Najvyšší súd 5Sž/60/2008 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Idy Hanzelovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci ţalobcu JUDr. J. N., trvale bytom, J., adresa na doručovanie: K., zastúpeného JUDr. A. C., advokátkou so sídlom K., proti ţalovanému Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie niektorých rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu, so sídlom Námestie Alexandra Dubčeka č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p.: VPR NBU-802-1/2008 zo dňa
- mája 2008, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky ţalobu z a m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a . 5Sţ/60/2008 2 O d ô v o d n e n i e : Rozhodnutím č. p.: VPR NBU-802-1/2008 zo dňa
- mája 2008 ţalovaný ako odvolací orgán (čl. 1 a 3 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. o zriadení a činnosti výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu - ďalej len „ústavný zákon č. 254/2006 Z. z.“) zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu č. p. PB-2815-36/2007-Z-1355 z
- marca 2008, ktorým Národný bezpečnostný úrad (ďalej len „NBÚ“) vyslovil, ţe ţalobcu podľa § 14 ods. 1 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“) nemoţno povaţovať za bezpečnostne spoľahlivú osobu, pretoţe bol pracovne zaradený a aktívne vykonával činnosť v ustanovených štruktúrach bývalej Štátnej bezpečnosti (ďalej len „ŠtB“), a teda nespĺňa predpoklady na vznik oprávnenia podľa § 10 ods. 1 písm. g/ cit. zákona. V odôvodnení rozhodnutia sa ţalovaný podrobne skutkovo i právne vyporiadal s námietkami ţalobcu vznesenými v odvolaní. Ţalobou podanou dňa
- júla 2008 sa ţalobca domáhal preskúmania opodstatnenosti týchto rozhodnutí s tým, ţe odôvodnenie k tomuto rozhodnutiu bude doloţené v krátkom čase. Vzhľadom k tomu, ţe podaná ţaloba nemala nijaké náleţitosti ţaloby v zmysle § 249 ods. 2 OSP, pretoţe neobsahovala označenie rozhodnutia, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom vidí ţalobca nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh robí a zo ţaloby nebolo zrejmé, či je v zmysle § 250a OSP potrebné zastúpenie ţalobcu advokátom. Najvyšší súd uznesením zo dňa 01.08.2008 vyzval ţalobcu na odstránenie uvedených nedostatkov s poučením o následkoch v prípade nesplnenia výzvy súdu. Poţadované skutočnosti ţalobca doplnil podaním dňa 26.08.2008, keď súčasne predloţil splnomocnenie udelené advokátke na jeho zastupovanie v tomto konaní. Na to Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa
- februára 2009 sp. zn. 5Sţ/60/2008 konanie v zmysle § 250d ods. 3 OSP zastavil s odôvodnením, ţe ak ţalobca svoj návrh v zmysle uvedenej výzvy doplnil podaním dňa 26.08.2008, došlo tak po uplynutí zákonnej lehoty, zameškanie ktorej nie je moţné odpustiť. Preto ţalobu 5Sţ/60/2008 3 je nutné povaţovať za podanú oneskorene. Ţalobcovi náhradu trov konania nepriznal s poukazom na ustanovenie § 246c OSP a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP. Na základe ústavnej sťaţnosti podanej ţalobcom Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo
- októbra 2009 č. k. I. ÚS 224/09-36 rozhodol, ţe postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 5Sţ/60/2008 a jeho uznesením zo
- februára 2009 bolo porušené základné právo ţalobcu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sţ/60/2008 zo
- februára 2009 zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby o nej znovu konal a rozhodol. Zároveň uloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania v celkovej sume 241,76 € jeho právnej zástupkyni do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. V odôvodnení nálezu Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) s poukazom na ustanovenie § 250b ods. 1 OSP poukázal na to, ţe uţ samotné doručenie ţaloby o preskúmanie rozhodnutia najvyššiemu súdu malo za následok zachovanie lehoty uvedenej v § 250b ods. 1 OSP a jej neperfektnosť, resp. doplnenie uvedenej ţaloby aţ po uplynutí tejto lehoty nemohlo mať za následok jej zmeškanie, pričom podľa ústavného súdu je pri aplikácii uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (predovšetkým § 250b ods. 1 a § 250h ods. 1) potrebné rozlišovať medzi určením predmetu konania a rozšírením predmetu konania. Postup súdu podľa § 43 OSP v spojení s § 246c OSP smerujúci k odstráneniu nedostatkov ţaloby sťaţovateľa o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu vedie síce k doplneniu náleţitostí ţaloby aţ po uplynutí lehoty ustanovenej v § 250b ods. 1 OSP, avšak dochádza ním len k určeniu alebo špecifikácii samotného predmetu konania zo strany sťaţovateľa, a nie k rozšíreniu rozsahu predmetu konania podľa § 250h ods. 1 OSP. Potreba aplikácie uvedených ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v súlade s ochranou záujmov účastníkov konania je v danom prípade znásobená