zákona č. 465/1991 Zb.; reštitučný nárok si uplatnil
1, písm. k/ zákona o pôde; v ţiadosti uviedol, ţe predmetné pozemky boli vykúpené
kúpnych zmlúv Československým štátom zastúpeným S. Košice pre účely výstavby Sídliska S., boli uzavreté v tiesni, čo je zrejmé z bodu 5 predmetných zmlúv (hrozba vyvlastnením) ako aj z výzvy S. na uzavretie zmlúv uvedené v odseku 3 a za nápadne nevýhodných podmienok, spočívajúcich v tom, ţe cena bola vyčíslená za m2 v sume 0,40.--Kčs a mala byť pouţitá cena za stavebné pozemky
platných predpisov, pretoţe pozemky boli vykúpené za ornú pôdu a nie ako stavebné pozemky, pričom výkup sa realizoval na výstavbu sídliska Sekčov; namietal výšku ceny, ako aj, ţe kupujúci stanovil cenu bez moţnosti vyjednávania resp. znaleckého posudku. Krajský súd v danej veci sa stotoţnil s názorom odporcu, ţe ţiadateľ resp. jeho právni nástupcovia preukázali v danom prípade tieseň tými okolnosťami ako to uviedol odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Taktieţ sa stotoţnil s názorom odporcu uvedenom v preskúmavanom rozhodnutí, ţe zo strany ţiadateľa resp. jeho právnych nástupcov nebolo preukázané súčasne splnenie druhej podmienky a to nápadne nevýhodných podmienok. Poukázal na to, ţe pojem tiesne a nápadne nevýhodných podmienok treba vykladať tak, ţe išlo predovšetkým o rozpor s cenovými predpismi platnými v čase uzavierania kúpnych zmlúv a naplnenie znakov nápadne nevýhodných podmienok je potrebné vţdy hodnotiť, či ide o nevýhodnosť takej intenzity, ţe ju moţno kvalifikovať ako nápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe uzavretia kúpnej zmluvy vzhľadom ku podmienkam vtedy obvyklým, ako aj, ţe pri posudzovaní nevýhodnosti podmienok je teda potrebné prihliadať najmä na to, aké plnenie bolo predávajúcemu na základe kúpnej zmluvy poskytnuté a na aké plnenie mal právny nárok a ak je medzi týmito zjavný nepomer moţno posúdiť podmienky existujúce v okamihu uzatvorenia kúpnej zmluvy ako nápadne nevýhodné. Konštatoval, ţe v danom prípade kúpna cena nehnuteľnosti bola určovaná
vyhlášky č. 47/1969 Zb. účinnej od 1.6.1969 a vyhlášky SCÚ 129/1984 Zb. účinnej od 1.1.1985.
názoru krajského súdu, keďţe v danej veci bolo preukázané, ţe predávané pozemky boli súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu a nachádzali sa v extraviláne kat. úz. Š., kúpna cena bola preto určená v súlade s uvedenými platnými cenovými predpismi, a preto ju nemoţno povaţovať za nevýhodnú ku vtedajšej hodnote predávaných nehnuteľností, z ktorých dôvodov nemohlo dôjsť k uzavretiu kúpnej zmluvy, ktorá by napĺňala definíciu nápadne nevýhodných podmienok. Stotoţnil sa so stanoviskom odporcu, ţe vyhláška Štátneho plánovacieho úradu č. 258/ zo dňa 14.6.1951, na ktorú poukázal ţiadateľ, resp. jeho právny nástupca, bola v čase výkupu predmetných pozemkov neplatná, preto odporca nemohol na túto vyhlášku prihliadať. Krajský súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie odporcu je zákonné a vecne správne, keďţe neexistoval zákonný dôvod na navrátenie vlastníctva k pozemkom, nakoľko ţiadateľ 3 6Sţo 87/2010 resp. jeho právni nástupcovia nepreukázali kumulatívne splnenie podmienok uvedených v § 6 ods. 1, písm. k/ zákona o pôde. Návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania predloţením spisu Obvodného pozemkového úradu Prešov č. OPÚ-2008/00181-9/Šv krajský súd zamietol, pretoţe
vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa mal preukázané, ţe predmetný spis a rozhodnutie v danej veci sa netýka účastníkov tohto konania a ani nehnuteľností, ktoré sú predmetom preskúmavaného rozhodnutia. Krajský súd preskúmavané rozhodnutie
