zaplatenie 2 470,39 € s prísl.

Najvyšší súd 1 Cdo 70/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov

1. Š. Č., bytom ul. V., P.,
2. D. Č., , bytom ul. V., proti ţalovanému JUDr. P. M., bytom ul. S., P., v dovolacom konaní zastúpeným JUDr. J. B., advokátom so sídlom v P. č. X., o zaplatenie 2.470,39-€ s prísl., vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C 47/2009, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z
3. februára 2010 sp.zn. 7Co 5/2010 takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného o d m i e t a . Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov rozsudkom z
4. septembra 2009 č.k. 16C 47/2009-94 uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcom spoločne a nerozdielne 929,43-€ s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 25.októbra 2008 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti ( do2.470,39-€ ) návrh zamietol a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol ţe ţalovaný zastupoval ţalobcov na základe plnomocenstiev zo dňa
6. 2003 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 11C 54/
7. Vychádzajúc z obsahu plnomocenstiev ţalobcovia sa zaviazali okrem iného poskytnúť ţalovanému zálohu v ţiadanej výške a za zastupovanie zaplatiť tarifnú odmenu a hotové výdavky, ak k ich zaplateniu nebude zaviazaná druhá strana alebo ich včas neuhradí. Zo strany ţalobcov bola ţalovanému poskytnutá záloha v celkovej výške 28.000,- Sk. Vo veci Okresného súdu Prešov sp.zn. 11C 54/03 mali ţalobcovia plný úspech a bola im priznaná náhrada trov prvostupňového konania vo výške 39.135,- Sk. Ďalšiu čiastku vo výške po 4.596,70,- Sk pre kaţdého zo ţalobcov z titulu náhrady trov odvolacieho konania priznal ţalobcom Krajský súd v Prešove svojím uznesením zo dňa
9. 2004 sp.zn.9Co 28/
10. Toto rozhodnutie bolo následne rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.
11. 2005 sp.zn. 2MCdo 6/2005zrušené a vec bola 1Cdo 70/2010 2 vrátená odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Predtým dňa
13. 2004 Ing. M. G. zaplatil ţalovanému ako právnemu zástupcovi ţalobcov sumu 52.925,- Sk. Po zrušení uznesenia zo dňa
15. 2004 rozsudkom Najvyššieho súdu SR Krajský súd v Prešove opätovne rozhodol o trovách konania, a to rozsudkom zo dňa
17. 2005 sp.zn. 7co 165/2005, v zmysle ktorého bola ţalobcom priznaná náhrada trov prvostupňového konania vo výške 8.352,-Sk a náhrada trov odvolacieho konania vo výške 4.600,- Sk. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
20. Listom zo dňa
22. 2006 boli ţalobcovia vyzvaní právnym zástupcom Ing. M. G. na vrátenie sumy 39.973,- Sk. V konaní vedenom na OS Prešov pod sp. zn. 13Ro 18/08 bola platobným rozkazom uloţená ţalobcom povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť Ing. M. G. sumu 39.973,- Sk s príslušným úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania vo výške 6.450,- Sk. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa
25. Dňa
27. 2008 bola Ing. M. G. vyplatená čiastka 39.973,- Sk a dňa
29. 2008 jeho právnemu zástupcovi JUDr. V. Š. čiastka 6.450,- Sk. Listom zo dňa
31. 2008 ţalobcovia vyzvali ţalovaného k zaplateniu sumy 74.423,- Sk do 3 dní od doručenia písomnosti. Ţalovaný písomnosť prevzal dňa 21.
