mienky ţalovaného § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 222/2004 Z.z.“) v nadväznosti na § 19 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 2 ods. 2 písm. a), § 13 ods. 1 písm. a) a § 8 ods. 1 písm. a) cit. zákona.
1 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v čase uskutočnenia plnení platí, že platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň.
1 zák. č. 222/2004 Z.z. v hore cit. znení daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. 5Sžf/91/2008 3
1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v hore cit. znení predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.
2 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v hore cit. znení na účely tohto zákona je tuzemskom územie Slovenskej republiky.
1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v hore cit. znení je dodaním tovaru dodanie hmotného majetku, pri ktorom dochádza k zmene vlastníckeho práva, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na slovenskú menu
kurzu vyhlasovaného Národnou bankou Slovenska.
1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v hore cit. znení je miestom dodania tovaru, ak je dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s výnimkou
písmena b), odseku 2 a § 14. Na základe uvedených ustanovení ţalovaný dospel k záveru, ţe ţalobca predajom tovaru vo verejnom colnom sklade nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky uskutočnil dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku, ktoré je
1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. predmetom dane z pridanej hodnoty a preto ţalobca bol povinný k vyfakturovanej cene predávaného tovaru uplatniť daň z pridanej hodnoty. Nakoľko tak nekonal, ţalovaný odobril postup správcu dane, kedy ţalobcovi v jednotlivých zdaňovacích obdobiach dodatočne vyrubil nedoplatky na tejto dani. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca ţalobu z 19.11.2007 (č. l. 1). Krajský súd ako súd prvého stupňa po preskúmaní postupu daňových orgánov a zákonnosti napadnutého rozhodnutia ţalobu uznal za dôvodnú
2 písm. a) a ods. 3 O.s.p., a preto napadnuté rozhodnutia ţalovaného ako nezákonné zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Z rovnakých dôvodov krajský súd zrušil aj dotknuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu – správcu dane. 5Sžf/91/2008 4 S odvolaním sa na zásadu zákonnosti daňového konania ako aj na čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky krajský súd odôvodnil najmä svoj zrušujúci rozsudok tým, ţe daňové orgány nesprávne posúdili skutočnosť, ţe miestom dodania tovaru bol verejný colný sklad a ţe tovar v ňom umiestnený by sa mal riadiť špeciálnymi daňovými ustanoveniami, tzn. § 12, § 18 a § 21 zák. č. 222/2004 Z.z. a iných zákonov. Avšak krajský súd vychádzal z iného právneho základu. Z obsahu čl. 79, čl. 84 a čl. 98 Nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12.10.1992 ustanovujúceho colný zákonník Spoločenstva (ďalej na účely tohto rozsudku len „Nariadenie č. 2913/92“), z ktorých
jeho mienky krajský súd vyplýva záver, ţe tovar dovezený z tretích štátov je podmienečne oslobodený od cla a zároveň takýto tovar nepodlieha ani obchodno–politickým opatreniam EÚ (
krajského súdu ide napríklad DPH alebo o dovozné licencie).
čl. 79 Nariadenia č. 2913/92 prepustením do voľného obehu získava tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, colný štatút tovaru spoločenstva. Prepustenie zahŕňa uplatnenia obchodno-politických opatrení, splnenie ďalších formalít stanovených pre dovoz určitého tovaru a vybratie všetkých platieb dlžných na základe právnych predpisov.
čl. 84 Nariadenia č. 2913/92 sa v článkoch 85 až 90 "režimom s podmienečným systémom" v prípade tovaru, ktorý nie je tovarom spoločenstva, rozumie okrem iného colné uskladňovanie a aktívny zošľachťovací styk v podmienečnom systéme.