2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil
1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretoţe navrhovateľ bol v konaní neúspešný a odporca nemá zo zákona právo na náhradu trov konania. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal navrhovateľ. Ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo zmenil tak, ţe uplatnený nárok sa ţiadateľovi a ostatným právnym nástupcom J. priznáva v celom rozsahu. Napadnuté rozhodnutie povaţoval za nesprávne z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu, pretoţe krajský súd nevykonal navrhovaný dôkaz – pripojiť a oboznámiť sa so spisom odporcu č. OPÚ-2009/01010-22/Šv zo dňa 17.6.2009, napriek tomu, ţe poţadované rozhodnutie sa týka uplatneného nároku, keďţe jedným z účastníkov je práve ţalovaný. Nesúhlasil s názorom správneho orgánu vysloveným v preskúmavanom rozhodnutí a ani s názorom krajského súdu vysloveným v napadnutom rozsudku. Trval na tom, ţe jeho právny predchodca, otec, uzatvoril kúpne zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Tvrdenie obvodného pozemkového úradu, ţe nemoţno porovnávať kúpne ceny pri prevádzaní nehnuteľností medzi fyzickými osobami a fyzickou osobou a štátom zastúpeným poverenou organizáciou, povaţoval za nesprávne a pre predávajúceho za diskriminujúce, pretoţe je narušená rovnosť zmluvných strán pri uzatváraní kúpnej zmluvy. Uviedol, ţe súčasne bola preukázaná zjavná diskriminácia predávajúceho, spočívajúca aj v tom, ţe mu bola vnútená kúpna zmluva pod nátlakom, v tiesni a pod hrozbou vyvlastnenia, ako aj, ţe štát cez socialistickú organizáciu predávajúcemu odňal moţnosť predať slobodne nehnuteľnosť inému záujemcovi, resp. ju predať vôbec. Namietal, ţe boli vykúpené pozemky ako orná pôda, ale tieto boli pouţité na stavby, čo bolo prinajmenšom uvedenie predávajúceho do omylu a súčasne, ţe štát prijatými platnými vyhláškami s pevnou nemennou cenou zlegalizoval nápadne nevýhodné podmienky, úplne v rozpore s morálkou, zmluvnými zásadami, zmluvnou voľnosťou a narušil rovnoprávnosť účastníkov právneho úkonu, ktorým je uzavretie kúpnej zmluvy. Dôvodil, ţe došlo k finančnému nebývalému zvýhodneniu socialistickej organizácie a nebývalému ukráteniu predávajúceho, ktorú skutočnosť však predávajúci nemohol ovplyvniť, len strpieť a síce boli dodrţané zákonné (vyhláškové) cenové limity, ale na úkor predávajúceho, ktorú skutočnosť oprávnene povaţuje za nápadne nevýhodné podmienky. Ďalej uviedol, ţe nestačí len striktne a úzko dodrţiavať vtedajšie diskriminačné právne predpisy, ale ţe v súčasnosti je potrebné na vec nazerať nie pohľadom byrokratického štátneho úradníka, ale pohľadom orgánu štátu, ktorý by mal mať záujem poškodenú osobu primerane po rokoch odškodniť. Odporca sa na odvolanie vyjadril tak, ţe navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Poukázal na to, ţe navrhovateľ sa v odvolaní dopustil zrejme chyby v písaní, pokiaľ namietal nedoplnenie dokazovania súdom prvého stupňa, keď si nezadováţil spis vo veci rozhodnutia pozemkového úradu č. OPÚ-2009/01010-22/Šv 4 6Sţo 87/2010 zo dňa 17.6.2009, pretoţe uvedené rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu v danej veci. Uviedol, ţe
ich názoru krajský súd postupoval správne, keď nedoplnil dokazovanie v danej veci
návrhu navrhovateľa zadováţením si rozhodnutia č. OPÚ-2008/00181-9/Šv, pretoţe týmto rozhodnutím bolo rozhodnuté v reštitučnom konaní
