeniu projektovej dokumentácie oznamovať ostatným účastníkom konania. Pokiaľ ţalobca poukazoval aj na to, ţe stavebník nebol schopný predloţiť opečiatkovanú overenú projektovú dokumentáciu slovenskej stavebnej inšpekcie (vyplýva to zo zoznamu zo dňa 22.06.2012), túto skutočnosť nie je moţné

krajského súdu v tomto konaní povaţovať za dôkaz, ktorý by mal vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Čo sa týka ďalšej námietky ţalobcu, ţe nebol spoľahlivo zistený skutočný stav veci týkajúci, ţe o posudzovanej odstupovej vzdialenosti krajský súd uviedol, ţe Okresný úrad Ţilina vychádzal zo situačného nákresu vypracovaného projektantom, ktorý však má preukázateľné nedostatky, súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú a zároveň uviedol, ţe rozsudkom Krajského súdu v Ţiline č. k. 20S/442/2011-42 zo dňa 29.05.2012 bola ţalovanému uloţená povinnosť vysporiadať sa so vznesenými námietkami ţalobcu, ktoré sa týkali odstupových vzdialenosti medzi rodinnými domami a postupoval tak, aby jednoznačne bolo preukázané, ţe povoľovaná nadstavba rodinného domu stavebníka v ţiadnom prípade nebude zasahovať do vlastníckych práv ţalobcu v súvislosti s vlastníctvom rodinného domu a pozemkov, t. j. skutočné umiestnenie stavieb rodinných domov ţalobcu a stavebníka, porovnať ich umiestnenie s údajmi zakreslenými vo výkrese č. AA 00010 - situácia, obhliadkou vykonanou na mieste stavby dňa 01.12.2011 zistené a potvrdené skutočné vzdialenosti objektu rodinného domu stavebníka a rodinného domu ţalobcu od jestvujúceho oplotenia a vzdialenosti stavieb navzájom. Na základe údajov o umiestnení stavby stavebníka zakreslených v predloţenom vytyčovacom náčrte č. 121/11 vypracované Ing. Š. C., oprávneným geodetom a spracovaného na podklade vytyčovacích prác zo dňa 18.08.2011 ţalovaný zistil, ţe skutočný priebeh spoločnej hranice medzi parcelami č. KN-C 12/2 a 13, 14/2 nezodpovedá priebehu jestvujúceho oplotenia, pretoţe v tejto časti odstupná vzdialenosť spoločnej hranice pozemkov stavby rodinného domu č. X. je 1 m a v najuţšom mieste 0,80 m. Vytýčenia hranice sa zúčastnil aj vlastník parcely č. 13, 14/2 B. C., ktorý s vytýčenou hranicou nesúhlasil. Ţalovaný s prihliadnutím na jestvujúci stav zistil, ţe navrhovanou stavbou rodinného domu súp. č. X. nemôţe dôjsť k zásahu do pozemkov ţalobcu, pretoţe nedôjde k pôdorysnému rozšíreniu stavby. Posúdil aj údaje o navrhovanej novej streche, ktorá svojím riešením nezasiahne na pozemok ţalobcu. K takémuto záveru dospel porovnaním výkresu č. AA 00010, kde je presah strechy zo západnej strany objektu smerom k pozemku 10Sžo/168/2015 4 ţalobcu navrhnutý v šírke 300 mm, čo je menej ako vzdialenosť jestvujúceho oplotenia rodinného domu stavebníka, ktoré je umiestnené rovnobeţne s domom vo vzdialenosti cca 0,50 m. Zároveň bola stavebníkom doplnená aj výkresová časť projektovej dokumentácie a opravený výkresy pôdorysu strechy, kde bola šírka ostrešia strechy zo západnej strany ustupujúcej časti objektu vo výkrese pôdorysu strechy upravená na 0,60 m namiesto 1,20 m, aby nedošlo k jej presahu na susedný pozemok parcela č. 14/3. Čo sa týka ďalšej námietky ţalobcu, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostačujúce, pretoţe ţalovaný sa nevysporiadal so všetkými spornými otázkami a námietkami ţalobcu, krajský súd uviedol, ţe Krajský súd v Ţiline v rozsudku č. k. 20S/442/2011-42 zo dňa 29.05.2012 uloţil ţalovanému povinnosť vyhodnotiť námietky ţaloby týkajúce sa umiestnenia loggie v nadstavbe rodinného domu a ţalovaný preto túto námietku vyhodnocoval, resp. posudzoval v rozhodnutí č. OU-ZA-OVBP2- 2014/015041/KRA zo dňa 22.05.2014. Uviedol, ţe z navrhovaného riešenia nadstavby rodinného domu stavebníka vyplýva, ţe terasa (loggia), vytvorená nad 1. nadzemným podlaţím zo západnej strany objektu bude slúţiť pre presvetlenie a čiastočne preslnenie novovzniknutých obytných priestorov spálne a obývacej miestnosti spojenej s kuchyňou a jedálňou. Terasa, prístupná z obývacej miestnosti a zo spálne bude prekrytá strechou, pričom pochôdzná časť terasy vo výške +5,960 m bude opatrená kovovým zábradlím. Ak by terasa bola opatrená namiesto zábradlia murivom do výšky 1,50 m, alebo ak by stavebník ponechal pôvodný štítový múr tak, ako to ţiadal ţalobca, tak obytné miestnosti novej nadstavby rodinného domu orientované presklenými otvormi k terase by boli nedostatočne preslnené a presvetlené, čo by bránilo ich vyuţitiu k navrhovanému účelu. Odvolací orgán aj prvostupňový správny orgán dospelí k záveru pri posudzovaní námietky ţalobcu o zasiahnutí do jeho práva na súkromie umiestnením terasy smerom k jeho východnej fasáde rodinného domu, v ktorej má umiestnené okná z nebytových miestností (kúpeľňa), ţe sa nejedná o domáhanie sa ochrany jeho vlastníctva v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale o posúdenie, či môţe dôjsť navrhovaným riešením zásahu do jeho práva na nerušený výkon uţívania rodinného domu v jeho vlastníctve. Odvolací orgán v súvislosti