33. Súd prvého stupňa skonštatoval, ţe ţalobcami poţadovaná suma 74.423,- Sk pozostávala z troch čiastok, a to zo sumy 28.000,- Sk, zo sumy 6.450,- Sk a zo sumy 39.973,- Sk. Vyslovil, ţe z týchto čiastok dôvodným bol iba nárok na zaplatenie sumy 28.000,- Sk poskytnutej ţalovanému ako záloha na právnu sluţbu. Vo veci 11C 54/03 výška trov konania súvisiaca so zastupovaním ţalobcov bola kvantifikovaná na sumu 8.352,- Sk za konanie pred súdom prvého stupňa a na sumu 4.600,- Sk za odvolacie konanie. Právny vzťah zo zmluvy o právnom zastúpení bol ukončený dňom
35. 2008, keď ţalovaný vypovedal ţalobcom plnomocenstvo. Momentom ukončenia tohto záväzkovo-právneho vzťahu vznikla ţalovanému povinnosť zúčtovať sumu zálohy prevzatej od ţalobcov. Nakoľko ţalovanému bola celá suma trov právneho zastúpenia, na ktoré má nárok, zaplatená Ing. M. G., jeho povinnosťou bolo vrátiť ţalobcom celú sumu poskytnutej zálohy vo výške 28.000,- Sk ( po prepočte 929,43 eur.). V prevyšujúcej časti ţalobu ţalobcov zamietol. Vo vzťahu k 6.450,- Sk z dôvodu neexistencie predpokladov pre uplatnenie práva na náhradu škody voči ţalovanému vyplývajúce z ust. § 420 O.z. a vo vzťahu k 39.973,- Sk v dôsledku premlčania. Na odvolanie ţalobcov 1/-2/, ako i ţalovaného Krajský súd v Prešove rozsudkom z
36. februára 2010 sp.zn. 7Co 5/2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a ţiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd 1Cdo 70/2010 3 si osvojil náleţité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkázal. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalovaný, v ktorom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť, zamietnuť z nich vyplývajúce nároky a priznať mu trovy právneho zastúpenia. Prípustnosť dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/ s tým, ţe prvostupňový súd v zmysle § 153 ods. 2 O.s.p. prekročil viazanosť petitom ţaloby o fiktívne a premlčané nároky. Toto porušenie práva prehliadal a nenapravil ani odvolací súd a tieţ priznal to čo bolo premlčané a podľa dohody vysporiadané. Ţalobcovia navrhli dovolanie zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďţe konanie o kaţdom mimoriadnom opravnom prostriedku má vţdy znak výnimočnosti, rámec moţného prieskumu obmedzuje zákon len na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť dovolania ţalobcu v danom prípade nemoţno vyvodiť z vyššie uvedených 1Cdo 70/2010 4 ustanovení, lebo napadnutý rozsudok nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. So zreteľom na to by dovolanie ţalovaného mohlo byť procesne prípustné, len ak by napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené. Dovolateľ namieta, ţe súdy oboch stupňov prekročili viazanosť petitom ţaloby o fiktívne a premlčané nároky . V zmysle § 237 písm. e) OSP je dovolanie prípustné tieţ vtedy, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný. Toto ustanovenie dopadá na prípady, kedy súd prejednal a meritórne rozhodol vec, hoci nebola splnená jedna z procesných podmienok konania vyplývajúca z § 79 ods. 1 OSP - nebol podaný návrh na začatie konania (ţaloba). Občianske súdne konanie sa začína na návrh. Aké náleţitosti má návrh na začatie konania obsahovať upravuje § 79 OSP. Návrh na začatie konania musí byt' jasný a určitý a musí byt' z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania, a preto nemôţe navrhovateľovi priznať viac, neţ ţiadal v ţalobnom petite (§ 79 ods. 1 OSP) Ak je predmetom návrhu na začatie konania peňaţné plnenie, musí byť v návrhu uvedená presná výška peňaţnej sumy, ktorú navrhovateľ poţaduje. Ak to tak nie je, návrh nespĺňa náleţitosti poţadované zákonom. Touto výškou peňaţného 1Cdo 70/2010 5 plnenia poţadovaného navrhovateľom v návrhu je súd v konaní viazaný a nesmie prisúdiť viac. Výnimočne sa však môţe od tejto zásady odchýliť, a to v prípadoch uvedených v § 153 ods. 2 OSP, ktoré dovoľujú súdu prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, neţ čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu (ide o veci uvedené v ustanovení § 81 ods.1 O.s.p.), alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi; u odseku 3 citovaného ustanovenia vyplýva, ţe súd môţe aj rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, ţe určitá podmienka pouţívaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná. V predmetnom konaní (odlišnom od prípadov uvedených v ustanovení § 153 ods.2 a 3 O.s.p.)) nejde o prípad, ţe by súd vec prejednal a meritórne rozhodol, hoci nebol podaný návrh na začatie konania. Zo spisu vyplýva, ţe ţalobcovia podali ţalobu 3.12.2008 , ktorou vymedzili predmet konania tak, ţe ţiadali ţalovanému uloţiť povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne 74 423 Sk s úrokom z omeškania 8,5% ročne od 25.10.2008 do zaplatenia, ktorá suma pozostávala z troch čiastok, a to zo sumy 28.000,- Sk, zo sumy 6.450,- Sk a zo sumy 39.973,- Sk. Súd prvého stupňa ţalobe vyhovel v rozsahu 929,43-€ ( 28 000 Sk) s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 25.októbra 2008 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti ( do 2.470,39-€ , v prepočte do 74 423Sk) návrh zamietol. Odvolací súd tento rozsudok potvrdil, vec prejednal, posúdil a rozhodol Oba súdy niţších stupňov teda neprekročili ţalobcami určený predmet konania; neprisúdili viac ako bolo ţalobcami uplatnené v návrhu na začatie konania o peňaţné plnenie. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. Dovolací súd nepriznal odporcovi náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe si ich neuplatnil (§ 243b ods. 4 v spojení s § 224 ods. 1 a § 151ods. 1 O. s. p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 1Cdo 70/2010 6 V Bratislave
37. júna 2010 JUDr. Jana Bajánková, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Hrčková Marta