čl. 98 Nariadenia č. 2913/92 režim colné uskladňovanie umožňuje uskladňovať v colnom sklade aj tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, bez toho, aby tento tovar podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam, pričom colným skladom sa rozumie akékoľvek miesto schválené colnými orgánmi a nachádzajúcom sa pod colným dohľadom, kde je tovar za stanovených podmienok skladovaný. Ďalej krajský súd so zdôraznením stanoviska Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory zo dňa 12.06.2007 konštatoval, ţe pokiaľ ide o colné reţimy aplikovateľné pri dovoze zahraničného tovaru na územie Slovenskej republiky v podmienečnom systéme a s ekonomickým účinkom, potom miesto a čas vzniku zdaniteľného plnenia je potrebné určiť 5Sžf/91/2008 5 ako miesto a čas, kde sú tieto colné reţimy ukončené, a to prepustením uvedeného tovaru do colného reţimu voľného obehu na území Slovenskej republiky. Krajský súd tieţ vyjadril svoj názor, ţe tovar nadobudnutý a neskôr predaný ţalobcom nebol tovarom spoločenstva a z pohľadu colných a daňových predpisov sa nepovaţoval za tovar v tuzemsku. Nákup tovaru a predaj tovaru ţalobcom, ktorý nie je tovarom Spoločenstva, teda nemoţno povaţovať za dodanie tovaru
1 písm.
2 písm. f) O.s.p. 5Sžf/91/2008 6 Najmä nesúhlasil s právnym záverom krajského súdu, ţe na predaj tovaru ţalobcom v tuzemsku je nutné aplikovať ustanovenia zák. č. 222/2004 Z.z., ktoré pojednávajú o dovoze tovaru a vzniku daňovej povinnosti pri dovoze tovaru, a tieţ brojil proti aplikácii príslušných Nariadení Rady EHS. Uvedené ustanovenia predpisov by bolo
mienky ţalovaného moţné aplikovať na skutkový stav, ktorého účastníkom by bol dodávateľ ţalobcu, t. j. subjekt, ktorý doviezol tovar z Ukrajiny na územie Slovenskej republiky a tento uskladnil na území Slovenskej republiky vo verejnom colnom sklade, pričom tento tovar nebol prepustený do reţimu voľný obeh. Ustanovenia citované krajským súdom v odôvodnení nie je
ţalovaného moţno aplikovať v prípade predaja tovaru ţalobcom, pretoţe ţalobca po spracovaní dovezeného tovaru ho predal vo verejnom colnom sklade na území Slovenskej republiky, a z uvedeného vyplýva, ţe ţalobca neuskutočnil dovoz tovaru
č. 222/2004 Z.z. Ţalovaný preto, odvolávajúc sa na daňovú definíciu pojmu „tuzemska“ pre účely zák. č. 222/2004 Z.z. (§ 2 ods. 2 písm. a/), tvrdí, ţe aj verejné colné sklady nachádzajúce sa na území Slovenskej republiky sú tuzemskom pre účely zák. č. 222/2004 Z.z. Potom v zmysle § 13 zák. č. 222/2004 Z.z. postupovali daňové orgány správne, keď určili miesto dodania tovaru ţalobcom ako colný sklad nachádzajúci sa v tuzemsku (tzn. na území Slovenskej republiky). Hoci colné predpisy pri tovare prepravenom zo zahraničia do tuzemska rozlišujú medzi tovarom Európskeho spoločenstva a tovarom, ktorý nie je tovarom Európskeho spoločenstva, toto zák. č. 222/2004 Z.z. nerozlišuje, lebo kaţdý tovar nachádzajúci sa v tuzemsku podlieha okrem iných aj hmotnoprávnemu predpisu dani z pridanej hodnoty. K otázke zmätočnosti výroku svojich rozhodnutí ţalovaný uviedol, ţe povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel dane uvedená v rozhodnutiach ţalovaného nie je uloţená duplicitne, ale s odvolaním sa na rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky č. k. 7Sţ 73, 74/98 musí mať rozhodnutie odvolacieho orgánu (ţalovaného) rovnaké náleţitosti ako prvostupňové rozhodnutie vrátane určenia sumy peňaţného plnenia, čísla účtu príslušnej banky, kde je povinný daňový subjekt sumu zaplatiť, a taktieţ určenia doby splatnosti. K otázke vecnej nepríslušnosti správcu ţalovaný s odkazom na zákon č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení dopĺňa zákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej 5Sžf/91/2008 7 kontroly v znení neskorších predpisov, konštatoval, ţe nakoľko predmetom daňových kontrol vykonaných prvostupňovým správnym orgánom u ţalobcu bola daň z pridanej hodnoty
zák. č. 222/2004 Z.z.,
ktorého v zmysle ust. § 2 ods. 1 písm.
ţalobcu nutné na túto situáciu aplikovať § 18 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. Nakoľko všetky transakcie prebehli v príslušných colných reţimoch vo verejnom colnom sklade, ţalobca sa domnieva, ţe uvedené colné opatrenia neskončili na území Slovenskej republiky, a tým pádom v súvislosti s ustanovením 5Sžf/91/2008 8 § 13 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. ani za miesto dodania tovaru dovozcom a za miesto prípadných ďalších dodaní, nemoţno povaţovať tuzemsko, tzn. územie Slovenskej republiky. Na to, aby bola relevantná argumentácia ţalovaného o tom, ţe išlo o zdaniteľné plnenie v tuzemsku, je logické, ţe tovar by najprv v tuzemsku musel byť, tzn. musel by byť do tuzemska dovezený. S touto argumentáciou súvisí aj ţalobcov nesúhlas s výkladom vecnej príslušnosti ţalovaného. Tieţ ţalobca zdôraznil tú skutočnosť, ţe daňové kontroly v ktorých sa porušenie predpisov o DPH nekonštatovalo, boli u ţalobcu vykonané okrem iných aj v októbri a novembri 2005 a v marci 2006, tzn. po zasadnutí Komisie a vydaní Metodického pokynu (Príloha č. 1 a 2 odvolania), ktorými ţalovaný odôvodňoval svoj zmenený postup. Bez ohľadu na vyššie uvedené však má ţalobca za to, ţe akékoľvek odvolávanie sa ţalovaného na jeho vnútorné predpisy údajne zverejňované na vnútornej informačnej sieti DR SR a pokyny je právne irelevantné, nakoľko tieto nie sú všeobecne záväzné a navyše poukázal na tú skutočnosť, ţe nesmú byť v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Záverom ţalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil a súčasne aby zaviazal ţalovaného nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania. Počas odvolacieho konania bol konajúci súd informovaný o tom, ţe Okresný súd Košice I uznesením sp. zn. 26K 5/2009 zo dňa 27.04.2009 vyhlásil konkurz na majetok dlţníka P., spol. s r.o., so sídlom J., IČO: X., a ďalej boli na Najvyšší súd Slovenskej republiky zaslané viaceré listiny tak zo strany právneho zástupcu ţalobcu ako aj správcu konkurznej podstaty úpadcu – ţalobcu (Ing. M., PhD. alebo JUDr. J.) s navzájom protirečivými procesnými poţiadavkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní ich obsahu na základe návrhu správcu konkurznej podstaty na pokračovanie v tomto súdnom konaní vyslovenom v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov v odvolacom konaní aj pokračoval. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v ţalobe 5Sžf/91/2008 9
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je
ustanovenia § 201 O.s.p. odvolanie prípustné, nariadil vo veci pojednávanie (§ 250g ods. 1 O.s.p.) a po jeho verejnom vykonaní dospel na základe iných dôvodov k záveru, ţe odvolanie je dôvodné, pretoţe krajský súd nesprávne právne posúdil vec pri správne ustálenom skutkovom stave, a preto odvolací súd postupom
s § 250ja ods. 3 veta posledná O.s.p. ţalobu zamietol. Základnou úvahou, ktorú musí Najvyšší súd preveriť z hľadiska správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu, je to, či na situáciu tovaru uloţeného v colnom sklade sa výlučne vzťahujú iba colné predpisy alebo aj daňové predpisy, a ak áno, potom z akého dôvodu, odkedy a v akom rozsahu. Pri tejto otázke Najvyšší súd poukazuje na existenciu odlišného názoru vysloveného iným senátom krajského súdu vo veci sp. zn. 1S 320/2007-103 tých istých účastníkov, ktorú nie je moţné pri riešení tejto veci prehliadnuť. Od vyriešenia uvedenej otázky následne závisí aj riešenie otázky, či vo veci konal vecne a miestne príslušný orgán verejnej správy. Z administratívneho spisu bol riadne zistený skutkový stav, ktorý nie je predmetom sporu medzi účastníkmi.
tohto skutkového stavu bol v dotknutých zdaňovacích obdobiach do verejného colného skladu na území Slovenskej republiky z Ukrajiny dovezený slovenským daňovým subjektom (zo spisu pre súd bliţšie nevyplývajú jeho identifikačné znaky) tovar (oceľové zvitky valcované za tepla) a tento tovar bol uskladnený do verejného colného skladu ţalobcu v reţime colného uskladňovania. Následne tento tovar ţalobca od uvedeného tuzemského dovozcu v tomto colnom sklade odkúpil s tým, ţe reţim colného uskladňovania sa po kúpe zmenil na reţim aktívny zušľachťovací styk. V uvedenom reţime ţalobca najskôr spracoval oceľové zvitky na oceľové profily, ktoré následne predal spoločnosti M., s.r.o. a S. a.s., a na tomto základe sa colný reţim predaného a prepracovaného tovaru zmenil opäť na reţim colné uskladňovanie. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe všetky transakcie v sledovanom období roku 2006 prebehli medzi tuzemskými právnickými osobami vo verejnom colnom sklade umiestnenom na území Slovenskej republiky. Z uvedeného pre Najvyšší súd vyplýva, ţe ţalobca nie je priamym dovozcom tovaru dovezeného z nečlenskej krajiny, ale na prvom mieste je jeho spracovateľom na teritóriu 5Sžf/91/2008 10 verejného colného skladu a následne je predajcom výsledku svojho spracovania tovaru tuzemským právnickým osobám. Je jednoznačné, ţe tak colné ako aj daňové predpisy platné v Slovenskej republike v roku 2006 sú značne ovplyvnené komunitárnym právom, avšak kaţdá oblasť finančného práva v inom rozsahu. Ak colné predpisy jednotlivých členských štátov sa nachádzajú na vysokom stupni unifikácie (najmä prostredníctvom Nariadenia č. 2913/92), potom daňové predpisy o dani z pridanej hodnoty sú v tomto období iba na konkrétnej národnej úrovni harmonizované prostredníctvom tzv. Šiestej daňovej smernice (Smernica Rady č. 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia).
čl. 3 ods. 3 Nariadenia č. 2913/92 colné územie Spoločenstva zahŕňa teritoriálne vody, pobrežné vody a vzdušný priestor členských štátov, ako aj územia uvedené v odseku 2 s výnimkou teritoriálnych vôd, pobrežných vôd a vzdušného priestoru tých území, ktoré nie sú súčasťou colného územia spoločenstva
odseku 1.
