Obsah (6)

§ 14§ 82§ 89§ 214§ 244§ 219

Najvyšší súd 10Sžo/175/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík 310, 082 13 Prešov, IČO: 31 303 862,

§ 14ods.

1 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 543/2002 Z.z.“) organizovať spoločné 2 10Sžo/175/2015 poľovačky na diviačiu zver v poľovnom revíri Párnica na území Národného parku Malá Fatra, kde platí tretí stupeň územnej ochrany a určil podrobnejšie podmienky vykonávania povolenej činnosti

§ 82ods.

12 zákona č. 543/2002 Z.z.. Platnosť rozhodnutia bola obmedzená od 20.10.2012 do 31.12.2014. Krajský súd v odôvodnení uznesenia poukázal na ustálený právny názor,

ktorého, ak rozhodnutie orgánu ochrany prírody o určení výnimiek

§ 89ods.

3 zákona č. 543/2002 Z.z. stratilo platnosť uplynutím času, na ktoré bolo vydané, odpadol dôvod na ďalšie konanie o povolenie takejto výnimky. Z predmetného dôvodu, keďţe výnimka bola ţiadateľovi udelená na obdobie od 20.10.2012 do 31.12.2014, krajský súd nepribral do konania ţiadateľa Poľovnícke zdruţenie „Magura“, pretoţe v čase vydania rozhodnutia krajského súdu o ţalobe stratilo povolenie ţalovaného platnosť a jeho zrušením po tejto lehote, nebudú jeho práva a povinnosti dotknuté. Krajský súd ďalej dôvodil, ţe v zmysle stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. Snj 72/2013 zo dňa 24.06.2014 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sţp/11/2013 zo dňa 26.11.2014,

ktorého neplatnosť povolenej výnimky, spôsobenej uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. Správny orgán, prípadne súd, preto musí zastaviť konanie o výnimke, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Záverom krajský súd uviedol, ţe v čase rozhodovania súdu čas, do ktorého bola povolená realizácia výnimky zo zákazu ustanoveného

§ 14ods.

1 písm.

1. i)zákona č. 543/2002 Z.z. organizovať spoločne poľovačky na diviačiu zver v uvedenom poľovnom revíri uplynul, nastali okolnosti obdobné zrušeniu rozhodnutia o povolení výnimky, a preto súd konanie zastavil. O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím na ustanovenie § 250k ods. 1, § 246 ods. 1 v spojitosti s ustanovením § 146 ods. 1 písm.
2. c)O.s.p. tak, ţe účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca, v ktorom uviedol, ţe rozhodnutie krajského súdu povaţuje za nesprávne z dôvodov uvedených v ustanovení § 205 ods. 2 písm.
3. a)O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm.
4. f)O.s.p., v ustanovení § 205 ods. 2 písm.
5. d)O.s.p. a v ustanovení § 205 ods. 2 písm.
6. f)O.s.p. Ţalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V podanom odvolaní v prvom rade poukázal na jeho postavenie 3 10Sžo/175/2015 v správnom konaní a v tejto súvislosti na rozsudok Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-240/09 z 8. marca 2011, ktorý sa týkal výkladu článku 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a jeho prístupe k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady č. 2005/370/ES zo 17. februára 2005 (ďalej len „Aarhuský dohovor“). V tejto súvislosti ďalej uviedol, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky v ďalších konaniach rozhodol v otázkach ţalôb ţalobcu týkajúcich sa jeho postavenia v konaniach

zákona o ochrane prírody tak, ţe jeho ţalobám vyhovel a bezvýnimočne identickým spôsobom rozhodli aj krajské súdy, ktoré o ţalobách ţalobcu týkajúcich sa jeho postavenia v uvedenom konaní rozhodovali. Ţalobca v ďalšom uviedol, ţe krajský súd zaloţil svoje rozhodnutie o zastavení konania o ţalobe odkazom na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 z

1. júna 2014, ktorého obsah nepovaţoval za reflektujúci platnú právnu úpravu, vrátane práva ţalobcu na účinnú účasť v konaniach týkajúcich sa ochrany ţivotného prostredia, pričom napadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo vydané v konaní, na ktoré uvedené stanovisko ani nedopadá. Ţalobca tvrdil, ţe uvedeným rozhodnutím boli porušené jeho ústavné práva zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v čl. 44 ods. 1 ústavy, v čl. 46 ods. 2 ústavy, ako aj práva uvedené v čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. S poukazom na ustanovenia § 248 O.s.p., § 250d ods. 3 O.s.p., § 250i ods. 1 O.s.p. uviedol, ţe citované zákonné ustanovenia jednoznačne svedčia v prospech záveru, ţe pokiaľ krajský súd zastavil konanie bez toho, aby na to existoval zákonom v ust. § 248 O.s.p. predvídaný dôvod, odňal tým ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. Konanie o udelenie výnimky je konaním, ktoré začína na ţiadosť ţiadateľa tak, ako aj v predmetnom konaní, ktoré začalo na ţiadosť ţiadateľa, ktorým sa domáhal udelenia výnimky zo zákazov v ust. § 35 ods. 1 zákona o ochrane prírody. Ţalobcovi nie je známe a ani z rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu nevyplýva skutočnosť, ţe by ţiadateľ zobral svoju ţiadosť na udelenie výnimky späť. Ţalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sţp/6/2013 z
2. septembra 2013 a sp. zn. 1Sţp/13/2013 z
3. mája
4. Postup krajského súdu

ţalobcu v skutočnosti znamená, ţe nielen 4 10Sžo/175/2015 v tomto konaní, ale aj v mnohých ďalších konaniach o jeho ţalobách, by bol zbavený moţnosti reálne sa domôcť preskúmania zákonnosti rozhodnutí v oblasti ochrany prírody. Záverom vyjadril ţalobca presvedčenie, ţe tak článok 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj články 46 ods. 1, 46 ods. 2 a 44 ods. 1 ústavy (zmyslom účasti ţalobcu v konaniach pred správnymi orgánmi a súdmi je realizovať právo verejnosti na zdravé ţivotné prostredie) nezaručujú ţalobcovi abstraktné, imaginárne a formálne práva, ale práva skutočné, o ktorých ţalobca oprávnene predpokladá, ţe ich výkon povedie k efektu, ktorý s vyuţitím týchto práv oprávnene spája, teda dosiahnutie zákonných rozhodnutí v oblasti ochrany prírody a ţivotného prostredia vôbec. Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 214ods.

2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.

§ 244ods.

1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

§ 244ods.

3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

§ 14ods.

1 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z. na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané organizovať spoločné poľovačky.

§ 82ods.

9 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. orgán ochrany prírody konanie

tohto zákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol. 5 10Sžo/175/2015

§ 89ods.

3 písm. b zákona č. 543/2002 Z.z. rozhodnutie vydané

tohto zákona stráca platnosť uplynutím času, na ktorý bolo vydané. Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie ţalovaného, ktorým odvolanie ţalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vydané vo veci povolenia výnimky zo zákazu ustanoveného v § 14 ods. 1 písm. i) zákona č. 543/2002 Z.z., organizovať spoločné poľovačky na diviačiu zver v Poľovnom revíri Párnica na území Národného parku malá Fatra, kde platí tretí stupeň územnej ochrany

zákona č. 543/2002 Z.z. Platnosť rozhodnutia bola obmedzená na obdobie od 20.10.212 do 31.12.

1. Najvyšší súd v prvom rade povaţuje za potrebné zdôrazniť, ţe zákonným predpokladom úspešnosti správnej ţaloby v správnom súdnictve je skutočnosť, ţe ţalobca bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím, ktoré je nezákonné. Správny súd musí preukázanie ukrátenia práv ţalobcu nezákonným rozhodnutím skúmať ex offo. Za stavu, ţe v posudzovanej veci v priebehu súdneho konania napadnuté rozhodnutie ţalovaného, vrátane prvostupňového rozhodnutia, stratilo platnosť, nemohlo dôjsť v tomto štádiu konania k ukráteniu práv ţalobcu, t.j. realizácia jeho práv by bola výlučne formálneho charakteru, avšak reálne by nemohla pre neho zabezpečiť výhodnejší, resp. priaznivejší výsledok. V tejto súvislosti najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, ţe konanie začalo na ţiadosť ţiadateľa, ktorý však o predĺţenie výnimky v zmysle § 89 ods. 2 zákona o ochrane prírody nepoţiadal. Odvolací súd vychádzajúc zo stanoviska správneho kolégia Najvyššieho súdu SR č. Snj 72/2013 z
2. júna 2014, uverejneného na jeho webovej stránke [f875], preto aj napriek argumentácii ţalobcu zastáva názor, ţe uplynutie platnosti časovo limitovaného rozhodnutia má za následok odpadnutie predmetu konania. V danej veci bola ţiadateľovi napadnutým rozhodnutím povolená výnimka organizovať spoločné poľovačky na diviačiu zver v Poľovnom revíri Párnica na území Národného parku malá Fatra tak, ţe túto moţno realizovať v období od 20.10.2012 do 31.12.
3. Z uvedeného vyplýva ţe čas, do ktorého bola ţiadateľovi povolená výnimka 6 10Sžo/175/2015 organizovať spoločné poľovačky v uvedenom poľovnom revíre v čase rozhodovania krajského súdu (
4. apríl 2015) uţ uplynul. Neplatnosť povolenej výnimky organizovať spoločné poľovačky spôsobená uplynutím času, na ktorý bola výnimka povolená, má za následok, ţe odpadol predmet konania, lebo výnimka, ktorá bola obsahom rozhodnutia uţ zanikla a neexistuje. V danom prípade nejde teda o rozhodnutie, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 O.s.p.) a súčasne napadnutým rozhodnutím ţalovaného ţalobca nemôţe byť ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1 O.s.p.). V dôsledku toho, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu stratilo platnosť (uplynutím času, na ktorý bolo vydané), v čase súdneho prieskumu uţ neexistovalo rozhodnutie, ktoré by mohlo byť predmetom súdneho preskúmania. Za stavu, ţe podmienky pre postup

V. časti druhej hlavy O.s.p. splnené neboli, súd prvého stupňa správne rozhodol, keď konanie o ţalobe na preskúmanie rozhodnutia, ktoré zo zákona stratilo platnosť, zastavil. Konaniu a rozhodnutiu vo veci totiţ bránila neodstrániteľná prekáţka konania, ktorou je nedostatok právomoci súdu na preskúmanie rozhodnutia, ktoré na základe zákona stratilo platnosť a účinnosť (§ 104 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.). Námietky ţalobcu týkajúce sa údajného porušenia Aarhurskeho dohovoru nemajú opodstatnenie, pretoţe ţalobca bol riadnym účastníkom správneho, aj súdneho konania, a teda nedošlo k odňatiu jeho práv ako účastníka konania. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky

§ 219ods.

1 O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, ţe neúspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. 7 10Sžo/175/2015 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval odvolací súd v konaní

predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. septembra 2016 JUDr. Elena Berthotyová, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková