2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie starostu O.s.p. zn. 578/2005 24inf.; 631/2005 31inf. a rozhodnutie 626/2005 29inf. zo dňa
ktorého sa platobným orgánom pre ERDF stalo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Z predloţených dokumentov ţalobcom vyplýva, ţe ţalobca po obdrţaní ţiadosti ţiadal o vyjadrenie len Informačné centrum prvého kontaktu, ktoré vyjadrenie však nemôţe nahradiť vyjadrenie oprávneného orgánu, t.j. Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR. Nakoľko správny orgán nepostupoval v súlade so zákonnými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na vec a nedostatočným spôsobom vykonal dokazovanie potrebné na svoje rozhodovanie krajský súd rozhodnutie ţalovanej zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. V závere odôvodnenia rozhodnutia krajský súd poukázal na nutnosť postupu v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a/ zák. č. 211/2000 Z.z. Ţalobcovi s poukazom na § 250k ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal, pretoţe mu nevznikli. Proti tomuto rozsudku podala ţalovaná v zákonnej lehote odvolanie namietajúc nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. V prvom rade s poukazom na prípis Krajského súdu v Bratislave z 31. mája 2006 sp. zn. 1S 440/05 namietala, ţe proti rozhodnutiu starostu nebola podaná ţaloba, resp. opravný prostriedok, o ktorom by mohol rozhodnúť krajský súd. Okrem toho
názoru ţalovanej nedošlo k porušeniu práva ţiadateľa na slobodný prístup k informáciám, nakoľko postupovala v zmysle ustanovenia § 11 písm. c/ zák. č. 211/2000 Z.z., kde je uvedené, ţe povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak tým moţno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená
týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas. Ţalovaná namietala, ţe Informačné centrum prvého kontaktu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR je taktieţ plnohodnotným pracoviskom oprávneného a môţe udeľovať súhlas v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 zák. č. 211/2000 Z.z. Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu povaţuje ţalovaná za neurčité a nepreskúmateľné a z tohto dôvodu ţiada odvolací súd, aby po vykonaní dokazovania rozsudok Krajského súdu v Bratislave v celom rozsahu zrušil. Ţalobkyňa sa vo vyjadrení k odvolaniu ţalovanej plne stotoţnila s právnym záverom konajúceho súdu a navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K vyjadreniu ţalovanej, ţe Informačné centrum prvého kontaktu MVaRR SR je plnohodnotným vyjadrením oprávneného orgánu ţalobkyňa uviedla, ţe v danom prípade nemohlo ísť osobu oprávnenú udeliť súhlas na sprístupnenie informácie
1 zák. č. 211/2000 Z.z. Podkladom pre nesprístupnenie informácie bolo potvrdenie Informačného centra prvého kontaktu - regionálnej rozvojovej agentúry o prekonzultovaní dokumentácie ţiadosti pred jej podaním, z ktorého obsahu bolo 6Sţo 182/2008 3 moţné vyvodiť záver, ţe je to práve Informačné centrum prvého kontaktu, ktoré o ţiadosti neposkytne informácie tretej strane. Takéto vyjadrenie jednoznačne nie je moţné povaţovať za povinnosť uloţenú obci neposkytovať informácie o obsahu podanej ţiadosti. V danom prípade regionálne rozvojové agentúry iba zabezpečujú transfer informácií smerom z centra do regiónov v oblasti regionálneho rozvoja a naopak. Poţiadavky, potreby a názory z regiónov sa prostredníctvom integrovanej siete Regionálnych rozvojových agentúr dostávajú na MVaRR SR, ktoré týmto získa spätnú väzbu o účinnosti vykonaných opatrení. Právny vzťah medzi MVaRR SR a regionálnymi rozvojovými agentúrami je zaloţený na zmluvnom základe. Súčasťou zmluvy o podpore činnosti regionálnych rozvojových agentúr je plán činnosti, ktorý obsahuje činnosť zameranú na podporu regionálneho rozvoja vo forme projektov a programov. MVaRR SR priebeţne kontroluje plnenie plánu činnosti podporovaných regionálnych rozvojových agentúr. Z uvedeného má ţalobkyňa za to, ţe výlučne MVaRR SR bolo potrebné povaţovať za osobu oprávnenú udeliť súhlas na sprístupnenie informácie
zák. č. 211/2000 Z.z. Navyše z povahy poţadovanej informácie je zrejmé, ţe sa týkala poskytnutia finančného príspevku v rámci Jednotného programového dokumentu Cieľ 2, teda finančných prostriedkov, ktoré je moţné označiť za verejné. Moţno mať preto za to, ţe v danom prípade sa nejedná o také informácie, ktoré by poţívali ochranu pred zverejnením a ide o informácie poskytované v súvislosti s výkonom verejnej správy, týkajúcimi sa nakladania s prostriedkami, na ktoré sa v plnej miere vzťahuje reţim zákona o rozpočtových pravidlách a zákona o Štátnej pokladnici. Informácie o nakladaní s týmito prostriedkami moţno preto bez pochybností zverejniť postupom ustanoveným zák. č. 211/2000 Z.z. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla odvolanie ţalovanej zamietnuť a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v zmysle § 219 OSP ako vecne správne potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalovanej nie je moţné priznať úspech. Niet pochýb o tom, ţe prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základnych práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t.j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne-filozofické východisko pri riešení otázky prístupu verejnosti k informáciám o činnosti verejnej správy v tom zmysle, ţe teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciám okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmysľom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneuţitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho a tým aj vynutiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. 6Sţo 182/2008 4 Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciám má tieţ priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podieľať sa na verejnom ţivote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informácií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretoţe tým nadobúdajú pocit nemoţnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. Z hľadiska týchto teoretických východísk bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú vec. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení platnom do 31. decembra 2005 má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. V zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba nesprístupní informácie označené ako obchodné tajomstvo.
2 zákona č. 211/2000 Z.z. porušením alebo ohrozením obchodného tajomstva nie je najmä sprístupnenie informácie
2.
1 zákona č. 211/2000 Z.z. povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak
takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby, c) tým moţno porušiť ochranu duševného vlastníctva ustanovenú osobitným predpisom s výnimkou, ak osoba oprávnená
týchto osobitných predpisov na výzvu povinnej osoby na sprístupnenie informácie udelí súhlas, d) sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní
osobitných predpisov 24) okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy,
osobitných predpisov 24b) okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Ustanovenie písmena a) sa nepouţije, ak ide o informácie, ktoré sa získali za verejné financie, alebo ak sú to informácie týkajúce sa pouţitia takých prostriedkov, alebo ak ide o informácie o nakladaní s majetkom štátu alebo majetkom obce (§ 11 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z.). Pri sprístupňovaní informácií, ktoré získala povinná osoba od tretej osoby na plnenie úlohy na základe osobitného zákona, 25)
ktorého sa na povinnú osobu vzťahuje povinnosť mlčanlivosti alebo iná prekáţka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneuţitím, ktoré však moţno
tohto zákona sprístupniť, sprístupní povinná osoba len tie informácie, ktoré priamo súvisia s jej úlohami (§ 11 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.). Z obsahu predloţeného spisového materiálu odvolací súd zistil, ţe J. svojou ţiadosťou zo dňa
2 s pouţitím § 10 ods. 2 písm. c/ zák. č. 211/2000 Z.z.. Voči rozhodnutiu starostu O. sp. zn. 578/2005 24inf.; 631/2005 31inf. a 626/2005 29inf. zo dňa 14. september 2005 podal Okresný prokurátor pre Bratislavu III protest
1 písm. c/ v spojení s § 27 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre. Obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa
zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám. V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26 ústavy, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu zákona o slobode informácií, t. j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie čl. 26 ústavy.
1 zákona o slobode informácií osobami povinnými
tohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.
2 veta prvá zákona o slobode informácií ak povinná osoba ţiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Ak povinná osoba v lehote na vybavenie ţiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, ţe vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu (§ 18 ods. 3 veta prvá zákona o slobode informácií).
1 zákona o slobode informácií proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí poţadovanej informácie moţno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o ţiadosti
O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy moţno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy (§ 19 ods. 2 zákona o slobode informácií). Postup odvolacieho orgánu je uvedený v § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií. Odvolací orgán musí rozhodnúť do 15 dní od doručenia odvolania 6Sţo 182/2008 7 povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, ţe vydal rozhodnutie (procesná fikcia), ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa povaţuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia, čo je ďalšia procesná fikcia.
4 rozhodnutie o odmietnutí ţiadosti moţno preskúmať v súdnom konaní
OSP.
1 OSP súdy v správnom súdnictve na základe ţalôb preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy.
odseku 2 citovaného ustanovenia v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté (§ 244 ods. 3 veta prvá OSP). Preskúmanie rozhodnutí a postupov orgánov verejnej sa v správnom súdnictve uskutočňuje v dvoch základných formách: a) rozhodovanie o ţalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov (§ 247 aţ 250k OSP), b) rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l aţ 250s OSP).
