Najvyšší súd 3 Cdo 166/2016 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. L. S., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v

5.) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytkol, ţe v rozsudku nevysvetlil, prečo vzťah ţalovaného a jeho zriaďovateľa povaţoval za administratívnoprávny a neodôvodnil, ktoré okolnosti ho viedli k záveru, ţe ústne stanovisko zriaďovateľa je nepostačujúce.

1. Krajský súd v Bratislave, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, rozsudkom z
2. januára 2016 sp. zn. 5 Co 477/2013 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti výpovede z pracovného pomeru zmenil určiac, ţe výpoveď je neplatná. V napadnutej časti týkajúcej sa náhrady mzdy a náhrady trov konania odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7.
3. V odôvodnení citoval ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 Zákonníka práce a konštatoval, ţe predpokladom pouţitia výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide, ak zamestnávateľ nemá moţnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede z pracovného pomeru je tieţ splnenie povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 63 ods. 2 Zákonníka práce, teda preukázanie nemoţnosti zamestnávať zamestnanca ďalej v mieste dojednanom ako miesto výkonu práce. 7.
4. Rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej sa zamestnanec stane nadbytočným, musí byť urobené písomne oprávneným orgánom zamestnávateľa. Z písomného rozhodnutia ţalovaného o organizačnej zmene z
5. decembra 2007 vyplýva, ţe s účinnosťou od
6. januára 2008 sa ruší aktivačný úsek, náplň práce ktorého sa včlení do opatrovateľsko-ošetrovateľského úseku. O tejto organizačnej zmene bol informovaný aj zriaďovateľ ţalovaného. Uvedená skutočnosť vyplýva z textu rozhodnutia o organizačnej 4 3 Cdo 166/2016 zmene z
7. decembra 2007 a tieţ z potvrdenia primátora z
8. decembra
9. V konaní bolo preukázané, ţe primátor ústne súhlasil s predmetnou organizačnou zmenou. 7.
10. Podľa čl. V bod 2 zriaďovacej listiny z
11. januára 2000 vnútornú organizáciu ţalovaného upravuje organizačný poriadok vydaný ním po predchádzajúcom súhlase primátora. Podmienka predchádzajúceho súhlasu primátora s úpravou či zmenou organizačného poriadku je podmienkou účinnosti prijatej zmeny. Ak primátor súhlas neudelí, treba mať za to, ţe k organizačnej zmene nedošlo. 7.
12. Odvolací súd zotrval na argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho skoršieho rozsudku a opätovne poukázal na ustanovenia § 12 ods. 4 zákona č. 377/1990 Zb. a § 5 zákona č. 71/1967 Zb. Podľa jeho právneho názoru vyplýva administratívnoprávna povaha vzťahu ţalovaného a jeho zriaďovateľa zo zákona č. 195/1998 Z.z. o sociálnej pomoci, v súlade s ktorým bol ţalovaný zriadený ako osobitné zariadenie poskytujúce sociálne sluţby pre seniorov. Toto zariadenie plní úlohy v oblasti verejnej správy na úseku sociálnych vecí. Uvedený zákon spadá do oblasti verejného práva, konkrétne správy sociálnych vecí. Právna povaha uvedeného vzťahu vyplýva tieţ z ustanovení § 3 a § 21 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy (ďalej len „zákon č. 523/2004 Z.z.