stavebného zákona posúdil predloţený návrh výlučne iba z hľadísk ustanovených týmto zákonom a súvisiacimi predpismi, ktoré ţiadne z nich nemal ustanovené, ktoré by taxatívne obmedzovali stavebníka z hľadiska riešenia presvetlenia vnútorných priestorov smerom k susedným pozemkom alebo stavbám. 10Sžo/168/2015 5 K námietke ţalobcu, ţe novovybudované okno na 2. nadzemnom podlaţí, ktorý stavebník uskutočnil v rozpore s odsúhlasenou projektovou dokumentáciou, krajský súd uviedol, ţe táto skutočnosť bude predmetom konania o nepovolenej zmene stavby a nesúvisí s prejednávanou vecou. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom opakovane poukazuje na to, ţe stavebné povolenie bolo vydané na základe neoverenej a neúplnej projektovej dokumentácie. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, ţe stavebné povolenie nebolo vydané na základe neoverenej a neúplnej projektovej dokumentácie, lebo odporca ako stavebný úrad mal takúto projektovú dokumentáciu zapoţičanú od stavebníka,

ţalobcu však nemoţno súhlasiť s názorom súdu, ţe stavebný úrad dodatočne neoveroval, iba si splnil povinnosť, ktorá mu vyplýva z citovanej vyhlášky. Je neprípustné, aby sa so spätným dátumom „overili“ a „opečiatkovali“ dokumenty. Túto činnosť dokonca realizovala pracovníčka bývalej spoločnej úradovne, ktorá úradovňa dnes uţ neexistuje. Navyše skutočnosť, ţe ide o dodatočne overenú projektovú dokumentáciu je uvedený aj v samotnom napadnutom rozhodnutí č. j. OU-ZA-OVBP2- 2014/015041/KRA zo dňa 22.05.2014, kde je uvedené: „Po urgencii o bezodkladné predloţenie overenej projektovej dokumentácie stavby, ktoré OÚ Ţilina doručil stavebnému úradu listom č. j. OU-ZA-OVBP2/V/2014/00124/KRA zo dňa 17.02.2014 bola OÚ Ţilina predloţená poţadovaná kompletná dodatočne overená PD stavby dňa 27.02.2014.“ Krajský súd uviedol: „Pokiaľ ţalobca poukazoval aj na to, ţe stavebník nebol schopný predloţiť opečiatkovanú overenú projektovú dokumentáciu slovenskej stavebnej inšpekcii (viď záznam zo dňa 22.06.2012), túto skutočnosť nie je moţné v tomto konaní povaţovať za dôkaz, ktorý by mal vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.“ Zo záznamu zo dňa 22.06.2012 je preukázané, ţe ani stavebník overenou projektovou dokumentáciou nedisponoval a teda je relevantným dôkazom v tomto konaní k námietke uvedenej v bode 1. ţaloby a takisto aj v bode 1. tohto odvolania. Krajský súd vo vzťahu k vzneseným námietkam ţalobcu o nedodrţaní odstupových vzdialeností (ich preverenie bolo ţalovanému uloţené rozsudkom KS Ţilina č. j. 20S/442/2011-42 zo dňa 29.05.2012) v odôvodnení konštatoval, ţe

názoru súdu sa ţalovaný s námietkou vysporiadal. S takýmto záverom súdu ţalobca vyjadril nesúhlas. Pokiaľ sa krajský súd opiera o „údajné meranie zo dňa 18.08.2011“, ţalobca opakovane poukázal na to, ţe ţiadne meranie sa 18.08.2011 neuskutočnilo. Dňa 18.08.2011 sa na miesto samé 10Sžo/168/2015 6 dostavil „nejaký pán“, ktorý sa odmietol identifikovať a za pomoci „obyčajného metra“ ukázal dva body v teréne a to bolo všetko. Na podporu tvrdení o nedodrţaní odstupových vzdialeností poukazuje na znalecký posudok súdneho znalca Ing. J. P. č. 4/2015 zo dňa 25.03.2015, ktorý bol na nariadenie súdu vyhotovený v konaní pred OS Ţilina č. j. 14C 23/2013 a na geometrický plán geodeta G. č. 12/2012 zo dňa 24.05.2012, úradne overený dňa 06.06.2012 pod číslom 188/

1. Súdny znalec jednoznačne konštatoval, ţe geometrický plán geodeta G. č. 12/2012 zo dňa 24.05.2012, úradne overený dňa 06.06.2012 pod číslom 188/2012, predstavuje presný obraz skutočností, ktoré sa nachádzajú v teréne s výnimkou plochy „A“ zobrazenej v prílohe č.
2. Okresným súdom Ţilina v konaní č. j. 14C/23/2013 nariadené znalecké dokazovanie teda potvrdzuje, ţe odstupové vzdialenosti nie sú tie, ako uvádza krajský súd v napadnutom rozsudku. Ţalobca uviedol, ţe tento dôkaz nemohol pouţiť v konaní pred krajským súdom, pretoţe mu bol doručený aţ po vynesení rozsudku. Ţalobca namietal, ţe umiestnením loggie, tak ako je uvedené v rozhodnutí, dôjde k narušeniu súkromia a k obmedzeniu riadneho uţívania jeho nehnuteľnosti, k jej znehodnoteniu a k strate pohody bývania. V odôvodnení dokonca samotný úrad pripúšťa narušenie súkromia, ale nesnaţí sa to riešiť, práve naopak vec zahmlieva a obhajuje stavebníka. Nutnosť loggie odôvodňuje z hľadiska potreby presvetlenia a preslnenia a konštatuje, ţe vybudovaním múrika alebo ponechaním pôvodného štítového múru by boli miestnosti nedostatočne preslnené a presvetlené. Táto skutočnosť nebola nijako preukázaná a nie je ničím podloţená. Nebol doloţený posudok či diagram o zatienení či preslnení. Ide len o subjektívne pocity poverenej pracovníčky, prípadne stavebníka. Pokiaľ sa týka pohody bývania ţalobca poukázal na to, ţe zachovanie pohody bývania,

vyhl. Ministerstva ţivotného prostredia SR č. 532/2002 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, je v stavebnom konám skutkovo významná okolnosť. Zachovanie pohody bývania je ovplyvňovaná najmä vzdialenosťou stavieb, ale i ďalšími faktormi, medzi ktoré patrí i umiestňovanie okien v protiľahlých stenách stavieb. I tieto skutočnosti sú preto predmetom stavebného konania. Posudzovanie umiestnenia okien v protiľahlých stenách stavieb sa musí skúmať vţdy autonómne v zmysle § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z. z. V tejto súvislosti treba prihliadať na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami vlastníka - stavebníka a vlastníka susednej stavby. Uvedenú problematiku rieši aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. j. 3Sţp/l/

1. 10Sžo/168/2015 7 Čo sa týka okna na
2. poschodí ţalobca poukázal na skutočnosť, ţe toto okno sa nachádza v projektovej dokumentácií, ktorá je vydávaná za dokumentáciu, ktorá mala byť predloţená pri stavebnom konaní. Jeho umiestnenie teda malo byť posudzované v zmysle § 6 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., preto neobstojí zdôvodnenie, ţe toto okno bolo uskutočnené v rozpore s projektovou dokumentáciou, bude predmetom konania o nepovolenej zmene stavby a nesúvisí s prejednávanou vecou. Vzhľadom na uvedené ţalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, tak, ţe sa zrušuje rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe súhlasí s názorom krajského súdu, povaţuje jeho rozhodnutie za vecne správne v celom rozsahu a navrhuje odvolaciemu súdu toto rozhodnutie potvrdiť. Dôvody, uvádzané v odvolaní sú

ţalovaného identické s námietkami odvolania, podaného proti rozhodnutiu stavebného úradu Obce Kysucký Lieskovec č. j. SP-325/2014-Ry zo dňa 17.04.2014 ako aj s námietkami, uvedenými v opakovanej ţalobe proti odvolaciemu rozhodnutiu OÚ Ţilina č. j. OU-ZA-OVBP2- 2014/015041/KRA zo dňa 22.05.2014, ktorým bolo zamietnuté odvolanie B. C. a potvrdené stavebné povolenie, vydané Obcou Kysucký Lieskovec č. 620/2011 zo dňa 01.08.2011. Zastáva názor, ţe odvolacie rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a zákonný a vecne správny je aj rozsudok Krajského súdu v Ţiline. S poukazom na ustanovenie § 492 odsek 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení od 01.07.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

§ 250ja ods.