zhora citovaného § 19 zákona o slobode informácií moţno podať opravné prostriedky, ktorými sa ţiadateľ môţe brániť proti odmietnutiu poţadovanej informácie alebo nečinnosti povinnej osoby, ktorá spočíva v márnom uplynutí lehoty na rozhodnutie o ţiadosti ustanovenej v § 17 cit. zákona. V § 19 ods. 4 tohto zákona sa ustanovuje, ţe rozhodnutie o odmietnutí ţiadosti moţno preskúmať v súdnom konaní
osobitného zákona, za ktorý sa povaţujú ustanovenia § 244 a nasl. OSP. Napriek legislatívne neobvyklému zaradeniu súdnej ochrany k opravným prostriedkom
správneho poriadku, v skutočnosti pri preskúmaní
4 zákona o slobode informácií ide o súdnu ochranu v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá sa v tomto prípade realizuje prostredníctvom ţaloby v správnom súdnictve. Ţaloba v správnom súdnictve, na základe ktorej sa môţe preskúmať rozhodnutie o odmietnutí ţiadosti poskytnúť informáciu, nie je preto opravným prostriedkom. Súdnemu preskúmaniu rozhodnutia o odmietnutí ţiadosti predchádza administratívne konanie, ktoré sa, ak zákon o slobode informácií nemá iné ustanovenie, spravuje správnym poriadkom. So zreteľom na niektoré jeho osobitosti je nevyhnutné objasniť aj konanie, ktoré predchádza (musí predchádzať) podaniu ţaloby. 6Sţo 182/2008 8 Ak dôjde k odmietnutiu poţadovanej informácie alebo k márnemu uplynutiu lehoty (prípadne aj predĺţenej) na rozhodnutie o ţiadosti o informáciu, ţiadateľ môţe podať odvolanie
všeobecných predpisov o správnom konaní [zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)]. Ako je uvedené v citovanom ustanovení § 19 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií odvolanie sa podáva do 15 dní od odmietnutia poskytnúť informáciu alebo od márneho uplynutia lehoty povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať a rozhoduje o ňom nadriadený povinnej osoby; ak ide o rozhodnutie obecného úradu, je ním starosta (primátor) a o odvolaní proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, ktoré je napadnuteľné len rozkladom, rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.
1 veta druhá zákona o obecnom zriadení obec je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Starosta je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce (§ 13 ods. 1 veta prvá zákona o obecnom zriadení). Starosta je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom (§ 13 ods. 5 zákona o obecnom zriadení).
1 zákona o obecnom zriadení obecný úrad je výkonným orgánom obecného zastupiteľstva a starostu. Obecný úrad zabezpečuje organizačné a administratívne veci obecného zastupiteľstva a starostu, ako aj orgánov zriadených obecným zastupiteľstvom. Obecný úrad najmä
zákona o slobode informácií a o preskúmavanie týchto rozhodnutí súdom neobstojí. Pokiaľ ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o slobode informácií, zveruje rozhodnutie
tohto zákona obecným úradom, moţno pripustiť, ţe je vo vzťahu k správnemu poriadku i k zákonu o obecnom zriadení v postavení osobitného zákona a pouţije sa preto 6Sţo 182/2008 9 prednostne. Týmito ustanoveniami sa musia obce aj riadiť pri postupe
zákona č. 211/2000 Z.z. Odvolací súd však poukazuje na skutočnosť, ţe v preskúmavanej veci sa nejednalo o takýto prípad a nebola tu ani súvislosť s prípisom Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 1S 440/05. Súdne konanie v tejto veci nebolo začaté na základe ţaloby ţiadateľa o informáciu, ale na základe prokurátorskej ţaloby, ktorú prokurátor podal
1 písm. b/ OSP v spojení s § 249 ods. 3, § 250 ods. 6 a § 250b ods. 5 OSP. Krajskému súdu treba síce vytknúť, ţe nekonal ako s účastníkom konania aj so ţiadateľom o informáciu J. (§ 250 ods. 6 OSP), avšak nakoľko došlo k zrušeniu rozhodnutia ţalovanej a vráteniu veci na ďalšie konanie, táto vada konania pred súdom prvého stupňa v danej veci nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ani účastník J. týmto rozhodnutím ani konaním mu predchádzajúcim nebol dotknutý na svojich právach, pretoţe o nich bude ţalovaná opätovne rozhodovať. Neopodstatnená a zjavne účelová je i námietka ţalovanej, ţe postupovala v zmysle ustanovenia § 11 písm. c/ zák. č. 211/2000 Z.z., nakoľko v jej rozhodnutí sa toto ustanovenie vôbec nespomína, keď starosta O.
odôvodnenia rozhodnutia odmietol sprístupniť informácie
2 s pouţitím § 10 ods. 2 písm. c/ zák. č. 211/2000 Z.z., teda z dôvodu ochrany obchodného tajomstva a nie z dôvodu ochrany práv duševného vlastníctva, pričom svoje rozhodnutie ani relevantným spôsobom neodôvodnil. Okrem toho ţalovaná v odvolaní nemôţe dodatočne meniť ani dopĺňať dôvody svojho rozhodnutia. Vzhľadom na to, ţe ţalovaná v odvolaní neuviedla ţiadne relevantné skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa nebol vyporiadal uţ krajský súd, a ktoré by spochybňovali vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa, Najvyšší súd Slovenskej republiky súc tieţ viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), rozsudok krajského súdu
1, 2 OSP s poukazom na 250ja ods. 3 veta druhá OSP ako vecne správny potvrdil. Pritom, ako je uţ uvedené vyššie, sa stotoţnil s právnym posúdením a odôvodnením rozhodnutia krajského súdu včítane odkazu na postup
1 písm. a/ a c/ zákona č. 211/2000 Z.z.. . O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol
1 OSP a § 224 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, tak ţe úspešnej ţalobkyni ich náhradu nepriznal, nakoľko jej v odvolacom konaní trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. 6Sţo 182/2008 10 V Bratislave, dňa 6. mája 2009 JUDr. Jana B a r i c o v á, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.