čl. 166 Nariadenia č. 2913/92 slobodné pásma a slobodné sklady sú časti colného územia spoločenstva alebo objekty umiestnené na tomto území a oddelené od zvyšnej časti tohto územia, v ktorých sa s cieľom uplatňovania dovozného cla a „obchodno- politických opatrení“ považuje tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva, za tovar nenachádzajúci sa na colnom území spoločenstva, pokiaľ nebol prepustený do voľného obehu alebo prepustený do iného colného režimu alebo použitia alebo spotrebovaný za podmienok iných ako ustanovených v colných predpisoch. Z uvedených ustanovení komunitárneho práva pre Najvyšší súd nado všetky pochybnosti (výkladový princíp „acte clair“) vyplýva, ţe územia colných skladov nie sú vyňaté z colného územia Spoločenstva, a na tovar tu umiestnený sa vzťahuje fikcia, ţe sa na colnom území nenachádza, tzn. iba v zmysle colných predpisov nemá charakter tovaru Spoločenstva, a to aţ do okamihu zmeny colného reţimu. Uvedená fikcia zabezpečuje členskému štátu efektívne uplatňovať dovozné clo a obchodno-politické opatrenia v procese dovozu tovaru, ktorý nemá charakter tovaru Spoločenstva, a to aţ do okamihu ukončenia procesu dovozu formou, ţe bol prepustený do voľného obehu alebo prepustený do iného 5Sžf/91/2008 11 colného režimu alebo použitia alebo spotrebovaný za podmienok iných ako ustanovených v colných predpisoch. Najvyšší súd súčasne upozorňuje, ţe Nariadenie č. 2913/92 nemá ambíciu presnejšie vymedziť pojem obchodno-politické opatrenia, a preto ich rozsah a obsah musel Najvyšší súd vymedziť prostredníctvom Nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92. V zmysle čl. 1 ods. 7 cit. Nariadenia „obchodno- politickými opatreniami sú nesadzobné opatrenia ustanovené ako súčasť spoločnej obchodnej politiky vo forme ustanovení spoločenstva, ktorými sa riadi dovoz a vývoz tovaru, ako sú opatrenia pre dozor alebo ochranu, kvantitatívne obmedzenia alebo limity a zákazy vývozu alebo dovozu“. Z uvedeného vyplýva, ţe orgány Európskeho spoločenstva nemali pod pojmom „obchodno-politické opatrenia“ na mysli to, čo krajský súd na str. 10 ods. 1 svojho odôvodnenia uviedol ako „ napríklad DPH, ...“.
čl. 114 Nariadenia č. 2913/92 bez toho, aby tým bol dotknutý článok 115, režim aktívny zušľachťovací styk umožňuje, aby pre účely jednej alebo niekoľkých spracovateľských operácií na colnom území spoločenstva bol použitý tovar, ktorý nie je tovarom spoločenstva a ktorý má byť spätne vyvezený z colného územia spoločenstva vo forme zošľachtených výrobkov bez toho, aby podliehal dovoznému clu alebo obchodno-politickým opatreniam. Z uvedeného ako aj zo skutočnosti, ţe Nariadenie č. 2913/92 neobsahuje takú definíciu colného skladu, ktorá by odporovala záveru ţalovaného, ţe takéto územie je vyňaté z územie Spoločenstva, pre Najvyšší súd Slovenskej republiky vyplýva na podporu záveru, ţe územie colného skladu nachádzajúceho sa na území členského štátu je aj jeho právnou súčasťou, potom s týmto záverom korešponduje aj ust. čl. 37 ods. 2 cit. Nariadenia,
ktorého „tovar podlieha colnému dohľadu po dobu, ktorá je potrebná na určenie jeho colného štatútu, ak sa nejedná o tovar spoločenstva bez toho, aby tým bol dotknutý článok 82 odsek 1, a to do okamihu zmeny jeho colného štatútu, jeho umiestnenia do slobodného pásma alebo slobodného skladu, jeho spätného vývozu alebo jeho zničenia v súlade s článkom 182“. Na základe doposiaľ citovaných komunitárnych ustanovení je potom moţné prijať záver, ţe hlavným poslaním colného skladu, pričom je irelevantné, či ide o verejný alebo súkromný sklad, je zabezpečiť osobitný (dohľadový) reţim nad dispozíciou dovozcu (ukladateľa) s tovarom, ktorý nie je tovarom Spoločenstva po čas vybavovania jeho colných 5Sžf/91/2008 12 formalít, pričom dovozcovi nezakazuje disponovať s dovezeným tovarom napríklad tým spôsobom, ţe by ho scudzil alebo určitým postupom zhodnotil. Jedinou a základnou poţiadavkou kladenou colnými predpismi na dovozcu, ktorý tovar uloţil do verejného colného sklady, je aby sa podriadil podmienkam stanoveným colnými predpismi (bliţšie čl. 101 a nasl. Nariadenia č. 2913/92). Ak komunitárne colné predpisy neupravujú daňové vzťahy vlastníkov alebo osôb oprávnených nakladať s tovarom umiestneným do colného skladu, a to aj tým, ţe by vylúčili účinok daňových predpisov počas uskladnenia tovaru, ktoré nemá charakter tovaru Spoločenstva, potom je nutné na úpravu daňovoprávnych vzťahov, ktoré sú beţne spojené s nakladaním tovaru, samostatne aplikovať daňové právne predpisy. Preto Najvyšší súd nesúhlasí s názorom krajského súdu, ţe uplatňovanie colných predpisov Európskej únie na dovoz tovaru nachádzajúceho sa v colne schválenom určení alebo v colných reţimoch v podmienečnom systéme a s ekonomickým účinkom, ktoré je zakotvené v zák. č. 222/2004 Z.z. (viď § 12 ), je tou zákonnou podmienkou, ktorá znamená, ţe colné konanie a daňové konanie nie sú pri dovoze tovaru samostatné procesy na určenie obsahu, miesta a času vzniku daňového plnenia a nie sú oddelené od procesov na určovanie miesta a času vzniku colného dlhu.
2 písm.
1 písm.
č. 222/2004 Z.z. dovozom tovaru je vstup tovaru z územia tretích štátov na územie Európskych spoločenstiev. Pri dovoze tovaru do tuzemska sa na daň vzťahujú ustanovenia colných predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 zák. č. 222/2004 Z.z. platí, že ak má dovážaný tovar pri jeho vstupe na územie Európskych spoločenstiev postavenie dočasne uskladneného tovaru alebo ak je umiestnený do slobodného colného pásma alebo do slobodného colného skladu, alebo ak je prepustený do colného režimu uskladňovanie v colnom sklade, do colného režimu aktívny zušľachťovací styk, do colného režimu dočasné použitie s úplným oslobodením od dovozného cla alebo do colného režimu vonkajší tranzit, alebo ak je vpustený do teritoriálnych vôd, miestom dovozu je členský štát, v ktorom sa skončia tieto colné opatrenia.
1 písm.
12. odseku recitálu Šiestej smernice sa za dôvod prijatia tejto smernice deklarovalo aj to, ţe „určenie miesta, na ktorom sa uskutočnili plnenia podliehajúce dani, sa stalo predmetom konfliktov právomocí medzi členskými štátmi, predovšetkým v otázke dodávok tovaru do zásoby a poskytovania služieb,...,“ a ďalej
19. odseku cit. komunitárneho predpisu ďalším dôvodom bolo „že povinnosti daňových poplatníkov sa musia v čo najväčšej možnej miere zosúladiť tak, aby sa zabezpečila potrebná záruka pre inkasovanie daní, a to jednotným spôsobom vo všetkých členských štátoch;“ potom nie je moţné pri výklade finančného práva na národnej úrovni pripustiť, ţe by tovar dovezený z inej krajiny nepodliehal nepriamym daniam ani v štáte určenia (dovozu) a ani v krajine pôvodu (vývozu). Prístup preferovaný ţalobcom by naopak smeroval k zhoršeniu výberu daní, čo je z hľadiska výkladu daňovo-právnych predpisov, ktoré sú zaloţené na princípu efektívneho a zákonného výberu daní, neprípustné. Preto Najvyšší súd nemohol súhlasiť s právnym výkladom § 2 a násl. zák. č. 222/2004 Z.z. a argumenty odvolávajúceho sa ţalovaného uznal za správne. Pre danú situáciu je pritom 5Sžf/91/2008 15 irelevantné, či sa nový vlastník tovaru v budúcnosti rozhodne pre vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky alebo pre jeho zotrvanie na tomto území. Pri druhej námietke ţalovaného týkajúcej sa vecnej nepríslušnosti správcu dane krajský súd s poukazom na svoju myšlienku o neoddelení colného a daňového konania pri dovoze tovaru na samostatné procesy vyslovil, ţe v tomto prípade štátnym orgánom oprávneným konať vo veci dane z pridanej hodnoty je príslušný colný orgán. Najvyšší súd si túto argumentáciu vzhľadom na hore uvedené nemôţe osvojiť, lebo colné orgány nie sú oprávnené konať vo veci vzniku daňovej povinnosti pri nakladaní s tovarom na území Slovenskej republiky. K tretej námietke ţalovaného vzťahujúcej sa na zmätočnosť napadnutých rozhodnutí v časti duplicitného výroku a lehoty na plnenie je potrebné uviesť, ţe krajský súd pri jej vyhodnotení vychádzal z predpokladu o zaviazaní ţalobcu ako daňovníka novým výrokom na splnenie obsahovo totoţnej povinnosti ešte raz. Je pravdou, ţe prvostupňový daňový orgán platobné podmienky formuloval v jednom zo svojich rozhodnutí napríklad slovami (č.l. 20): „Rozdiel dane je splatný v zmysle § 30 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto dodatočného platobného výmeru na účet Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: 7000059581/8180, KS: 2144, VS: DIČ.