← Slovensko

§ 2 vyhl.č. 330/2001 Z.z.

Obsah (7)§ 250j§ 212§ 244§ 2§ 25§ 246c§ 151

Najvyšší súd 3 Sžo 33/2010 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jan

§ 250jods.

2 písm. c/ d/ O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania 132,--€ na účet právneho zástupcu ţalobcu Advokátska kancelária K., s.r.o., Š. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O d ô v o d n e n i e 3 Sţo 33/2010 2 Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zamietol ţalobu ţalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného zo dňa 08.12.2008 č. SK/0819/99/2008. Uvedeným rozhodnutím ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie ţalobkyne a rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj č. H/0087/06/08 zo dňa 22.10.2008, ktorým bola ţalobkyni uloţená pokuta vo výške 150 000,-- Sk za porušenie § 25 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ a § 27 ods. 4 písm. o/ zákona č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov pre nesplnenie opatrenia uloţeného kontrolným orgánom, z kontroly vykonanej dňa 22.10.2007 potvrdil, a ţalobkyni náhradu trov nepriznal pre jej neúspech v konaní. Krajský súd po preskúmaní veci

piatej časti prvej a druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku dospel k záveru, ţe rozhodnutie ako i postup správneho orgánu v medziach ţaloby bol v súlade so zákonom, a plne sa stotoţnil s právnym záverom ţalovaného, keď mal za preukázané, ţe rozpory v otázkach zistenia skutkového stavu, či uţ z hľadiska správnosti alebo úplnosti neboli, avšak rozporuplnosť nastala v hodnotení právneho stavu, najmä aplikácie právnych noriem a ustanovení na daný skutkový stav. Uloţená sankcia, pokuta, vyplývala z nesplnenia opatrenia uloţeného kontrolným orgánom pri kontrole dňa 22.10.2007 vo forme zabezpečiť distribúciu chemických látok a prípravkov v zmysle platnej chemickej legislatívy, pričom pri následnej kontrole dňa 17.01.2008 bolo zistené, ţe u výrobkov B. a G. boli neúplne uvedené povinné označenia pre aerosóly

vyhlášky č. 330/2001 Z.z., kde na etikete výrobku chýbali týmto predpisom vyţadované R-vety a S-vety a u výrobku G. bol zistený nesúlad karty bezpečnostných údajov s etiketou. Krajský súd neuznal argumentáciu ţalobkyne, ţe s poukazom na príslušný zákon ako aj nariadenia rady ES č. 1907/2006 zo dňa 18.12.2006 ju nie je moţné povaţovať za zodpovedný subjekt ohľadne označených chemických látok, pretoţe nie je dovozcom a ani neuvádza tieto výrobky na trh, ale je potrebné povaţovať ju za tretiu osobu.