jednoinštančnosťou tohto súdneho konania (proti rozhodnutiu najvyššieho súdu nie je prípustný opravný prostriedok podľa § 246c OSP). Postup, v ktorom musí najskôr dôjsť k odstráneniu nedostatkov ţaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu a aţ následne k rozhodovaniu o nej, navyše predpokladá aj § 246c OSP (odkazujúci na riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, na primerané pouţitie ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti Občianskeho súdneho poriadku) v spojení s § 43 OSP, ako aj § 250d ods. 3 OSP 5Sţ/60/2008 4 (povinnosť súdu zastaviť konanie o podanej ţalobe určuje, len ak ţalobca neodstránil vady ţaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu ţaloby). Z uvedeného podľa názoru ústavného súdu vyplýva, ţe postup súdu rešpektujúci práva a právom chránené záujmy účastníkov konania v prípade podania neperfektnej ţaloby o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu, resp. ţaloby nespĺňajúcej všetky zákonné náleţitosti znamená, ţe koncentračná zásada vyjadrená v § 250h ods. 1 OSP nadobudne účinnosť aţ po doplnení podania sťaţovateľom podľa § 43 OSP v spojení s § 246c OSP, a to aj v prípade, ak k odstráneniu nedostatkov podanej ţaloby dôjde aţ po lehote uvedenej v § 250b ods. 1 OSP. Vzhľadom na uvedené ústavný súd konštatoval, ţe právny názor vyslovený v uznesení najvyššieho súdu zo
- februára 2009 vybočuje z medzí ústavne konformného výkladu a aplikácie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (predovšetkým jeho § 250b ods. 1 a § 250h ods. 1), a preto týmto uznesením došlo k sťaţovateľom namietanému porušeniu označených práv. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na konanie podľa § 246 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s článkom 5 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. súc viazaný nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo
- októbra 2009, č. k. I. ÚS 224/09-36 preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho orgánu na ústnom pojednávaní nariadenom podľa § 250g ods. 1 OSP, zadováţil a oboznámil sa so spisovou dokumentáciou predloţenou NBÚ označenou ako bezpečnostný spis ţalobcu ako aj podaním ţalobcu doručeným súdu dňa 15.03.2010 označeným ako „vyjadrenie“ a Rozkazom ministra vnútra bývalej ČSSR z 01.01.1975 a dospel k záveru, ţe ţalobe nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). V prejednávanej veci bolo úlohou súdu preskúmať na základe ţaloby zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu – výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu zriadeného čl. 2 ústavného zákona č. 254/2006 Z. z. - vydaného podľa zákona č. 215/2004 Z. z.. 5Sţ/60/2008 5 Podľa § 249 ods. 1 OSP konanie v správnom súdnictve sa začína na návrh, ktorý sa nazýva ţalobou. Podľa § 249 ods. 2 OSP ţaloba musí okrem všeobecných náleţitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom ţalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Zákon kladie na obsah ţaloby ako podmienky všeobecné (§ 42 ods. 3 OSP a § 79 ods. 1 OSP), tak aj podmienky osobitné pre správne súdnictvo, ktoré sú obsiahnuté v zhora citovanom ustanovení § 249 ods. 2 OSP. Ţaloba v správnom súdnictve (niekedy aj „správna ţaloba“) okrem všeobecných náleţitostí podania (§ 42 ods. 3 OSP) a náleţitostí návrhu vo všeobecnom súdnictve (§ 79 ods. 1 OSP) musí obsahovať: a/ označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá - označenie správneho orgánu, ktorý v správnom konaní rozhodol v poslednom stupni, rozhodnutie ktorého je napádané a ktorý je teda ţalovaným, spisová značka a dátum vydania rozhodnutia, prípadne aj ďalšie nevyhnutné identifikačné údaje, napr. označenie dňa, kedy bolo rozhodnutie ţalobcovi doručené alebo oznámené, ak sa nedoručuje, nakoľko od tohto dňa sa odvíja lehota na podanie ţaloby; b/ vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, t. j. presné označenie výrokov, ktoré ţalobca napáda (najmä ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov); c/ ţalobné dôvody (tzv. ţalobné body), z ktorých musí byť zrejmé, z akých skutkových a právnych dôvodov povaţuje ţalobca napadnuté výroky rozhodnutí za nezákonné alebo ničotné, prípadne aj v čom vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu; zo ţaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké ţalobné dôvody uvádza ţalobca na podporu svojho tvrdenia podľa § 247 ods. 1 OSP, ţe dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený; d/ podľa ustanovenia § 247 ods. 1 OSP za osobitnú náleţitosť ţaloby treba povaţovať aj konkrétne tvrdenie ţalobcu, ţe bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím a postupom správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu, nestačí iba všeobecné tvrdenie, ţe zákon bol porušený, ţalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona; obligatórnou náleţitosťou 5Sţ/60/2008 