Najvyšší súd 3 Obo 48/2009 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: S., P. proti ţalovanému: U., a.s., Š., IČO: X., zast. JUDr. I. N., PhD., advokátom, N., o zaplatenie 102 048 592 Sk (3 387 392, 68 Eur) s príslušenstvom, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 34 Cb 18/2001-154 a na odvolanie ţalovaného v časti trov konania proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, č. k. 34 Cb 18/2001-154 zo dňa
- januára 2009, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 34 Cb 18/2001-154 zo dňa
- januára 2009 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom, č. k. 34 Cb 18/2001-154 zo dňa
- januára 2009 rozhodol vo veci tak, ţe ţalobu zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 62 011,40 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. 3 Obo 48/2009 2 V odôvodnení konštatoval, ţe z vykonaného dokazovania je preukázané, ţe ţalobca ako ručiteľ dňa
- marca 1997 a
- januára 1997 podpísal úverové zmluvy č. 09/97/036 na sumu 51 147 222 Sk a č. 02/97/036 na sumu 50 901 370 Sk, uzavreté medzi ţalovaným ako veriteľom a štátnym podnikom N. ako úverovým dlţníkom ţalovaného. Podľa výpisu z obchodného registra pritom ţalobca vo vzťahu k úverovému dlţníkovi vykonával funkciu zakladateľa. Uvedené právne vzťahy nie sú predmetom tohto konania, avšak v širších súvislostiach sa ho dotýkajú. Z odôvodnenia tieţ vyplýva, ţe v dňoch
- januára 1997 a
- marca 1997 boli medzi účastníkmi podpísané v zmysle dispozitívnych ustanovení § 716 a nasl. Obchodného zákonníka dve identické Zmluvy o podmienkach vedenia termínovaného vkladu. V čl. II. obidvoch zmlúv sa ţalobca zaviazal uloţiť na účet u ţalovaného peňaţné prostriedky po 100 miliónov Sk s lehotou viazanosti do 15., resp.
- decembra 1999; dodatkami č. 3 z
- decembra 1997 bol termínovaný vklad prolongovaný do
- februára
- Ţalovaný sa zaviazal ţalobcovi platiť ročný úrok vo výške 9,5% s tým, ţe úrok bude účtovať mesačne a pripisovať ho na označený účet navrhovateľa. Ţalovaný sa v čl. III. zmlúv tieţ zaviazal uskutočniť prevod vkladov nasledujúci deň po uplynutí lehoty viazanosti. V odôvodnení sa ďalej uvádza, ţe vzhľadom na všetky súvislosti vyplývajúce zo vzájomných zmluvných vzťahov ţalobcu, ţalovaného a tretej osoby - úverového dlţníka ţalovaného a súčasne subjektu, ku ktorému má zakladateľské právomoci ţalobca - najmä s ohľadom na skutočnosť, ţe ţalobca musel vedieť, keďţe tento jeho právny status je zakotvený v § 18 zák. č. 303/1995 Z. z. o rozpočtových pravidlách v znení neskorších predpisov, ktorými je povinný sa riadiť od svojho zriadenia - ţe ako ústredný orgán štátnej správy a rozpočtová organizácia nemôţe prijať ani poskytovať úvery, ani vstupovať do úverových vzťahov ako ručiteľ, a to ani vo vzťahu k subjektom, ku ktorým vykonáva zakladateľskú funkciu, súd dospel k záveru, ţe sú tu okolnosti vylučujúce zodpovednosť v zmysle ustanovenia § 376 Obch. zákonníka. V prejednávanej veci je preukázané, ţe ţalobca aktívne vstúpil do úverového vzťahu a tieţ do ručiteľského vzťahu, pričom z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, ţe sa týmto svojim konaním cítil viazaný aţ do doby, keď ho kontrolný orgán na porušenie zákona upozornil. Pokiaľ ide o porušenie zmluvných povinností ţalovaným vo forme neoprávneného inkasa z
- marca 1998, k tomuto porušeniu by bez aktívneho konania ţalobcu, spočívajúceho v uzavretí dodatkov č. 1 k zmluvám o podmienkach vedenia termínovaného vkladu, nemohlo vôbec dôjsť. Ţalobca spochybnil uvedené vlastné aktívne konanie, v dôsledku ktorého mu ţalovaný spôsobil škodu, aţ viac ako dva roky po vykonaní peňaţných operácií. Súd je preto toho názoru, ţe ţalobca ako poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, pretoţe nesplnenie zmluvnej povinnosti 3 Obo 48/2009 3 zo Zmlúv o podmienkach vedenia termínovaného vkladu bolo spôsobené práve aktívnym konaním poškodeného, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie ţalobca, dôvodiac, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Ţalobca v odvolaní uvádza, ţe mu vznikol nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 373 Obch. zákonníka, pretoţe ţalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť a bez príkazu odpísal z jeho účtu spornú sumu, čím ţalobcovi vznikla škoda. Ďalej sa ţalobca odvoláva na predchádzajúce rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v tejto veci, a to na uznesenie, sp. zn. 5Obo/212/2003 a uznesenie, sp. zn. 3Obo/109/
- Ţalobca, na margo vyjadrenia ţalovaného, ţe sa neobohatil, nakoľko u neho nenastal ţiadny prírastok majetku, ale prírastok majetku nastal u dlţníka, tvrdí, ţe odpis finančných prostriedkov z účtu ţalobcu bol vykonaný bankou - ţalovaným a nie tretím subjektom. Posúdenie samotného ručenia za tretí subjekt bolo predmetom pojednávania prvostupňového súdu, ktorý dospel k záveru, ţe samotné ručenie odporuje príslušným zákonným ustanoveniam. Na základe dokazovania dospel prvostupňový súd k záveru, ţe ţalobca vstúpil do úverového vzťahu medzi ţalovaným a tretím subjektom v rozpore so zákonom. Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal odvolanie aj ţalovaný, a to v časti trov konania, z dôvodu, ţe vo vyúčtovaní trov konania zo dňa
- januára 2009, v časti trov právneho zastúpenia, bol uplatnený nárok na zvýšenie odmeny advokáta o daň z pridanej hodnoty vo výške 19% z úkonov právnej pomoci, nakoľko je platcom DPH, čo preukazuje predloţením kópie osvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty. Preto ţiada odvolací súd, aby rozhodol o priznaní DPH zo štyroch úkonov právnej pomoci vo výške 5 470, 56 Eur. Ţalovaný navrhuje zmeniť výrok rozsudku tak, ţe ţalobca je povinný zaplatiť ţalovanému na náhradu trov konania 67 481,96 Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V zostávajúcej časti odvolanie nepodáva. K odvolaniu ţalobcu sa vyjadril ţalovaný, podľa ktorého prvostupňový súd rozhodol vecne správne, nakoľko škoda, ktorá bola spôsobená ţalobcovi, vznikla jeho zavinením, pretoţe porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú z ustanovenia § 18 zákona č. 303/1995 Z. z. Podľa ţalovaného nie je pravdou, ţe z jeho strany došlo k porušeniu dojednaných ustanovení v Zmluvách o termínovanom vklade, keď odpísal prostriedky z účtu
- marca 1998 3 Obo 48/2009 4 a viazanosť skončila
- februára 1998, nakoľko práve toto právo odpísať prostriedky bez časového obmedzenia na pokrytie neplneného úveru podľa Úverovej zmluvy č. 09/97/036 zo dňa
- marca 1997 mu bolo Dodatkami č. 1 navrhovateľom dané. Zdôrazňuje, ţe ich neplatnosť spôsobil svojim konaním ţalobca. Ďalej uvádza, ţe k porušeniu povinnosti vylučujúcej zodpovednosť za škodu na strane ţalovaného došlo porušením právneho predpisu práve zo strany ţalobcu, a preto nie je moţné ţiadať náhradu škody od ţalovaného. Poukazuje na ustanovenia § 373 a nasl. Obch. zákonníka a tieţ na ustanovenia § 382 Obch. zákonníka, z ktorých moţno analogicky vyvodiť záver, ţe práve znenie ods. 1 § 18 zák. č. 303/1995 Z. z. má slúţiť na predchádzanie vzniku škody. Ţiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil a v časti trov konania zmenil, resp. zrušil a vec vrátil na opätovné prejednanie súdu prvého stupňa. K odvolaniu ţalovaného v časti trov