“), z ktorých nesporne vyplýva, ţe ţalovaného i jeho zriaďovateľa treba povaţovať za subjekty verejnej správy. Mylný a nepodloţený zákonom a zriaďovacou listinou je názor ţalovaného, podľa ktorého sa písomný súhlas primátora vyţadoval len pre prípad prijatia nového organizačného poriadku, nie však v prípade jeho čiastkovej zmeny. Situácia, za ktorej sa ţalobkyňa mala stať pre ţalovaného nadbytočnou, si vyţadovala zmenu organizačného poriadku, a to preto, lebo došlo k zlúčeniu dvoch úsekov. Ţalovaný bol síce oprávnený vyhotoviť organizačný poriadok, jeho záväznosť však zriaďovateľ podmienil svojim predchádzajúcim súhlasom. Nepochybne tak postupoval z dôvodu realizácie svojich kontrolných oprávnení vyplývajúcich zo zákona a tieţ so zreteľom na zverenie svojho majetku ţalovanému a napojenie ţalovaného na rozpočet zriaďovateľa. V danom prípade išlo medzi ţalovaným a jeho zriaďovateľom o vzťah nadriadenosti a podriadenosti, ktorý je typický pre verejnoprávny vzťah. Relevantná organizačná zmena prebehla u ţalovaného aţ
13. júna 2009, lebo aţ od tohto dňa sa ţalovaný organizačne člení na ekonomicko-prevádzkový a opatrovateľsko-ošetrovateľský úsek. Vzhľadom na to, ţe k ţalovaným tvrdenej organizačnej zmene nedošlo
14. januára 2008, ţalobkyňa sa k uvedenému dňu nemohla stať nadbytočnou. V predmetnej veci tak absentuje minimálne príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. Z toho odvolací súd vyvodil, ţe výpoveď je neplatná. 5 3 Cdo 166/2016 7.
15. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa určenia neplatnosti výpovede zmenil podľa § 220 O.s.p. a ţalobe, v tejto časti dôvodnej, vyhovel. V časti týkajúcej sa náhrady mzdy napadnutý rozsudok zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.); vysvetlil, ţe v tejto časti nebol zistený skutkový stav, lebo súd prvej inštancie sa riadil nesprávnymi právnymi názormi. Naostatok dodal, ţe o náhrade trov celého konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
16. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
17. januára 2016 sp. zn. 5 Co 477/2013 napadol ţalovaný dovolaním s tým, ţe v konaní došlo k procesnej vade majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu vytkol, ţe sa vôbec nezaoberal zriaďovacou listinou ţalovaného, ktorú pri rozhodovaní úplne odignoroval. Podľa tejto zriaďovacej listiny vnútornú organizáciu ţalovaného upravuje organizačný poriadok ním vydaný po predchádzajúcom súhlase primátora zriaďovateľa; z ničoho ale nevyplýva, ţe by sa vyţadovala písomná forma tohto súhlasu. Zo zriaďovacej listiny ani ţiadneho ustanovenia zákonov č. 377/1990 Zb., č. 71/1967 a č. 523/2004 Z.z. nemoţno usudzovať, ţe by vzťah medzi ţalovaným a jeho zriaďovateľom mal povahu administratívneho vzťahu. Rozhodnutie o organizačnej zmene sa neprijíma v správnom konaní; nejde o právny úkon a nemoţno naň hľadieť z aspektov významných podľa zákona č. 71/1967 Zb. Sama skutočnosť, ţe k zmene organizačného poriadku ţalovaného došlo v roku 2006 po predchádzajúcom písomnom súhlase primátora zriaďovateľa, nemôţe predurčovať to, ţe kaţdá organizačná zmena (teda aj zmena účinná od
18. januára 2008) musela byť vopred odsúhlasená výlučne v písomnej forme. Udelenie ústneho súhlasu, ktoré potvrdil primátor opakovane vo vyjadreniach zaloţených v spise, bolo úplne postačujúce. Následná zmena zriaďovacej listiny prijatá k
19. júnu 2009 bola len potvrdením skoršej vôle zriaďovateľa neformalizovať zbytočne proces prijímania zmien vnútornej organizácie ţalovaného. Z týchto dôvodov ţalovaný ţiadal napadnutý rozsudok buď zrušiť (a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie) alebo zmeniť (tak, ţe bude potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie).
20. Ţalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, ţe výsledky vykonaného dokazovania nepreukázali, ţe by k
21. januáru 2008 došlo u ţalovaného k takej organizačnej zmene, dôsledkom ktorej by bolo zrušenie aktivačného úseku a včlenenie jeho náplne do iného úseku. 6 3 Cdo 166/2016 Organizačný poriadok ţalovaného z
22. októbra 2006, ktorý bol v písomnej forme schválený primátorom zriaďovateľa, má prílohu č. 1., v zmysle ktorej je u ţalovaného zriadený zdravotný úsek, aktivačný úsek, prevádzkovo-ekonomicko personálny úsek a zariadenie opatrovateľskej sluţby. Tento stav zostal zachovaný aj po uvedenom dni (aţ do
23. júna 2009); organizačný poriadok nemal ţiadny iný dodatok podpísaný primátorom. To znamená, ţe
24. januára 2008 k organizačnej zmene (podmieňujúcej nadbytočnosť ţalobkyne a zároveň platnosť výpovede) vôbec nedošlo. Ţalovaný v dovolaní nedôvodne vytýka odvolaciemu súdu, ţe pri rozhodovaní nevzal na zreteľ zriaďovaciu listinu ţalovaného; odvolací súd totiţ v súvislosti s tým poukázal na § 5 zákona č. 377/1990 Zb. a náleţite vysvetlil svoje právne závery, podľa ktorých medzi zriaďovateľom a ţalovaným je vzťah administratívny. V rámci ich vzťahu je právne relevantné iba také stanovisko, ktoré primátor vydal v písomnej (teda nie ústnej) forme. Len v písomnej forme vydané stanovisko je dostatočne transparentné a umoţňujúce aj s časovým odstupom posúdiť, či a akého obsahu bolo stanovisko vydané. Napokon, táto forma stanoviska bola v minulosti pravidelne zachovaná v iných prípadoch, nie však v prípade organizačnej zmeny, o ktorej ţalovaný tvrdí, ţe nastala k
25. januáru
26. Ţalobkyňa z týchto dôvodov ţiadala nedôvodné dovolanie ţalovaného zamietnuť.
27. Dovolanie ţalovaného bolo podané
28. mája
29. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť
30. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
31. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, ţe dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal prípustnosť a dôvodnosť dovolania bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP).
32. Dovolanie je procesný úkon strany adresovaný súdu. Dovolateľ ním prejavuje vôľu vyvolať účinok spočívajúci v prelomení právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a uskutočnení meritórneho dovolacieho prieskumu. 12.
33. Dovolania podané do
34. júna 2016, v prípade ktorých podľa vtedy účinnej právnej úpravy nebol daný dôvod ani pre zastavenie konania [napríklad vzhľadom na nesplnenie osobitnej podmienky dovolacieho konania (§ 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.)] ani 7 3 Cdo 166/2016 pre odmietnutie dovolania [z niektorého dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 243c O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. a/ aţ d/ O.s.p. (napríklad preto, lebo dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nebol tento opravný prostriedok prípustný)] vyvolali procesný účinok umoţňujúci a zároveň prikazujúci dovolaciemu súdu uskutočniť meritórny dovolací prieskum. 12.
35. Tie dovolania podané do
36. júna 2016, v prípade ktorých bol podľa vtedy účinnej právnej úpravy daný dôvod na zastavenie dovolacieho konania alebo odmietnutie dovolania, tento procesný účinok nemali (porovnaj tieţ I. ÚS 4/2011 a II. ÚS 172/03). 12.
37. Zohľadňujúc vzájomnú koreláciu ustanovení § 470 ods. 1 CSP a § 470 ods. 2 CSP dovolací súd konštatuje, ţe nová právna úprava vychádza síce z princípu okamţitej aplikability procesnoprávnych noriem (