“ Takisto ţalovaný v odvolacom konaní pri rovnakom rozhodnutí sformuloval platobnú povinnosť smerom k ţalobcovi (č.l. 159), a to nasledujúcim spojením : „Rozdiel dane v sume 23.832.072,-Sk je daňový subjekt povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na účet Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty vedený v Štátnej pokladnici, číslo účtu: 7000059581/8180, konštantný symbol: 2144 variabilný symbol: DIČ. “ Pri porovnaní obidvoch, hore uvedených textov výrokov o platobných podmienkach, musí kaţdý porovnávateľ dôjsť k záverom, ţe svojim obsahom ide o rovnaké texty (v sume, lehote, č. účtu, konštantnom a variabilnom symbolu) s odlišnosťou v začatí plynutia lehoty na zaplatenie (viď formulácia „odo dňa nadobudnutia právoplatnosti“ a formulácia „odo dňa doručenia tohto rozhodnutia“). Uvedené formulácie nie je moţné vyhodnotiť v tom duchu, ţe povinnosť zaplatiť vyrubený rozdiel na dani uvedená v rozhodnutiach ţalovaného, je v týchto prípadoch uloţená duplicitne, ako krajský súd zaujal stanovisko, nakoľko
5Sžf/91/2008 16 § 48 ods. 5 v spoj. s § 30 ods. 2 písm. d) zák. č. 511/1992 Zb. výroková časť rozhodnutia správcu dane obsahuje tieţ lehotu peňaţného plnenia, sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená (tzn. platobné podmienky). S prihliadnutím na to, ţe odvolacie daňové konanie tvorí neoddeliteľnú časť daňového konania s moţnosťou odvolacieho orgánu výsledky daňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb uloţiť správcovi dane s určením primeranej lehoty (§ 1a písm. d/ v spoj. s § 48 ods. 2 veta posledná zák. č. 511/1992 Zb. – zásada jednoty daňového konania), je potom pre posudzovanie postupu odvolacieho orgánu celkom irelevantné, pokiaľ ţalovaný, ako odvolací daňový orgán, okrem rozhodovaní o napadnutom výroku prvostupňového rozhodnutia v časti uloţenie daňovej povinnosti aj spresní výrok v časti vymedzenia platobných podmienok, pričom takéto spresnenie nie je vzhľadom na zásadu jednotu daňového konania na ujmu vykonateľnosti rozhodnutia prvostupňového správcu dane najmä z pohľadu jej moţnej duplicity. Preto, ak ţalovaný poukazoval na to, ţe nemohlo dôjsť k duplicite vo výrokovej časti týkajúcej sa spresnenia platobných podmienok, potom uvedené konanie ţalovaného musel Najvyšší súd vyhodnotiť ako konanie v súlade s daňovými predpismi. Vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia, právne závery ako aj s prihliadnutím a vyhodnotením relevantných námietok účastníkov, Najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania, lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne pojednávanie, pričom účastníkom bola daná moţnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods. 2 O.s.p. (povinnosť zaplatiť daň z pridanej hodnoty vyplýva z verejnoprávnych vzťahov), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. 5Sžf/91/2008 17 O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd
1 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.,
ktorého neúspešnému ţalobcovi právo na úplnú náhradu trov tohto konania nevzniklo. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.). V Bratislave 20. októbra 2009 Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.