krajského súdu dikcia zákona o chemických látkach jednoznačne stanovuje, ţe pod uvádzaním chemických výrobkov na trh treba rozumieť ich umiestňovanie na národný trh toho ktorého štátu, a treťou osobou v zmysle tohto zákona sú spotrebitelia, teda osoby mimo tzv. dodávateľsko – odberateľských vzťahov. Je nesporné, ţe ţalobkyňa je distribútorom, ktorý predmetné výrobky a látky uvádza na trh pre tretie strany, to znamená pre spotrebiteľov. V konaní bolo zistené, ţe karta bezpečnostných údajov ako nevyhnutná súčasť narábania s takýmito nebezpečnými látkami predstavuje súhrn identifikačných údajov nielen o podnikateľovi, ale aj o nebezpečnej chemickej látke, alebo nebezpečnom chemickom prípravku, a údajov potrebných na ochranu ţivota, zdravia ľudí a ţivotného prostredia. Takúto kartu je povinný vyhotoviť podnikateľ pre kaţdú nebezpečnú chemickú látku, chemický prípravok. Údaje na výrobkoch neboli v súlade s údajmi karty bezpečnostných údajov u kontrolovaných výrobkoch. Krajský súd zdôraznil, ţe nesúlad čo i zdanlivo zanedbateľný, prípadne formálny medzi skutočnými označeniami a označeniami vyţadovanými kartou bezpečnostných údajov je potrebné striktne zachovávať, nakoľko sa jedná o vysoko nebezpečné látky podliehajúce mimoriadne zvýšenému dozoru, s nevyhnutnosťou s nimi nakladať s najväčšou mierou opatrnosti 3 Sţo 33/2010 3 a odbornej poučenosti, a akýkoľvek nesúlad medzi označeniami je potrebné povaţovať za porušenie zákonných ustanovení. Čo sa týka uloţenej sankcie, táto nebola predmetom preskúmavacej činnosti súdu, pretoţe krajský súd mal za preukázané, ţe správny orgán v rámci voľnej úvahy nevybočil z hraníc zákonom stanoveného rozpätia sankcie. Výrok o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku krajského súdu podala včas odvolanie ţalobkyňa, ktorá ho ţiadala zmeniť, rozhodnutie ţalovaného zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania z dôvodu, ţe je nezákonné, lebo na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval ustanovenia zákona o chemických látkach. Namietala, ţe v zmysle čl. 3 bod 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006 z 18.12.2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH a o zriadení Európskej chemickej agentúry a o doplnení niektorých smerníc (ďalej len „nariadenie č. 1907/2006“) uvedením na trh sa rozumie: dodávanie alebo sprístupnenie tretej strane, za úhradu alebo bezodplatne. Dovoz sa povaţuje za uvedenie na trh. V zmysle čl. 3 bod

  1. a
  2. tohto nariadenia, dovoz: je fyzické uvedenie na colné územie Spoločenstva; dovozca: je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Spoločenstve, ktorá je zodpovedná za dovoz. Ďalej uviedla, ţe Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení napadnutého rozsudku nezdôvodnil prečo neakceptuje ustanovenie „Nariadenia“ a má za to, ţe napriek národnej legislatíve právna úprava nariadenia Spoločenstva platí priamo napriek zneniu národnej legislatívy. Tovar prešiel colným konaním s