§ 470ods.

1 CSP), rešpektuje ale procesný účinok tých dovolaní uvedených v bode 12.1., ktorý zostal zachovaný aj po 30. júni 2016 (

§ 470ods.

2 CSP). V dôsledku toho platí, ţe ustanovenia novej, od 1. júla 2016 účinnej, právnej úpravy o dovolaní a dovolacom konaní sa v prípade týchto dovolaní nemôţe uplatniť v plnom rozsahu hneď od uvedeného dňa, v celej šírke a so všetkými dôsledkami. Úplná aplikabilita týchto ustanovení novej právnej úpravy sa uplatní aţ pri dovolaniach podaných od uvedeného dňa. Opačný záver by bol porušením právnej istoty a legitímnych očakávaní strán, lebo ten, kto konal na základe dôvery v platný a účinný zákon, nemôţe byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný [

tieţ závery vyjadrené v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. PL. ÚS 36/1995].

1. Podľa právneho stavu účinného do
2. júna 2016 bolo dovolaním moţné napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu iba vtedy, pokiaľ to zákon pripúšťal (

§ 236ods.

1 O.s.p.). Dovolanie bolo prípustné proti kaţdému rozhodnutiu, ak v konaní došlo k najzávaţnejším procesným vadám uvedeným v § 237 ods. 1 O.s.p. Prípustnosť dovolania proti rozsudku upravoval § 238 O.s.p. a proti uzneseniu § 239 O.s.p. 13.

1. Dovolanie proti zmeňujúcemu rozsudku odvolacieho súdu bolo prípustné v zmysle § 238 ods. 1 O.s.p. 13.
2. Dovolanie ţalovaného, ktoré v danom prípade smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, vyvolalo účinok zachovaný aj po
3. júli 2016 (§ 470 ods. 2 CSP) spočívajúci v tom, ţe dovolateľom napadnuté rozhodnutie bolo moţné (a tieţ potrebné) podrobiť meritórnemu dovolaciemu prieskumu. I. 8 3 Cdo 166/2016
4. Právny poriadok platný a účinný v čase podania dovolania ukladal dovolaciemu súdu (

ustanovenie § 242 ods. 1 O.s.p.), aby aj ex offo posúdil, či v konaní nedošlo k niektorej zo závaţných procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 ods. 1 O.s.p. O procesnú vadu konania v zmysle tohto ustanovenia išlo vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. 14.

1. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. 1 O.s.p. nenamietal a ich existencia ani nevyšla v dovolacom konaní najavo. 14.
2. Opodstatnenosť dovolania preto z § 237 ods. 1 O.s.p. nevyplýva. II.
3. Dovolateľ tvrdí, ţe v konaní došlo k „inej vade“ majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). 15.
4. Za „inú vadu“ (v § 237 ods. 1 O.s.p. neuvedenú) sa v doterajšej rozhodovacej praxi najvyššieho súdu povaţovalo najmä porušenie ustanovení o dokazovaní napríklad tým, ţe súd vôbec nezisťoval skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci aj napriek tomu, ţe boli tvrdené a na ich preukázanie boli navrhnuté dôkazy. Vadu tejto povahy zakladalo aj porušenie ustanovení o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov (napríklad osoba, ktorá mala byť vypočutá ako svedok, bola vypočutá ako účastník konania, svedok nebol o svojich povinnostiach riadne poučený, dôkaz listinou bol vykonaný v rozpore s § 129 O.s.p.). Zo spisu nevyplýva, ţe by došlo k vade takejto povahy. 15.
5. Doterajšia rozhodovacia prax najvyššieho súdu za „inú vadu“ povaţovala aj to, keď odvolací súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval záväzný právny názor, ktorý bol vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu. Ak odvolací súd v ďalšom konaní nerešpektoval právny záver najvyššieho súdu, išlo o relevantný dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (porovnaj napríklad rozhodnutia najvyššieho súdu 9 3 Cdo 166/2016 sp. zn. 6 Cdo 227/2011, 3 Cdo 26/2012, 3 Cdo 12/2016 a tieţ rozhodnutie uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 2/2002).
6. Dôvodom, pre ktorý najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 335/2012 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave z
7. apríla 2012 sp. zn. 5 Co 340/2011, bolo to, ţe odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu bolo nedostatočné, vykazujúce znaky nepreskúmateľnosti. Najvyšší súd v zrušujúcom uznesení odvolaciemu súdu vytkol, ţe neodôvodnil, na základe čoho treba vzťah medzi ţalovaným a zriaďovateľom povaţovať za vzťah administratívnoprávny, a nevysvetlil dôvody, ktoré ho viedli k právnemu názoru, ţe vydanie (len) ústneho stanoviska bolo vylúčené. 16.
8. O „inú vadu“ by teda v danom prípade išlo vtedy, ak by odvolací súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, neodstránil nedostatok (nepreskúmateľnosť) vytýkaný dovolacím súdom v zrušujúcom uznesení. 16.
9. Zo spisu však vyplýva, ţe odvolací súd mal pri rozhodovaní na zreteli obsah rozhodnutia najvyššieho súdu a dôvody, ktoré vysvetlil vo svojom skoršom rozsudku, doplnil spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 157 ods. 2 O.s.p. Z neskoršieho rozhodnutia odvolacieho súdu zreteľne vyplýva, z ktorých skutkových okolností vychádzal, pod ktoré zákonné ustanovenia podriadil svoje zistenia pri právnom posudzovaní veci a k akým právnym záverom následne dospel. 16.
10. Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe ţalovaný nedôvodne vytýka odvolaciemu súdu, ţe sa odchýlil od právneho záveru zaujatého najvyšším súdom. Dovolací dôvod v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. teda dovolateľ uplatnil neopodstatnene. III.
11. Ţalovaný v dovolaní vyslovil presvedčenie, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 10 3 Cdo 166/2016
12. Ţalovaný je právnická osoba, ktorá vznikla na základe rozhodnutia zriaďovateľa, postavenie, úlohy, povinnosti, právomoci a spôsob rozhodovania ktorého určil zákon. Ide o rozpočtovú organizáciu zriadenú hlavným mestom Slovenskej republiky Bratislava. 18.
13. V zmysle § 11 ods. 5 písm. i/ zákona č. 377/1990 Zb. rozpočtové organizácie zriaďuje, zrušuje a kontroluje mestské zastupiteľstvo, ktoré na návrh primátora vymenúva a odvoláva ich riaditeľov. 18.
14. Príjmami a výdavkami je ţalovaný zapojený na rozpočet zriaďovateľa; hospodári samostatne podľa schváleného rozpočtu s prostriedkami, ktoré mu určí zriaďovateľ v rámci svojho rozpočtu (

§ 21ods.

1 veta prvá a druhá zákona č. 583/2004 Z.z.). 18.

1. Ţalovaný je subjekt verejnej správy v zmysle § 3 zákona č. 523/2004 Z.z. 18.
2. Primátor je výkonným orgánom Bratislavy a zastupuje ju navonok; v majetkovoprávnych vzťahoch Bratislavy a v pracovnoprávnych vzťahoch jej zamestnancov je štatutárnym orgánom Bratislavy; v administratívnoprávnych vzťahoch Bratislavy je správnym orgánom [

čl. 9 ods. 1 Štatútu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len „Štatút“)].

