← Slovensko

o zaplatenie 37 494,03 Eur s prísl.

Najvyšší súd 5Obo/52/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: T.., s. r. o., T.T.T., zastúpeného advokátkou J. Č., N., proti ţalovanému: V. M., bytom R., miesto podnikania R., IČO: X., zastúpeného advokátkou J. V., K., o zaplatenie 37 494,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z

  1. marca 2010 č. k. 39 Cb 1/1998-Pú-254, takto r o z h o d o l : Napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z
  2. marca 2010 č. k. 39 Cb 1/1998-Pú-254 vo výroku, ktorým vo zvyšku ţalobu zamietol a vo výroku o náhrade trov konania sa z r u š u j e a v rozsahu zrušenia vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 1 418,58 Eur s 18% úrokom z omeškania ročne od
  4. 1997 do zaplatenia. Vo zvyšku ţalobu zamietol. Súčasne uloţil ţalobcovi povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania vo výške 312,-- Eur na účet právneho zástupcu ţalovaného. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe ţalobca sa domáhal zaplatenia sumy 37 494,03 Eur z titulu nezaplatenej ceny za dodaný tovar. Súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 120 ods. 1 a § 132 O. s. p. 5Obo/52/2010 2 Ţalovaný počas konania nepopieral, ţe ţalobcovi vznikol nárok na zaplatenie sumy 37 494,03 Eur. Uviedol, ţe zo ţalobcom obchodoval a potvrdil aj tú skutočnosť, ţe odsúhlasil záväzky voči ţalobcovi avšak v priebehu konania predloţil súdu výdavkové pokladničné doklady z
  6. 1997 a
  8. 1997, ktorými mala byť ţalobcovi uhradená suma 36 075,44 Eur (1 086 808,60 Sk). Vzhľadom na tú skutočnosť, ţe ţalobca namietal právo z predmetných výdavkových pokladničných dokladov a to vzhľadom na sfalšovanie podpisu I.I. prebiehalo na Okresnom súde Banská Bystrica trestné konanie, v ktorom bol ţalovaný oslobodený spod obţaloby, ktorá mu kládla za vinu, ţe na pojednávaní na Krajskom súde v Banskej Bystrici predloţil sfalšované výdavkové pokladničné doklady, ktorými uhradil pohľadávky spoločnosti G., s. r. o., B., s úmyslom sebaobohatiť, čo sa nezakladalo na pravde, čím by takto spoločnosti G., s. r. o., T. ako právnemu nástupcovi spoločnosti G., s. r. o., B. spôsobil škodu vo výške 36 075,44 Eur, pretoţe nebolo dokázané, ţe sa stal skutok, pre ktorý je obţalovaný. Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica podal na obvineného V.M. dňa
  10. 2008 obţalobu pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 8 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Z. z. na tom skutkovom základe, ako bolo uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Krajský súd prerušil konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 2 T 41/
  11. Rozsudok sa stal právoplatný dňa
  13. 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici spisovej značky 5 T 271/2009, ktorý odvolanie Okresného prokurátora zamietol. Okresný súd v danej trestnej veci konštatoval, ţe nebolo jednoznačne vyvrátené, ţe obţalovaný peniaze I.I. zaplatil a tento ich prevzal, jeho zásadné obranné tvrdenia o zaplatení dlhu do rúk I.I. boli spochybnené vykonanou znaleckou expertízou ako aj oznámením spoločnosti S.. Keďţe však ţiaden dôkaz nie je moţné hodnotiť samostatne a osobitným spôsobom ho privilegovať, alebo mu priznať osobitnú dôkaznú silu oproti iným dôkazom, súd dospel k záveru, ţe z celého dôkazného súboru nevyplýva, ţe obţalovaný sporné účtovné doklady sfalšoval, ţe konal pri predkladaní účtovných dokladov na Krajskom súde v Banskej Bystrici v podvodnom úmysle to značí, ţe mal v úmysle seba alebo niekoho iného obohatiť, pretoţe v tomto konaní, neboli produkovanú jednoznačné dôkazy. Keďţe v tomto smere existovali váţne pochybnosti o vine obţalovaného, súd ho spod obţaloby oslobodil, pretoţe nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe obţalovaný spáchal skutok uvedený v obţalobe. 5Obo/52/2010 3 Na základe takto zisteného skutkového stavu predmetných rozsudkov Okresného súdu Banská Bystrica ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici mal súd potom za preukázané, ţe ţalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno v tom smere, ţe by ţalovaný predmetné finančné prostriedky spolu vo výške 36 075,44 Eur ţalobcovi neuhradil. Súd mal k dispozícii originály týchto pokladničných dokladov spolu so zoznamom faktúr, ktoré boli uhradené. Predmetom sporu po zaplatení týchto faktúr zostala faktúra č. X. splatná dňa 12.4.1997 na sumu 42 736,40 Sk, ktorej zaplatenie aj ţalovaný uznal. Po vykonanom dokazovaní súd zaviazal ţalovaného zaplatiť ţalobcovi sumu 1 418,58 Eur spolu s 18%-tným úrokom z omeškania od 13.4.1997 do zaplatenia. Vo zvyšku súd ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 3 O. s. p. v prospech ţalovaného, ktorý mal neúspech v pomerne nepatrnej časti, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania vo výške 312,-- Eur. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie ţalobca podaním zo dňa 21.4.