zákona č. 503/2003 Z.z. o reštitučnom nároku iných účastníkov konania a o iných nehnuteľnostiach. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
1 O.s.p. v spojení s ust. § 10 ods. 2 preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach odvolania a konanie mu predchádzajúce v zmysle ust. § 246c ods. 1 v spojení s §§ 211 a nasl. a dospel k názoru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd potvrdil rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu, ktorým odporca nevyhovel reštitučnému nároku právnych nástupcov ţiadateľa uplatnený
zákona o pôde na navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľa a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo rozhodnutie a postup ţalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím odporca v rámci konania
zákona o pôde právnym nástupcom ţiadateľa nevydal ţiadané nehnuteľnosti a ani im nepriznal právo na náhradu za tieto nehnuteľnosti. Účelom zákona o pôde bolo zmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období rokov 1948 aţ 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením pôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami hospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s poţiadavkami na tvorbu krajiny a ţivotného prostredia. Zákon sa vzťahoval na
1 písm. k/ zákona o pôde oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
1 aţ 7 zákona o pôde nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom konaní. Rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd. 5 6Sţo 87/2010 Ak k dohode
odseku 1 nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový úrad. Pokiaľ je to nevyhnutne potrebné, môţe pozemkový úrad zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno, prípadne uloţiť iné opatrenia na ochranu ţivotného prostredia alebo dôleţitých záujmov iných vlastníkov. K nehnuteľnostiam vydaným
1 písm. v) vzniká v prospech povinnej osoby vecné bremeno tak, aby určenie nehnuteľnosti na obranu štátu ostalo zachované. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je rozhodnutie okresného úradu
odseku 2. Proti rozhodnutiu pozemkového úradu
odsekov 4 aţ 6 moţno podať opravný prostriedok na súd.
1, 2 zákona o pôde oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od
5 písm. g/ zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Pre konanie pozemkového úradu o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu
1, 2 a 3 zákona o pôde platia všeobecné predpisy o správnom konaní, teda ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. v platnom znení o správnom konaní - správny poriadok.
1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Správny orgán aj
názoru odvolacieho súdu v danej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadováţil dostatok skutkových podkladov, skutkové okolnosti správne právne posúdil, a preto jeho právny názor bol správny a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov boli splnené zákonné podmienky pre potvrdenie jeho rozhodnutia súdom prvého stupňa
2 O.s.p. Medzi účastníkmi konania ostala predovšetkým sporná otázka aplikácie právnej normy ustanovenej v § 6 ods. 1, písm. k/ zákona o pôde na vydanie ţiadaných nehnuteľností, ktoré prešli v rozhodnej dobe na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnych zmlúv, 6 6Sţo 87/2010 z ktorých dôvodov odvolací súd zameral svoju pozornosť najmä na to, či ţalovaný správny orgán v preskúmavanej veci riadne zistil skutočný stav, týkajúci sa okolností, za ktorých boli kúpne zmluvy uzatvárané a či tieto správne právne posúdil. Odvolací súd z predloţeného spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis ţalovaného správneho orgánu, zistil, ţe J. - právny predchodca navrhovateľa a zúčastnených osôb si uplatnil reštitučný nárok
zákona o pôde ţiadosťou zo dňa 15.12.1992, doručenej správnemu orgánu dňa 21.12.1992, ktorým ţiadal finančnú náhradu za pozemky zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. Š. vl. č.XX.; v ţiadosti uviedol, ţe kúpne zmluvy boli uzatvorené v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, tieseň videl v tom, ţe ak nedôjde k uzatvoreniu kúpnych zmlúv, sú dané predpoklady na vyvlastnenie, čo vyplývalo z bodu 5 kúpnych zmlúv a nápadne nevýhodné podmienky
ţiadateľa spočívali v cene, ktorá nebola určená
platných cenových predpisov, pretoţe pozemky mali charakter stavebných pozemkov a patrili do intravilánu mesta Prešov; právny nástupca ţiadateľa Ing. P. listom zo dňa 10.11.2008 doplnil dôvody, v dôsledku ktorých povaţovali uzatvorenie kúpnych zmlúv v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok; predmetom kúpnych zmlúv boli nehnuteľnosti tvoriace poľnohospodársky pôdny fond v uţívaní socialistickej organizácie,
zápisu v pozemkovej knihe kat. úz. Š. boli pozemky vedené ako role alebo lúky; k prechodu vlastníctva k ţiadaným nehnuteľnostiam od pozemkovokniţného vlastníka na Československý štát došlo na základe kúpnych zmlúv č. 1928/82 zo dňa 22.1.1982, č. 1618/80 zo dňa 22.5.1980, č. 1899/82 zo dňa 4.5.1981, č. 1902/82 zo dňa 16.7.1981, č. 1903/82 zo dňa 16.7.1981, č. 1593/80 zo dňa 22.5.1980, kúpnej zmluvy zo dňa 15.8.1988 a kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1986; ţalovaný správny orgán preskúmavaným rozhodnutím rozhodol tak, ţe právni nástupcovia ţiadateľa J. – navrhovateľ a zúčastnené osoby nespĺňajú podmienky ustanovené v § 4 ods. 1 zákona o pôde na parcely vedené v PKV č. 113 mpč. X. vo výmere 662 m2, nespĺňajú podmienky ustanovené v § 4 ods. 2 zákona o pôde na parcely zapísané v PKV č. 49 mpč. X. vo výmere 2138 m2 a v PKV č. 163 mpč. X. vo výmere 2310 m2 a taktieţ nespĺňajú podmienky ustanovené v § 6 ods. 1 písm. k/ zákona o pôde na parcely uvedené v pozemkovej knihe v kat. úz. Š. vl.č. XX.; súčasne správny orgán vo výroku rozhodnutia vyslovil, ţe právnym nástupcom ţiadateľa sa nevydávajú uvedené pozemky a ani ich časti a súčasne, ţe o parcele pozemkovokniţnej vloţky č. 83 mpč. X. vo výmere 443 m2, ktorá bola ţiadateľovi vyvlastnená rozhodnutím MsNV v Prešove č. Výst.: 2214/82-Pk zo dňa 18.4.1983 rozhodne samostatným rozhodnutím a o parcele pozemkovokniţnej vloţky č. 83 mpč. X. vo výmere 2120 m2 rozhodol bývalý Okresný úrad odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva rozhodnutím OPPaLH 2000/767-1/Šp zo dňa 17.4.2000, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2000. Predpokladom pre vydanie nehnuteľností
ustanovení zákona o pôde alebo priznania náhrady za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné vydať bolo, aby si oprávnená osoba uplatnila reštitučný nárok na pozemkovom úrade v zmysle § 9 ods. 1 uvedeného zákona a zároveň vyzvala povinnú osobu na vydanie nehnuteľností, preukázala splnenie zákonných podmienok oprávnenej osoby ustanovených v § 4 ods. 1, 2 ako aj, že žiadané nehnuteľnosti prešli v zákonnej dobe (od 25.2.1948 do 1.1.1990) na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku skutočností taxatívne ustanovených v § 6 ods. 1, 2, právo na navrátenie vlastníctva alebo priznanie náhrady si oprávnená osoba uplatnila v lehote ustanovenej v § 13 ods. 1 (do 31.12.1992) a žiadané pozemky ku dňu odňatia mali charakter pôdy
1. Odvolací súd v danej veci taktieţ dospel k záveru, ţe na základe vykonaného dokazovania v preskúmavanej veci bolo preukázané, ţe ţiadateľ - právny predchodca 7 6Sţo 87/2010 navrhovateľa a zúčastnených osôb, si síce uplatnil reštitučný nárok na navrátenie vlastníctva, resp. priznanie finančnej náhrady k pozemkom v zákonnej lehote
1 zákona o pôde, avšak pre vydanie nehnuteľností, resp. priznanie náhrady za ţiadané pozemky neboli splnené zákonné podmienky citovanej právnej normy a to prechod ţiadaných nehnuteľností na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku taxatívne uvedenom v § 6 ods. 1 písm. k/ zákona o pôde, pretoţe v konaní nebolo preukázané ţe ţiadané nehnuteľnosti boli vykúpené na základe kúpnych zmlúv uzavretých v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Splnenie zákonných podmienok
1, písm. k/ zákona o pôde a to uzavretie kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok správny orgán ako aj súd prvého stupňa v danej veci správne posudzovali v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv. Odvolací súd sa stotoţnil so závermi správneho orgánu ako aj súdu prvého stupňa, ku ktorým dospeli pri posudzovaní splnenia zákonnej podmienky ustanovenej v § 6 ods. 1, písm. k/ zákona o pôde a to tiesne za nápadne nevýhodných podmienok. Splnenie zákonnej podmienky
1, písm. k/ zákona o pôde a to uzavretie kúpnej zmluvy v tiesni za nápadne nevýhodné podmienky zákonodarca predpokladá kumulatívne. Na základe právnej teórie a zauţívanej právnej praxi je potrebné tieseň vykladať ako stav, vyplývajúci z objektívnych skutočností, ktoré pôsobili na fyzickú osobu ako vlastníka do takej miery, ţe tento urobil vo vzťahu k svojmu majetku taký právny úkon, ktorý by v právnom štáte inak neurobil. Pokiaľ ide o ďalšiu časť uvedenej zákonnej podmienky, a to, ţe kúpna zmluva bola podpísaná za nápadne nevýhodných podmienok, odvolací súd poukazuje na to, ţe pri skúmaní naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok treba vţdy starostlivo skúmať, či ide o nevýhodnosť takej intenzity, ţe ju moţno kvalifikovať ako nápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe uzavretia kúpnej zmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy obvyklým. Pokiaľ ţiadateľ J. a neskôr navrhovateľ v správnom konaní tvrdili, ako aj následne navrhovateľ tvrdil v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu a v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, ţe pôvodný vlastník podpísal zmluvu v tiesni, pretoţe bol štátom obmedzený v slobode rozhodovania a postupom štátu bol prinútený podpísať zmluvu, odvolací súd súhlasí s tvrdením správneho orgánu, ţe hrozba vyvlastnením nemôţe byť tiesňou, pretoţe išlo o legálny postup v čase uzavretia kúpnych zmlúv v zmysle právnych predpisov platných v čase uzavretia týchto zmlúv a taktieţ súhlasí s tvrdením ţe poukázanie na vysoký vek vlastníka v čase uzatvorenia kúpnych zmlúv je právne irelevantné, pretoţe neboli doloţené ţiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, ţe vlastník v čase podpisovania zmluvy nebol spôsobilý ovplyvniť svoje konanie alebo posúdiť svoje rozhodovanie v dôsledku svojho veku. Správny orgán však správne posudzoval okolnosti tvrdené navrhovateľom, preukazujúce skutočnosti, ktoré vlastník pozemkov v rozhodnej dobe preţil, konkrétne nátlak na vstup do JRD, strata moţnosti zabezpečiť ţivobytie rodiny prácou na svojej pôde a chovom dobytka, ktoré vyvolali u neho traumu, beznádej a vedomie nedostatku zákonnej ochrany súkromného vlastníctva v socialistickom zriadení, ktoré okolnosti boli objektívne pôsobiacim stavom, v dôsledku ktorého urobil úkon, ktorý by inak neurobil, teda tieto okolnosti je moţné posudzovať za tieseň, pod vplyvom ktorej vlastník pozemkov – ţiadateľ podpísal predmetné kúpne zmluvy. Pokiaľ ide o ďalšiu časť zákonnej podmienky
1, písm. k/ zákona o pôde, a to, ţe kúpna zmluva bola podpísaná za nápadne nevýhodných podmienok, odvolací súd poukazuje na to, ţe pri skúmaní naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok treba vţdy starostlivo skúmať, či ide o nevýhodnosť takej intenzity, ţe ju moţno kvalifikovať 8 6Sţo 87/2010 ako nápadnú voči stavu, ktorý existoval v dobe uzavretia kúpnej zmluvy vzhľadom k podmienkam vtedy obvyklým, pričom nevýhodnosť môţe spočívať v rôznych skutkových alebo právnych okolnostiach. Správny orgán v danej veci posudzoval nevýhodnosť podmienok na základe vznesenej námietky ţiadateľa a neskôr navrhovateľa, ktorý nevýhodnosť videli v tom, ţe kúpna cena bola určená neplatne, pretoţe pozemky boli vykupované za cenu poľnohospodárskej pôdy, avšak boli vykupované na výstavbu sídliska, ţe cena, ktorá bola stanovená kupujúcim, bola neprimerane nízka, ţe nebola určená
znaleckého posudku, ako aj ţe dohodnutá cena musela byť v súlade s cenou určenou cenovými predpismi platnými v čase uzatvárania zmlúv, s poukazom na vyhlášku Štátneho plánovacieho úradu č. 258 zo dňa 14.6.1951.
1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Navrhovateľ v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu ţalovaného správneho orgánu a v odvolaní proti napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa v podstate zopakoval dôvody, v dôsledku ktorých povaţoval, ţe kúpne zmluvy boli uzavreté za nápadne nevýhodných podmienok, a preto odvolací súd zameral svoju pozornosť pri preskúmaní rozhodnutia správneho orgánu na uvedené dôvody. Zo skutkových okolností v danom prípade vyplýva, ţe ţiadané nehnuteľnosti prešli na štát resp. inú právnickú osobu v dôsledku kúpnych zmlúv uzavretých v rokoch 1980 aţ 1988. V čase, kedy boli tieto kúpne zmluvy uzatvárané platili na území Slovenskej republiky cenové predpisy a to vyhláška SCÚ a MF SSR č. 47/1969 Zb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení nehnuteľností, s účinnosťou od 1.6.1969, ktorá v ustanovení § 1 ods. 2 ustanovovala postup socialistickej organizácie pri uzatváraní dohôd o odplatných prevodoch k nehnuteľnosti s občanmi alebo inými neţ socialistickými organizáciami a
1 ustanovovala peňaţnú náhradu za ostatné pozemky vo výške 0,40.-Kčs. Uvedená vyhláška platila do 1.1.1985, kedy nadobudol účinnosť ďalší cenový predpis a to vyhláška SCÚ 129/1984 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, porastov, úhradách za zriadenie práva osobného uţívania pozemkov a o náhradách za dočasné uţívanie pozemkov, ktorá v § 14 ods. 3 ustanovovala cenu pozemkov v uţívaní socialistickej organizácie taktieţ vo výške 0,40.--Kčs, tento cenový predpis platil do 1.1.1989. Ani
názoru odvolacieho súdu zo skutkových okolností v danej veci nevyplýva, ţe by kúpna zmluva bola uzavretá za nápadne nevýhodné podmienky, pretoţe kúpna cena za odpredávané pozemky bola určená na základe cenových predpisov platných v čase uzavretia zmluvy a to vyhlášky č. 47/1969 Zb. a č. 129/1984 Zb. spôsobom a vzhľadom k podmienkam obvyklým v čase uzavretia kúpnej zmluvy a vzhľadom na uvedené nebolo moţné určiť cenu odpredávaných pozemkov
vyhlášky Štátneho plánovacieho úradu č. 258 zo 14.6.1951. Nebolo moţné povaţovať za nápadne nevýhodné podmienky ani to, ţe predmetné nehnuteľnosti boli štátom vykupované za účelom výstavby a hodnota za ne bola stanovená 0,40.--Kčs, pretoţe predmetnými kúpnymi zmluvami boli odpredávané nehnuteľnosti, ktoré mali v čase uzatvárania zmluvy charakter roľa a lúka. Za nápadne nevýhodné podmienky nie je moţné tieţ povaţovať skutočnosť, ţe cena nebola určená znaleckým posudkom, pretoţe predmetom prevodu boli pozemky, ktorých cena priamo vyplývala z cenového predpisu. 9 6Sţo 87/2010 Vzhľadom na uvedené aj
názoru odvolacieho súdu v danej veci teda neboli kumulatívne splnené obidve zákonné skutočnosti zákonnej podmienky ustanovenej v § 6 ods. 1, písm. k/ zákona o pôde, a to, ţe právny predchodca navrhovateľa a zúčastnených osôb kúpne zmluvy uzatvoril v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Odvolací súd neprihliadol na námietku navrhovateľa, ţe súd prvého stupňa nesprávne rozhodol z dôvodu neúplne zisteného skutkového stavu, pretoţe nevykonal navrhovaný dôkaz, keď nepripojil a neoboznámil sa so spisom odporcu č. OPÚ-2008/00181-9/Šv (nesprávne č. OPÚ-2009/01010-22/Šv) s poukazom na zhodu s prejednávanou vecou v osobe odporcu. Súd v správnom súdnictve pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu vychádza zo skutkových zistení správnym orgánom v čase vydania napadnutého rozhodnutia a môţe vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). Je na úvahe súdu, či navrhovaný dôkaz vykoná alebo nie. V danej veci súd prvého stupňa zamietol ţiadosť na doplnenie dokazovania navrhované navrhovateľom a v odôvodnení napadnutého rozsudku náleţite odôvodnil, prečo návrh navrhovateľa zamietol a nepovaţoval zo dôvodné sa oboznámiť so spisovým materiálom správneho orgánu v inej veci. Odvolací súd v uvedenom postupe súdu prvého stupňa nezistil procesné pochybenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozsudku. Súčasne odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, ţe posúdenie postupu ţalovaného správneho orgánu v inej veci je právne irelevantné pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je predmetom správneho prieskumu. Odvolací súd nemohol súhlasiť ani s tvrdením navrhovateľa, ţe nestačí len striktne a úzko dodrţiavať vtedajšie diskriminačné právne predpisy, ako aj ţe v súčasnosti je potrebné na vec nazerať nie pohľadom byrokratického štátneho úradníka, ale pohľadom orgánu štátu, ktorý by mal mať záujem poškodenú osobu primerane po rokoch odškodniť. Povinnosťou správneho orgánu ako orgánu štátnej správy
článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Teda povinnosťou správneho orgánu bolo v danej veci konať a rozhodovať spôsobom ustanoveným v zákone o pôde, ktorý stanovil zákonné podmienky, za splnenia ktorých zákonodarca ustanovil právo na vydanie poľnohospodárskeho majetku odňatého vlastníkom v rozhodnej dobe alebo právo na priznanie náhrady zaň. Správny orgán v danej veci náleţite postupoval a rozhodol v intenciách ustanovení zákona o pôde s poukazom na dôvody uvedené vyššie. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, ţe pokiaľ Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom rozhodnutie správneho orgánu potvrdil, rozhodol vo veci skutkovo správne a v súlade so zákonom, a preto odvolací súd rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 potvrdil. Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a v spojení s § 250k ods. 1, pretoţe mu nevzniklo právo na ich náhradu v dôsledku jeho neúspechu v tomto konaní. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 14. júla 2010 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. 10 6Sţo 87/2010 predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.