2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to povaţuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, ţe krajský súd verejne prerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 18.03.2015. Odvolací súd nepovaţoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom. Deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu 10Sžo/168/2015 8 Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený 28.09.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).

§ 244ods.

1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

§ 247ods.

1 O.s.p.,

ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie rozsudku krajského súdu ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania odvolací súd skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a prvostupňového správneho orgánu. V danej veci odvolací súd sa stotoţnil s názormi krajského súdu týkajúcimi sa predloţenia overenej projektovej dokumentácie ako aj skutočného umiestnenia stavieb rodinných domov ţalobcu a stavebníka, pričom v odvolacom konaní posudzoval najmä spornú skutkovú okolnosť, či pohoda bývania ţalobcu môţe byť narušená, pokiaľ ide o umiestnenie terasy (loggie), vytvorenej nad

1. nadzemným podlaţím zo západnej strany objektu, ktorá bude slúţiť pre presvetlenie a čiastočne preslnenie novovzniknutých obytných priestorov spálne a obývacej miestnosti spojenej s kuchyňou a jedálňou, pričom terasa bude prístupná z obývacej miestnosti a zo spálne bude prekrytá strechou, pričom pochôdzná časť terasy vo výške + 5,960 m bude opatrená kovovým zábradlím. Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, ţe stavebník - J. T. (pribratý účastník konania) dňa 21.06.2011 podal ţiadosť o vydanie 10Sžo/168/2015 9 stavebného povolenia na stavbu: „Nadstavba rodinného domu č. X.“, na pozemku č. KN 12/1 v k. ú. K.. Spolu so ţiadosťou o vydanie stavebného povolenia predloţil dvakrát projektovú dokumentáciu stavby vypracovanú oprávnenou osobou a vyhlásenie stavebného dozoru, ţe bude zabezpečovať odborné vedenie uskutočňovania stavby. Stavebné povolenie bolo vydané dňa 01.08.2011 pod č. 620/2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.12.
2. Proti predmetnému stavebnému povoleniu podal ţalobca odvolanie dňa 16.09.
3. O odvolaní rozhodol Krajský stavebný úrad v Ţiline rozhodnutím č. 2011/01586/KRA zo dňa 02.12.2011 tak, ţe odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie Obce Kysucký Lieskovec č. j. 620/2011 zo dňa 01.08.2011, ktorým stavebný úrad povolil stavbu: „Nadstavba rodinného domu č. X.“ v k. ú. K. na pozemku pare. č. KN-C 12/
4. Proti rozhodnutiu ţalovaného č. 2011/01586/KRA zo dňa 02.12.2011 podal ţalobca na krajský súd dňa 23.12.2011 ţalobu (sp. zn. 20S 442/2011). V ţalobných dôvodoch poukázal na skutočnosť, ktorú namietol aj v zápisnici z územného konania zo dňa 08.12.2010, ţe v projektovej dokumentácii sú uvedené odstupové vzdialenosti od nehnuteľnosti ţalobcu, teda KN-C 13, 14/2, 14/3 v rozpore so skutočným stavom. Tvrdil, ţe doloţil snímku z pozemkovej mapy a situačný návrh, v ktorom sú uvedené iné odstupové vzdialenosti, ako vzdialenosti zamerania reálne v teréne. Tvrdil, ţe v projektovej dokumentácii, ktorá je súčasťou spisu na prvostupňovom správnom orgáne, boli skutočne odstupové vzdialenosti vyšrafované, vybielené, teda neviditeľné, aby nemohli byť prekáţkou vydania stavebného povolania a ţe skutočné odstupové vzdialenosti označil na fotokópii situačného snímku z projektu ţltou farbou. Vyslovil názor, ţe nesúlad reálneho stavu so stavom evidenčným má byť predmetom skúmania v stavebnom konaní a mal sa s touto skutočnosťou stavebný úrad vysporiadať. Účastník navrhoval ţalovanému, aby reálne vytýčil nehnuteľnosti a lokalizoval tak stavbu ţalobcu, ako aj stavbu stavebníka. Z predloţeného administratívneho spisu krajský súd zistil, ţe nebol predloţený úplný (chýbala podstatná časť projektovej dokumentácie povoľovanej stavby) ţurnalizovaný správny spis prvostupňového, ani druhostupňového orgánu - očíslovaný spis. Pri aplikácii § 250j ods. 3 O.s.p. rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Krajský súd v predmetnom zrušujúcom rozhodnutí však okrajovo poznamenal z dôvodu nepredloţenia originálneho kompletného správneho spisu, ţe nebolo v kompetencii ţalovaného sa námietkami ţalobcu týkajúcich sa umiestnenia loggie v nadstavbe rodinného domu zaoberať. Zo zápisnice z územného konania zo dňa 08.12.2010 súd zistil, ţe ţalobca vzniesol