Najvyšší súd 5Obdo/55/2015 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: J., s.r.o., so sídlom K., IČO: X., proti ţalovanému: O., so sídlom Š., IČO: X., právne zastúpenému JUDr. R., advokátom, so sídlom P., o zaplatenie 16 518,50 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 26Cb/202/2009, o dovolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z
- apríla 2015, č. k. 2Cob/13/2014-416, takto r o z h o d o l : I. Dovolanie ţalovaného sa o d m i e t a . II. Ţalobca m á n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e
- Okresný súd Pezinok (ďalej tieţ „súd prvej inštancie“) rozsudkom z
- júna 2013, č. k. 26Cb/202/2009-370, uloţil ţalovanému zaplatiť ţalobcovi 10 660,13 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 10 660,13 eur od
- mája 2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšku ţalobu zamietol a ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 29,07 %. Rozhodol tak po tom, čo jeho predchádzajúci rozsudok z
- januára 2011, č. k. 26Cb/202/2009-164, ktorým ţalobu v celom rozsahu zamietol, Krajský súd v Bratislave (ďalej tieţ „odvolací súd“) na odvolanie ţalobcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe predmetom konania bol nárok ţalobcu na náhradu škody, ktorá bola spôsobená nesprávnym úradným postupom ţalovaného, keď po zrušení jeho rozhodnutia rozhodnutím Daňového úradu Bratislava II č. 601/260/16908/2006 zo dňa
- februára 2006, ţalovaný nerozhodol o ţiadosti ţalobcu o udelenie individuálnej licencie na prevádzkovanie hazardných hier prostredníctvom výherných automatov v pohostinstve B. na obdobie od
- januára 2006 do
- decembra 2006, ako aj následným prerušením konania pre súdne konanie v správnom súdnictve, v ktorom 2 5Obdo/55/2015 nebol ţalovaný aktívne vecne legitimovaný. Súd prvej inštancie dospel k záveru, ţe nerozhodnutím ţalovaného o ţiadosti ţalobcu a prerušením konania z nesprávneho dôvodu došlo k zbytočným prieťahom v konaní (§ 14 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov) a preto rozhodol o povinnosti ţalovaného nahradiť ţalobcovi škodu, ktorá vznikla v dôsledku týchto zbytočných prieťahov. V súvislosti s výškou škody súd prvej inštancie individuálne skúmal prípadné vyuţitie jednotlivých výherných prístrojov počas rozhodného obdobia. Pokiaľ išlo o výherný prístroj DAYTONA MILLENIUM, typ IMPACT – 3, výr. č. X. a č. osvedčenia F. súd prvej inštancie ustálil deň, odkedy by mohol ţalobca výherný prístroj prevádzkovať na
- marca
- Viazaný návrhom na začatie konania (§ 153 ods. 2 O. s. p.), preto za obdobie od
- marca 2006 do
- decembra 2006, pri priemernom výnose 896,99 eur mesačne, priznal súd prvej inštancie ţalobcovi náhradu škody za neuţívanie uvedeného výherného prístroja vo výške 8 259,24 eur. Pokiaľ ide o výherný prístroj ROYAL typ BLUE ROSE, výr. č. X. a č. osvedčenia F., vykonaným dokazovaním dospel k záveru, ţe ţalobca mohol predmetný výherný prístroj prevádzkovať v období od
- júla 2006 do
- decembra 2006 v prevádzke H., preto mu priznal nárok na náhradu škody len za obdobie od
- marca 2006 do
- júla 2006 vo výške 2 400,89 eur a vo zvyšnej časti ţalobu zamietol. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie ţalobca a ţalovaný.
- Rozsudkom z
- apríla 2015, sp. zn. 2Cob/13/2014, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti vyhovujúcej ţalobe potvrdil a v časti, v ktorej súd prvej inštancie ţalobu zamietol, ako aj vo výroku o náhrade trov konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení odvolací súd uviedol, ţe súdu prvej inštancie vykonal v predmetnej veci dostatočné dokazovanie a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver keď konštatoval, ţe nerozhodnutím ţalovaného o ţiadosti ţalobcu a prerušením konania z nesprávneho dôvodu došlo k zbytočným prieťahom v konaní. Rovnako sa stotoţnil aj so záverom súdu prvej inštancie o výpočte výšky škody za neuţívanie výherného prístroja DAYTONA MILLENIUM, typ IMPACT –
- Vo vzťahu k zamietajúcej časti rozsudku odvolací súd poukázal na listinné dôkazy, z ktorých vyplýva, ţe výherný prístroj ROYAL typ BLUE ROSE, výr. č. X. a č. osvedčenia F., dátum výroby X., zrejme nebol v posudzovanom čase v prevádzke a súd prvej inštancie mal priznať ţalobcovi nárok na náhradu škody v dôsledku ušlého zisku aj za obdobie po
- júli
- 3 5Obdo/55/2015
- Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu v časti, v ktorej potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie, podal dovolanie ţalovaný. Prípustnosť dovolania odôvodnil ust. § 238 ods. 1 O. s. p. tým, ţe rozsudkom odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie, pričom poukázal na rozsudok súdu prvej inštancie z
- januára 2011, č. k. 26Cb/202/2009-
- Ţalovaný bol toho názoru, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, keď odvolací súd priznal plnenie z neexistujúceho právneho nároku ţalobcu a nevykonal dokazovanie vo veci opatrenia ţiadosti podpismi s uvedením osôb oprávnených konať za ţalobcu. Navrhol preto, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil.
- Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe dovolanie povaţuje za chaotické, neúplné a nepresné. So všetkými v ňom uvedenými argumentmi sa podrobne a jasne vysporiadali niţšie súdy. Argumentácia, podľa ktorej je dovolanie podané podľa § 238 ods. 1 O. s. p. obstojí len čiastočne, nakoľko odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil v časti, o ktorú ţalovaný opiera svoje dovolanie.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej tieţ „najvyšší súd“), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“)], po zistení, ţe dovolanie podal včas a riadne zastúpený dovolateľ, bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) skúmal, či je napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku prípustné.
- Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 C. s. p., ktorý nadobudol účinnosť
- júla 2016, platí, ţe ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vzhľadom k tomu, ţe dovolanie bolo podané pred
- júlom 2016, (t. j. za účinnosti O. s. p.) dovolací súd postupoval v zmysle ust. § 470 ods. 2 C. s. p. a prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle ust. § 236, § 237 a § 238 O. s. p. (v znení v čase podania dovolania).
- Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). 4 5Obdo/55/2015
- Keďţe v prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku upravujú ustanovenia § 238 O. s. p.
- Dovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.), alebo proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O. s. p.).
- Dovolateľ prípustnosť dovolania odôvodnil tým, ţe rozsudkom odvolacieho súdu bol zmenený rozsudok súdu prvej inštancie, pričom poukázal na predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie z
- januára 2011, č. k. 26Cb/202/2009-164, ktorým ţalobu v celom rozsahu zamietol a ktorý bol odvolacím súdom zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
- Prípustnosť dovolania proti zmeňujúcemu rozsdudku odvolacieho súdu je zaloţená na zásade diformity (rozdielnosti) rozsudku odvolacieho súdu s rozsudkom súdu prvej inštancie. O rozdielnosť rozhodnutí ide vtedy, keď súdy posúdili okolnosti významné pre meritórne rozhodnutie veci odlišne. To znamená, ţe ide o rozdielne konštituovanie alebo deklarovanie práv a povinností v právnych vzťahoch účastníkov. Pre posúdenie, či ide o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu nie je preto rozhodujúce to, ako odvolací súd sformuloval výrok svojho rozsudku, (či ho formálne označil ako zmeňujúci, hoci v skutočnosti ide o potvrdzujúci rozsudok), prípadne ako v dôvodoch označil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorých pri rozhodnutí postupoval (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- januára 2012, sp. zn. 6Cdo/8/2011).
- Dovolateľ napadol dovolaním tú časť rozsudku odvolacieho súdu, ktorou bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Z porovnania rozsudkov súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nevyplývajú ţiadne obsahové odlišnosti z hľadiska úpravy práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Dovolací súd preto nepovaţoval rozsudok 5 5Obdo/55/2015 odvolacieho súdu napadnutý dovolaním z hľadiska ustanovenia § 238 ods. 1 O. s. p. za zmeňujúci (proti ktorému by bolo dovolanie bez ďalšieho prípustné), ale za rozsudok, ktorým bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdené.
- Odhliadnuc od uvedeného dovolací súd poukazuje na to, ţe zákonom č. 341/2005 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo s účinnosťou k
- septembru 2005 vypustené ustanovenie upravujúce prípustnosť dovolania na základe zásady skrytej diformity, t. j. proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd potvrdil rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté inak neţ v prvšom rozsudku, pretoţe súd prvého stupňa bol viazaný právnym názorom súdu, ktorý prvšie rozhodnutie zrušil (§ 238 ods. 3 písm. b/ O. s. p. v znení účinnom do
- augusta 2005), teda ako tomu bolo prejednávanej veci. Keďţe v čase podania dovolania prípustnosť dovolania proti takémuto rozsudku odvolacieho súdu nebola zákonom upravená, prípustnosť dovolania vyvodiť nemoţno.
- Dovolací súd ďalej skúmal podmienky prípustnosti v zmysle § 238 ods. 2 a 3 O. s. p., pričom dospel k záveru, ţe odvolací súd sa neodchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci v rozsudku (§ 238 ods. 2 O. s. p.) a ani sa nejedná sa o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejde ani o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
- O. s. p (§ 238 ods. 3 O. s. p.). Dovolanie preto ani podľa § 238 ods. 2 a 3 O. s. p. prípustné nie je.
- Prípustnosť dovolania ţalovaného v danej veci by prichádzala do úvahy len ak by v konaní, v ktorom bol vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v § 237 O. s. p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípade, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e) nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, 6 5Obdo/55/2015 ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak v konaní došlo k niektorej z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie neprípustné (R 117/1999, R 34/1995 a tieţ rozhodnutia najvyššieho súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 38/1998 a č. 23/1998).
- Dovolací súd nezistil, ţe by konanie pred odvolacím súdom bolo postihnuté niektorou z uvedených vád, dovolanie v tejto veci preto ani podľa § 237 O. s. p. prípustné nie je.
- So zreteľom na vyššie uvedené preto dovolací súd dovolanie ţalovaného odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O výške náhrady trov konania ţalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- augusta 2016 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Katarína Helleschová