  14. Z obsahu odvolania vyplýva, ţe ţalobca napadol tú časť výroku rozsudku, ktorým súd vo zvyšku ţalobu zamietol a tieţ výrok o náhrade trov konania. Ţalobca má za to, ţe nie je správny záver súdu prvého stupňa, ţe ţalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno v tom smere, ţe by ţalovaný neuhradil ţalobcovi sumu 36 075,44 Eur, preto navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti tak, ţe uloţí ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 37 494,03 Eur s úrokom z omeškania vo výške 18% ročne, zo sumy 3459,97 Eur od
  16. 1996 do 25.2.1997 zo sumy 2364,51 Eur od 26.2.1997 do
  18. 1997 zo sumy 2303,55 Eur od 7.3.1997 do 11.3.l997, zo sumy 1490,30 Eur od
  20. 1997, do zaplatenia, zo sumy 3 628,02 Eur od
  22. 1996 do 30.1.1997, zo sumy 2949,61 Eur od
  24. 1997 do
  26. 2005, zo sumy 6093,51 Eur od
  28. 1996 do
  30. 1997, zo sumy 1817,30 Eur od
  32. 1997 do zaplatenia, zo sumy 3572,34 Eur od
  34. 1996 do
  36. 1997, zo sumy 2904,34 Eur od 31.1.1997 do zaplatenia, zo sumy 3487,01 Eur od
  38. 1996 do
  40. 1997, zo sumy 2834,97 Eur od
  42. 1997 do zaplatenia zo sumy 3503,31 Eur od
  44. 1996 do
  46. 1997, zo sumy 2848,22 Eur od
  48. 1997 do zaplatenia, zo sumy 2599,74 Eur od 19.1.1997 do zaplatenia, zo sumy 933,71 Eur od
  50. 1997 do zaplatenia, zo sumy 176,87 Eur od 14.12.1997 do zaplatenia, zo sumy) 5Obo/52/2010 4 7 524,07 Eur od
  52. 1997 do
  54. 1997 zo sumy 6 230,09 Eur od
  56. 1997 do zaplatenia zo sumy 259,94 Eur od
  58. 1997 do zaplatenia, zo sumy 113,70 Eur od
  60. 1997 do zaplatenia, zo sumy 6 128,52 Eur od
  62. 1997 do zaplatenia, zo sumy 119,27 Eur od
  64. 1997 do zaplatenia, zo sumy 587,85 Eur od
  66. 1997 do zaplatenia zo sumy 98,32 Eur od
  68. 1997 do zaplatenia, zo sumy 332,46 Eur od
  70. 1997 do zaplatenia, zo sumy 299,93 Eur od
  72. 1997 do zaplatenia, zo sumy 617,39 Eur od
  74. 1997 do zaplatenia, zo sumy 452,92 Eur od
  76. 1997 do zaplatenia, zo sumy 1 418,59 Eur od
  78. 1997 do zaplatenia. Ţalobca taktieţ poţadoval náhradu trov konania pozostávajúce z náhrady súdneho poplatku za podanie návrhu súdneho poplatku za odvolanie a náhradu trov konania pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia a to za 9 úkonov právnych sluţieb spolu vo výške 3056,90 Eur s DPH. Ţalobca podľa § 205 ods. 2 písm. a/ odôvodňuje odvolanie proti rozsudku ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej tým, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. – súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, ţe nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a to tým, ţe postupoval nesprávne pri hodnotení výsledkov dokazovania, ktoré boli v konaní vykonané. V súvislosti s priebehom konania vedeného pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod č. 39 Cb 1/98 ţalobca poukazuje na uznesenie Krajského súdu č. 39 Cb 1/98-203 zo dňa 24.6.2003, ktorým súd prerušil konanie aţ do právoplatného skončenia trestného konania vedeného proti ţalovanému ako obţalovanému pre trestný čin podvodu pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č. k. 2 T 41/2002, pričom z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, ţe súd tak rozhodol na návrh ţalovaného zo dňa 4.4.2003 a rozhodnutie odôvodnil tým, ţe v trestnom konaní sa riešia otázky, ktoré môţu mať význam pre rozhodnutie súdu v obchodnom spore vedenom pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod č. 39 Cb 1/98; jedná sa o opätovné zisťovanie podpisu I.I. na predmetných pokladničných dokladoch, a to najmä vplyv jeho choroby na jeho podpis. V podaní ţalobcu zo dňa 1.3.2010 ţalobca poukázal na to, ţe súd v obchodnej veci nie je viazaný vyhodnotením dôkazov súdu v trestnom konaní a je povinný vykonať a vyhodnotiť dôkazy sám, nezávisle od trestného konania. Práve v tomto podaní ţalobca poukázal 5Obo/52/2010 5 na výrazné rozpory vo výpovediach nielen samotného ţalovaného v obchodnom konaní a obţalovaného v trestnom konaní ale tieţ vo výpovedi svedka J.J., ktorý vypovedal tak v konaní 39 Cb 1/1998 ako aj v trestnom konaní. Ţalobca poukazuje na to, ţe je pre neho zaráţajúce, ţe práve výpoveď takého svedka, ako je J. je podľa rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 5 To 271/09 zo dňa 16.12.2009 objektívnym dôkazom, ktorý jednoznačne vyvracia tvrdenie ţalobcu, ţe by obţalovaný mal dôvod falšovať výdavkové pokladničné doklady zo dňa 21.6.1997 a dňa 26.7.