pripomienku k novovybudovanej loggii vtom zmysle, aby tá časť stavby zo západnej strany stavebníka bola opatrená murivom, 10Sžo/168/2015 10 nie zábradlím, a to do výšky 1,5 m. Zo zápisnice zo stavebného konania, ktoré bolo konané 21.07.2010 súd zistil, ţe pred prvostupňovým správnym orgánom ţalobca vzniesol v lehote na podanie námietok, námietku, ktorú špecifikoval nasledovne: obvodové múry v štíte rodinného domu č. X. (stavebníka) zachovať alebo alternatívne vybudovať múrik na loggii tak, ako uviedol v územnom konaní. Ţalobca námietku stavebného konania koncipoval alternatívne, teda buď múrik zo západnej strany loggie v nadstavbe ţalobcu vo výške 1,5 m alebo iná moţnosť - zachovať murivo v štíte. Uviedol, ţe prvostupňový správny orgán sa bude musieť vysporiadať vznesenými námietkami ţalobcu a postupovať tak, aby práva ţalobcu na zabezpečenie súkromia na jednej strane a právo stavebníka na dostatočne presvetlených obytných miestností, ktoré ústia do loggie boli v rovnováhe. Krajský stavebný úrad v Ţiline, odbor štátnej stavebnej správy, rozhodnutím č. 2012/01235/KRA zo dňa 16.08.2012 opätovne rozhodol o odvolaní ţalobcu a rozhodol tak, ţe odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie Obce Kysucký Lieskovec č. j. 620/2011 zo dňa 01.08.2011, ktorým stavebný úrad povolil stavbu: „Nadstavba rodinného domu č. X.“ v k. ú. K. na pozemku pare. č. KN-C 12/
5. V odvolacom konaní sa riadil rozsudkom Krajského súdu v Ţiline č. k 20S/442/2011-42 zo dňa 29.05.
6. Dôvodom na zrušenie rozhodnutia č. j. 2011/01586/KRA zo dňa 02.12.2011 bola skutočnosť, ţe zo strany ţalovaného nebol predloţený úplný, zviazaný a očíslovaný spis prvostupňového správneho orgánu. Na pojednávaní dňa 29.05.2012 krajský súd zistil, ţe v spise chýba projektová dokumentácia stavby - PD architektúry, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
7. nadzemného podlaţia má byť umiestnená loggia, akým spôsobom je projektované zábradlie nielen zo severnej, ale aj z juţnej strany tak, aby sa mohol súd zaoberať aj námietkami ţalobcu vznesenými v ţalobných bodoch. Hlavným dôvodom pre zrušenie bolo, ţe ţalovaný sa mal námietkami týkajúcimi sa umiestnenia loggie v nadstavbe rodinného domu zaoberať. Ohliadkou vykonanou na mieste stavby dňa 01.12.2011 pracovníčkou KSÚ za prítomnosti ţalobcu - B. C. boli zistené a potvrdené skutočné vzdialeností objektov stavebníka rodinného domu od domu ţalobcu od jestvujúceho oplotenia a vzdialenosti stavieb navzájom. Tieto údaje boli takmer zhodné s údajmi uvedenými na predloţenej situácii a to nasledovne: Stavba rodinného domu stavebníka je umiestnená z juţnej strany od jestvujúceho oplotenia vo vzdialenosti 0,55 m, od rodinného domu ţalobcu je rodinný dom stavebníka vzdialený 1,90 m. V najuţšom mieste je vzájomná odstupová vzdialenosť rodinných domov 0,90 m a vzdialenosť rodinného domu stavebníka od plota je 0,50 m. Porovnaním údajov o umiestnení stavby stavebníka, zakreslených v predloţenom vytyčovacom náčrte č. 121/11, 10Sžo/168/2015 11 vypracovanom Ing. Š. C., oprávneným geodetom a spracovaného na podklade vytyčovacích prác zo dňa 18.08.2011 s označením hranice kolíkmi KSÚ zistil, ţe skutočný priebeh spoločnej hranice medzi pare. č. KNC 12/2 a 13, 14/2 nezodpovedá priebehu jestvujúceho oplotenia, pretoţe v tejto časti je odstupová vzdialenosť od spoločnej hranice pozemkov od stavby rodinného domu č. súp. X. stavebníka 1,0 m a v najuţšom mieste 0,80 m. Vytýčenia hranice pozemkov sa zúčastnil aj vlastník parcele č. 13, 14/2 B. C., ktorý s vytýčenou hranicou nesúhlasil, čo je zdokladované v protokole o vytýčení hranice pozemkov zo dňa 18.08.
8. Krajský stavebný úrad preto porovnal zistenie údajov o umiestnení stavby a s prihliadnutím na jej jestvujúci stav zistil, ţe navrhovanou nadstavbou rodinného domu súp. č. X. nemôţe dôjsť k zásahu do pozemku ţalobcu, pretoţe navrhovanou nadstavbou rodinného domu č. súp. X. stavebníka J. T. nedôjde k pôdorysnému rozšíreniu stavby. Posúdil aj údaje o navrhovanej novej streche, ktorá svojím riešením nezasiahne na pozemok ţalobcu. K takémuto záveru došlo porovnaním výkresu č. AA 0010, kde je presah strechy zo západnej strany objektu (smerom k pozemku ţalobcu) navrhnutý v šírke 300 mm, čo je menej ako vzdialenosť jestvujúceho oplotenia od rodinného domu stavebníka, ktorý je umiestnený rovnobeţne s domom vo vzdialenosti cca 0,50 m. Teda aj s prihliadnutím na neodsúhlasený protokol o vytýčení hranice pozemkov,