1. Z vyššie označených ustanovení je zrejmé, ţe vzájomný vzťah medzi ţalovaným a jeho zriaďovateľom nie je zaloţený na ich rovnom postavení, sú v ňom zreteľné prvky nadriadenosti a podriadenosti. Ich vzťah, bezpochyby verejnoprávnej povahy, má medziiným stránku riadiacu, kontrolnú, organizačnú, finančnú a personálnu. V takto široko rozvetvenom rámci ich základného vzťahu sa v praxi (na oboch stranách) neraz vyskytuje mnoţstvo úkonov (rozhodnutí), ktoré boli vyvolané odlišnými dôvodmi, a je preto logické, ţe právna povaha týchto úkonov nemusí byť rovnaká. Ani vo verejnoprávnej sfére (podobne ako v súkromnoprávnej sfére) nie je v praxi vylúčené, ţe subjekt, ktorý zriadil nejakú právnickú osobu, si napríklad v zriaďovacej listine vymieni, ţe ním zriadená právnická osoba môţe svoj vnútroorganizačný predpis zmeniť len po predchádzajúcom súhlase zriaďovateľa. Jednostranný a pre zriadenú právnickú osobu záväzný akt jej zriaďovateľa, ktorým vyjadruje svoj súhlas alebo nesúhlas s návrhom zmeny organizačného poriadku zriadenej organizácie nie je administratívnym úkonom. Takýto (ne)súhlas treba chápať ako organizačné opatrenie (akt riadenia), ktorý zriaďovateľ prijíma v priestore vytvorenom mu zriaďovacou listinou na to, aby mohol ovplyvňovať vnútornú organizáciu ním zriadenej právnickej osoby a prípadne korigovať ňou zamýšľané kroky, ktoré nezodpovedajú jeho zámerom a s ktorými sa nestotoţňuje. 11 3 Cdo 166/2016
2. Ţiadosť riaditeľky ţalovaného z konca roka 2007, aby primátor odsúhlasil pripravovanú vnútroorganizačnú zmenu účinnú od
3. januára 2008, nemoţno povaţovať za návrh na začatie správneho konania v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. Na riadiacu činnosť primátora, v rámci ktorej posudzuje opodstatnenosť dôvodov takejto ţiadosti a v jej záverečnej fáze vyjadruje svoje súhlasné alebo nesúhlasné stanovisko, sa nevzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. Nejde tu o „rozhodovací proces“, ktorý by mal obsahovú (upravenú normami hmotného práva) a procedurálnu (upravenú normami procesného práva) stránku. Primátor v rámci tejto činnosti nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach ţiadateľa (ţalovaného) a ţiadajúci nemá právo domáhať sa opravným prostriedkom zmeny (zrušenia) výsledku tejto činnosti v prípade, ţe s ním nesúhlasí. Pri riešení otázky formy (ne)súhlasu primátora s organizačnou zmenou ţalovaného nemoţno preto postupovať podľa ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. Na tomto konštatovaní nič nemení čl. 9 ods. 1 Štatútu, ktorý obsahovo vyjadruje iba zásadu, podľa ktorej tam, kde ide o „administratívny vzťah Bratislavy“, má primátor postavenie správneho orgánu.
4. V tých otázkach vzťahu medzi zriaďovateľom a ním zriadenou rozpočtovou organizáciou, ktoré nie sú upravené právnym poriadkom, je spravidla na zriaďovateľovi, ako formálne a obsahovo vymedzí činnosť zriadenej organizácie, aké oprávnenia, úlohy a sféry činnosti prenechá zriadenej organizácii a či a akými predpokladmi podmieni niektoré jej úkony (rozhodnutia). Ak je zriaďovateľ oprávnený vymedziť úkony, ktoré môţe urobiť organizácia celkom bez jeho súhlasu (vo vlastnej kompetencii) alebo len s jeho súhlasom, bezpochyby môţe stanoviť aj formu svojho súhlasu podmieňujúceho uskutočnenie niektorého z rozhodnutí zriadenej organizácie. Môţe teda stanoviť, ţe v tom alebo onom prípade sa vyţaduje (aţ) písomný súhlas zriaďovateľa. Pokiaľ ale zriaďovateľ v zriaďovacej listine nešpecifikuje formu svojho súhlasu, ktorým podmieňuje niektoré úkony (rozhodnutia) zriadenej organizácie, treba za právne relevantnú povaţovať tak písomnú, ako aj ústnu formu udelenia predchádzajúceho súhlasu. 21.
5. V zriaďovacej listine z
6. januára 2000 si zriaďovateľ vyhradil, ţe organizačný poriadok ţalovaného môţe byť vydaný iba „po predchádzajúcom súhlase primátora hlavného mesta“ (

čl. V. zriaďovacej listiny zaloţenej v spise na čl. 45 a 46 spisu). 21.2. Primátor v danom prípade písomne potvrdil, ţe riaditeľkou ţalovaného bol informovaný „o včlenení aktivačného úseku do úseku opatrovateľského, a to od januára 2008“ (

č.l. 78 spisu). Vo vyjadrení z

1. októbra 2010 (č.l. 147 spisu) primátor 12 3 Cdo 166/2016 zopakoval, ţe „udelil predchádzajúci súhlas so zmenami organizačného poriadku, ktoré nastali s účinnosťou od
2. januára 2008“; dodal tieţ, ţe tento predchádzajúci súhlas povaţoval za dostatočný vzhľadom na to, ţe sa nevyţadovalo, aby bol udelený písomne.
3. Rozhodnutím riaditeľky ţalovaného z
4. decembra 2007 (č.l. 25 spisu) bol s účinnosťou od
5. januára 2008 aktivačný úsek, na ktorom pracovala aj ţalovaná, zrušený a jeho činnosť bola včlenená do opatrovateľsko-ošetrovateľského úseku; na tento úsek prešiel aj výkon funkcie ţalobkyne (ergoterapeutky). O tejto organizačnej zmene bola ţalovaná informovaná (č.l. 28 spisu). 22.
6. Sama skutková stránka (existencia uvedeného rozhodnutia a jeho faktická realizácia začiatkom roka 2008) nebola v konaní sporná; sporným zostalo iba to, či a aké následky malo toto rozhodnutie riaditeľky z hľadiska moţnosti ţalovaného skončiť so ţalobkyňou pracovný pomer podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. 22.
7. Odvolací súd zastával názor, ţe k relevantnej organizačnej zmene u ţalovaného došlo aţ od
8. júna
9. Podľa odvolacieho súdu k tejto zmene – z dôvodu absencie písomného súhlasu primátora – nedošlo v rozhodnom čase (teda
10. januára 2008), a tak výpovedi nepredchádzala organizačná zmena opodstatňujúca v okolnostiach preskúmavanej veci postup zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce. 22.
11. Dovolací súd sa s týmto právnym názorom odvolacieho súdu nestotoţňuje. Pri akceptovaní významu faktického (reálneho) stavu nedáva totiţ obsah spisu ţiadny dôvod pre pochybnosti o tom, ţe k tejto organizačnej zmene u ţalovaného v skutočnosti došlo (uţ)
12. januára
14. Vychádzajúc z vyššie uvedeného (

21.) nemoţno mať pochybnosti o tom, ţe bol daný predchádzajúci súhlas primátora s organizačnou zmenou účinnou od

1. januára
2. Bolo pri tom iba na primátorovi, či predchádzajúci súhlas udelí v písomnej alebo ústnej forme. Z materiálneho hľadiska nie je významné, ţe organizačná zmena, ktorá sa reálne uskutočnila na základe rozhodnutia riaditeľky s účinnosťou od
3. januára 2008, sa formálne premietla do vnútroorganizačného predpisu ţalovaného aţ neskôr.
4. Z týchto dôvodov dospel najvyšší súd k záveru, ţe dovolateľ v danom prípade opodstatnene uplatnil dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. argumentujúc tým, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. 13 3 Cdo 166/2016 24.
5. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môţe podľa povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 449 ods. 2 CSP). 24.
6. Najvyšší súd v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
7. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie a odvolací súd sú viazaní právnym názorom dovolacieho súdu (§ 455 CSP).
8. Ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).
9. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
10. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
11. novembra 2016 JUDr. Emil Franciscy, v.r. predseda senátu (sudca spravodajca) JUDr. Daniela Sučanská, v.r. JUDr. Elena Siebenstichová, v.r. členka senátu členka senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková