2 písm. c/ zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej aj „reštitučný zákon“, „zákon č. 503/2003 Z.z.“) spĺňa 6Sţo/98/2009 2 podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona a priznáva sa jej právo na náhradu za pozemky, ktoré prešli do vlastníctva štátu na základe rozhodnutí ONV – odbor výstavby a územného plánovania Topoľčany č.: Výst/1036/1972 zo dňa
2 reštitučného zákona prevedú bezplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak je to moţné v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevaţná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo sa jej poskytne finančná náhrada.
KN s uvedením konkrétneho ustanovenia reštitučného zákona zamedzujúceho navráteniu príslušných spoluvlastníckych podielov k vyvlastneným pozemkom navrhovateľke. Poukázal tieţ na to, ţe správny orgán správne rozhodol vo vzťahu k nároku navrhovateľky po sestre jej starého otca, keď vyslovil, ţe navrhovateľka, pokiaľ sa jedná o uplatnené spoluvlastnícke podiely V., rod. T. k predmetným nehnuteľnostiam, nie je odvolávajúc sa na ustanovenie § 2 ods. 2 písm. e/ reštitučného zákona oprávnenou osobou. Z uvedených dôvodov krajský súd rozhodnutie odporcu
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej 6Sţo/98/2009 3 len „OSP“) potvrdil. Výrok o trovách konania zdôvodnil krajský súd ustanovením § 250k ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Proti vyššie uvedenému rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc sa jeho zmeny v podobe zrušenia napadnutého rozhodnutia odporcu v 1. rade a vrátenia mu veci na ďalšie konanie dôvodiac tým, ţe prvostupňový súd sa nezaoberal námietkami uvedenými v opravnom prostriedku a vec správne neposúdil. Namietala priznanie náhrady za časti pozemkov predmetných parciel uvedených na str. 2 aţ 5 napadnutého rozhodnutia, terajší stav
katastra nehnuteľností (ďalej len „KN“) ako orná pôda, trvalý trávnatý porast (ďalej len „TTP“) a ostatná plocha z identifikácie č. 359-XII/04, vyhotovenej dňa
KN ako orná pôda, TTP a ostatná plocha z identifikácie č. 359-XII/04, vyhotovenej
2 písm. c/ reštitučného zákona, keďţe V., rod. T. bola sestrou jej starého otca J. Poukázal na to, ţe doklad o darovaní, ktorý by osvedčil skutočnosť, ţe V. darovala počas svojho ţivota svoj podiel na vyvlastnených pozemkoch, navrhovateľka správnemu orgánu nedoloţila a táto skutočnosť nevyplýva ani z predloţenej notárskej zápisnice N 38/96, NZ 86/96 zo dňa
2 OSP a dospel k záveru, ţe odvolaniu navrhovateľky nemoţno priznať úspech. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). Predmetom správneho konania bolo rozhodnutie vydané
zákona č. 503/2003 Z.z. o nároku navrhovateľky ako osoby oprávnenej (aj po pôvodnej navrhovateľke v
terajšieho stavu v KN vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia na stranách 2, 3, 4 a 5, a to k pozemnokniţnej vloţke č. X. v podiely 2/6–ny, k pozemnokniţnej vloţke č. X. v podiely 4/28–ny a v pozemnokniţnej vloţke č. X. v podiely 98/4842–ny, v súlade s ustanovením § 3 ods..1 písm. m/ reštitučného zákona. O uplatnenom nároku navrhovateľky rozhodol odporca v 1. rade rozhodnutím č. OPÚ 2004/00373-Gn/5 zo dňa 18. apríla 2008, ktorým navrhovateľku
2 písm. c/ reštitučného zákona uznal za osobu oprávnenú po pôvodných vlastníkoch a to po J., K., rod. P. (obaja zomreli ešte pred vydaním vyvlastňovacích rozhodnutí dňa
všeobecných právnych predpisov. Zároveň si bol zákonodarca vedomý, ţe odstránenie všetkých krívd nie je reálne a ţe sa teda musí uspokojiť len s nápravou niektorých, a preto výklad týchto právnych predpisov nemôţe byť natoľko dogmatický a ústavne nekonformný, ţe by zakladal de facto voči niektorým osobám krivdy nové. Preto pri aplikácii reštitučných predpisov treba postupovať veľmi citlivo, aby nedošlo k ďalším krivdám. Reštitučný zákon v ustanovení § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré neboli vydané
osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. a § 37 aţ 39 zákona SNR č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria: a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria b) lesný pôdny fond
1 písm. m/ reštitučného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady.
1 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môţe uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáţe skutočnosti
. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.
1 reštitučného zákona, vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemoţno navrátiť:
schválenej územnoplánovacej dokumentácie vyššieho územného celku určený na vyvlastnenie vo verejnom záujme, 6Sţo/98/2009 6 h) pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené.
2 veta prvá reštitučného zákona, v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len "náhradný pozemok") v primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to ak moţno v tej istej obci, v ktorej sa nachádza prevaţná časť pôvodných pozemkov, ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. V zmysle citovaných zákonných ustanovení predpokladom pre navrátenie vlastníctva okrem splnenia podmienok
1 písm. m/ reštitučného zákona je aj to, aby pozemok nebol vo vlastníctve fyzickej alebo právnickej osoby s výnimkou osoby povinnej. Predpokladom vydania tieţ je, aby pozemok netvoril koryto vodného toku a nebol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný. V preskúmavanej veci odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe dôvody uvedené navrhovateľkou v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu nemôţu byť dôvodom jeho zrušenia. Obsahom spisu správneho orgánu ako aj súdneho spisu bolo dostatočne preukázané, ţe nehnuteľnosti, na ktoré si navrhovateľka uplatnila nárok na navrátenie jej vlastníctva, nadobudli po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu v dôsledku vyvlastnenia v roku 1974, do vlastníctva viaceré fyzické osoby a obec P., ktorá nehnuteľnosti nadobudla zákonným spôsobom a to v súlade s ustanovením § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, na základe delimitačného protokolu zo dňa
1 reštitučného zákona, právo na navrátenie vlastníctva k pozemku
tohto zákona môţe uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom 6Sţo/98/2009 7 Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.
2 písm. c/ reštitučného zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: deti a manţel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti.
2 písm. e/ reštitučného zákona, ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Ustanovenie § 2 ods. 2 reštitučného zákona upravuje poradie oprávnených osôb. Tieto osoby
tu stanoveného poradia sa stávajú oprávnenými osobami (vzniká im nárok) za predpokladu, ţe sú občanmi Slovenskej republiky a ţijú. Námietku navrhovateľky týkajúcu sa nepriznania statusu oprávnenej osoby aj po sestre starého otca J. T. V., rod. T., ktorá
tvrdenia navrhovateľky mala ešte za ţivota darovať svojmu bratovi J. pozemky, voči ktorým si uplatnila reštitučný nárok, nevzhliadol odvolací súd za dôvodnú. Navrhovateľka si
1 reštitučného zákona podaním doručeným na Obvodný pozemkový úrad v Topoľčanoch uplatnila svoje právo na navrátenie vlastníctva k pozemkom aj po sestre jej starého otca V., rod. T., z čoho jednoznačne vyplýva, ţe sa domáhala priznania postavenia oprávnenej osoby
2 písm. e/ reštitučného zákona, v súlade s ktorým si však nárok mohol uplatňovať otec navrhovateľky F.a, ktorý bol synovcom V., rod. T. Odvolací súd sa zaoberal aj výhradou navrhovateľky uplatnenou nielen v odvolaní, ale aj v samotnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu v 1. rade, ktorá prvostupňovým súdom zostala nepovšimnutá, týkajúcou sa vyššie uvedeného tvrdenia o darovaní predmetných nehnuteľností V., starému otcovi navrhovateľky J., pretoţe pokiaľ by táto skutočnosť bola preukázaná, navrhovateľka by bola oprávnenou osobou (avšak nie po pôvodnej vlastníčke V., rod. T., ale po starom otcovi navrhovateľky J.)
2 písm. c/ reštitučného zákona aj vo vzťahu k darovaným vyvlastneným pozemkom. Navrhovateľka tvrdenie o existencii darovacej zmluvy opierala o notársku zápisnicu N 38/96, NZ 86/96 spísanú v súlade s ustanovením § 2 zákona č. 293/1992 Zb. o úprave niektorých vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, na základe ktorej navrhovateľka spolu s ostatnými účastníkmi nadobudla do podielového 6Sţo/98/2009 8 spoluvlastníctva nehnuteľnosti (neuplatnené v rámci predmetného reštitučného konania), ktoré darovala V., rod. T. svojmu bratovi J.. Odvolací súd však zdôrazňuje, ţe notárska zápisnica neosvedčuje skutočnosť, ţe k darovaniu nehnuteľností medzi V., rod. T. a starým otcom navrhovateľky J. skutočne počas jej ţivota došlo. Preto majúc za to, ţe navrhovateľka hodnoverným spôsobom nepreukázala existenciu darovacej zmluvy, predmetom ktorej boli aj pozemky, voči ktorým si uplatňuje nárok na ich navrátenie, odvolací súd zhodne s krajským súdom, posudzoval jej uplatnený nárok po V., rod. T. v súlade s ustanovením § 2 ods. 2 písm. e/ reštitučného zákona. Nepochybil preto krajský súd, ak napadnuté rozhodnutie odporcu v 1. rade potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací s poukazom na závery uvedené vyššie posúdil námietky navrhovateľky uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu ako nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť rozhodnutie správneho orgánu ani prvostupňového súdu v danej veci. Preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
2 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 250l ods. 2 OSP a § 224 ods. 1 OSP, nakoľko navrhovateľka nebola v odvolacom konaní úspešná a odporcom trovy odvolacieho konania nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 10. marca 2010 JUDr. Jozef Hargaš, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.