2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutie odporkyne číslo XY z
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“), § 112 ods. 3 a 6, § 259 ods. 1, § 293k, § 293l ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len zákon „č. 461/2003 9So/7/2015 2 Z.z.“) znížila starobný dôchodok navrhovateľa od 16. júna 2014 na sumu 184,70 € mesačne. Navrhovateľ v návrhu na jeho preskúmanie namietol správnosť posúdenia jeho dôchodkových nárokov. Nesúhlasil s dátumom priznania starobného dôchodku a krátením výšky vypočítaného starobného dôchodku s použitím článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 považoval za nezákonné. Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku poukázala na to, že navrhovateľ získal najmenej 20 rokov doby služby v I. kategórii funkcií a preto mu vznikol nárok na starobný dôchodok
1 zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením veku 55 rokov, t.j. 01.09.
1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. a že navrhovateľ nevykonával službu policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
zákona č. 328/2002 Z.z.; nesplnil podmienky pre nárok na výsluhový dôchodok ani
, ani
1 zákona č. 328/2002 Z.z., má nárok iba na výsluhový príspevok
zákona č. 73/1998 Zb. Nevzťahuje sa preto na neho ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od
461/2003 Z.z., pričom mu nebola zohľadnená doba jeho služby príslušníka ZVJS SR. Neformálnou žiadosťou zo dňa 18. septembra 2014 navrhovateľ požiadal o prehodnotenie jeho starobného dôchodku aj so zohľadnením doby služby a odporkyňa napadnutým rozhodnutím jeho žiadosti vyhovela. Zdôraznila, že ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01.07.2003, nebolo v konaní o starobnom dôchodku navrhovateľa aplikované. „
dôvodovej správy k zákonu č. 222/2003 Z.z. výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, od dovŕšenia dôchodkového veku
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení) plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v sume zodpovedajúcej dobe trvania služobného pomeru, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Výpočet starobného dôchodku so zohľadnením doby služby navrhovateľa odporkyňa vykonala v súlade s rozhodnutím č. 55 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011,
ktorého zámerom zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok
328/2002 Z.z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru, a to od dovŕšenia dôchodkového veku
všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Na určenie výšky starobného dôchodku je potrebné, a do doby dôchodkového poistenia, započítať aj doby hodnotené na účely príspevku za službu. Po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok tak, ako je uvedené v čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128). Z čl. 33 Dohovoru
názoru najvyššieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného, ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je v zmysle Dohovoru možné starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (príspevku za službu považovaného za výsluhový dôchodok). 9So/7/2015 4 Keďže suma doteraz vyplácaného starobného dôchodku navrhovateľa bola vyššia ako suma starobného dôchodku vypočítaného preskúmavaným rozhodnutím po zohľadnení doby služby, bol starobný dôchodok navrhovateľa znížený od
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom účinnosti tohto zákona (pred 01. júlom 2016), sa dokončia
doterajších predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je potrebné odmietnuť a vzhľadom na odvolanie odporkyne nie sú splnené podmienky pre potvrdenie alebo zmenu rozsudku súdu prvého stupňa. Právo podať odvolanie prislúcha len tomu účastníkovi konania, ktorému nebolo rozsudkom súdu prvého stupňa vyhovené v celom rozsahu. Napadnutým rozsudkom z 09. októbra 2014, č.k. 25Sd/188/2014-25, krajský súd vyhovel navrhovateľovi v celom rozsahu tým, že zrušil rozhodnutie odporkyne a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Keďže v konaní pred súdom prvého stupňa bol navrhovateľ úspešný, nie je osobou oprávnenou podať odvolanie, preto odvolací súd
1 písm. b/ O.s.p. ním podané odvolanie odmietol. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať aj na ustanovenie § 202 ods. 4 O.s.p.,
ktorého odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon 9So/7/2015 5 zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Krajský súd sa citovaným ustanovením náležite neriadil. V odôvodnení rozsudku uviedol len obsah opravného prostriedku, obsah vyjadrenia odporkyne a obsah prednesov účastníkov na pojednávaní vo veci a iba skonštatoval, že navrhovateľ „nesplnil podmienky pre nárok na výsluhový dôchodok ani
, ani
1 zákona č. 328/2002 Z.z., má nárok iba na výsluhový príspevok
zákona č. 73/1998 Zb. Nevzťahuje sa preto na neho ustanovenie § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. v znení účinnom od 01. júla 2003 (v znení zákona č. 222/2003 Z. z.).“ Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu a vyvodzuje právne závery. V odôvodnení rozsudku súd musí uviesť nielen podstatný obsah prednesov (podaní) účastníkov konania. Je povinný stručne a jasne vyložiť, ktoré skutočnosti mal preukázané a ktoré nie, akými úvahami sa pri posudzovaní súladu preskúmavaného rozhodnutia so zákonom spravoval, ako posúdil zistený skutkový stav
príslušných ustanovení, ktoré použil. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu nevyplýva, v čom konkrétne vidí nesprávnosť rozhodnutia odporkyne, keďže v preskúmavanom rozhodnutí odporkyňa nedôvodila ustanovením § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb. Nedostatočné odôvodnenie rozsudku je okolnosťou, ktorá bráni účastníkovi konania riadne konať pred súdom a namietať konkrétne dôvody, pre ktoré považuje právne posúdenie 9So/7/2015 6 veci súdom za nesprávne. Odvolací súd nie je oprávnený nahrádzať chýbajúcu právnu úvahu súdu prvého stupňa, keďže takým postupom by sa účastníkom konania odňalo právo na prejednanie veci v dvojinštančom súdnom konaní. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
1 písm. f/ a ods. 2 O.s.p. V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova, vyporiada sa s námietkami navrhovateľa vo vzťahu k preskúmavanému rozhodnutiu a jeho odôvodneniu a znova o návrhu rozhodne. Nové rozhodnutie vo veci riadne odôvodní (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom znovu rozhodne aj o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 28. septembra 2016 JUDr. Viera N e v e d e l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Zuzana Vojtelová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.