ktorého skutočná hranica pozemkov nie je totoţná s umiestnením oplotenia je zrejmé, ţe nadstavbou rodinného domu stavebníka nedôjde k zásahu do vlastníckych práv ţalobcu v súvislosti s vlastníctvom rodinného domu a pozemkov. Zároveň bola stavebníkom doplnená výkresová časť projektovej dokumentácie o opravené výkresy pôdorysu strechy, kde bola šírka ostrešia strechy zo západnej strany ustupujúcej časti objektu vo výkrese pôdorysu strechy upravená na 0,60 m namiesto 1,20 m tak, aby nedošlo k jej presahu na susedný pozemok pare. č. 14/

1. Odvolací orgán sa vysporiadal aj s námietkou ţalobcu vo vzťahu k jeho návrhu zachovať obvodové murivo v štíte domu stavebníka alebo alternatívne vybudovať múrik vo výške 1,50 m na loggii tak, ako uviedol v územnom konaní. Predloţený návrh dispozícii v novovzniknutej nadstavbe (pôvodné podkrovie rodinného domu, ktorý sa pôdorysne nerozširuje), zohľadnil nielen poţiadavky investora, ale aj danosti stavby a pozemku s najoptimálnejším vyuţitím orientácie stavby k svetovým stranám. Navrhované riešenie zodpovedá príslušným právnym predpisom stanovených vo vykonávacích vyhláškach a príslušných technických normách. Z navrhovaného riešenia nadstavby rodinného domu stavebníka vyplýva, ţe terasa (loggia) vytvorená nad
2. nadzemným podlaţím zo západnej strany objektu bude slúţiť pre presvetlenie a čiastočné preslnenie novovzniknutých obytných 10Sžo/168/2015 12 priestorov spálne a obývacej miestnosti, spojenej s kuchyňou a jedálňou. Terasa, prístupná z obývacej miestnosti a zo spálne bude prekrytá strechou, pričom pochôdzna časť terasy vo výške + 5,960 m bude opatrená kovovým zábradlím. Takéto riešenie umoţní dostatočné presvetlenie oboch miestností a čiastočne aj preslnenie obývacej miestnosti. Ak by terasa bola opatrená namiesto zábradlia murivom do výšky 1,50 m alebo by stavebník ponechal pôvodný štítový múr tak, ako to ţiadal odvolateľ, tak by obytné miestnosti i časti orientované presklenými otvormi k terase mohli byť nedostatočne preslnené a presvetlené, čo by bránilo vyuţitiu miestností k navrhovanému účelu. V odvolacom konaní zostalo sporné umiestnenie terasy smerom k východnej fasáde ţalobcovho rodinného domu, v ktorej má umiestnené okná z nebytových miestností (kúpeľňa), v dôsledku čoho má byť narušené súkromie ţalobcu, a jeho pokojné a nerušené bývanie. Prvostupňový ako aj druhostupňový správny orgán sa s touto námietkou ţalobcu zaoberali, pričom uviedli, ţe z predloţeného návrhu dispozície v novovzniknutej nadstavbe (pôvodné podkrovie rodinného domu, ktorý sa pôdorysne nerozširuje), zohľadňujúc nielen poţiadavky investora, ale aj danosti stavby a pozemku s najoptimálnejším vyuţitím orientácie stavby k svetovým stranám, vyplynulo, ţe terasa (loggia) vytvorená nad
3. nadzemným podlaţím zo západnej strany objektu bude slúţiť pre presvetlenie a čiastočné preslnenie novovzniknutých obytných priestorov spálne a obývacej miestnosti, spojenej s kuchyňou a jedálňou, terasa, prístupná z obývacej miestnosti a zo spálne bude prekrytá strechou, pričom pochôdzna časť terasy vo výške + 5,960 m bude opatrená kovovým zábradlím. Takéto riešenie umoţní dostatočné presvetlenie oboch miestností a čiastočne aj preslnenie obývacej miestnosti. Ak by terasa bola opatrená namiesto zábradlia murivom do výšky 1,50 m alebo by stavebník ponechal pôvodný štítový múr tak, ako to ţiadal odvolateľ, tak by obytné miestnosti i časti orientované presklenými otvormi k terase mohli byť nedostatočne preslnené a presvetlené, čo by bránilo vyuţitiu miestností k navrhovanému účelu.