6 ţaloby je teda povinnosť ţalobcu tvrdiť, ţe správne rozhodnutie alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne odôvodniť; e/ konečný návrh výroku o zrušení napadnutého správneho rozhodnutia a vrátení veci ţalovanému správnemu orgánu. Nie je napríklad moţné vecne prejednať ţalobu obsahujúcu ţalobný petit, ktorým sa ţalobca domáha iba vyslovenia neplatnosti správneho rozhodnutia. Súd nemôţe z vlastnej iniciatívy za ţalobcu nahradiť ţalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie moţné vady napadnutého rozhodnutia. Nakoľko predmetom súdneho preskúmania je zákonnosť rozhodnutia (nie jeho vecná správnosť) má včasné, správne a úplné formulovanie ţalobných dôvodov zásadný význam. Táto poţiadavka na ţalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, ţe podľa § 250h ods. 1 OSP je súd viazaný rozsahom ţaloby od jej podania a ţalobca uplynutím dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, nemá moţnosť poţadovať odpustenie zmeškania tejto lehoty. Súd nevyhľadáva za účastníka (ţalobcu) konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 OSP majú tvoriť obsah ţaloby a určovať rozsah preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h viazaný. Z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava na základe podanej ţaloby zákonnosť ţalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250b ods. 1 OSP ţaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemoţno odpustiť. I keď sa v zásade treba stotoţniť s právnym názorom ústavného súdu vyslovenom v náleze zo
- októbra 2009, č. k. I. ÚS 224/09-36, ţe z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty ustanovenej v § 250b ods. 1 OSP je podľa ustanovenia § 82 OSP dôleţitý okamih podania návrhu na začatie konania bez ohľadu na skutočnosť, či ide o perfektný návrh obsahujúci všetky zákonom predpísané náleţitosti alebo neperfektný návrh vyţadujúci si odstránenie jeho nedostatkov v zmysle § 43 OSP a ţe samotné podanie ţaloby o preskúmanie rozhodnutia v správnom súdnictve (nie v správnom konaní, ako uvádza vo svojom rozhodnutí ústavný súd) 5Sţ/60/2008 7 bez ohľadu na to, či spĺňa všetky zákonné náleţitosti, spôsobuje začatie súdneho konania s účinkami zachovania procesných aj hmotnoprávnych lehôt, na ţalobu v správnom súdnictve zákon kladie predsa len prísnejšie poţiadavky ako na návrhy či ţaloby vo všeobecnom súdnictve (§ 79 OSP) a tieto prísnejšie poţiadavky sa vzťahujú aj na odstraňovanie vád správnej ţaloby, keď s ohľadom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá OSP sa ustanovenie § 43 OSP v správnom súdnictve pouţije iba primerane. Vychádzajúc z ustanovenia § 250b ods. 1 OSP ako aj § 250h ods. 1 OSP podanie tzv. bianco ţaloby je v správnom súdnictve prakticky vylúčené, pokiaľ nie je doplnená v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Pokiaľ ţaloba nemá zákonom poţadované náleţitosti, súd je síce povinný vyzvať ţalobcu, aby vady odstránil v lehote, ktorú mu súčasne určí, avšak je tu závaţný problém, ţe doplnená ţaloba obsahujúca všetky náleţitosti v zmysle § 249 ods. 2 OSP a 247 ods. 1 OSP musí byť podaná v lehote na podanie ţaloby. Takto potom, ak sa ţalobca v lehote na podanie ţaloby obmedzil iba na ohlásenie ţaloby, ktorej chýba akékoľvek tvrdenie dôvodov nezákonnosti a neobsahuje ţiadnu právnu argumentáciu, poučenie súdu s výzvou na odstránenie vád ţaloby by bolo úlohou celkom nadbytočnou, ak by opravená a doplnená ţaloba nebola podaná do uplynutia dvojmesačnej lehoty od doručenia rozhodnutia správneho orgánu, k uplatneným argumentom ţalobcu by súd vzhľadom na uplynutie lehoty na podanie ţaloby uţ nemohol prihliadať. K odstraňovaniu vád ţaloby pristupuje správny súd najmä vtedy, ak ţalobné dôvody sú formulované nedostatočne presne, no napriek tomu z nich moţno aspoň v najhrubších rysoch dovodiť, ţe ţalobca má napadnuté správne rozhodnutie za nezákonné, alebo ak v ţalobe chýbajú iné náleţitosti ako ţalobné dôvody alebo vymedzenie rozsahu napadnutého správneho rozhodnutia. Najvyšší správny súd Českej republiky dokonca zastáva názor, ţe ak ţaloba neobsahuje ţiadny ţalobný bod, nie je súd vôbec povinný ţalobcu na odstránenie takéhoto nedostatku vyzývať a po uplynutí lehoty na podanie ţaloby ju odmietne (napr. rozhodnutie S 113 Sb. NSS – pozri aj www.nssoud.cz). 5Sţ/60/2008 8 Odstraňovanie vád správnej ţaloby súdom má význam iba vedy, ak by bol k dispozícii väčší časový priestor. Záleţí teda na počte dní, ktoré do uplynutia dvojmesačnej lehoty na podanie správnej ţaloby ešte zostávajú, pričom ani relatívne krátka doba neznemoţňuje súdu, aby vyzval ţalobcu na odstránenie vád vhodným spôsobom (napr. telefaxom, elektronickou poštou, či telefonicky). V preskúmavanej veci ţalobca rozhodnutie ţalovaného prevzal dňa 12.06.2008 a ţalobu neobsahujúcu prakticky ţiadny zo zákonom poţadovaných dôvodov podal dňa 03.07.
- Súd výzvu na odstránenie vád odoslal ţalobcovi dňa 04.08.2008, táto mu bola doručovaná poštou 07.08.2009 a následne 08.08.2008, prevzal si ju osobne 12.08.2008, teda predposledný deň lehoty stanovenej v § 250b ods. 1 OSP. Doplnené dôvody ţaloby však doručil súdu aţ 26.08.2008, t. j. po uplynutí zákonnej lehoty. Posudzujúc doplnené podanie zo dňa 26.08.2008 podľa obsahu (§ 41 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), najvyšší súd dospel k záveru, ţe ani toto podanie nespĺňa zákonom predpísané náleţitosti správnej ţaloby v zmysle 249 ods. 2 OSP, keďţe prakticky poukazuje iba na obsah odvolania, ktoré ţalobca podal proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa s tým, ţe rozšírenie a následné doplnenie dôvodov nezákonnosti rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu uvedených v odvolaní samotnom bude predloţené na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu ţalobcu, pričom sa ţalobca svojim ţalobným návrhom domáha zrušenia rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu zo dňa 05.03.2008 č. PB – 2815-36/2007Ţ-1355 v celom rozsahu, taktieţ poţaduje zrušenie Rozhodnutia o odvolaní, vydaného Výborom Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu č. VPR NBÚ-802-1/2008 a v konečnom dôsledku pokladá za správne, ak by Najvyšší súd Slovenskej republiky vyniesol rozhodnutie, ktorým by ţalobca nemohol byť pracovne a personálne postihnutý za činnosť v štátnych orgánoch predrevolučného obdobia, pokiaľ nebol za túto činnosť právoplatne odsúdený súdom Slovenskej republiky ktoréhokoľvek stupňa. Skutočné dôvody ţaloby uviedol ţalobca aţ vo svojom „vyjadrení doručenom najvyššiemu súd dňa 15.03.2010, v ktorom tak, ako na ústnom pojednávaní pred najvyšším súdom dňa 20.04.2010 namietal, ţe ţalovaný pri svojom rozhodovaní zaujal prísne formálny 5Sţ/60/2008 9 výklad zákona a v rozhodnutí neboli uvedené výpovede svedkov, ktoré by lepšie objasnili skutkový stav; taktieţ vytýkal, ţe ţalovaný pri svojom rozhodovaní neprihliadol na účel zákona a namietal i jeho retroaktivitu. Vzhľadom na zhora uvedené niet pochýb o tom, ţe ţaloba ţalobcu neobsahuje ţiadne dôvody, s ktorých by bolo moţné vyvodiť nezákonnosť rozhodnutia a postupu ţalovaného. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu včítane bezpečnostného spisu ţalobcu nebolo preukázané, ţe by skutočný stav veci nebol náleţite zistený a ţe by z riadne zisteného skutkového stavu bol vyvodený nesprávny právny záver. Ţalobca v súdnom konaní v zákonnej lehote na podanie ţaloby ani po jej uplynutí neuviedol nijaké skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa nebol podrobne vyporiadal ţalovaný vo svojom rozhodnutí, včítane neopodstatnenosti námietky retroaktivity zákona č. 215/2004 Z. z.. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého správneho rozhodnutia (§ 250j ods. 3 OSP), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom. Preto bolo potrebné ţalobu zamietnuť (§ 250j ods. 1 OSP), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov súd pre zrušenie rozhodnutia nevzhľadal ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ţe neúspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2010 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková