2 zákona 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona 3 Sžo 129/2009 2 č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon 503/2003“ Z.z.), rozhodol v reštitučnej veci navrhovateľa tak, že ako oprávnená osoba spĺňa podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. o/ zákona č. 503/2003 Z. z. a nemožno navrátiť jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území V. zapísané v pozemkovo knižnej vložke č. X. ako parcela č. X. - vinica o výmere 1 079 m2, odňatá výmera 242 m2, 107 m2, 157,5 m2 – správne 315 m2 v zmysle opravy rozhodnutia č. 2008/00758-KNO zo dňa 26. 06. 2008 z dôvodu uvedeného v bode 3 výroku, ktorým je prekážka § 6 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ zákona.
bodu 4 výroku, za odňaté pozemky sa oprávnenej osobe prevedú do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu alebo sa jej poskytne finančná náhrada
2 zákona. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že tvrdenia navrhovateľa o tom, že jeho právna predchodkyňa M. M., rod. S. mala byť vlastníčkou podielu 5/8 z celku predmetnej nehnuteľnosti parcely č. X. nemožno považovať za opodstatnené, pretože v pôvodnej pozemno-knižnej zápisnici č. X. ohľadne tejto parcely je posledný zápis,
ktorého M. F., rod. K. nadobudla titulom kúpnopredajnej zmluvy zo dňa
ustanovenia § 7 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z. z. pokiaľ sa nepreukáže opak. Pokiaľ odporca neskúmal zápis v pozemkovej knihe od roku 1881 a ponechal na navrhovateľa, aby preukázal opak, tak postupoval v súlade so zákonom o katastri nehnuteľnosti a so zákonom č. 503/2003 Z.z. Keďže navrhovateľ svoje tvrdenia nepreukázal žiadnou listinou, nemohol z nich odporca vychádzať. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne zrušiť rozhodnutie odporcu. V dôvodoch odvolania uviedol, že nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorým odkazuje iba paušálne na ustanovenia zákona č.503/2003 Z. z. a ustanovenie § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a tiež nemôže súhlasiť s tým, že pokiaľ by preukázal svoje tvrdenia o namietanej výmere verejnou listinou alebo inou listinou, ktorá by potvrdzovala alebo osvedčovala jeho právnej predchodkyni vlastnícke právo, potom by odporca z týchto listín vychádzal. Argumentoval, že z vlastnej iniciatívy si po doručení rozhodnutia preveroval podklady pre rozhodnutie o reštitučnom nároku a vyžiadal si aj vyhotovenie kópie pozemno-knižného zápisu č. X., na ktorého vytvorenie odkazuje zápis č. 73 bod. B 6. Tento pozemno-knižný zápis zo strany Katastrálneho úradu Košice, Správa katastra Michalovce nebol v rámci listinných podkladov dodaný obvodnému pozemkovému úradu.
jeho názoru prevodmi ako sú zaznamenané v pozemno-knižnom zápise č. X. nedochádza k prepisom podielu 5/8, ale chybou prepisu 4/8 na ďalších právnych nástupcov, čím došlo k nesprávnemu údaju, čo sa týka podielu M. F. rod. K. v 4/8 namiesto 5/8, a na 3 Sžo 129/2009 3 základe dedičského rozhodnutia potom tento podiel (4/8) prešiel na jeho matku. Ďalšou spornou záležitosťou je tiež to, či pôvodná mpč. X. nie je iba časťou mpč. X. v rozsahu podielu právnych predchodcov navrhovateľa t. j. 5/8 z čoho by potom vyplývalo, že právna predchodkyňa navrhovateľa by mala byť vlastníčkou v celku. Odporca v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť z dôvodu, že krajský súd sa dostatočne vysporiadal s odvolacími dôvodmi navrhovateľa a správnym orgánom zistený skutkový stav bol dostatočný. K námietke skúmania zápisov v pozemkovej knihe od roku 1881 uviedol, že táto skutočnosť nebola predmetom reštitučného konania a údaje v pozemkovej knihe sú záväzné pokiaľ sa nepreukáže ich opak. Ak sa navrhovateľ domnieva, že jeho matka by mala byť vlastníčkou parcely č. X. v celku, mal túto skutočnosť správnemu orgánu preukázať prípadne domáhať sa určovacou žalobou na súde vlastníctva k časti nehnuteľnosti. Správnemu orgánu nebola predložená žiadna verejná alebo iná listina, ktorá by odôvodňovala nadobudnutie vlastníckeho práva právnou predchodkyňou navrhovateľa inak, ako to bolo zistené správnym orgánom, resp. aby sa o tom nejaký listinný dôkaz nachádzal. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p. preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce v zmysle ustanovenia § 246c ods. 1 v spojení s § 211 OSP a nasledujúce a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie odporcu, o nepriznaní nároku navrhovateľa ako oprávnenej osoby uplatneným
reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k žiadanej nehnuteľnosti z dôvodu prekážky uvedenej v § 6 ods. 1 písm. a/, c/ a d/ zákona č. 503/2003 Z. z. Zákon č. 503/2003 Z. z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období, vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb, a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadoch straty majetku. Citovaný zákon v ustanovení § 1 písm. a/, b/ upravuje navrátenia vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané
osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb., §§ 37- 39 zákona č. 330/1991 Zb.) . Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria - poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, - lesný pôdny fond.