§ 6ods.

1 vyhlášky Ministerstva ţivotného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami 10Sžo/168/2015 13 s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), vzájomné odstupy stavieb musia spĺňať poţiadavky urbanistické, architektonické, ţivotného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, poţiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, poţiadavky na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umoţňovať údrţbu stavieb a uţívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným vyuţívaním územia. Ustanovenie § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. o všeobecných technických poţiadavkách na výstavbu a všeobecných technických poţiadavkách na stavby uţívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie upravuje poţiadavky na odstupové vzdialenosti medzi stavbami, ktoré vytvárajú medzi sebou voľný priestor. Tieto vzdialenosti sú regulatívom, ktorý zohľadňuje konkrétne podmienky výstavby vyplývajúce z poţiadaviek urbanistických, architektonických, ţivotného prostredia, hygienických, veterinárnych, ochrany povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, poţiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, poţiadaviek na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Zachovanie pohody bývania je z veľkej časti podmienené naplnením všetkých uvedených požiadaviek. Pri posudzovaní otázok zachovania pohody bývania, ktoré sú nad rozsah uvedených poţiadaviek a sú spravidla občianskoprávneho charakteru, napr. narušenie súkromia, tienenie pozemku, obmedzenie výhľadu, a pod., treba postupovať

§ 137zákona č.

50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Zachovanie pohody bývania je v stavebnom konaní skutkovo významná okolnosť, ktorá je upravená v ustanovení § 6 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z. z. Ovplyvňovaná je najmä vzdialenosťou stavieb, ale i ďalšími faktormi, medzi ktoré patrí i umiestnenie terasy smerom k východnej fasáde rodinného domu, v ktorej má žalobca umiestnené okná z nebytových miestností (kúpeľňa). I tieto skutočnosti sú preto predmetom stavebného konania. K záveru ţalovaného, ţe navrhovanou nadstavbou rodinného domu súp. č. X. nemôţe dôjsť k zásahu do pozemku ţalobcu, pretoţe navrhovanou nadstavbou rodinného domu č. súp. X. stavebníka J. T. nedôjde k pôdorysnému rozšíreniu stavby a navrhovaná nová strecha 10Sžo/168/2015 14 svojím riešením nezasiahne na pozemok ţalobcu, ako aj k tvrdeniu, ţe terasa (loggia) vytvorená nad

1. nadzemným podlaţím zo západnej strany objektu bude slúţiť pre presvetlenie a čiastočné preslnenie novovzniknutých obytných priestorov spálne a obývacej miestnosti, spojenej s kuchyňou a jedálňou, pričom takéto riešenie umoţní dostatočné presvetlenie oboch miestností a čiastočne aj preslnenie obývacej miestnosti a ak by terasa bola opatrená namiesto zábradlia murivom do výšky 1,50 m alebo by stavebník ponechal pôvodný štítový múr tak, ako to ţiadal ţalobca, tak by obytné miestnosti i časti orientované presklenými otvormi k terase mohli byť nedostatočne preslnené a presvetlené, čo by bránilo vyuţitiu miestností k navrhovanému účelu, odvolací súd poznamenáva, ţe uvedené bolo dostatočne posúdené správnym orgánom v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Posudzovanie umiestnenie terasy smerom k východnej fasáde ţalobcovho rodinného domu, v ktorej má umiestnené okná z nebytových miestností (kúpeľňa), sa musí skúmať vţdy autonómne v zmysle § 6 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. V danom prípade je z administratívneho spisu zrejmé, ţe správny orgán prihliadal na zásadu proporcionality medzi oprávnenými záujmami vlastníka – stavebníka a vlastníka susednej stavby – ţalobcu. Predmetný prípad- nadstavba rodinného domu predstavuje klasickú situáciu stretu dvoch vlastníckych práv - vlastníckeho práva ţalobcu, ktorý si chce uţívať nerušený výkon svojho práva k pozemku, okrem iného aj práva na súkromie a vlastníckeho práva suseda - stavebníka, ktorý chce tieţ realizovať svoje vlastnícke právo k pozemku tým, ţe si na ňom niečo postaví, resp. nadstaví. Tieto práva, ak by boli vykonávaná absolútne, sa navzájom vylučujú. Preto nie je moţné k veci pristupovať tak, ţe obe tieto práva zostanú absolútne nedotknuté, tzn. v prípade ţalobcu tak, ţe sa vlastnosti jeho nehnuteľnosti, nezmenia. Zmení, a právo tomu nie je schopné zabrániť. Právo môţe iba zabezpečiť, aby k týmto zmenám došlo v primeranej miere. Zákon z tohto dôvodu stanovuje určité kogentné poţiadavky na zamýšľanú stavbu, resp. zmenu existujúcej stavby- nadstavbu rodinného domu, ako v danom prípade, ktorými obmedzuje právo stavebníka a chráni práva vlastníkov susedných nehnuteľností. Práve otázka dodrţania týchto limitov má byť otázkou v konaní o a povolení nadstavby. Nestačí preto všeobecná námietka, ţe navrhovaná terasa mala byť opatrená namiesto zábradlia murivom do výšky 1,50 m alebo aby stavebník ponechal pôvodný štítový múr tak, ako to ţiadal 10Sžo/168/2015 15 ţalobca, keď stavebník rovnako aj správne orgány takúto alternatívu vylúčili práve preto, ţe by neumoţnila dostatočné presvetlenie oboch miestností a čiastočne aj preslnenie obývacej miestnosti, ktorú nadstavbou rodinného domu staviteľ hodlá získať. V námietkach proti povoleniu nadstavby je preto nevyhnutné špecifikovať, v akej konkrétnej súvislosti navrhovaná nadstavba prekračuje normy objektívneho práva, prečo svojou neprimeranosťou ţalobcovi nedovolene zasahuje do jeho vlastníckeho práva. Na tomto mieste odvolací súd povaţuje za dôleţité zdôrazniť, ţe podmienky zabezpečenia pohody bývania výslovne z právnej úpravy stavebného zákona nevyplývajú, z ktorých dôvodov posúdenie vplyvu budúcej stavby na pohodu bývania vlastníkov susediacej nehnuteľnosti zákonodarca ponechal na správnom uváţení stavebného úradu. Pohodu bývania treba posudzovať ako skutočnosť, ktorú vníma vlastník nehnuteľnosti susediacej s budúcou stavbou vychádzajúc z jeho subjektívnych pocitov. Pokiaľ však vlastník susediacej nehnuteľnosti tvrdí, ţe budúca stavba, resp. nadstavba rodinného domu negatívne zasiahne do jeho pohody bývania, spočíva na ňom dôkazná povinnosť preukázať okolnosti vyplývajúce z objektívne preukázateľných skutočností, ktoré by jeho tvrdenie preukazovali. Uvedenú skutočnosť v dôslednom rozsahu skúmal ţalovaný správny orgán, pričom odvolací súd sa stotoţnil s názorom správneho orgánu, ţe ak by terasa bola opatrená namiesto zábradlia murivom do výšky 1,50 m alebo by stavebník ponechal pôvodný štítový múr tak, ako to ţiadal ţalobca, tak by obytné miestnosti i časti orientované presklenými otvormi k terase mohli byť nedostatočne preslnené a presvetlené, čo by bránilo vyuţitiu miestností k navrhovanému účelu, pričom vyhodnotenie námietky zásahu do zachovania pohody bývania, bolo potrebné posúdiť najmä v nadväznosti na vyhodnotenie otázky, či umiestnením terasy (loggie) vytvorenej nad
2. nadzemným podlaţím zo západnej strany objektu smerom k východnej fasáde rodinného domu, v ktorej má ţalobca umiestnené okná z nebytových miestností (kúpeľňa) priamo zasahuje do obytnej zóny ţalobcu a či takýto zásah moţno povaţovať za neprimeraný, teda spôsobilý narušiť pohodu bývania ţalobcu. Z výsledkov vykonaného dokazovania a to predovšetkým zo stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy, ktoré sú pre stavebný úrad záväzné, nevyplýva, ţe by predmetná nadstavba rodinného domu negatívne ovplyvňovala ţalobcu, pretoţe umiestnenie terasy smerom k východnej fasáde rodinného domu, v ktorej má žalobca umiestnené okná z nebytových miestností (kúpeľňa) priamo nezasahuje do obytnej zóny žalobcu - umiestnenie terasy smerom k východnej fasáde rodinného domu, v ktorej má žalobca 10Sžo/168/2015 16 umiestnené okná z nebytových miestností (kúpeľňa), nemožno

odvolacieho súdu považovať za neprimeraný zásah do pohody bývania a žalobca nepredložil a ani nenavrhol taký dôkaz, z ktorého by ním tvrdená skutočnosť (narušenie pohody bývania) vyplývala. Na základe vyššie uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, ţe preskúmavané rozhodnutie ţalovaného je v medziach uplatnených námietok ţalobcu v súlade so zákonom, preto rozhodol tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/116/2014-59 zo dňa 18.03.2015 potvrdil ako vecne správny. O trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci právo na náhradu trov konania nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný. V Bratislave 28. septembra 2016 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková