§ 37 ods. 3 písm. b/ zák. č. 100/1988 Zb.

N a j v y š š í s ú d 9So/6/2016 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Ľubici Filovej v právnej veci navrhovateľa: V. T., V.O.V., zastúpeného opatrovníkom J. T., bytom ako navrhovateľ, právne zastúpený JUDr. Milanom Kukučkom, advokátom, Farská 34, Nitra, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul.

1. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/223/2013-167 zo dňa
2. októbra 2015 r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 19Sd/223/2013-167 zo dňa
3. októbra 2015 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Nitre rozsudkom zo dňa
4. októbra 2015, č. k. 19Sd/223/2013-167 potvrdil rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa 08.08.2013, ktorým rozhodla podľa § 259 zák. 2 9So/6/2016 č. 461/2003 Z.z., o sociálnom poistení v znení zák. č. 721/2004 Z.z. a podľa § 37 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zsp“) o priznaní čiastočného invalidného dôchodku od 24.09.1994 v sume 1 127 Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona NR SR č. 38/1994 Z.z. o úprave dôchodkov priznaných v roku 1994 a zvýšenie podľa zákona NR SR č. 195/1994 Z.z. o zvýšení dôchodkov v roku 1994 a o úprave dôchodkov priznaných v roku
5. Ďalej rozhodla o zvýšení takto priznaného čiastočného invalidného dôchodku v každom kalendárnom roku od roku 1995 až do roku 2013 podľa príslušného zákonného ustanovenia upravujúceho zvyšovanie dôchodkovej dávky. Navrhovateľovi tak bola zvýšená aj suma invalidného dôchodku od 01.01.2013 na sumu 133,30 eur mesačne, pričom bol zohľadnený § 263 ods. 1 zsp, podľa ktorého od
6. januára 2004 sa čiastočný invalidný dôchodok považuje za invalidný dôchodok v sume v akej patril k
7. decembru 2003 a vypláca sa za podmienok ustanovených predpismi účinnými do
8. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Krajský súd zistil, že prvú žiadosť o priznanie invalidného dôchodku doručil navrhovateľ (otec navrhovateľa, neskôr aj opatrovník) Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra dňa 07.12.
9. Z obsahu posudku posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia Sociálnej poisťovne Nitra (z 25.01.1994) vyplýva, že navrhovateľ je absolvent stredného odborného učilišťa (SOU/1993), vyučením klampiar. Psychologické vyšetrenie (z 13.12.1993) preukázalo IQ 68 – 61= pásmo debility ľahkého až stredne ťažkého stupňa s organickou symptomatológiou a bol konštatovaný záver: „mentálna retardácia na báze ranného organického poškodenia v pásme debility ľahkého až stredne ťažkého stupňa, bradypsychizmus, osobnosť nezrelá, infantilná“. Následne bol uznaný za invalidného podľa § 29 ods. 2 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb., lebo „pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie“, resp. „je schopný robiť určité práce pod dozorom, čo však t. č. (25.01.1994) nie je možné, pretože v okrese nemáme chránené dielne pre mentálne retardovaných.“ Na základe kontrolnej lekárskej prehliadky bol zdravotný stav navrhovateľa (14.06.1994) znovu posúdený posudkovou komisiou Regionálnej národnej poisťovne Nitra a na základe tejto skutočnosti bol vyhodnotený Raven IQ 69 = horné pásmo ľahkej debility, čo bolo hodnotené ako zdravotný stav, ktorý nie je ani čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., lebo nie je dlhodobo nepriaznivý a navrhovateľ je schopný vykonávať 3 9So/6/2016 primerané sústavné zamestnanie. Zánik invalidity bol určený ku dňu 08.07.
10. Na základe podaného odvolania voči rozhodnutiu o odňatí invalidného dôchodku bol zdravotný stav navrhovateľa opäť posúdený posudkovou komisiou sociálneho zabezpečenia dňa 20.09.1994, kde bol predchádzajúci záver o zániku invalidity potvrdený. Dňa 16.07.1996 opäť posudková komisia sociálneho zabezpečenia rozhodla na základe hodnotenia psychiatra zo dňa 25.04.1994 tak, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 29 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., ale je naďalej čiastočne invalidný podľa § 37 ods. 3 písm. a/ zák. č. 100/1988 Zb., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností zdravých občanov na výkon sústavného zamestnania. Krajský súd teda zistil, že rozhodnutím zo 07.03.1994 bol navrhovateľovi priznaný podľa § 29 zák. č. 100/1988 Zb. invalidný dôchodok od 07.12.
11. Odňatý bol podľa § 96 zák. č. 100/1988 Zb. rozhodnutím z 20.07.1994 od 24.09.1994 a ďalším rozhodnutím z 05.04.1995 mu bol podľa § 37 zák. č. 100/1988 Zb. priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 24.09.
12. Následne opatrovník (otec) navrhovateľa podal na Sociálnu poisťovňu ústredie Bratislava dňa 13.01.2003 žiadosť o obnovu konania. Rozhodnutie o povolení obnovy konania bolo vydané dňa 28.03.
13. Obnova konania bola podľa § 259 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. povolená vo veci rozhodnutia č. XY zo dňa 20.07.1994 o odňatí invalidného dôchodku v spojení s rozhodnutím zo dňa 05.04.1995 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku. Právne a skutkové dôvody návrhu opatrovníka navrhovateľa na obnovu konania sa opierali o lekárske správy doc. MUDr. A. R. z 26.01.2001 a 13.08.
14. Po povolení obnovy konania, bol správnym orgánom zabezpečený znalecký posudok, z odboru zdravotníctvo, odvetvie psychiatria znalca MUDr. H. G. (č. 17/2012). Znalec z predložených správ z odborných vyšetrení mentálnu retardáciu navrhovateľa zahrnul do debility ľahkého, stredne ťažkého a ťažkého stupňa a IQ určil v rozmedzí 50 –
15. Krajský súd pribral do konania uznesením č. k. 19Sd/223/2013-92 zo dňa 09.01.2015 Ústav pre znaleckú činnosť v Psychológii a Psychiatrii, spol. s r.o., Komárňanská 2, Nové Zámky (ďalej len „Ústav“). Zo záverov znaleckého posudku Ústavu č. 04/2015 vyplýva, že u navrhovateľa vznikla čiastočná invalidita v decembri
16. Poukázali na to, že poisťovňa pri svojom posudzovaní vychádzala z dostupných lekárskych správ, ktoré v tom čase konštatovali u menovaného ľahký stupeň mentálnej retardácie. Okolnosťami 4 9So/6/2016 svedčiacimi o pomerne dobrom psychosociálnom fungovaní navrhovateľa bolo, že v relevantnom čase ukončil stredoškolské vzdelanie, do školy cestoval samostatne autobusom, zvládol pobyt v kolektíve. Na druhej strane z jeho dovtedajšieho fungovania bolo zrejmé, že menovaný si vyžaduje špeciálne individualizované podmienky (napr. chránenú dielňu), za ktorých by mohol byť schopný limitovane podávať pracovný výkon pod dohľadom inej osoby. O takomto stave svedčili aj lekárske správy z rokov 1993 -
17. V neskoršom období sa u navrhovateľa preukázal už komplexnejší problém, keďže jeho psychické fungovanie mu neumožnilo zapojiť sa do pracovného procesu (aj s prihliadnutím na prostredie, v ktorom žil – dedina bez možnosti zamestnať sa v chránenej dielni, hyperprotektívny rodičia a pod.) žiadnym spôsobom, preto bolo potrebné opätovné individualizované posúdenie jeho zdravotného stavu. Podľa názoru Ústavu zdravotný stav navrhovateľa bol už od roku 1993 zaraditeľný do položky 5b (kapitola V, prílohy č. 4 k zák. č. 461/2003 Z.z.), t. j. poruchy osobnosti a poruchy správania – ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia. Podľa názoru Ústavu boli lekárske správy doc. MUDr. A. R., CSc. vyhotovené na základe komplexného vyšetrenia navrhovateľa (psychiatrické, psychologické vyšetrenie, subjektívne a objektívne anamnestické údaje) a popisovali jeho stav nielen v čase ich vydania, ale zachytil v nich aj vývin stavu, t. j. hodnotil aj stav v skoršom období. Ústav ďalej uviedol, že vyšetrovaný síce ukončil stredoškolské vzdelanie bez maturity, avšak s veľmi nízkymi známkami, za intenzívnej pomoci svojich rodičov a psychológa, za benevolentnejšieho prístupu vyučujúcich k študentovi s mentálnou retardáciou a poruchami učenia a správania. Po ukončení štúdia nebol schopný zamestnať sa vo svojom odbore, ale ani systematicky vykonávať nekvalifikované práce a uplatniť sa v konkurenčnom prostredí pracovného trhu. Vzhľadom k charakteristikám osobnosti vyšetrovaného, t. j. jeho inferiórnemu intelektu, ale aj pasivite, submisívnosti, ľahkej ovplyvniteľnosti a nepraktickosti vo finančnom hospodárení, znalci považovali za odôvodnené jeho obmedzenie na právnych úkonoch tak, ako bolo súdom stanovené. (Rozsudok č. k. 13Nc 1106/95-18 zo dňa 16.08.1995, právoplatný dňa 08.11.
18. J. T. (otec) bol Okresným súdom Nitra sp. zn. P 138/96 dňa 16.04.1996 ustanovený za opatrovníka navrhovateľa, ktorému bolo uložené, aby sa staral o telesný a duševný rozvoj opatrovanca, najmä o jeho výchovu a výživu a zastupoval a spravoval jeho veci a majetok a pritom dbal na pokyny súdu). 5 9So/6/2016 Ústav doplnil posudok č. 04/2015 dňa 17.08.2015 konštatovaním, že u navrhovateľa bol prítomný len ľahký stupeň mentálnej retardácie vzhľadom už na vyššie uvádzané schopnosti. Ústav vo svojom posudku nezaradil menovaného do právneho pojmu „špeciálne individualizované podmienky“, termín použil z medicínskeho hľadiska na opísanie nutnosti špeciálneho prístupu k menovanému, za ktorých by mohol byť schopný limitovane podávať pracovný výkon. Z odborného medicínskeho hľadiska je Ústav toho názoru, že pokiaľ by hodnotil zdravotný stav menovaného v roku 1993 a 1994, predpokladal by, že menovaný je schopný podávať limitovaný pracovný výkon pod dohľadom inej osoby, teda vykonávať sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Krajský súd sa stotožnil aj s názorom odporkyne (vysloveným 03.03.1995 pri posudzovaní invalidity navrhovateľa k odvolaniu menovaného ku dňu 02.08.1994), že v decembri 1993 bol u navrhovateľa nadhodnotený stupeň invalidity a neprávom mu bol priznaný invalidný dôchodok podľa § 29 zák. č. 100/1988 Zb. Táto skutočnosť vyplýva aj z kontrolnej činnosti recenzenta (14.06.1994), počas ktorej bol navrhovateľovi od 24.09.1994 správne priznaný len čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zák. č. 100/1988 Zb. K námietke navrhovateľa, že vo výroku napadnutého rozhodnutia zo dňa 08.08.2013, nebolo presne citované znenie § 37 zák. č. 100/1988 Zb., podľa ktorého mal navrhovateľovi vzniknúť právny nárok na čiastočný invalidný dôchodok, krajský súd uviedol, že uvedenou nepresnosťou nedošlo k poškodeniu práv navrhovateľa, lebo pri spätnom posudzovaní nároku na invalidný dôchodok podľa § 37 zák. č. 100/1988 Zb. by bolo rozhodujúce len konštatovanie, že by mu tento právny nárok vznikol podľa § 37 ods. 3 písm. c/ citovaného zákona, teda z dôvodu jeho čiastočnej invalidity uznanej z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Len v tomto prípade by totiž navrhovateľ mohol mať neobmedzený príjem zo závislej činnosti, čo sa však u navrhovateľa nestalo z dôvodu, že od priznania invalidného dôchodku, resp. od ukončenia štúdia na SOU v Nitre (jún 1993) nebol nikde zárobkovo činný a nemal žiadny príjem. Poukázal na to, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (str. 5 odsek 1), je úplná citácia nároku nesporná. 6 9So/6/2016 V súvislosti s odmietnutím výsluchu navrhovateľom navrhnutých svedkov - pedagógov Strednej stavebnej školy v Nitre (pán U., pán O.), krajský súd uviedol, že tu bral do úvahy skutočnosť, že išlo o pedagógov, ktorí jednak umožnili navrhovateľovi aj vzhľadom na jeho zdravotný stav učilište doštudovať a navyše nepovažoval ich za kompetentných vyjadriť sa k zachovalej pracovnej schopnosti a k zdravotnému stavu navrhovateľa v období jeho štúdia od roku 1990 do roku
19. Ďalej súd nepristúpil ani k vypočutiu svedkov (MUDr. J. S., MUDr. V. U., MUDr. H., doc. MUDr. A. R., MUDr. M. D., MUDr. R. M., MUDr. Z. K., PhDr. A. Z.) – lekárov, pretože títo svoju odbornú výpoveď písomne vyhotovili už v lekárskych správach o zdravotnom stave navrhovateľa a šlo by len o duplicitný dôkaz. Svedka doc. MUDr. A. R., CSc. súd opakovane predvolával na súdne pojednávanie v konaní vedenom pod sp. zn. 19Sd/20/
20. Predvolaný svedok sa na súdne pojednávanie ani raz nedostavil a preto opatrovník navrhovateľa na vypočutí tohto svedka napokon netrval. Krajský súd k námietkam o otáznej spôsobilosti dochádzania do práce v súvislosti s pozbavením spôsobilosti na právne úkony navrhovateľa zdôraznil, že preskúmavaným rozhodnutím sa posudzoval právny nárok navrhovateľa na dávku invalidného dôchodku v rokoch 1993, 1994, pričom konanie o zbavení spôsobilosti bolo ukončené až v roku
21. V tom čase bol navrhovateľ už 3 roky po ukončení štúdia na odbornom učilišti a vzhľadom na jeho zdravotný stav, ktorý bol preukázaný znaleckým posudkom MUDr. J. V., znalkyňou z odboru psychiatrie, bol posudzovaný len duševný stav navrhovateľa a nie jeho spôsobilosť vykonávať akékoľvek zamestnanie po ukončení odborného učilišťa. Na zákaz disponovania s finančnými prostriedkami bol obmedzený tiež až v roku 1996, to znamená, že nie hneď po ukončení učilišťa. Z vyššie uvedeného krajský súd vyvodil v zhode s konštatovaním Ústavu, že pokiaľ navrhovateľ bol schopný sám dochádzať hromadným dopravným prostriedkom v rokoch 1990 - 1993 z Obce V. – O. do N. a späť, v prípade adekvátnej pracovnej príležitosti mohol ďalej dochádzať z obce, kde býval so svojimi rodičmi, do miesta výkonu práce v roku 1994 a v roku 1996, a pokiaľ bol schopný disponovať s finančnými prostriedkami do 100 Sk (čo mu bolo umožnené pri určení spôsobilosti na právne úkony súdom), do tejto sumy si mohol kúpiť aj cestovný lístok, tak ako si ho kupoval, keď bol študentom učilišťa. Krajský súd poukazoval na to, že opatrovník navrhovateľa v priebehu celého súdneho konania po povolení obnovy konania apeloval na lekárske správy doc. MUDr. A. R., CSc., 7 9So/6/2016 s ktorými sa Ústav vysporiadal (str. 13 znaleckého posudku). Správy vyhodnotil v zásade ako opakujúce sa bez zásadných zmien. Z prepúšťacej správy z diagnostickej hospitalizácie navrhovateľa v Psychiatrickej nemocnici Hronovce (30.03.1999), vyplýva, že u navrhovateľa sa jedná o mentálnu retardácia ľahkého stupňa v pásme debility. Ďalej poukázal na to, že Ústav dospel k záveru, ktorý je nemenný od pôvodného znaleckého posudku č. 17/2012 zo dňa 04.01.2013 na základe podrobného štúdia a analýzy lekárskych správ a dostupných nálezov, že u posudzovaného navrhovateľa sa jedná o trvalé poškodenie mozgu determinované včasným (perinatálnym) poškodením. Poškodením došlo k neschopnosti dosiahnuť zodpovedajúci stupeň intelektového a osobnostného vývoja vzhľadom k veku. Všetky psychiatrické a psychodiagnostické (psychologické) vyšetrenia, od vyšetrenia k pozbaveniu spôsobilosti až po dôkladnú psychodiagnostickú hospitalizáciu bol konštatovaný zhodný záver: mentálna retardácia ľahkého stupňa, ktorý zahrňuje debilitu ľahkého, stredne ťažkého a ťažkého stupňa, IQ 50 –
22. Záver ustáleného medicínskeho záveru o zdravotnom stave navrhovateľa, na základe ktorého mu bol priznaný od 24.09.1994 čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zák. č. 100/1988 Zb. potvrdzuje aj opatrovníkom navrhovateľa súdu predložená Lekárska správa z kúpeľnej liečby v Kúpele Nimnica, a.s. Nimnica, od 18.09.2015 do 09.10.2015, kde ošetrujúci lekár a vedúci lekár v anamnéze navrhovateľa uvádzajú: mentálna retardácia ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov krajský súd odvolaním napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XY zo dňa 08.08.2013 ako zákonné potvrdil. Navrhovateľ voči rozhodnutiu krajského súdu podal včas odvolanie, obsahom ktorého sú námietky v podstate totožné so žalobnými dôvodmi. Danú vec považuje za nesprávne právne posúdenú, rozhodnutie má za jednostranné a v neprospech navrhovateľa, ktoré nespĺňa náležitosti predpísané zákonom. Podľa navrhovateľa krajský súd svojim postupom znemožnil realizovať jeho procesné práva (vypočutie svedkov a konfrontácia záverov správ MUDr. R. so závermi posudkových lekárov, resp. znalcov v podanom znaleckom posudku) a tak mu odňal možnosť konať pred súdom. Nepovažuje za správne, že znalci, resp. Ústav pracovali len s verziou o čiastočnom invalidnom dôchodku bez ďalšieho vysporiadania sa s otázkou možností navrhovateľa výkonu zamestnania vzhľadom na jeho zdravotnú 8 9So/6/2016 spôsobilosť a dané pracovné možnosti či podmienky. Nedostatočne hodnoverné a rozporuplné skutočnosti, ktoré tvorili podklad pre napadnuté rozhodnutie mal krajský súd odstrániť zrušením správneho rozhodnutia odporkyne. Takýmto dôvodom by mal byť aj nesprávne formulovaný výrok tohto rozhodnutia odporkyne. Žiadal odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť. Odporkyňa odvolanie nepovažovala za dôvodné. Poukázala na to, že žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia v danom konaní neboli vyvrátené. Naopak, skutkové okolnosti ako aj rozsah zdravotného poškodenia navrhovateľa považuje za dostatočne ozrejmené a podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ktoré sú v zhode, preto nepovažuje za dôvodné ďalšie dokazovanie. V konaní nebolo preukázané zhoršenie zdravotného stavu v relevantnom čase, čo by odôvodňovalo priznanie invalidného dôchodku. Z uvedených dôvodov navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Podľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V súlade s ustanovením § 492 ods. 2 SSP sa odvolací súd v konaní riadil ustanoveniami OSP. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c a § 10 ods. 2 OSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno vyhovieť. Podmienky nároku na invalidný dôchodok upravuje zákon o sociálnom poistení. Podľa § 37 ods. 3 písm. a/ citovaného zákona občan je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav jeho telesné alebo duševné schopnosti dosahujú polovicu schopností na výkon sústavného zamestnania u zdravých občanov. Zo spisu vyplýva, že rozhodnutím z
23. marca 2008 odporkyňa povolila obnovu konania vo veci rozhodnutia právneho predchodcu Sociálnej poisťovne z
24. júla 1994 9 9So/6/2016 v spojení s rozhodnutím z
25. apríla 1995, ktorým bol navrhovateľovi odňatý pôvodne priznaný invalidný dôchodok a priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Pokiaľ ide o námietky navrhovateľa k dodržiavaniu procesnoprávnych ustanovení treba uviesť, že podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Námietka navrhovateľa, že krajský súd akceptoval nedostatočne formulovaný výrok napadnutého rozhodnutia, čo samo o sebe malo byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou uvedeného rozhodnutia je jednoznačne identifikovateľný obsah právnych predpisov. Uvedená formálna chyba by založila podstatnú chybu konania a rozhodnutia len vtedy, ak by tým bola zhoršená obhajoba práv navrhovateľa (Boh.A12.448/36), čo sa však v danom prípade nestalo. Navyše formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke veci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech (R 103/2011). Pokiaľ navrhovateľ namietal, že súd nevypočul svedkov, ktorých vypočutie žiadal navrhovateľ, treba poukázať na znenie § 120 ods. 1 OSP, podľa ktorého majú účastníci povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ale o ich vykonaní rozhoduje súd. Aj keď krajský súd navrhnutých svedkov nevypočul, svoj postup dostatočne odôvodnil, riadne vyhodnotil jeho dôkaznú silu a vyvodil logické závery, preto postupoval v súlade so zákonom. Navyše, súd môže vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. V tomto prípade krajský súd prizval do konania dvoch súdnych znalcov na objektívne posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa a mal k dispozícii všetky odborné lekárske stanoviská. Sám kľúčový svedok MUDr. R., kvôli ktorého posudkom bola vyvolaná a realizovaná obnova konania, zrejme nepovažoval za potrebné sa dostaviť (opakovane maril vykonanie dôkazov tým, že predvolania súdu ignoroval) a byť konfrontovaný vo svojich výpovediach súdom, resp. ostatnými svedkami - lekármi. Napokon sám navrhovateľ od výsluchu uvedeného svedka upustil, ktorú skutočnosť krajský súd len rešpektoval. 10 9So/6/2016 Z rozsudku krajského súdu vyplýva, že rozhodnutie odporkyne považoval za vecne správne a zákonné najmä z dôvodu, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by ku dňu odňatia invalidného dôchodku, resp. priznania čiastočne invalidného dôchodku došlo k takému zhoršeniu jeho zdravotného stavu, ktoré by podmieňovalo invaliditu podľa § 29 ods. 3 zsp. Naopak, z posudkov a lekárskych správ, nachádzajúcich sa v dávkových spisoch vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľa je nezmenený v preskúmavanom čase a túto skutočnosť nemôže vyvrátiť ani posudok MUDr. R., ktorý je v konečnom dôsledku vyvrátený posudkom Ústavu. Rovnako ani v odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy, najmä také lekárske správy a nálezy, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa v relevantnom čase (v rokoch 1993 a 1994) nevzali do úvahy a ktoré by zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa reálne preukázali bez nadhodnotenia. Až doplnený znalecký posudok považoval aj odvolací súd za úplný, objektívny a presvedčivý v jeho závere, že navrhovateľ bol v rozhodnom období