1 písm. o/ reštitučného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát, alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. 3 Sžo 129/2009 4 Predpokladom navrátenia vlastníctva k pozemku alebo priznanie náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 5 ods. 1 uvedeného zákona a súčasne preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 2 ods. 1, 2 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe ( od 25. 02. 1948 do 01. 01. 1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočnosti taxatívne ustanovených v § 3 ods. 1, 2, 3, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 5 ods. 1 (do 31. 12. 2004) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy
1 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti neboli vydané
zákona o pôde (zákon 229/1991 Zb., §§ 37-39 zákona 330/1991 Zb.). Na konanie o nárokoch oprávnených osôb v zmysle zákone o pôde sú príslušné pozemkové úrady
1 reštitučného zákona v spojení s § 5 ods. 5 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, o pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v platnom znení. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutí o priznaní práva na náhradu
2 a 3 reštitučného zákona platia všeobecné predpisy o správnom konaní teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní (ďalej len správny poriadok)
3 reštitučného zákona. Zákonodarca v právnej norme § 3 reštitučného zákona ustanovuje zákonné podmienky, za splnenia ktorých sa oprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát, alebo inú právnickú osobu v dôsledkoch ustanovených v ods. 1 pod písm. a/ až t/ a v ods. 2 a
Práva k nehnuteľnostiam sa vpisujú do listu vlastníctva a do súboru popisných informácií katastra; tým sa stávajú hodnovernými, prípadne aj záväznými údajmi katastra (§ 41 ods. 1 katastrálneho zákona)
1 citovaného zákona, údaje katastra uvedené v § 7 (obsah katastra) sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
1, 2, 3 katastrálneho zákona, záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach. Záväzné údaje katastra slúžia ako podklad na písomné vyhotovenie listín a iných listín. Údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená sa nesmú používať.
1,2 katastrálneho zákona zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané do
ním navrhovaného riešenia, pretože riešenie takejto žiadosti nebolo a ani nemohlo byť predmetom preskúmavacieho konania. Zistenia správneho orgánu zodpovedajú obsahu spisu a je na navrhovateľovi, aby si nárok uplatnil na príslušnom súde v občiansko-právnom konaní. Nemožno nechať bez povšimnutia tiež to, že nielen správny orgán ale aj krajský súd poučil navrhovateľa o jeho právach a možných postupoch v ďalšom konaní. Z uvedených dôvodov nebolo možné prihliadnuť na námietku, že dokazovanie nebolo vykonané dostatočným spôsobom a vec správne právne posúdená, pretože z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán venoval veci náležitú pozornosť, zadovážené dôkazy správne vyhodnotil a dôsledne sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami. Odvolanie navrhovateľa
odvolacieho súdu nie je dôvodné a námietky v ňom uvedené sú skutkovo i právne bezvýznamné pre rozhodnutie v preskúmavanej veci. Preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
1,2 O.s.p. v spojení s § 250ja posledná veta O.s.p. posledná veta ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a s poukazom na § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že náhradu účastníkom nepriznal, pretože navrhovateľ v odvolacom konaní nemal úspech a odporcovi žiadne trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 12. júla 2010 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.