konania sa ţalobca vyjadril tak, ţe účastník konania uplatnený nárok na zvýšenie odmeny advokáta o daň z pridanej hodnoty vo výške 19% a tieţ uplatnený nárok na náhradu cestovného nedoloţil, súd ich náhradu nepriznal. S poukazom na skutočnosť, ţe o trovách konania rozhoduje súd na základe vyčíslených trov účastníka konania, má za to, ţe súd postupoval správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací /§ 10 ods. 2 O.s.p./ po prejednaní veci podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Ţalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy 102 048 592 Sk so 14,03% a 12,98% ročným úrokom z omeškania z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť ţalovanému neoprávneným odpísaním uvedenej sumy z účtov ţalobcu, vedených u ţalovaného na základe dvoch zmlúv o podmienkach vedenia termínovaného vkladu, uzavretých medzi sporovými stranami dňa
- januára 1997 a
- marca
- Na základe uvedených zmlúv ţalobca vloţil na účet v banke peňaţné prostriedky vo výške po 100 000 000 Sk s lehotou viazanosti do
- decembra 1997 a
- decembra 1997, lehota viazanosti vkladov bola predĺţená na základe dodatkov k zmluvám zo dňa
- decembra 1997 do
- februára
- 3 Obo 48/2009 5 K uvedeným zmluvám boli uzavreté aj dodatky č. 1, obsahom ktorých je dohoda účastníkov konania, podľa ktorej ţalobca nie je oprávnený disponovať s prostriedkami na účtoch, pokiaľ nebude uhradená pohľadávka ţalovaného, t. j. istina, úroky a poplatky, vyplývajúce z úverovej zmluvy č. 09/97/036 zo dňa
- marca 1997, pričom ţalobca súhlasil s inkasom istiny, úrokov a poplatkov v prospech ţalovaného v prípade nesplnenia podmienok z úverovej zmluvy. Neplatnosť dodatkov č. 1 bola vyslovená rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave, č. k. 34 Cb 18/01-46 zo dňa
- mája
- Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého postupom ţalovaného, ktorý zníţil istinu vkladov ţalobcu na základe neplatných dodatkov č. 1, došlo k neoprávnenému inkasu z jeho strany a tým aj k splneniu podmienok pre náhradu škody podľa § 373 nasl. Obchodného zákonníka. Nemoţno však povaţovať za správne konštatovanie, týkajúce sa existencie liberačného dôvodu podľa § 376 Obchodného zákonníka. Podľa uvedeného ustanovenia poškodená strana nemá nárok na náhradu škody, ak nesplnenie povinnosti povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú je poškodená strana povinná. V danom prípade bolo skutočnosťou, rozhodujúcou pre vznik škody na strane ţalobcu porušenie povinností ţalovaného, vyplývajúcich zo zmlúv o podmienkach vedenia termínovaného vkladu, a to neoprávneného inkasa a prevedenia finančných prostriedkov vo vymáhanej výške na úhradu záväzku iného subjektu. Konanie ţalobcu, spočívajúce v uzavretí neplatných dodatkov k zmluvám o podmienkach vedenia termínovaného vkladu nemoţno povaţovať za také, ktoré by bránilo ţalovanému v plnení povinností, vyplývajúcich z uvedenej zmluvy. Neboli preto splnené podmienky pre postup podľa citovaného ustanovenia, v dôsledku čoho je daná existencia ţalobcom namietaného odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. Keďţe vzhľadom na výsledok konania pred súdom prvého stupňa nebola skúmaná opodstatnenosť výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3 Obo 48/2009 6 V dôsledku uvedeného postupu odvolacieho súdu je odvolanie ţalovaného proti výroku o náhrade trov konania bezpredmetné. O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci /§ 224 ods. 3 O.s.p. /. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- júna 2010 JUDr. Alena Priecelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Michaela Szöcsová