  79. Zástupkyňa ţalobcu na pojednávaní dňa 1.3.2010 v konaní 39 Cb 1/1998 ţiadala súd, aby pripojil k spisu 39 Cb 1/1998 celý spis Okresného a Krajského súdu v Banskej Bystrici v trestnej veci vedenej proti ţalovanému ako obţalovanému. čo súd nevykonal. Súd prvého stupňa napriek tomu, ţe prerušil konanie aţ do právoplatného skončenia trestného konania vedeného proti ţalovanému ako obţalovanému, v ktorom sa riešili otázky, ktoré mohli mať význam pre rozhodnutie súdu v obchodnom spore ani po takmer 7 rokoch od prerušenia konania nepovaţoval za potrebné oboznámiť sa s tým, či vôbec boli v trestnom konaní vykonané dôkazy pre ktoré konanie v obchodnej veci prerušil a ak takéto dôkazy vykonané boli závery týchto dôkazov; tieţ si mal tieto dôkazy sám vyhodnotiť. Namiesto toho sa súd uspokojil len s priloţeným rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici. Pričom to, ţe pred Okresným súdom v Banskej Bystrici bol vykonaný dôkaz – znalecký posudok KEÚ PZ B., ktorý mal posúdiť pravosť podpisu I.I. a ţalovaného na VPD zo dňa
  81. 1997 a dňa 26.7.1997 moţno vyčítať jedine zo strany 5 rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici. Rozsudok však tento dôkaz (znalecký posudok) presne nešpecifikuje číslom dňom jeho vyhotovenia a uţ vôbec nič nehovorí o tom, ţe pravosť podpisu I.I. a ţalovaného V.M. ako aj pravosť pečiatky spoločnosti G., s. r. o., ktorá bola pouţitá na VPD zo dňa 21.6.1997 a 26.7.1997 posudzovali 3 dôkazy a to: Výsledok kriminalistického expertízneho skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, B. č. ES:VKE-X./KEÚ-BA-EXP-2002 z 20.8.2002, znalecký posudok kriminalistického a expertízneho ústavu PZ B. č. VKE-X.-2/KEU-BA-EXP-2002 zo 16.10.2002, znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, B. č. KEÚ-X-6/BA-EXP-2002 zo dňa
  84. Ani jeden z rozsudkov0 nepopisuje akým dôkazom bolo alebo nebolo preukázané, či choroba I.I. mala vplyv na jeho podpis. K tejto skutočnosti sa jednoznačne vyjadrila manţelka nebohého I.I., ktorej výpoveď však ani jeden z rozsudkom neuvádza. 5Obo/52/2010 6 Ţalobca poukazuje na svedeckú výpoveď I. D. bývalej konateľky ţalobcu, ktorá na pojednávaní dňa 29.1.2002 jednoznačne potvrdila, ţe ţalovaný svoj dlh nezaplatil. Tieţ E. S. obchodná referentka ţalobcu potvrdila, ţe ţalovaný svoj dlh nezaplatil. Ţalobca má za to, ţe výpoveď svedka D. J. v tejto veci a vo veci keď vypovedal v trestnom konaní je rozporná, pravdivosť J.D. J. vyvracajú listinné dôkazy, ktoré predloţila súdu na pojednávaní dňa 26.2.2002 J., ďalej jeho výpoveď vyvracia výsluch svedka A. J., ktorá bola opakovane vypočutá v trestnom konaní a jednoznačne poprela, ţe by bola prítomná v kancelárii ţalovaného v deň, keď mal ţalovaný odovzdať peniaze I.I. a taktieţ poprela, ţe by bola v účtovníctve ţalovaného ako výdavkovú poloţku účtovala úhrady faktúr zo dňa
  86. 1997 a
  89. J. v trestnom konaní vypovedal, ţe I. chodil vyberať peniaze od V.M. aj cez víkend, nakoľko mal niekde smerom na T. rodinu a tak keď išiel k rodine zastavil sa aj u M.. Rozpor s výpoveďou toho istého svedka bol preukázaný vyhlásením J. na pojednávaní v obchodnej veci 39 Cb 1/98 dňa