prepustením do colného reţimu voľný obeh, čím bol uvedený na trh spoločenstva a bol označený na základe právnych predpisov členského štátu, kde sa prepúšťa do voľného obehu. Vo Francúzsku bol tovar uvedený do voľného obehu spoločnosťou C., čím sa stal tovarom Spoločenstva a prostredníctvom svojich distribútorov sa dostal aj na trh ďalších členských štátov Európskej únie (Nemecká spolková republika, Maďarsko a iné), pričom všetky tieto krajiny prepustenie do voľného obehu akceptujú a jedine v Slovenskej republike došlo k takémuto postihu. Na základe citovaných ustanovení čl. 3 nariadenia č. 1907/2006 nie je jej zrejmé, z čoho ţalovaný a Krajský súd v Banskej Bystrici vychádzali, keď dospeli k záveru, ţe „... vzhľadom na dikciu zákona o chemických látkach sa moţno dôvodne domnievať, ţe pod uvádzaním chemických výrobkov na trh treba rozumieť ich umiestňovanie na národný trh toho – ktorého štátu.“ Taktieţ ţalobkyni nie je zrejmé, na základe čoho dospeli k názoru, ţe „Správnosť danej úvahy podporuje aj definícia pojmov „uvádzanie na trh“ a „distribútor“ v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006 z 18.12.2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry a o doplnení niektorých smerníc.“ Ţalovaný a krajský súd bez akéhokoľvek právneho dôvodu stotoţňujú pojem „uvedenie na trh“ a pojem „distribútor“, pričom vo svojom odôvodnení rozhodnutia zo dňa 08.12.2008 ţalovaný účelovo opomína definíciu pojmu „dovoz“ a „dovozca“, z ktorej expresis verbis vyplýva, ţe dovozom je fyzické uvedenie na colné územie spoločenstva, pričom dovoz sa povaţuje za uvedenie na trh. 3 Sţo 33/2010 4 Zdôraznila, ţe v ţiadnom prípade nie je dovozcom v zmysle citovaných ustanovení čl. 3 nariadenia č. 1907/2006 a teda neuvádza na trh výrobky. Citovala ustanovenie § 1, § 2 písm. k/, j/ zákona o chemických látkach č. 163/2001 Z.z. a v tejto súvislosti poukázala na to, ţe z týchto ustanovení je zrejmé, ţe neuvádza chemické látky na trh Európskej únie, pretoţe výrobky spomínané v rozhodnutí ţalovaného sú na trh Európskej únie uvádzané inými zodpovednými subjektmi a v rámci toho je iba treťou osobou, ktorá nie je zodpovedná za ich uvádzanie na trh. Na záver uviedla, ţe v prípade výrobku B. sa nejedná o aerosólový rozprašovač a tento výrobok nie je ani len rozprašovačom, keďţe je výlučne určený na plnenie airsoftových zbraní. Ţalovaný teda dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď tento výrobok označil ako aerosól a následne nesprávne vyvodil povinnosti ţalobkyne v súvislosti s označovaním aerosólov, s čím sa nesprávne stotoţnil krajský súd. Ţalovaný v písomnom vyjadrení navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť a ţalobkyni nepriznať právo na náhradu trov konania. K námietkam uvedeným v odvolaní uviedol, ţe sa s nimi riadne vysporiadal nielen v druhostupňovom rozhodnutí, ale aj vo vyjadrení k ţalobe, a v danom prípade je nutné sa riadiť výlučne chemickou legislatívou Spoločenstva a Slovenskej republiky.