  91. 2002, ţe oba dva dni, kedy mal I. prevziať peniaze od V.M. bola sobota. J. tvrdil, ţe videl vlastnými očami ako I. po prevzatí peňazí podpísal doklad V.M. v časti „príjemca“. Pravdivosť tohto tvrdenia vyvracajú výsledky, kriminalisticko expertízneho skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ B. a znalecké posudky. Všetky dôkazy potvrdzujú, ţe podpis I.I. na VPD zo dňa 21.6.1997 a 26.7.1997 nebol pravým podpisom a pečiatka spoločnosti G., spol. s. r. o., B. nebola pravou pečiatkou spoločnosti. J. tvrdil, ţe pri prevzatí peňazí nebol prítomný nikto okrem V.M. J. a J., čo je v rozpore s jeho výpoveďou na pojednávaní dňa 26.2.2002 v konaní 39 Cb 1/
  92. Pravdivosť svedka J. vyvracajú tieţ správy a vyjadrenia orgánov a to znalecké posudky, Zápisnica z miestneho zisťovania DÚ B. 2 č. X. zo dňa 12.9.2001- dôkaz potvrdzuje, ţe faktúry, ktorých zaplatenie ţalobca ţaluje ţalovaný neeviduje ako uhradené, list DÚ B. zo dňa 25.9.2001 - prešetrenie písomnej sťaţnosti ţalobcu - dôkaz potvrdzuje, ţe ţalovaný má v evidencii prijatých faktúr a záväzkov vedené všetky faktúry ţalované ţalovaným ako nezaplatené spolu vo výške 1 129 545 Sk. Tieţ ďalšie listiny faktúry a dodacie listy výdavkové a pokladničné doklady, Kalendár z roku 1997, dokazuje, ţe deň kedy malo dôjsť k odovzdaniu a prevzatiu peňazí bola sobota. Kniha prijatých faktúr ţalovaného ku dňu
  94. 2000 - doklad odovzdala účtovníčka ţalovanému účtovníčke ţalobcu a svedčí o tom len ku dňu
  96. 2000 evidoval voči ţalobcovi ako nezaplatené všetky ţalované faktúry. Odsúhlasenie zostatku pohľadávok zo dňa
  98. 1998 - doklady bez podpisu osoby oprávnenej za ţalobcu vystaviť takýto doklad, ţiaden súd neskúmal pravosť takého dokladu, podanie ţalobcu zo dňa
  100. 2000 sťaţnosť na podozrenie z falšovania 5Obo/52/2010 7 účtovných dokladov, podanie ţalobcu zo dňa
  102. 2002 - ţiadosť o prešetrenie miestneho zisťovania. V trestnom konaní boli vykonané ďalšie dôkazy, ktoré ţalobca povaţuje za dôkazy preukazujúce, ţe obidva VDP zo dňa
  104. 1997 a
  106. 1997 boli vypisované na tlačivách spoločnosti E.E., ktoré tlačivá ku dňu
  108. 1997 a
  110. 1997 nemohli byť dostupné na predaj ako tlačivo – účtovný doklad, nakoľko v dolnej časti týchto tlačív je uvedené telefónne číslo spoločnosti E.. Ţ., ktoré táto spoločnosť v tom čase nemala – túto skutočnosť potvrdzujú listinné dôkazy a to list S., a. s., B. zo dňa 11.9.2003 a list S., a. s., B. zo dňa 20.11.
  111. Týmito dôkazmi, ktoré jednoznačne potvrdzujú, ţe VPD zo dňa 21.6.1997 a 26.7.1997 nemohol byť vypísaný dňa 21.6.1997 a dňa 26.7.1997 ako to uvádzal vo svojej svedeckej výpovedi aj svedok J. sa súd vôbec nezaoberal. Na základe uvedeného si ţalobca nevie vysvetliť ako mohol súd v napadnutom rozsudku bez toho, aby sa oboznámil s dôkazmi vykonanými Okresným súdom a Krajským súdom v Banskej Bystrici v trestnom konaní konštatovať, ţe mal za preukázané skutočnosti, pre ktoré jednak prerušil konanie ako aj tú skutočnosť, ţe ţalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, v tom smere, ţe by ţalovaný neuhradil ţalobcovi sumu 36.075,44 Eur. Čo sa týka konania vedeného pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod č. 39 Cb 1/1998 ţalobca poukazuje na to, ţe súd musí rešpektovať ustanovenia O. s. p., najmä § 122 ods. 2 a § 123, pretoţe pri rozhodovaní moţno prihliadnuť len na tie dôkazy ktoré boli v konaní vykonané riadne, a len takéto dôkazy moţno hodnotiť v zmysle § 132 O. s. p. Taktieţ súd v konaní nie je viazaný oslobodzujúcim rozsudkom vydaným v trestnom konaní, teda rozhodnutím o tom, ţe napríklad trestný čin nebol spáchaný. Preto podľa názoru ţalobcu je tu dôvod na zmenu napadnutého rozhodnutia. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný podaním zo dňa 6.5.
  112. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 590 Eur. Ţalovaný má za to ţe prvostupňový súd pred vynesením rozsudku sa riadne oboznámil s dôkazmi vykonanými v tomto konaní, ale aj z dôkazmi vykonanými v trestnom konaní, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde poukazuje na jednotlivé skutočnosti, ktoré boli preukázané a to, či uţ výpoveďami svedkov, alebo písomnými dôkazmi. Pri 5Obo/52/2010 8 hodnotení dôkazov vykonaných v trestnom konaní sa súd správne vysporiadal nielen s dôkazmi, ktoré hovorili v prospech ţalobcu, ale aj s dôkazmi, ktoré hovorili v jeho neprospech, o čom svedčia výpovede J.D. J., ktorý potvrdil, ţe I. peniaze fyzicky prevzal v obidvoch prípadoch, prepočítal ich a podpísal výdavkový pokladničný doklad, ktorý aj opečiatkoval; I. O., ktorý ako daňový poradca ţalovaného uviedol, ţe svedkyňa J. mu povedala, ţe ţalovaný mal uhradiť sumu okolo 1 000 000,-- Sk v splátkach R. C., ktorý nastúpil k ţalobcovi po smrti I.I. a uviedol, ţe ţalobca mal 4 pečiatky v B. a 3 pečiatky v B. a zároveň potvrdil ţe ţalovaného vyzývali na zaplatenie pohľadávky ţalobcu vo výške 1418,58 Eur. Čo sa týka pokladničných dokladov, ktorými ţalovaný preukazuje zaplatenie sumy 36 075,44 Eur bez toho, aby znalec vykonal dokazovanie k podpisu I.I. uviedol, ţe podpis nie je jeho, avšak nikto znalca neupozornil na to, ţe v čase keď tieto doklady I. podpisoval, bol váţne chorý, mal nádor na mozgu, čo mohlo mať vplyv na jeho kooordináciu pri podpise. Aţ pri výpovedi grafologičky, ktorá vykonávala grafologický posudok v trestnom konaní, o ktorý opiera ţalobca svoj nárok táto uviedla, ţe takúto otázku, či choroba I. mohla mať vplyv na koordináciu jeho pohybu pri podpise na pokladničných dokladoch, pri vypracúvanie grafologického posudku, nedostala a preto sa ňou nezaoberala. Z uvedeného teda vyplýva, ţe prvostupňový súd sa musel vysporiadať jednak s dôkazmi vykonanými v tomto konaní a aj s dôkazmi vykonanými v trestnom konaní a to nielen s dôkazmi, na ktoré poukazuje ţalobca vo svojom odvolaní, ale aj s dôvodmi, ktoré počas konania vyšli najavo a hovoria v prospech ţalovaného. Na základe takto zisteného skutkového stavu potom súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav tak, ţe ţalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno v tom, ţe by mu ţalovaný neuhradil sumu 36 075,44 Eur. Prvostupňový súd správne vyhodnotil a posúdil skutkový stav veci a na základe neho aj správne rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal odvolanie ţalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal zaplatenia sumy 37 494,03 Eur titulom zaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar. Napadnutým rozsudkom súd uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcovi sumu 1 418,58 Eur s 18% úrokom z omeškania ročne od 13.4.1997 do zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania je nárok ţalobcu na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny – 36 075,45 Eur s 18% úrokmi z omeškania ročne. 5Obo/52/2010 9 Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, ţe mali uzavretú kúpnu zmluvu na dodávku tovaru, konkrétne na dodávku skla. Ţalobca tovar dodal ţalovanému v rozsahu a v cene tak, ako bol ţalobcom fakturovaný, preto ţalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Ţalovaný nárok na zaplatenie kúpnej ceny, ktorá bola vyfakturovaná predmetnými faktúrami písomne uznal, čo do dôvodu i výšky. Počas konania však predloţil výdavkové doklady zo dňa
  114. 1997 na sumu 427 282,40 Sk a zo dňa
  116. 1997 na sumu 697 526,20 Sk a bránil sa v konaní, ţe predmetné faktúry, a teda aj kúpnu cenu za dodaný tovar zaplatil, okrem sumy 42 736,40 Sk – 1418,58 Eur). Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do mnoţstva, a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaţe strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448 (§ 409 ods. 2 Obchodného zákonníka). Predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umoţniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom (§ 411 Obchodného zákonníka). Kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou (§ 447 Obchodného zákonníka). Kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu (§ 448 ods. 1 Obchodného zákonníka). Ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môţe predávajúci poţadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných v obsahu tejto zmluvy (§ 448 Obchodného zákonníka). Ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umoţní kupujúcemu nakladať s tovarom 5Obo/52/2010 10 alebo s dokladmi umoţňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môţe robiť odovzdanie tovaru, alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny (§ 450 ods. 1 Obchodného zákonníka). V praxi najbeţnejším spôsobom zániku obchodno-právnych záväzkov, a teda aj zaplatenie kúpnej ceny je ich splnenie (solúcia). Záväzok zásadne zaniká, ak je splnený riadne a včas (vyplýva to z § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka) Záväzok zaniká tieţ neskorým plnením dlţníka, ibaţe pred týmto plnením záväzok uţ zanikol odstúpením veriteľa od zmluvy (§ 324 ods. 2 Obchodného zákonníka). Ak dlţník nesplní záväzok riadne a včas je v omeškaní so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami podľa ustanovenia § 365 a nasl. Obchodného zákonníka. Ak je dlţník v omeškaní zo splnením peňaţného záväzku, alebo jeho časti – v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny - vzniká veriteľovi predávajúcemu nárok na úroky z omeškania v zmysle ustanovenia § 369 Obchodeného zákonníka. Povinnosť platiť úroky z omeškania je zaloţená na objektívnom princípe. Úprava úrokov z omeškania má v obchodnom zákonníku dispozitívnu povahu. Strany si môţu dojednať inú výšku úrokov z omeškania a ak si strany nedohodnú výšku úrokov z omeškaní platí zákonná úprava. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ţe súd prvého stupňa na základe zisteného skutkového stavu z rozsudkov Okresného súdu v Banskej Bystrici pod sp. zn. 2 T 41/2001 a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici spisovej značky 5 To 271/2009 mal za preukázané, ţe ţalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno v tom smere, ţe by ţalovaný predmetné finančné prostriedky spolu vo výške 36 705,44 Eur ţalobcovi neuhradil. Súd mal k dispozícii originály pokladničných dokladov spolu so zoznamom faktúr, ktoré boli uhradené. Predmetom sporu po zaplatení týchto faktúr zostala faktúra č. X. splatná dňa 12.4.1997 na sumu 42 736,40 Sk, ktorej zaplatenie aj ţalovaný uznal. Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti. Pri rozsudku musí súd skúmať skutkový stav v najširšej miere. Pri sporom konaní je predmet zisťovania skutkového stavu vymedzený tvrdeniami účastníkov konania. Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne 5Obo/52/2010 11 vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia, dokazovanie t. j. vykonávanie a hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, prostredníctvom ktorej skúma, či tvrdenia účastníkov konania sú pravdivé. Súd musí vo svojom rozhodnutí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý zodpovedá dôkazným tvrdeniam účastníkov konania, skutočnostiam, ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné a súd o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závaţné pochybnosti, skutočnosti, ktoré nie je nutné dokazovať (§ 121 O. s. p.) a skutočnosti vyplývajúce z právnych alebo skutkových domnienok, ako aj právnych fikcií. Ak chce byť ţalobca v spore úspešný, musí v ţalobe uviesť skutočnosti odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči ţalovanému. O týchto skutočnostiach je povinný poskytnúť tzv. plný dôkaz. To je výraz, ktorým právna teória označuje dôkaznú situáciu, kedy procesná strana v plnej miere, bez akýchkoľvek pochybností preukáţe svoje skutkové tvrdenie a súd je povinný z týchto skutočností pri svojom rozhodnutí vychádzať. To isté platí aj pre ţalovaného ohľadom skutkových tvrdení, ktoré vznesie v rámci obrany voči ţalobnému návrhu a ktoré odôvodňujú ním uplatnenú námietku. Uplatnenie námietky odporcu treba odlišovať od jeho obrany zaloţenej na predloţení protidôkazu. Za protidôkaz právna teória povaţuje dôkaz, ktorý vyvracia resp. spochybňuje tvrdenia protistrany, nezakladá sa na nových skutočnostiach (ako námietka), ale na vyvrátení prípadne spochybnení skutkových tvrdení, na základe ktorých zakladá svoj nárok protistrana. Vzhľadom na to, ţe v civilnom práve SR platí princíp voľného hodnotenia dôkazov, závisí od úvahy súdu, či ţalobca poskytol plný dôkaz o skutočnostiach, na ktorých zakladá svoj nárok, alebo či ţalovaný poskytol plný dôkaz o skutočnostiach zakladajúcich námietku. To isté platí aj pri hodnotení protidôkazu, pričom by sa malo uplatňovať pravidlo, ţe ak jedna strana v dôsledku predloţenia protidôkazu úspešne vyvráti, alebo spochybní tvrdenie protistrany, nemôţe súd povaţovať takéto tvrdenie vo svojom rozhodnutí za dokázané. V danom prípade z dokazovania pred súdom prvého stupňa a z nepochybných tvrdení účastníkov vyplynulo, ţe ţalobcovi vznikol nárok na zaplatenie kúpnej ceny v ţalovanom rozsahu. Túto skutočnosť nepopieral počas konania ani ţalovaný a svedčí o tom aj uznanie záväzku v zmysle ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka, ktoré bolo pripojené k ţalobe. Ţalovaný však počas konania uvádzal, ţe tvrdené právo ţalobcu zaniklo a to zaplatením kúpnej ceny zo strany ţalovaného, o čom predloţil výdavkové pokladničné doklady zo dňa 21.6.1997 na sumu 427 282,40 Sk a zo dňa 26.7.1997 na sumu 659 526,20 Sk. Je nesprávny záver súdu prvého stupňa, ţe ţalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno v tom smere, ţe 5Obo/52/2010 12 by ţalovaný predmetnú kúpnu cenu vo výške 36 075,44 Eur ţalobcovi neuhradil. Ak ţalovaný tvrdil, ţe predmetnú kúpnu cenu – predmetné faktúry uhradil, musí svoje tvrdenie dokázať. Ţalovaný, teda znáša bremeno ţalovaný bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Z toho dôvodu môţe byť jeho obrana úspešná len vtedy, ak sa mu podarí podať dôkaz o tom, a dokázať svoje vlastné tvrdenie, ţe kúpnu cenu zaplatil. Z ustálenej judikatúry vyplýva, ak popiera vystaviteľ právo z listiny, leţí dôkazné bremeno ohľadom pravosti na tom, účastníkovi, ktorý zo skutočnosti v listine uvedených pre seba vyvodzuje priaznivé právne dôsledky. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, ţe za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, ţe z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umoţniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumoţňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, ţe by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leţí na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tieţ tvrdí. Ak teda ţalovaný tvrdil, ţe kúpnu cenu zaplatil, bolo jeho povinnosťou označiť a predloţiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti. Ak tu existovali dôkazy na podporu tvrdenia ţalobcu, ţe ţalovaný doposiaľ kúpnu cenu v poţadovanom rozsahu, v ţalovanom rozsahu, nezaplatil, bolo úlohou súdu označené a navrhnuté dôkazy účastníkmi konania zákonným spôsobom vykonať, dôkazy vyhodnotiť podľa svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O. s. p. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ţe súd prvého stupňa zákonným spôsobom nevykonal dôkaz výsluchom účastníka a to ţalovaného s poučením podľa § 131 O. s. p. Vyjadrenie ţalovaného na pojednávaní dňa 22.5.2001 nie je moţné povaţovať za riadne vykonaný dôkaz výsluchom ţalovaného zákonným spôsobom. Odvolací súd taktieţ konštatuje, ţe okrem Listinných dôkazov a to výdavkových pokladničných dokladov z 21.6.l997 na sumu 427 282,40 Sk a zo dňa 26.7.1997 na sumu 659 526,20 Sk na pojednávaní dňa 29.1.2002 nebol vykonaný ţiaden dôkaz listinou v zmysle § 129 O. s. p., 5Obo/52/2010 13 ktorý sa vykoná tak, ţe predseda senátu, alebo samosudca na pojednávaní listinu, alebo jej časť prečíta, alebo oznámi jej obsah. Bez riadneho vykonania dôkazov nie je moţné vyhodnotiť konkrétne dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, robiť skutkové závery a vo veci rozhodnúť. Týmto bolo porušené právo účastníkov konania na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, prečo súd nevykonal navrhnuté dôkazy zo strany ţalobcu a to dôkazy oboznámením sa a vykonaním dôkazov, ktoré sa nachádzali v súdnych spisoch vedených na Okresnom súde v Banskej Bystrici pod spisovou značkou 1 T 66/2008, 5 To 271/09 ktorá zástupkyňa ţalobcu na pojednávaní dňa
  118. 2010 ţiadala. Súd prvého stupňa pritom sám vo svojom uznesení zo dňa
  120. 2003 pod č. k. 39 Cb 1/98-203, ktorým konanie prerušil do právoplatného ukončenia veci vedenej pred Okresným súdom v Banskej Bystrici pod č. k. 2 T 41/2002 uviedol, ţe konanie prerušuje z toho dôvodu, ţe v trestnej veci sa riešia otázky, ktoré môţu mať význam pre rozhodnutie v obchodnom spore. Jedná sa najmä o opätovné zisťovanie podpisu I.I. na predmetných pokladničných dokladoch a to najmä vplyv jeho choroby na jeho podpis na účtovných dokladoch. Súčasťou spisu sú znalecké posudky Kriminalistického a expertízneho ústav Policajného zboru B., ktoré súd riadnym spôsobom ako listinný dôkaz nevykonal a ani ich nevyhodnotil. Z rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica 1 T 66/2008-110 im rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 5 To 271/09, na ktoré sa súd prvého stupňa odvoláva, však vyplýva, ţe pokiaľ ide o sporné pokladničné doklady zo dňa
  122. 1997 a
  124. 1997, podpisy príjemcu vyhotovené k priezvisku H. nie sú pravými podpismi I.I.. Pokiaľ ide o podpisy vyhotovené k priezvisku M. na pokladničných dokladoch, tieto sú pravými podpismi V.M.. Taktieţ pokiaľ ide o sporné odtlačky pečiatky s textom G., s. r. o., T.B., neboli vyhotovené pravou pečiatkou firmy G., s. r. o., ukáţky odtlačku boli predloţené znaleckému skúmaniu. V znaleckom posudku sa znalci vyjadrovali aj k otázke, či sporné podpisy nemohol vyhotoviť obţalovaný. Znalci uviedli, ţe to nie je moţné určiť. Ďalej sa konštatuje, ţe sfalšovanie účtovných dokladov bolo jednoznačné preukázané aj listinným dôkazom a to Správou zo spoločnosti S., ktorý súdu oznámil, ţe spoločnosť, ktorá vytlačila a distribuovala výdavkové pokladničné doklady, bolo pridelené telefónne číslo, ktoré je uvedené na týchto sporných výdavkových pokladničných dokladoch aţ zhruba 3 mesiace potom, čo mali byť podpísané. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, ţe tieto výdavkové pokladničné doklady nemohli byť podpísané I.O. v čase ako je tam uvedené, ale museli byť podpísané ex post, k tomu sa obţalovaný vyjadriť nevedel. Znalci však nevedeli určiť resp. identifikovať, či sporné podpisy I.I. vypracoval obţalovaný, 5Obo/52/2010 14 alebo nie. Zo stáleho dôkazu zo súboru nevyplýva, ţe obţalovaný sporné účtovné doklady falšoval, ţe konal v podvodnom úmysle. Keďţe existovali váţne pochybnosti o vine obţalovaného súd vychádzajúc zo zásady „in dubio proreo“ teda v pochybnostiach v prospech obţalovaného ho spod obţaloby oslobodil, pretoţe nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, ţe obţalovaný spáchal skutok uvedený v obţalobe. V rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sa uvádza, ţe v trestnej veci obţalovaného M. boli zabezpečené dôkazy, ktoré obţalovaného usvedčovali, ale aj dôkazy z toho aj objektívne, ktoré podporovali jeho nevinu. Ustáliť vinu obţalovaného na základe výpovedi svedkov J., I., A. S., A. J., I., R., znaleckého posudku nie je moţné jednoznačne pretoţe je potrebné prihliadnuť dôkazom, ktoré svedčia o tom, ţe obţalovaný nesfalšoval pokladničné doklady z
  126. 1997 a z
  128. 1997, pretoţe to nebolo potrebné vzhľadom na odsúhlasenie zostatku pohľadávky G., spol. s. r. o. B. voči spoločnosti I.. Z dôvodu, ţe ţalovaný bol spod obţaloby oslobodený, pretoţe nebolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, ţe obţalovaný – v danom spore ţalovaný spáchal skutok uvedený v obţalobe, neznamená, ţe by mu zaniklo dôkazné bremeno ohľadom preukázania tej skutočnosti, ţe mu zanikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu a to v tomto občianskom súdnom konaní, predmetom ktorého je zaplatenie kúpnej ceny. Súd musí vyhodnotiť všetky predloţené dôkazy účastníkmi konania, ktoré vykonal zákonným spôsobom. Doposiaľ neboli odstránené rozpory medzi výpoveďami ţalovaného v trestnom konaní a v jeho vyjadreniach v tomto konaní, konkrétne miesto, čas, spôsob preberanie peňazí I.O. od ţalobcu a potvrdenie o prevzatí peňazí I.O.. Tieţ nebol odstránený rozpor svedeckej výpovedi J.J. v trestnom konaní a v tomto konaní. Ak tento svedok videl, ako ţalovaný odovzdal I.I. finančné prostriedky spolu vo výške 1 086 808,60 Sk, videl ich ako ich I. fyzicky prevzal a prepočítal prevzatie peňazí potvrdil na výdavkových pokladničných dokladoch, je potrebné ozrejmiť, či išlo o výdavkové pokladničné doklady predloţené ţalovaným zo dňa
  130. 1997 a
  132. 1997, keďţe podľa znaleckých posudkov na týchto dokladoch nie je podpis I.I. a naviac tieto podpisy nemohli byť dané na tieto výdavkové pokladničné doklady dňa
  134. 1997 a dňa
  136. 1997, pretoţe telefónne číslo vydávateľa výdavkových pokladničných dokladov, ktoré je na týchto dokladoch pretlačené a ktorými ţalovaný preukazoval zaplatenie svojho dlhu vo vzťahu k ţalobcovi, bolo tejto spoločnosti pridelené aţ
  138. 1997, to znamená asi 3 mesiace potom, čo mali byť tieto účtovné doklady podpísané I.O.. Takţe z doposiaľ vykonaného dokazovania ani nevyplýva, kedy došlo k zániku záväzku 5Obo/52/2010 15 ţalovaného zaplatiť kúpnu cenu, čo v prípade, ak by sa preukázalo na základe vyhodnotenia relevantných dôkazov, ţe k zániku záväzku skutočne došlo, má význam pre určenie omeškania ţalovaného, to znamená dokedy bol v omeškaní s úhradou peňaţného záväzku vo vzťahu k ţalobcovi a teda za aké obdobie patrí ţalobcovi úrok z omeškania. Súd prvého stupňa cituje v napadnutom rozhodnutí podanie Daňového úradu B, z ktorého vyplýva, ţe výdavkový doklad zo dňa 21.6.1997 na sumu 427 282,40 Sk a zo dňa 26.7.1997 na sumu 659 526,20 Sk, nebol zaúčtovaný v peňaţnom denníku, ako výdavok a v došlých faktúrach, záväzkoch ako úhrada faktúry a záväzku. Ţalovaným zaúčtovanie uvedených dokladov nebolo zistené ani pri vykonávanej komplexnej kontrole. Daňový úrad uviedol, ţe podľa evidencie záväzkov V. M. vykazuje záväzok voči spoločnosti T., s. r. o. v sume 1 129 545,-- Sk k
  141. Ani tento dôkaz súd riadnym spôsobom nevykonal a ani ho nevyhodnotil. Taktieţ nevyhodnotil vo svojom rozsudku ţiadnu svedeckú výpoveď, ktorú v tomto konaní vykonal, neuviedol, ktorým zo svedeckých výpovedí uveril, ktorým nie, ktorým z tvrdení uvedených v svedeckých výpovediach povaţoval za relevantné pre rozhodnutie v danej veci. Odvolací súd má za to, ţe odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a je nepresvedčivé. Súd rozhodnutie ani náleţite právne nezdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva ako právne posúdil zánik záväzku zo strany ţalovaného a vôbec nie je odôvodnený nárok, prečo povaţoval súd ţalobu za neopodstatnenú aj v časti úrokov z omeškania, napriek tomu, ţe ţalovaný bol v omeškaní s úhradou jednotlivých faktúr, teda peňaţných záväzkov. Na základe uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/, h/ zrušil a v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O. s. p. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom konaní bude povinnosťou súdu v naznačenom smere vykonať riadne navrhnuté dôkazy. Tieto vyhodnotiť a znovu vo veci rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o náhrade trov konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. 5Obo/52/2010 16 V Bratislave
  142. júna 2010 JUDr. Anna M a r k o v á , v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.