Európskej komisie je nutné ad hoc interpretovať uvedenie na trh ako moment, kedy sa vlastníctvo chemickej látky mení z vlastníctva podnikateľa na vlastníctvo zákazníka – spotrebiteľa. To znamená, ţe výrobok prestáva byť pod kontrolou, resp. vo vlastníctve podnikateľa. Na základe uvedeného treťou osobou, uvedenou v § 2 písm. k/ zákona o chemických látkach, sú predovšetkým spotrebitelia, teda osoby mimo dodávateľsko – odberateľského reťazca. Z toho logicky vyplýva, ţe ţalobkyňa H. Ţ. – C., v ţiadnom prípade nie je a ani nemôţe byť treťou osobou. Správnosť danej úvahy podporuje aj definícia pojmov „uvádzanie na trh“ a „distribútor“ v nariadení Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006 z 18.12.2006.

čl. 3 bod 12 Nariadenia REACH, uvedenie na trh je dodávanie alebo sprístupnenie tretej strane, za úhradu alebo bezplatne.

jeho čl. 3 bod 14, distribútorom je kaţdá fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Spoločenstve vrátane maloobchodného predajcu, ktorá látku ako takú, alebo látku v prípravku iba uskladňuje alebo uvádza na trh pre tretie strany. Z toho moţno vyvodiť záver, ţe za uvedenie nebezpečného chemického prípravku na trh vo vzťahu k tretím stranám môţe zodpovedať distribútor, dokonca maloobchodný predajca, preto sa účastník konania nemôţe zbaviť zodpovednosti za neuvedenie kontaktných údajov poukázaním na predchádzajúci článok v dodávateľsko – odberateľskom reťazci. Ţalobca bol a stále je povinný riadiť sa právnym poriadkom Slovenskej republiky. Ţalovaný pokladá za nutné opätovne uviesť, ţe kontrolou dňa 22.10.2007 bolo u prípravku B. pre airsoft zbrane 400 ml zistené, ţe chýbali informačné povinnosti pre spotrebiteľa a výrobok bol označený symbolom nebezpečenstva plameň čiernej farby v červenom poli „extremely inflammable“. Uvedené nedostatky boli zistené uţ kontrolou dňa 17.01.2008, nedostatok u tohto prípravku v neuvedených R-vetách, keď bol označený symbolom nebezpečenstva F+ bez slovného pomenovania v štátnom jazyku, a uvedené len „etremement inflammable“. Nedostatok 3 Sţo 33/2010 5 spočíval v tom, ţe na etikete bolo nesprávne uvedené povinné označenie pre aerosóly. U výrobku G., hnací plyn pre Airosoft zbrane, 2200 ml bol zistený nesúlad karty bezpečnostných údajov s etiketou. Ţalobkyňa je distribútor zodpovedný za uvádzanie nebezpečných chemických prípravkov na trh SR, keď výrobky odoberá z Francúzka, Slovinska a Českej republiky. Keďţe kontrolou dňa 17.01.2008 bolo zistené, ţe opatrenie – „distribuovať chemické látky a prípravky v zmysle platnej chemickej legislatívy, ktoré jej bolo uloţené kontrolným orgánom dňa 22.10.2007 splnené nebolo, boli tým porušené ustanovenia zákona č. 163/2001 Z.z. Ţalovaný správny orgán pri preskúmavaní prvostupňového rozhodnutia vzal do úvahy nebezpečný charakter chemických prípravkov ako aj spoločnosť ohrozujúce konanie, keďţe ţalobkyňa nesplnila „Opatrenie na nápravu“, a z toho vyplývajúce povinnosti tak, ako to určuje zákon a osobitné predpisy. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobkyne

§ 212ods.

1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 246c veta prvá O.s.p., vec prejednal bez pojednávania (§ 250ja ods. 2 prvá veta O.s.p.) s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia (§ 156 ods.1, 3 O.s.p.) bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradne tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu www.supcourt.gov.sk.

§ 244ods.

1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí alebo postupov orgánov verejnej správy. Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, ţe dňa 17.01.2008 vykonali inšpektori Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj za prítomnosti ţalobkyne ako podnikateľky kontrolu v prevádzke veľkoobchod a maloobchod C., Š., ktorá bola zameraná na kontrolu plnenia opatrení na nápravu a záväzných pokynov prijatých pri kontrole dňa 22.10.2007, ďalej na dodrţiavanie ustanovení zákona č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach a o chemických prípravkoch v znení neskorších predpisov, a na dodrţiavanie ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pri predchádzajúcej kontrole vykonanej dňa 22.10.2007 so zameraním na dodrţiavanie zákona o chemických látkach boli v uvedenej prevádzke prijaté záväzné pokyny a opatrenia na nápravu, a to: - zabezpečiť, aby doklad o kúpe obsahoval všetky predpísané náleţitosti v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa - zabezpečiť, aby všetky distribuované výrobky boli označené informačnými povinnosťami v štátnom jazyku

zákona o ochrane spotrebiteľa. Čo sa týka opatrení na nápravu, bolo uloţené ţalobkyni: - zabezpečiť karty bezpečnostných údajov na všetky nebezpečné chemické látky a prípravky v ponuke predaja

platnej chemickej legislatívy, 3 Sţo 33/2010 6 - vypracované karty bezpečnostných údajov zaslať na Národné toxikologické centrum, Bratislava a - zabezpečiť distribúciu chemických látok a prípravkov v zmysle platnej chemickej legislatívy. Tieto záväzné pokyny a opatrenia na nápravu boli prijaté z dôvodu, ţe kontrolovaný subjekt vykonáva veľkoobchodnú a maloobchodnú činnosť a distribuuje a predáva nebezpečné chemické látky a prípravky – plyn, silikónový sprej a slzné plyny, ktoré výrobky odoberá z Francúzska, Slovinska a z Českej republiky. Kontrolou dňa 17.01.2008 boli zistené nedostatky, u kontrolovaného výrobku B. – 750 ml pre Airsoft zbrane a to nesprávne uvedené povinné označenie pre aerosóly

vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 330/2001 Z.z. a chýbajúce R a S vety – nesúlad KBÚ (karta bezpečnostných údajov) s etiketou. Pri výrobku G. 2200 ml – hnací plyn pre Airsoft zbrane bol zistený nesúlad KBÚ s etiketou. Ţalobkyňa k obsahu inšpekčného záznamu a nedostatku uviedla, ţe nesúhlasí s klasifikáciou označenia aerosólový rozprašovač, nakoľko ide o nádobu (obal) na plyn

zákona č. 163/2001 Z.z., a na etikete sú uvedené všetky údaje, ktoré sú aj na bezpečnostnej karte údajov – propán. Na základe výsledkov zistenia z kontroly bola prvostupňovým správnym orgánom uloţená ţalobkyni rozhodnutím zo dňa 22.10.2008 č.: H/0087/06/08 pre nesplnenie opatrenia uloţeného kontrolným orgánom z kontroly vykonanej dňa 22.10.2007, pokuta vo výške 150 000,-- Sk za porušenie § 25 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ a § 27 ods. 4 písm. o/ zákona č. 163/2001 Z.z. o chemických látkach. V dôsledku podaného odvolania ţalovaný ako odvolací správny orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil. Uvedené rozhodnutie bolo predmetom preskúmania krajským súdom na základe ţaloby. Krajský súd, ako bolo vyššie uvedené, ţalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Ţalobkyňa zotrvala na svojich argumentoch vyjadrených v ţalobe a poukázala na to, ţe neuvádza chemické látky na trh Európskej únie, ktoré sú spomínané v rozhodnutí ţalovaného, pretoţe tieto sú na trh uvádzané inými zodpovednými osobami a

jej názoru v rámci uvádzania výrobkov: „B.“ a „G.“ je iba treťou osobou, ktorá nie je zodpovedná za ich uvádzanie na trh. Účelom správneho konania je rozhodovanie o konkrétnych právnych pomeroch individuálne určených subjektov, účastníkov konania. Jednou zo zásad vyjadrených v čl.2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je, resp. táto určuje konanie štátnych orgánov tak, ţe tieto môţu konať iba v rozsahu zákona a súčasne zákonom ustanoveným spôsobom. Z uvedenej zásady vyplýva, ţe nestačí vec posudzovať len z čisto formálneho hľadiska, ale je potrebné vychádzať z podstaty veci. Na preskúmanú vec správne orgány aplikovali ustanovenia zákona o chemických látkach. 3 Sţo 33/2010 7 Zákon č.163/2001 Z.z. o chemických látkach a chemických prípravkoch (ďalej len „zákon o chemických látkach“) v § 1 ods. 1 ustanovuje podmienky uvádzania chemických látok, chemických prípravkov a detergentov na trh, podmienky oznamovania, klasifikácie, testovania, označovania, balenia, dovozu a vývozu chemických látok a chemických prípravkov z hľadiska ochrany ţivota a zdravia ľudí a ţivotného prostredia pri voľnom pohybe chemických látok a chemických prípravkov, práva a povinnosti podnikateľa, ako aj pôsobnosť orgánov štátnej správy, kontrolu a dohľad nad dodrţiavaním tohto zákona.

§ 2písm.

b/ citovaného zákona,

tohto zákona sa rozumie - chemickým prípravkom zmes alebo roztok skladajúci sa z dvoch alebo viacerých chemických látok - oznámením predloţenie dokumentácie s poţadovanými informáciami o novej chemickej látke Centru pre chemické látky a prípravky (§ 37), (§ 2 písm. j/) - uvedením na trh, sprístupnenie tretím osobám; dovoz na colné územie Spoločenstva sa povaţuje za uvedenie na trh na účely tohto zákona (§ 2 písm. k/) Klasifikácia, označovanie, balenie chemických látok a chemických prípravkov a karta bezpečnostných údajov je upravené v štvrtej časti citovaného zákona o chemických látkach v ustanovení §§ 23 aţ 27.

§ 25ods.

1 zákona, na obale nebezpečných chemických látok alebo na obale nebezpečných chemických prípravkov sa uvádzajú tieto údaje: c/ výstražné symboly a slovné označenie nebezpečenstva, d/ slovné označenie špecifického rizika, e/ slovné označenie na bezpečné použitie. Karta bezpečnostných údajov je súhrn identifikačných údajov o podnikateľovi, o nebezpečnej chemickej látke alebo o nebezpečnom chemickom prípravku a údajov potrebných na ochranu ţivota a zdravia ľudí a ţivotného prostredia (§ 27 ods. 1 zákona o chemických látkach). Karta bezpečnostných údajov obsahuje okrem iných údajov - regulačné informácie pozostávajúce z povinnosti uviesť na nálepke (etikete, štítku) základné informácie o klasifikácii, balení a označovaní a či ich pouţívanie je obmedzené (§ 27 ods. 4 písm. o/ zákona). Predmetné správne konanie bolo vedené voči ţalobkyni pre porušenie jej povinnosti ako predávajúceho zabezpečiť označenie predávaných výrobkov informáciami

osobitného predpisu, zákona o chemických látkach, a za účelom plnenia opatrenia na nápravu prijatého pri kontrole dňa 22.10.2007 uloţeného kontrolným orgánom. Išlo predovšetkým o povinnosti ţalobkyne uţ vyššie uvedené v tomto rozsudku v dôsledku čoho bol opatrením na mieste zakázaný predaj, dodávka alebo pouţívanie výrobkov, ktoré nezodpovedajú osobitným predpisom do doby vykonania nápravy a odstránenia zistených nedostatkov. 3 Sţo 33/2010 8 V ustanovení § 41 ods. 2 zákona o chemických látkach vyplýva, ţe na konanie

zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti (§ 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – správny poriadok). Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (§ 59 cit. Zákona). Ak to teda zhrnieme, ţalobkyňa namietala

  1. zodpovednosť za označovanie výrobkov
  2. klasifikáciu výrobkov B. ako aerosólového rozprašovača. Prvú námietku najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Niet pochýb o tom, ţe ţalobkyňa je podnikateľkou, ktorá vo svojej prevádzkovej jednotke ponúka spotrebiteľom výrobky, ktoré sú svojim charakterom chemické látky a prípravky. Rozhodne neobstojí jej záver, ku ktorému dospela, ţe v zmysle čl. 3 nariadenia č.1907/2006 nie je dovozcom a výrobky neuvádza na trh, ale je iba treťou osobou, ktorá nie je zodpovedná za ich uvádzanie na trh.

čl 3 bod 12 nariadenia EP a Rady č. 1907/2006 z 18.12.2006 (REACH), uvedením na trh je dodávanie alebo sprístupnenie tretej osobe za úhradu alebo bezplatne. Dovoz sa považuje za uvedenie na trh. Distribútorom je každá fyzická osoba alebo právnická osoba so sídlom v Spoločenstve vrátane maloobchodného predajcu, ktorá látku ako takú, alebo látku v v prípravku iba uskladňuje alebo uvádza na trh pre tretie strany (čl. 3 bod 14 Nariadenia). Slovenská republika je členom Európskej únie, ale je tieţ samostatným, suverénnym štátom s vlastným právnym poriadkom , ekonomikou a domácim trhom. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na ustanovenie § 2 ods. 1 písm. c/ a g/ zákona č. 264/1999 Z.z. o technických poţiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody,

ktorého dovozcom je podnikateľ, ktorý uvedie na trh výrobok z iného štátu alebo uvedenie takého výrobku sprostredkuje a uvedením výrobku na trh je okamih, keď výrobok prvýkrát prechádza odplatne alebo bezodplatne z etapy výroby alebo dovozu do etapy distribúcie. Z uvedeného moţno vyvodiť záver, ţe ţalobkyňa ako podnikateľka uvádza (distribuuje) výrobky na trh pre tretie strany, ktorými sú spotrebitelia, a nemôţe sa zbaviť zodpovednosti za ich označenie. V kaţdom prípade je treba súhlasiť so ţalovaným v tom, ţe ide o chemické látky a prípravky, ktoré môţu negatívne ovplyvniť zdravie ľudí a ţivotné prostredie pri ich voľnom pohybe, preto je ich kontrola dôslednejšia a vyţaduje dôsledné dodrţiavanie zákonom predpísaných náleţitostí. 3 Sţo 33/2010 9 Opodstatnená je však druhá námietka ţalobkyne týkajúce sa klasifikácie výrobku B., o ktorom tvrdí, ţe nie je aerosólový rozprašovač, ba ani len rozprašovač. Legálnu definíciu aerosólového rozprašovača, aké musí spĺňať poţiadavky a aké údaje sa musia uvádzať na jeho obale upravuje vyhláška Ministerstva hospodárstva SR č. 330/2001 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o poţiadavkách na aerosólové rozprašovače. Rozhodnutie ţalovaného neobsahuje právnu kvalifikáciu výrobku ako aerosólového rozprašovača

jednotlivých ustanovení vyhl. č. 330/2001 Z.z.. Naplnenie všetkých pojmových znakov legálnej definície aerosólového rozprašovača je v danom prípade predpokladom, ţe ide o správny delikt za ktorý môţe byť uloţená sankcia. A to je moţné len v tom prípade, ţe neexistujú pochybnosti o povahe výrobku ako aerosólového rozprašovača. Podradenie výrobku pod legálnu definíciu § 2 vyhl.č. 330/2001 Z.z. podlieha správnej úvahe ţalovaného. Ak však podradenie pod legálnu definíciu nie je moţné uskutočniť na základe samotnej dikcie, ale iba s vyuţitím extenzívneho výkladu ( rozširujúci výklad a systematický výklad oproti dikcii) nie je moţné pred zadefinovaním daného výrobku extenzívnym výkladom vyuţiť voči účastníkovi konania sankčný mechanizmus. Účastník totiţ musí mať moţnosť oboznámiť sa s výkladom sporných ustanovení správnym orgánom a následne tomu prispôsobiť svoju činnosť. Aţ následne ho moţno sankcionovať. Ust. § 2 vyhlášky č. 330/2001 Z.z. je kumulatívnou právnou normou („Aerosólový rozprašovač je každý kovový, sklenený alebo plastový obal, v ktorom je stlačený, skvapalnený alebo pod tlakom rozpustený plyn spolu s kvapalinou, pastou, práškom alebo bez nich a je vybavený odberovým zariadením opakovane umožňujúcim vyprázdniť jeho obsah vo forme pevných alebo kvapalných častíc v suspenzii plynu alebo vo forme peny, prášku alebo kvapaliny“). Ţalovaný vôbec neobjasnil a neodôvodnil uţ v inšpekčnom zázname vznesenú námietku, či ide o aerosólový rozprašovač (resp. rozprašovač), prípadne kovový obal, v čom je medzi nimi podstatný rozdiel a s akými dôsledkami, ako sú vybavené a táto skutočnosť nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu. Vzhľadom na vyššie vytýkané nedostatky spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení odvolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného nie je v súlade so zákonom, preto ho

§ 250jods.

2 OSP zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie, v ktorom je viazaný právnym názorom súdu (§ 250j ods. 3 OSP). O trovách konania rozhodol odvolací súd

§ 246cOSP v spojení s ustanovením §224 ods.2 OSP a § 250k ods.

1 OSP. Ţalobca ma vo veci úspech preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávali z trov vyplývajúcich zo spisu ( § 151 ods.2 OSP), a to z náhrady súdneho poplatku z podanej ţaloby 66,-- € a z podaného odvolania 66,-- €. Ţalobca ani jeho právny zástupca trovy právneho zastúpenia v priebehu súdneho konania nevyčíslili, preto súd

§ 151ods.

2 O.s.p. ich náhradu ţalobcovi nepriznal. 3 Sţo 33/2010 10 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 17. júna 2010 JUDr. Ivan R u m a n a , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Andrea Jánošíková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.